Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/94/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpené: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, XXX XX H. I. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a úprave styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 70 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.06.2025.

II. Zročné výživné na maloletú za obdobie od 26.06.2025 do 31.10.2025 v sume 458,50 eura súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. každú párnu sobotu a nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku ho v mieste bydliska maloletého dieťaťa odovzdá matke.

IV. Matka sa z a v ä z u j e maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť a v stanovenom čase umožniť styk otca s maloletým dieťaťom.

V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -12 zo dňa 07.03.2016 v časti určenia výšky výživného na maloletú a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -20 zo dňa 25.01.2017 v časti úpravy styku otca s maloletou.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 26.06.2025 sa navrhovateľka – matka maloletej domáhala zvýšenia výživného na maloletú počnúc dňom 01.06.2025 zo sumy 70 eur na sumu 180 eur. V podanom návrhu uviedla, že od roku 2016 sa vyživovacia povinnosť na maloletú nemenila, pričom maloletá je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Náklady na jej životné potreby sa zvýšili. Jej mesačné náklady sú: strava 150 eur, školské pomôcky 30 eur, hygienické potreby 30 eur, ošatenie a obuv 100 eur. Tento školský rok 2024/2025 matka v škole zaplatila členský príspevok za RZ 15 eur. Maloletá navštevuje volejbalový krúžok, za ktorý sa platí 30 eur mesačne. Na zápasy chodí trikrát do týždňa, aj cez víkendy,

vozí ju tam na aute, pričom jej musí pribaliť občerstvenie a tekutiny. Veľmi ju finančne podporujú rodičia, čo už viac nechce, pretože oni sami potrebujú pomoc. Majú zdravotné problémy a sami majú vlastné náklady na živobytie. Nedokáže platiť všetko z jej platu, keďže je samoživiteľka dvoch maloletých detí. Je zamestnaná ako predavačka v K., príjem má 850 eur aj s bonusom na maloleté deti + poberá invalidný dôchodok vo výške 220 eur (utrpela vážne zranenia pri dopravnej nehode). Býva spolu s deťmi v C. D., obecnom dvojizbovom byte, kde platí mesačne nájomné vo výške 220 eur. Popri nájomnom mesačne platí doplatok do zábezpeky 134,16 eura, ďalej platí každý mesiac Sipo vo výške 77,60 eura, za smeti 60 eur raz za polroka. Tiež mesačne platí za domáci internet 16,60 eura. Využíva služby mobilného operátora K. mesačne 38 eur. Mesačne tiež platí dcére poistenie so sporením výške 30 eur. Rovnako platí synovi poistenie v L. 35,76 eura. Poistku na auto polročne 60 eur a benzín, keďže dochádza za prácou a vozí maloleté deti na záujmové krúžky, čo mesačne vyjde približne 100 eur. Mesačne spláca splátky za práčku 50 eur a za poskytnutý úver na automobil 120 eur spoločnosti J. A.. Na stravu minie mesačne 500 eur. V čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom otec maloletej pracoval v spoločnosti M. N. O. H. I. J.. Výška jeho zárobku jej nebola známa vtedy, ani teraz. Má vedomosť, že v súčasnej dobe pracuje v zahraničí vo B. a jeho mesačný príjem je vyšší.

2. K podanému návrhu sa otec maloletej nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.09.2025 a 27.10.2025. Na pojednávaniach navrhovateľka súdu doplnila, že maloletá bola na sústredení z volejbalu počas leta, za čo vynaložila sumu 150 eur. Rovnako jej tam musela zabezpečiť stravu. Navrhovateľka býva v obecnom byte v C. D. spolu s jej maloletým 16-ročným synom a maloletou A.. Na tohto syna je otcovi stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur mesačne. Pracuje v K. O. H. I. J. už 8 rokov. Príjem má nízky, pretože často narodí z dôvodu, že v minulosti mala autonehodu a má zhoršený zdravotný stav. Jej zranenia boli vážne, mesiac bola v nemocnici a následne postupovala rehabilitačnú liečbu, bola aj na vozíku. Na základe toho poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorý však míňa väčšinou na lieky. Žiadnymi úsporami nedisponuje, nedisponuje ani hnuteľným a nehnuteľným majetkom vyššej hodnoty. Súhlasila s tým, aby vyživovacia povinnosť bola zvýšená od podania návrhu, t.j. od 26.06.2026. Zdravotný stav maloletej je dobrý, trpí stratou pigmentu, navštevuje kožného lekára. Na otázky súdu ohľadne otca maloletej uviedla, že v súčasnosti pracuje vo B. ako viazač železa. Má ukončené základné vzdelanie, v minulosti bol aj vo výkone trestu. Chodí na N. nie tak často, spravidla cez víkendy, nie je s ním v kontakte a nevie poskytnúť bližšie informácie ohľadne jeho práce a pobytu na Slovensku. Pokiaľ je na N. vidí sa s maloletou, avšak u neho neprespáva. V minulosti u neho prespávala, keď mal zabezpečené bývanie, teraz nevie, či otec býva penzióne alebo kde vlastne býva. Maloletá sa s ním stretáva počas víkendu len počas dňa. Maloleté dieťa sa nebráni styku s otcom, ani ona takémuto styku nebráni, jediné čo chce, aby otec na styk prichádzal triezvy. Nemá problém umožniť styk aj v inom čase, aj cez týždeň, jedinou podmienkou je, aby otec nemal vypité. Maloletá si s otcom v súčasnosti telefonuje večer medzi siedmou a ôsmou hodinou, keďže otec končí neskoršie v práci.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaniach zotrval na písomnej správe a navrhol, aby súd návrh matky schválil, pretože je záujme maloletej. S otcom sa nepodarilo skontaktovať. V prípade, ak by súd chcel upraviť styk otca s maloletou, tak sociálnym šetrením neboli zistené nejaké nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Z pohovoru s maloletou vyplynulo, že sa s otcom chce stretávať a túži po tom, ale nepáčia sa jej jeho slovné útoky na matku. Styk otca s maloletou je tohto času podľa právoplatného rozhodnutia upravený len na hodinu týždenne. Máme za to, že vývin maloletej nie je tak ohrozený, že by si vyžadoval úpravu styku otca s maloletou s obmedzením, teda nejakej asistencie pri styku.

5. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinné dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: rozsudok č. l. 3-6, potvrdenie o členstve č. l. 8, oznámenie o mzde č. l. 9, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok č. l. 10, predpis mesačnej zálohovej úhrady č. l. 11, doplatok zábezpeky č. l. 12, potvrdenie obce č. l. 13, evidenčný list č. l. 14, Zmluva o nájme bytu č. l. 16, výpis z účtu č. l. 19 – 29, správa zo šetrenia pomerov č. l. 65, mzdové listy č. l. 51-54, mzdový list spoločnosti M., N. č. l. 57, oznámenie ÚP č. l. 60, oznámenie SP č. l. 62, oznámenie ORPZ č. l. 67-70, potvrdenie o zaplatení poplatku za sústredenie č. l. 78, screenshot obrazovky mobilného telefónu č. l. 79, výpis z bankového účtu č. l. 80-83. Súd tiež oboznámil s vykonanými lustráciami v SP a bankových účtov. Súd tiež oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. , a . Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -12 zo dňa 07.03.2016, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 70 eur mesačne počnúc dňom 13.07.2015, ktoré výživné je povinný posielať do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O úprave styku otca s maloletou bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -20 zo dňa 25.01.2017, ktorý bol upravený styk otca s maloletou každý párny piatok od 15.00 do 16.00 hod. a každú nepárnu stredu od 15.00 do 16.00 hod. V čase určenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu mala maloletá dva roky. Výška výživného na strane otca bola v tomto čase súdom ustálená na základe vtedy existujúcich pomerov. Matka v čase určenia vyživovacej povinnosti poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne a prídavok na 2 maloleté deti vo výške 47 eur mesačne, pričom hradila nájom vo výške 191 eur, elektrinu 27 eur a poistenie 36 eur. Pomery na strane otca v tom čase neboli prešetrené, pretože otec sa nedostavoval na súdne pojednávania, nepreberal zásielky a žiadnym spôsobom pred súdom nepreukázal svoje majetkové a finančné pomery.

7. Mal. A. je aktuálne vo veku 11 rokov, študuje na základnej škole. V súčasnosti býva v domácnosti s matkou. Matka vyčíslila mesačne potreby na maloletú nasledovne: strava 150 eur, školské pomôcky 30 eur, hygiena 30 eur, ošatenie 100 eur, volejbal 30 eur. Ročne platí školský príspevok 15 eur a jednorazový výdavok uvádzala na letné sústredenie vo výške 150 eur. Maloleté dieťa je zdravé, trpí stratou pigmentu, v dôsledku čoho navštevuje kožného lekára v P.. Zvýšené výdavky so zdravotným stavom nie sú. Matka s maloletou býva v obecnom byte v C. D.. V tejto domácnosti býva ešte maloletý 16-ročný syn matky. Matka má spolu dve vyživovacie povinnosti. Mesačné výdavky na domácnosť sú nasledovné: nájom 220 eur, jednorazová zábezpeka 134,16 eura, Sipo 77,60 eura, smeti 60 eur polročne, internet 16,60 eura, mobil 38 eur, poistka maloletá 30 eur a maloletý syn 35,76 eura, poistka auto 60 eur polročne, pohonné hmoty 100 eur mesačne, úver na práčku 50 eur mesačne, úver na auto 120 eur mesačne, strava 500 eur mesačne. Matka pracuje v K. O. H. I. J., jej čistá mzda je 938 eur a poberá tiež invalidný dôchodok vo výške 225,40 eura. Matka na syna dostáva výživné 150 eur mesačne. Matka nepoberá náhradné výživné, ani pomoc v hmotnej núdzi. Z odpovede ORPZ vyplýva, že disponuje dvoma motorovými vozidlami. Otec pracuje vo B., I. N. chodí nepravidelne cez víkendy, kedy sa aj stretáva maloletým dieťaťom. Otec nepoberá a ani od augusta 2024 nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, pomoc v hmotnej núdzi, či náhradné výživné. Nie je tiež evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, dávok garančného poistenia, či úrazových dávok. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec pracoval na dohodu o vykonávaní práce od 15.05.2025 do 16.09.2025 u zamestnávateľa B. Q. v Žarnovici, pričom mu bola vyplácaná odmena vo výške 50 - 100 eur v hrubom mesačne. V roku 2024 otec pracoval na dohodu o vykonávaní práce od 7/2024 do 9/2024 M. R. M. N., pričom bola mu vyplácaná odmena v priemere 175 eur v čistom mesačne. Z odpovede ORPZ vyplýva, že disponuje jedným motorovým vozidlom.

8. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Súd pri svojom rozhodovaní v zmysle zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné v nadväznosti na zmenu pomerov na strane niektorého z účastníkov konania posúdiť odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov je daná subjektívne okolnosťami na strane povinného či oprávneného, a objektívne vývojom životných nákladov.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky – matky maloletej na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. V danom prípade súd zistil, že od poslednej úpravy výživného v roku 2016 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -12 zo dňa 07.03.2016, v zmysle ktorého bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletú v sume 70 eur mesačne. Od tejto úpravy výživného došlo jednoznačne k zvýšeniu nákladov na výživu mal. A.. Zvýšené náklady odzrkadľuje podstatne zvýšený vek mal. dieťaťa a skutočnosť, že maloletá navštevuje v súčasnosti základnú školu. V čase poslednej úpravy výživného boli potreby mal. dieťaťa, ktoré bolo vo veku 2 rokov podstatne nižšie. V súčasnosti je však potrebných viac finančných prostriedkov na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z vyčíslených výdavkov maloletej, ktoré sú zosumarizované v bode 7 tohto rozhodnutia, pričom mesačné opakujúce sa výdavky na maloletú sú strava, ošatenie, telefón, hygiena, školské potreby, volejbal. Je zrejmé, že maloleté má tiež výdavky na bývanie, ktoré jej zabezpečuje matka, na ktorých sa otec má tiež povinnosť

podieľať (nájom + Sipo, spolu v prepočte na maloletú 99 eur mesačne). Matka tiež vynaložila jednorazový výdavok na letné sústredenie 150 eur. Celkové potreby mal. dieťaťa tak mesačne dosahujú sumu 440 eur. Tieto potreby sú vyššie ako tomu bolo, keď malo maloleté dieťa 2 roky. Súd konštatuje, že potreby maloletej v uvedenej výške sú primerane vysoké a dôvodné, pričom pri konštatovaní tejto skutočnosti súd vychádza zo všeobecne známych informácii a informácii súdu známych z jeho rozhodovacej činnosti.

18. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov, keď sa zvýšil jej priemerný mesačný zárobok. V čase predchádzajúcej úpravy pomerov matka mala pravidelný mesačný príjem pozostávajúci len z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. V súčasnosti jej priemerná čistá mzda za obdobie rok spätne od podania návrhu je 983 eur. Matka tiež poberá invalidný dôchodok vo výške 225,40 eura, prídavok na dve maloleté deti vo výške 120 eur a dostáva výživné na syna 150 eur mesačne. Matka vyčíslila a preukázala svoje výdavky na domácnosť vo výške 1.210 eur mesačne (uvedené v odseku 7 tohto rozhodnutia). Matka tiež poskytuje maloletému dieťaťu primárnu rodičovskú osobnú starostlivosť, ktorú súd takisto zobral do úvahy pri stanovení zvýšenej vyživovacej povinnosti.

19. Na strane otca mal. dieťaťa rovnako došlo k zmene pomerov, a to vo zvýšení sa jeho príjmu. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že otec pracoval na dohodu o vykonávaní práce od 15.05.2025 do 16.09.2025 u zamestnávateľa B. Q. v Žarnovici, pričom mu bola vyplácaná odmena vo výške 50 - 100 eur v hrubom mesačne. V roku 2024 otec pracoval na dohodu o vykonávaní práce od 7/2024 do 9/2024 u zamestnávateľa M. N., pričom bola mu vyplácaná odmena v priemere 175 eur v čistom mesačne. Z tvrdení matky, potvrdených aj pri výsluchu maloletej, je zrejmé, že otec pracuje v zahraničí vo B. v oblasti stavebníctva (viazač železa). Pomery otca však bližšie nebolo možné zistiť, keďže otec so súdom nekomunikoval a ani si nepreberal zásielky, ktoré mu boli doručované na evidovanú adresu trvalého pobytu. Otec sa na nariadené pojednávanie nedostavil a ani žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu súdu na vyjadrenie sa k návrhu a vyplnenie Vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. Ohľadne priebehu súdneho konania otec má vedomosť a to od matky a mal. dieťaťa. Takéto konanie otca spočívajúce v nečinnosti a sťažení zisťovania jeho majetkových a finančných pomerov súd vyhodnotil ako účelové, pričom neušlo pozornosti súdu, že rovnako tak otec konal aj pri predchádzajúcom súdnom konaní, kedy bol nečinný, nepreberal zásielky súdu a ani vtedy sa nepodarilo vyšetriť jeho majetkové a príjmové pomery. S poukazom na ust. , v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd rozhodol o zvýšení výživného v záujme mal. dieťaťa, aj keď neboli komplexne zistené majetkové a finančné pomery otca, pričom pri ich vyhodnotení súd vychádzal z potencionality príjmu, ktorý otec môže dosahovať vykonávaním práce vo B.. Všetky tvrdené skutočnosti zo strany matky (vyplynuli aj z výsluchu maloletej) zodpovedajú tomu, že otec pracuje vo B. ako viazač železa. V tomto štáte sa minimálna mesačná mzdy v oblasti stavebníctva pohybuje v sume 4.300 švajčiarskych frankov. Túto mzdu otec vykonávaním práce môže a pravdepodobne aj dosahuje, resp. ak pracuje formou brigád, dosahuje príjem o niečo nižší, ale podstatne vyšší ako by dosahoval na N.. Hoci výdavky otca v súvislosti s bývaním vo B. môžu byť vyššie ako na N., je nespochybniteľné, že z tohto príjmu otec je schopný a je v jeho možnostiach a schopnosti plniť zvýšenú vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 180 eur mesačne. Otec nedisponuje žiadnym účtom v slovenských bankových inštitúciách, ktorého výpis by súd mohol žiadať za účelom ďalšieho zistenia majetkových pomerov otca. Súd upustil od výsluchu otca v predmetnej veci, keďže ten sa na pojednávanie, ktoré bolo aj odročované za účelom výsluchu otca opakovane nedostavil. Ďalšie odročovanie pojednávania za účelom opakovaného predvolávania otca súd nevzhliadol za hospodárne, preto upustil od výsluchu otca a vo veci rozhodol.

20. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti teda prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj predpokladané a potencionálne schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd tiež zohľadnil majetkové, sociálne a finančné pomery na strane matky, ktorá sa o maloleté dieťa osobne stará. Pri výpočte výživného súd vychádzal z potrieb maloletej vo výške 440 eur mesačne, od ktorých odpočítal prídavok na dieťa, ktorý slúži na uspokojovanie jej potrieb a výslednú sumu vydelil dvoma, keďže obaja rodičia sú povinní podieľať sa na plnení potrieb maloletého dieťaťa (440-60 = 380 : 2 = 190 eur).Vzhľadom na skutočnosť, že matka požadovala výživné vo výške 180 eur mesačne, ktoré podľa nej postačuje na hradenie potrieb maloletej, súd výživné zvýšil na navrhovanú sumu 180 eur. Súd dodáva, že takto zvýšené výživné postačuje na hradenie základných potrieb maloletého dieťaťa, spolu s prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá, daňovým bonusom a taktiež spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti súd tiež prihliadol

na skutočnosť, že otec iným spôsobom ako platením výživného na maloleté dieťa neprispieva, a je s ním len v občasnom osobnom kontakte.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 180 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. 26.06.2025. Hoci navrhovateľka v podanom návrhu žiadala zvýšenie výživného od 01.06.2025, a teda spätne pred podaním návrhu, na pojednávaní následne zmenila svoj návrh a zvýšenie výživného požadovala až od podania návrhu, a to 26.06.2025. Súd priznal aj zameškané (zročné) výživné za obdobie od 26.06.2025 do 31.10.2025 v sume 458,50 eura, ktoré pozostáva zo sumy, o ktorú bolo zvýšené mesačné výživné. Súd zároveň otcovi vzhľadom na výšku tejto sumy a nemožnosť komplexne zistiť pomery otca povolil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným s tým, že nesplnenie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou, matka v priebehu konania podala návrh na úpravu styku otca s maloletou, keď doterajšie súdne rozhodnutie o úprave styku rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -20 zo dňa 25.01.2017, ktorý bol upravený styk otca s maloletou každý párny piatok od 15.00 do 16.00 hod. a každú nepárnu stredu od 15.00 do 16.00 hod. sa nerealizuje, ale styk medzi maloletou a otcom prebieha počas víkendu, keď sa otec nachádza na N.. Vykonaným dokazovaním bolo pred súdom preukázané, že doterajšia úprava styku súdnym rozhodnutím nereflektuje na aktuálne pomery v rodine. Mal. dieťa je staršie, s otcom má dobrý vzťah a chce sa s ním stretávať, a to v širšom rozsahu ako hodinu týždenne. Maloleté dieťa vyjadrilo túžbu stretávať sa s otcom aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom. Súd má za to, že rozšírenie úpravy styku je v danej veci namieste, pričom súd pri rozšírení úpravy styku vychádzal zo situácie v rodine popísanej matkou, že aktuálne styk prebieha počas víkendov, keď je otec na N.. Maloletá v domácnosti otca však neprespáva. Z tohto dôvodu sú upravil styk každú párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia v domácnosti otca. Aj keď maloletá je vo veku, kedy by mohla v domácnosti otca prespávať, z dôvodu, že kolíznemu opatrovníkovi sa nepodarilo prešetriť bytové pomery otca (pre nemožnosť sa s ním skontaktovať), a súd nemá žiadnu vedomosť o bytových pomeroch otca na Slovensku, a teda kde otec býva, keď príde zo zahraničia, a či je takéto prostredie vhodné pre pobyt mal. dieťaťa, súd upravil styk otca s maloletou len počas dňa, bez prespatia. Súd má za to, že takto upravený styk postačuje na udržiavanie a prehlbovanie vzťahu, budovanie príbuzenských väzieb medzi otcom a maloletou a nateraz je dostačujúcim.

23. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

25. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom ( ) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti .