Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-8Sa-22-2022.pdf
PDF · 123.8 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8Sa/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B. A., C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, Rooseveltova 6, 040 01 Košice, IČO: 42244129, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2022, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.06.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 a 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňala žalobcovi invalidný dôchodok počnúc od 16.08.2022 z dôvodu, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počnúc od 06.06.2022 nie je viac ako 40 %, a preto podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca už nie je invalidným. Svoj záver oprela o odborný posudok o invalidite zo dňa 06.06.2022 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, podľa ktorého miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená od 06.06.2022 z pôvodných 50 % na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky dňa 17.07.2022, ktorý zotrval na svojich pôvodných záveroch, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 16.08.2022. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí oprel svoje závery o (kontrolný) posudok posudkového lekára ústredia zo dňa
16.08.2022, ktorý zhodne so závermi posudku pobočky, určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu „Schizotypovú poruchu“ (kód F21), ktorú zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 2. - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a) stredne ťažké formy, s rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % - 45 %, a určil mieru poklesu u žalobcu na úrovni 35 %.
II.
Súdne konanie
3. Žalobou podanou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.12.2022, v zákonom stanovenej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu, a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Zároveň žalobca v žalobe uviedol, že súhlasí s prejednaním veci a s rozhodnutím súdu o tejto žalobe bez nariadenia pojednávania. Svoje žalobné námietky vymedzil žalobca v podstatnej časti nasledovne:
- Žalobca s poukazom na znenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení namietal, že posudkový lekár pobočky aj ústredia žalovaného posudzovali jeho zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jeho neprítomnosti bez náležitého odôvodnenia, čo zakladá vadu konania s následkom nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a nesprávnych záverov o závažnosti zdravotných obmedzení žalobcu v lekárskych posudkoch tvoriacich podklad rozhodnutí žalovaného v predmetnej veci.
- Žalobca nesúhlasil so závermi, že u neho došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 35 %. Namieta, že z rozhodnutí správnych orgánov ani z lekárskych posudkov nie je zrejmé pôvodné zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pôvodne určená 50 %-tami, pričom súčasné zaradenie podľa označenej prílohy má hornú hranicu 45 %. Tiež namietal, že z rozhodnutí správnych orgánov sa „nevedno dozvedieť“, v čom nastala zmena zdravotného stavu odôvodňujúca zmenu zaradenia ochorenia žalobcu. Poukázal na to, že keď podľa odborných nálezov označených v odbornom posudku o invalidite je psychický stav pacienta nezmenený, potom ostáva nevysvetlené, z akého dôvodu došlo k zmene zaradenia ochorenia žalobcu. Tiež poukázal na to, že v konaní predložil stanovisko ošetrujúceho psychiatra zo 14.07.2022, podľa ktorého sú žalobcovi predpisované psychofarmaká kontinuálne a potrebuje byť nimi krytý každý deň, žalobca chodí na ambulantné kontroly pravidelne podľa kapacitných možností ambulancie a pri svojom psychickom stave nie je schopný zvládať stresové a iné exponované situácie ako zdravý človek.
- Podľa žalobcu rozhodnutia správnych orgánov (ani závery lekárskych posudkov) nie sú odôvodnené z aspektu kritérií, na ktoré je potrebné prihliadať pri zaraďovaní chorôb a určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Preto podľa žalobcu nie sú závery rozhodnutí oboch stupňov, ako ani závery vyslovené posudkovými lekármi v posudkoch tvoriacich podklad týchto rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Záverom spochybňuje objektivitu posudkových lekárov, z dôvodu vylúčenia možnosti dôsledného zistenia zdravotného stavu žalobcu jeho posúdením osobným kontaktom s ním a zmyslovým vnímaním jeho stavu.
- Žalobca tiež namieta absenciu psychologického vyšetrenia, ktoré bolo potrebné pre náležité posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.01.2023 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci. K jednotlivým žalobným námietkam sa v podstatnej časti vyjadril nasledovne:
- K námietke žalobcu, v ktorej vytýka posudzovanie jeho stavu posudkovým lekárom bez jeho prítomnosti, žalovaný zopakoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to s poukazom na ustanovenie § 293u ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie (COVID-19) neuplatňuje okrem iných ustanovenie § 153 ods. 5 tohto zákona pojednávajúce o potrebe prítomnosti posudzovanej osoby pri jeho posudzovaní posudkovým lekárom, pokiaľ posudkový lekár neurčí inak, a podmienka osobnej prítomnosti musí byť vždy splnená ak o to posudzovaná osoba požiada. Zdôrazňujúc nedôvodnosť tejto žalobnej námietky.
- K druhému okruhu žalobných námietok žalovaný vo vyjadrení uviedol v časovej postupnosti odkedy bol žalobca uznaný invalidným, s akou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čiastočne aj so zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a so stručným poukazom na vtedy zistený zdravotný stav žalobcu, t.j. od roku 2004 až do posledného posúdenia jeho zdravotného stavu v mesiaci jún 2022. K dôvodnosti zníženia pôvodnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určenej v roku 2004 na 45 %, v roku 2008 aj v roku 2017 na 50 %, v mesiaci jún 2022 na 35 %, žalovaný s poukazom na lekárske správy z psychiatrických vyšetrení v rokoch 2021 a 2022 uviedol, že v priebehu týchto rokov ide iba o malé odchýlky v celkovom psychickom stave žalobcu, preto je v nich konštatované, že stav je nezmenený, avšak podľa žalovaného v porovnaní s verifikovanými psychickými ťažkosťami v minulosti lekárske správy z rokov 2021 a 2022 dokumentujú v klinickom obraze zlepšenie stavu (od roku 2017 si stav nevyžiadal hospitalizačné preliečenie, stav je dobre kompenzovaný ambulantnou formou liečby). Preto podľa žalovaného tento zlepšený klinický obraz podmieňoval zaradenie žalobcu do kapitoly V, položka 2, písm. a) s určením miery poklesu schopnosti 35 % (pozn. na dolnej hranici tejto položky).
- K námietke potreby psychologického vyšetrenia žalobcu, žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol adekvátne, odborne a najmä medicínsky presne uvedený v doložených odborných psychiatrických vyšetreniach, a ak by psychiater potreboval aby bolo zrealizované psychologické vyšetrenie, bol by ho doporučil.
5. Žalobca v replike zo dňa 27.02.2023 zopakoval svoje žalobné námietky a navrhol, aby konajúci súd postupom podľa § 204 a nasl. SSP doplnil nedostatočné dokazovanie v rámci administratívneho konania, a to nariadením znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, za účelom odstránenia rozporov medzi posudkovými závermi posudkových lekárov žalovaného a závermi v lekárskych nálezoch predložených žalobcom. Žalobca v replike, na rozdiel od jeho vyjadrenia v žalobe, žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.
6. Žalobca v doplnení repliky zo dňa 20.03.2023 poukázal na vyjadrenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 06.03.2023 (Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zriadeným zákonom č. 176/2015 Z. z.), ktoré pripojil k vyjadreniu a zhodne s jeho obsahom uviedol, že odňatie invalidného dôchodku je závažným zásahom do práv žalobcu, nakoľko ide o odňatie zdroja príjmu žalobcu a v týchto prípadoch by vždy mala mať fyzická osoba právo na vyjadrenie a vypočutie. Tiež uviedol, že s poukazom na článok 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd si Slovenská republika neuplatnila počas krízovej situácie (COVID-19) výnimku od povinnosti zabezpečiť určité práva a povinnosti vyplývajúce z tohto dohovoru (na rozdiel napr. od Lotyšska, Rumunska, atď.) a z toho dôvodu posudkový lekár mal posúdiť zdravotný stav žalobcu v jeho prítomnosti (pri prijatí vhodných opatrení) a mal ho vypočuť, a ak tak neurobil mal povinnosť svoj postup riadne odôvodniť, pričom všeobecný odkaz na zákonné ustanovenie nie je dostatočné pre odôvodnenie správnosti a zákonnosti jeho postupu. Žalobca v doplnení repliky tiež zdôraznil, že žalovaný ani posudkoví lekári sa nijakým spôsobom nevysporiadali s argumentom žalobcu, že má predpísané psychofarmaká, ktoré berie každý deň a k ich nežiadúcim účinkom patrí aj zníženie koncentrácie a pozornosti, pričom žalobca, ako už bolo uvedené, nie je schopný zvládať stresové a iné exponované situácie.
7. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané a na pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2024 účastníci zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
III.
Relevantná právna úprava
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
10. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
11. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
12. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
13. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
14. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
15. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu z nižšie uvedených dôvodov.
17. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi počnúc od 16.08.2022, ktorý žalobca poberal od roku 2004.
18. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
19. Podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým rozhodnutím, bol lekársky posudok (pobočky) zo dňa 06.06.2022. Žalovaný v odvolacom konaní zopakoval posudkovú činnosť za účelom preverenia správnosti záverov prvostupňového rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol lekársky posudok (ústredia) zo dňa 16.08.2022, ktorý bol preto ako podklad napadnutého rozhodnutia relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom.
20. Podľa lekárskeho posudku (ústredia), miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť počnúc od 06.06.2022 je len 35 % (oproti dovtedy ustálenej miere poklesu v rozsahu 50 %), teda nedosahuje mieru min. 40 %, ktorá je podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
21. Správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby, a tým aj súvisiacich obmedzení posudzovanej osoby (miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Preto ak lekársky posudok je v konaní pred správnym orgánom ako aj pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny orgán aj súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, ich posudzovanie je obmedzené na vyhodnotenie jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti tohto kľúčového dôkazu. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania, resp. posudzovanou osobou udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
22. Inak povedané nekritické prevzatie záverov uvedených v lekárskom posudku, len napr. s poukazom na to, že ide o dôkaz k odborným otázkam posúdeným na to výlučne oprávneným posudkovým lekárom s náležitou odbornosťou nemôže obstáť z hľadiska dostatočnosti zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci.
23. Preto tak správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti a následne správny súd pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov musia skúmať posudky tvoriace (resp. ktoré majú tvoriť) podklad rozhodnutí správneho orgánu (napriek tomu, že riešia odborné otázky, ktorých samotné vyhodnocovanie im neprináleží), a to z hľadiska úplnosti, presvedčivosti a toho, či sa v nich vysporiadal posudzujúci so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, či obsah, prípadne odôvodnenie posudkov nie sú v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo niektoré lekárske správy nezohľadňujú, alebo či nie sú svojou celkovou skladbou nepreskúmateľné.
24. V medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH) sú v kapitole V. uvedené „Duševné poruchy a poruchy správania“ (s priradenými kódmi F00 - F99). Kapitola je členená na niekoľko skupín a v rámci nich sú uvedené jednotlivé diagnózy. Okrem iných je táto kapitola členená na skupiny:
- skupina „F20-F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi“, v ktorej je zahrnutá:
· diagnóza „F20 ...- Schizofrénia“, ďalej členená a všeobecne charakterizovaná takto: „Schizofrénne poruchy sa rozpoznávajú podľa charakteristických deformácií myslenia a vnímania a podľa neprimeranej či otupenej afektivity. Jasné vedomie a intelektuálna kapacita sú zvyčajne zachované, hoci časom môžu nastať niektoré kognitívne deficity. Najdôležitejšie psychopatologické fenomény sú myšlienkové ozveny, vkladanie alebo odnímanie myšlienok, vysielanie myšlienok, bludné vnímanie a bludy ovládania,
ovplyvňovanie alebo pasivita, halucinačné hlasy kritizujúce chorého alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe, poruchy myslenia a negatívne symptómy. Priebeh schizofrénnych porúch môže byť kontinuálny, epizodický s progredujúcim alebo stabilným deficitom, môže to byť jedna či viac epizód s kompletnou alebo nekompletnou remisiou. … Nepatria sem: …. Schizotypová porucha (F21)“, a
· diagnóza „F21 - Schizotypová porucha“ charakterizovaná takto: „Poruchu charakterizuje excentrické správanie a anomálie myslenia a afektivity, ktoré pripomínajú schizofréniu, ale nevznikajú jednoznačne charakteristické schizofrénne príznaky. K symptómom poruchy patria afektívny chlad a anhedónia, čudné správanie, tendencia k sociálnej izolácii, paranoidné alebo bizarné myšlienky nedosahujúce hĺbku bludov, obsesívne ruminácie, poruchy myslenia a vnímania, príležitostné prechodné kvázipsychotické periódy s intenzívnymi ilúziami, s auditívnymi alebo inými halucináciami a s myšlienkami podobnými bludom, vznikajúcimi zvyčajne bez vonkajšieho podnetu. Chýba zreteľný začiatok. Vývin a priebeh je zvyčajne ako pri poruche osobnosti. Patrí sem: Latentná schizofrénna reakcia, Schizofrénia: hraničná (borderline), latentná, prepsychotická, prodromálna, pseudoneurotická, pseudopsychopatická, aj Schizotypová porucha osobnosti. Nepatrí sem: ... Schizoidná porucha osobnosti (F60.1)“
- skupina „F60-F69 Poruchy osobnosti a správania dospelých“, v ktorej je zahrnutá:
· diagnóza „F60.1 - Schizoidná porucha osobnosti“ charakterizovaná takto: „Porucha osobnosti charakterizovaná oslabením citových, sociálnych a iných kontaktov s uprednostnením fantázie, osamelých aktivít a introspekciou. Sprevádza ju neschopnosť prejaviť city a pociťovať pôžitok. Nepatrí sem: … Schizofrénia (F20.-), Schizotypová porucha (F21)“
25. V prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v „Kapitole V - Duševné poruchy a poruchy správania“ je okrem iných uvedená „Položka 2 - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi“, aj ktorá položka „Položka 5 - Poruchy osobnosti a poruchy správania“, ktoré sú, resp. boli podľa stupňa závažnosti ďalej členené takto:
- Členenie položky 2 na dve stupne závažnosti podľa úpravy platnej v rozhodnom období: a) stredne ťažké formy s rozpätím 35 % - 45 %, b) ťažké formy (floridný proces, ťažký defekt osobnosti) s rozpätím 50 % - 80 %.
- Členenie položky 2 na tri stupne závažnosti podľa úpravy platnej od 01.08.2023 (novela z.č. 273/2023 Z. z.): a) ľahké formy s rozpätím 20 % - 35 %, b) stredne ťažké formy s rozpätím 45 % - 60 %, c) ťažké formy s rozpätím 65 % - 80 %.
- Členenie položky 5 na dve stupne závažnosti podľa úpravy platnej v rozhodnom čase aj následne: a) stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu s rozpätím 20 %
- 30 %,
b) ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia s rozpätím 50 % - 80 %.
26. Z posudkového spisu vyplýva, že vo veci invalidity žalobcu bolo postupne v časovej následnosti vykonaných sedem posudkov s uvedením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, zaradením podľa prílohy č. 4 k zákona o sociálnom poistení a s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť:
- Prvý posudok posudkového lekára pobočky z 21.09.2004 a druhý posudok posudkového lekára pobočky zo 17.01.2006, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu „F20 - Schizoidná osobnosť“ so zaradením do kapitoly V, položka 2, písm. a), t.j. stredne ťažké formy, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
- Tretí posudok posudkového lekára pobočky z 20.10.2008, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu „F-60.1 - Schizoidná osobnosť“ so zaradením do kapitoly V, položka 5, písm. b), t.j. ťažké formy, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.
- Štvrtý posudok posudkového lekára pobočky zo 04.06.2012, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím „F21 - Schizotypová porucha, Iná depresívna epizóda“, so zaradením do kapitoly V, položka 5, písm. b), t.j. ťažké formy, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. (Pozn. súdu - nekorešponduje diagnostické označenie ochorenia a zaradenie pod položku 5.) V predmetnom posudku je uvedený tiež záver, že v októbri roku 2011 bola choroba žalobcu preklasifikovaná ako schizotypová porucha, aktuálne pretrváva paranoidná pohotovosť, poruchy adaptácie, sporadické poruchy správania, v myslení obavné obsahy, bez porúch vnímania, stav je bez podstatnej zmeny, bez predpokladu zlepšenia, prognóza ochorenia je nepriaznivá, a tiež je uvedené, že kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná.
- Piaty posudok posudkového lekára pobočky zo 12.06.2017, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím „F21 - Schizotypová porucha, Zmiešaná porucha osobnosti“ so zaradením do kapitoly V, položka 2., písm. b), t.j. ťažké formy, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (na dolnej hranici ťažkých foriem). V predmetnom posudku je uvedený tiež záver, že sa nejedná o ťažký defekt osobnosti a ťažký floridný proces, sociálna stabilita je uspokojivá a pracovná schopnosť jej primerane zachovaná, termín kontrolnej prehliadky bol určený na jún 2022.
- Šiesty posudok posudkového lekára pobočky zo 06.06.2022 a siedmy posudok posudkového lekára ústredia zo 06.08.2022, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu „F21 - Schizotypová porucha“ so zaradením do kapitoly V, položka 2., písm. a), t.j. stredne ťažké formy, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (na dolnej hranici stredne ťažkých foriem). Pri vyhotovení týchto posudkov bol žalobca posudzovaný v neprítomnosti, a podkladom posudku boli lekárske správy z psychiatrických vyšetrení žalobcu z roku 2021, 2022 vykonaných jeho psychiatrom, psychiatrami vykonávajúcim činnosť formou obchodnej spoločnosti PROSPERTAS s. r. o., a to správa zo dňa 05.03.2021 (v ktorom sa uvádza mierne zlepšenie stavu pacienta) a správy zo dňa 02.07.2021, zo dňa 08.10.2021, zo dňa 17.12.2021 a zo dňa 25.02.2022 (v ktorých sa uvádza, že stav pacienta je nezmenený). Okrem týchto lekárskych správ podkladom posudku posudkového lekára ústredia bolo aj psychiatrom žalobcu doložené vyjadrenie zo dňa 14.07.2022 k stavu pacienta pre účely posudzovania, v ktorom pri posudzovaní stavu pacienta žiadal, aby bolo vzaté do úvahy, že „a) pacientovi lieky (psychofarmaká) nie sú predpisované sporadicky, ale kontinuálne, t. j. potrebuje byť nimi krytý každý deň, b) pacient chodí na kontroly do tunajšej ambulancie jeden krát za 4 alebo 5 mesiacov ale preto, pretože tunajšia ambulancia má v starostlivosti niekoľko tisíc pacientov a častejšie kontroly napriek potrebe pacienta nie sú možné, c) pacient je schopný existovať primerane v mikro a makrosociete ale pri svojom psychickom stave v rámci svojej diagnózy a nie je schopný (pozn. zrejme zvládať) stresové alebo iné exponované situácie ako iný zdravý človek.“ Posudkový lekár ústredia po zhrnutí obsahu označených lekárskych správ, vrátane posledného stanoviska ošetrujúceho psychiatra, genézy choroby, jej diagnostiky (zmena diagnózy po hospitalizácii v roku 2011 na F21- Schizotypová porucha) a hospitalizácii žalobcu (posledne v roku 2017) odôvodnil svoj záver o potrebe zníženia percentuálnej miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť tak, že „po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím Schizotypová porucha, ktorá na základe doložených psychiatrických vyšetrení s popisovaným zlepšením klinického stavu už podmieňuje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia, a to 35 %“ so zaradením do kapitoly V … položka 2 ... písmeno a) - stredne ťažké formy.“
Záver
27. Na základe zdôraznených limitov prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z posudkového spisu a prihliadajúc na žalobné námietky žalobcu, správny súd uzatvára, že skutkový stav, o ktorý opiera žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí, a ktorý zistil zhodne so závermi lekárskeho posudku ústredia o miere poklesu žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť len na úrovni 35 %, nebol zistený dostačujúcim spôsobom pre posúdenie veci.
28. Posudkovým lekárom konštatované zlepšenie klinického stavu popisované v lekárskych správach ako dôvod zníženia percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, za stavu ak oproti dovtedajšiemu stavu žalobcu (odôvodňujúcemu mieru poklesu na úrovni 50 %, na
dolnej hranici ťažkých foriem ochorenia) bolo v jedinej lekárskej správe uvádzané mierne zlepšenie a v následných správach už bol uvádzaný stav nezmenený, sa nejaví ako dostatočne logicky presvedčivý. Mierne zlepšenie klinického stavu žalobcu uvedené v jedinej lekárskej správe zo dňa 05.03.2021 po poslednom posudzovaní v roku 2017 sa nejaví ako presvedčivý dôvod na tak výrazné zlepšenie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je vyjadrené v záveroch lekárskeho posudku ústredia zo 06.08.2022. Teda zmenu na 35 % z pôvodných 50 %, resp. určenie percentuálnej miery na dolnej hranici stredne ťažkých foriem ochorenia (položka 2, písm. a), kapitoly V) oproti pôvodnému určeniu na dolnej hranici ťažkých foriem ochorenia (položka 2, písm. b), kapitoly V). Nepresvedčivosť a rozpornosť týchto záverov v lekárskom posudku len umocňuje skutočnosť, že stav žalobcu bol posudkovým lekárom vyhodnocovaný bez jeho prítomnosti. Obdobne nepresvedčivosti a rozpornosti týchto záverov nasvedčuje aj nevysporiadanie sa so skutočnosťami uvádzaný vo vyjadrení ošetrujúceho lekára žalobcu zo dňa 14.07.2022 o potrebe kontinuálnej medikamentóznej kompenzácie žalobcu na dennej báze psychofarmakami, a nereflektovanie posudkového lekára či už na vedľajšie účinky dlhodobého užívania psychofarmák, ako ani na ošetrujúcim lekárom zdôraznenú neschopnosť žalobcu zvládať stresové alebo iné exponované situácie ako iný zdravý človek.
29. Tu je potrebné poznamenať, že ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe na podporu správnosti záverov o percentuálnej miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na úroveň 35 % poukazuje na to, že o zlepšení stavu žalobcu svedčí, že si nevyžiadal hospitalizačné preliečenie, resp. je dobre kompenzované ambulantnou formou liečby, uvedená argumentácia nebola spôsobilá rozptýliť vyššie formulované pochybnosti správneho súdu o nepresvedčivosti záverov lekárskeho posudku. Tak z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z dôvodu, že samotná forma liečby pri ochoreniach psychického charakteru trvalo kompenzovaných psychofarmakami nie je určujúcim indikátorom klinického stavu pacienta.
30. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé pôvodné zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, keď miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola pôvodne určená 50 %-tami, pričom súčasné zaradenie podľa označenej prílohy má hornú hranicu 45 %, stanovisko správneho súdu vyplýva z citácie vzťahujúcej sa úpravy v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a zmien tejto úpravy v spojení s deklarovaným zaraďovaním žalobcu podľa jednotlivých lekárskych posudkov. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval na zjavnú diskrepanciu práve aktuálnej diagnostiky ochorenia žalobcu podľa MKCH a jej zaraďovania do jednotlivých položiek prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v jednotlivých skorších posudkoch a prípadný dosah tejto okolnosti na skutkové zistenia a právne závery v napadnutom rozhodnutí.
31. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom v jeho neprítomnosti. A v plnom rozsahu sa stotožňuje s prezentovaným názorom okrem iných aj v doplnení repliky. Podľa správneho súdu pri tak závažnom zásahu do dlhodobého stavu uznanej invalidity a s tým spojeného poberania priznaného invalidného dôchodku, ako je odňatie tohto dôchodku, resp. ako je prehodnotenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pod zákonom ustanovenú mieru pre invaliditu, samotné vylúčenie aplikácie ustanovenia o podmienkach lekárskeho posudzovania za prítomnosti posudzovanej osoby počas covidového obdobia nemôže byť dostačujúcim dôvodom pre opomenutie posúdenia žalobcu za jeho prítomnosti. Osobitne ak lekárske správy nasvedčovali posudzujúcemu lekárovi o možnom závere pre zánik invalidity, táto okolnosť mala odôvodniť preverenie stavu posudzovanej osoby a konfrontovanie tohto stavu s lekárskymi správami pri jeho osobnej prítomnosti, a v prípade potreby aj doplnením psychologického posúdenia.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie (výrok I.).
33. Pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na posúdenie zdravotného stavu žalobcu, správny súd uvádza, že vykonanie navrhovaného dokazovania sa v okolnostiach danej veci aj vzhľadom na ostatné závery správneho súdu nejavilo ako potrebné. Nad rámec toho správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom
skutkovým a primárne zisťovanie skutkového stavu a vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu. Správny súd vykoná dokazovanie sám len vo výnimočne odôvodnených prípadoch.
34. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovaného, resp. jeho prvostupňového orgánu bude preto v prípade ďalšieho posudzovania žalobcu riadne zistiť a objasniť skutkový stav posúdením zdravotného stavu žalobcu za jeho osobnej prítomnosti, v spojení s opätovným posúdením lekárskych správ a v prípade potreby aj vyžiadaním psychologického posúdenia.
35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko bol žalobca v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.). O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).