Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-57-2025.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Subarea
9C/57/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D. XX, XXX XX E. E., zast. JUDr. Matej Hodál, LL.M., advokát, Stráž 223, 960 01 Zvolen proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. H. XXXX/XX, XXX XX E. E., 2/ A. G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. G. XX, XXX XX E. E., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi žalovanému 1 a žalovanému 2 spoločne a nerozdielne: 1/ povinnosť odstrániť skaly vo vlastníctve žalovaného 1 a žalovaného 2 z pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 286 m2, záhrada evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E. E., obec a okres E. E. vedenom G. K. E. E., katastrálny odbor, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca a 2/ povinnosť zdržať sa konania spočívajúceho v ukladaní skál na pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 286 m2, záhrada evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E. E., obec a okres Banská Bystrica vedenom G. K. E. E., katastrálny odbor, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca.
2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má za to, že v danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzájomné pomery medzi žalobcom a žalovanými. Dôvodom je skutočnosť, že žalobca je obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva k pozemku zo strany žalovaných. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 286 m2, záhrada evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E. E., obec a okres E. E. vedenom G. K. E. E., katastrálny odbor (ďalej len „Pozemok“) o veľkosti podielu 1/1. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere 451 m2, záhrada evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. E. E., obec a okres E. E. vedenom G. K. E. E., katastrálny odbor (ďalej len „Susedný pozemok“). Uviedol, že Pozemok a Susedný pozemok boli v minulosti zreteľne oddelené kamenným múrom, ktorý bol situovaný presne v línii katastrálnej hranice medzi parcelami Pozemku a Susedného pozemku, čím fakticky aj právne rešpektoval hranicu medzi Pozemkom a Susedným pozemkom tak ako je vyznačená v katastrálnej mape. Žalobca poukázal na to, že žalovaní, resp. iné osoby, ktoré užívajú (užívali) Susedný pozemok si v určitom okamihu v roku 2011 začali svojvoľne uplatňovať nároky aj voči časti Pozemku, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. Zo strany týchto osôb došlo k fyzickému odstráneniu – zbúraniu zmieňovaného kamenného múru vo vlastníctve žalovaných, ktorý oddeľoval Pozemok
a Susedný pozemok. Následne došlo k zosuvu resp. umiestneniu skál na Pozemok, čím bola výrazne narušená integrita vlastníckeho práva žalobcu k Pozemku.
3. Žalobca uviedol, že má na pozemku umiestnené kompostérové jamy. Z dôvodu potreby ich presnej identifikácie a právneho zachytenia ich umiestnenia na pozemku si zabezpečil vypracovanie Geometrického plánu č. 37056565-80/25 vypracovaného Ing. Beátou Smolkovou. V rámci geometrického plánu sú zmieňované kompostérové jamy zakreslené ako samostatná novovytvorená parcela registra „C“, parc. č. XXX/X (ďalej len „Nová parcela“). Podľa žalobcu z obsahu geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že medzi Novou parcelou a Susedným pozemkom existuje, resp. mal by byť určitý rozostup o šírke 0,15 m. Poukázal na to, že z fotodokumentácie priloženej k návrhu vyplýva, že hranica medzi Pozemkom a Susedným pozemkom nie je po celej svojej dĺžke aktuálne „umiestnená“ na rovnakom mieste a nerešpektuje uvedenú vzdialenosť 0,15 m od Novej parcely smerom k Susednému pozemku po celej dĺžke tejto hranice. Na viacerých miestach došlo k svojvoľnému posunu hranice v dôsledku nanosenia skál zo strany žalovaných (resp. osôb konajúcich s ich vedomím či súhlasom), čo má za následok faktické zúženie a zmenšenie pozemku, a zároveň predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Konanie žalovaných predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý v dôsledku toho nie je schopný výkon svojho vlastníckeho práva k pozemku realizovať v plnom rozsahu. Žalobcovi je tak odňatá reálna možnosť užívať a disponovať časťou pozemku, čo je v rozpore s jeho ústavne garantovaným právom vlastniť majetok a pokojne ho užívať bez rušivých zásahov zo strany tretích osôb. Žalobca plánuje v súlade so svojím právom oplotiť pozemok aj v spojení so zastavaným pozemkom. Uviedol, že realizácia tohto zámeru je však aktuálne znemožnená práve v dôsledku prítomnosti skál, ktoré boli bez súhlasu žalobcu a v rozpore s právnym stavom nanesené na časť pozemku žalovanými, resp. inými osobami, ktoré Susedný pozemok užívajú. Táto situácia podľa žalobcu odôvodňuje potrebu urýchlenej súdnej ochrany prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, keďže stav má trvalé účinky a hrozí vznik ďalšej ujmy. Táto neodkladnosť je odôvodnená najmä tým, že žalobca nemôže pozemok užívať v jeho plnom rozsahu, čo má za následok obmedzenie jeho možnosti so svojím majetkom reálne nakladať, vrátane realizácie základných úkonov ako je napríklad zriadenie oplotenia, ktorým by oddelil svoj pozemok od susedných nehnuteľností, vrátane Susedného pozemku. Žalobca má za to, že neexistencia fyzického ohraničenia pozemku zvyšuje riziko opakovaných zásahov zo strany žalovaných, čím sa vytvára trvalo narušený a právne neúnosný stav, ktorý si vyžaduje bezodkladný zásah súdu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení CSP.
4. Žalobca k návrhu pripojil fotografie, návrh na usporiadanie priebehu hraníc pozemkov zo dňa 21. 07. 2025, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, overovaciu doložku ohlásenej stavby zo dňa 18. 07. 2025, geometrický plán na oddelenie pozemku p.č. XXX/X a XXX/X a mailovú komunikáciu.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia a to aj v situácii keď súd nemá náležite zistený stav veci. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu, teda taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri neodkladnom opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
12. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia má poskytnúť rýchlu súdnu ochranu. Musí preto ísť o tak zjavný a bezprostredný zásah do práv a chránených záujmov žalobcu, kedy má z hľadiska hierarchie chránených hodnôt a princípov, na ktorých je civilný proces postavený, absolútnu prioritu ochrana týchto dotknutých práv a oprávnených záujmov, a to na úkor riadneho civilného procesu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nepristupuje ku komplexnému procesu dokazovania za účelom zistenia riadneho skutkového stavu, ale vychádza len z jednostranných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a osvedčenia okolností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je osobitný procesný postup súdu, kedy požiadavka na paritný civilný proces ustupuje požiadavke na naliehavú ochranu bezprostredne a vážne (ohrozujúc návratnosť do pôvodného stavu) ohrozeného práva alebo oprávneného záujmu navrhovateľov. Takýto procesný postup však neslúži a nesmie slúžiť ako náhrada riadneho a rovnostranného civilného procesu sledujúc víziu dosiahnutia tzv. „rýchlej spravodlivosti“ na rozhodnutie o otázkach, ktorými sa súd môže a musí adekvátne zaoberať len v konaní vo veci samej.
13. V danom prípade je zrejmé, že navrhované neodkladné opatrenie sleduje trvalú úpravu pomerov účastníkov konania. Nový civilný sporový poriadok priamo ustanovuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je, že totožnosť pripúšťa povaha veci. Aj v takomto prípade je jedným z predpokladov vyhovenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia úpravou pomerov účastníkov osvedčenie naliehavosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody, či inej ujmy.
14. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, sa súd zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Po oboznámení sa s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a ostatným spisovým materiálom, súd dospel k záveru, že tieto podmienky nie sú v danom prípade naplnené a nie je potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery medzi stranami.
15. Vzhľadom na obsah navrhovaného neodkladného opatrenia, kedy sa žalobca domáha odstránenia skál zo svojho pozemku, dospel súd k záveru, že za danej situácie nie je potrebný okamžitý zásah súdu. Súd v danom prípade nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorá by svojou naliehavosťou a ohrozeným právnym záujmom žalobcu mala mať prednosť pred riadnym sporovým konaním a takýmto spôsobom by mala „konzumovať“ vec samú bez toho, aby súd vykonal riadne dokazovanie za účasti všetkých sporových strán. Ako súd uviedol vyššie, konanie o neodkladnom opatrení je výnimočný procesný postup, ktorý nemôže slúžiť ako náhrada riadneho a rovnostranného civilného procesu na rozhodnutie o otázkach, ktorými sa súd môže a musí adekvátne zaoberať len v konaní vo veci samej. Uvedenému záveru navyše nasvedčuje to, že okolnosti, ktorými žalobca argumentuje, buď nehrozia alebo sa stali v minulosti a bezprostredne nepredchádzali podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca vo všeobecnej rovine namieta, že nemôže plnohodnotne užívať svoj pozemok. Tvrdí, že konaním žalovaných dochádza k porušovaniu jeho práv, a vzniká aj reálna hrozba závažnej škody. Uvedené skutočnosti v rovine vzniku škody však žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Práve naopak, zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených listín vyplýva, že faktický stav medzi stranami sporu trvá minimálne od roku 2023, kedy sa žalobca stal výlučným vlastníkom pozemku. Sám uviedol, že k zbúraniu múrika, z ktorého zrejme skaly na jeho pozemku pochádzajú, došlo ešte v roku 2011, čiže svoj pozemok nadobúdal v stave v akom sa nachádza doteraz. Žalobcom opísaný stav teda trvá od roku 2011, od kedy nedošlo k ďalším faktickým zmenám, týkajúcim sa sporných pozemkov. Nie je preto splnená požiadavka bezodkladnosti a naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami. Súd má za to, že za daného stavu nenariadením neodkladného opatrenia
nemôže dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu a žalobcovi nehrozí ani ďalšie zhoršenie jeho právneho postavenia.
16. Záverom súd konštatuje, že nemal žiadnym spôsobom osvedčené, že skaly, ktorých odstránenia sa žalobca domáha, umiestnili na jeho pozemok práve žalovaní 1/ a 2/. V súvislosti s druhým navrhovaným petitom, súd poukazuje na to, že rovnako nebolo nijakým spôsobom osvedčené, že by žalovaní mali v budúcnosti v úmysle na pozemok žalobcu ukladať skaly. 17. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že boli v konaní úspešní. Žalovaným objektívne nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, keďže s nimi dosiaľ súd ani nekonal. O výške náhrady trov konania súd už rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.