Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/172/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: B. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX. XXXXXXX XX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Priemyselná 1/A, Bratislava a otca: G. A. C. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, F., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka so sídlom Zámocká 18, Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k. -39 zo dňa 06.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovala, aby súd upravil rozsah styku otca s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , (ďalej len „“) a , (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že po posúdení návrhu matky dospel k jednoznačnému záveru, že nie je daná naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, kde je potrebný okamžitý zásah súdu na ochranu práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia jeho záujmov, výchovy, zdravia alebo života. Matka podľa súdu prvej inštancie neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, konkrétne zmenu styku otca upraveného právoplatným rozsudkom, ktorý schválil dohodu rodičov len deväť mesiacov pred podaním návrhu. Pre zmenu súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv je potrebné preukázať zmenu pomerov, čo sa matke v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepodarilo. Jej tvrdenia o zanedbávaní starostlivosti a ľahkovážnom prístupe otca zostali v rovine tvrdení bez ich hodnoverného osvedčenia. Hoci matka predložila lekárske správy týkajúce sa kožného ochorenia dieťaťa, z týchto podľa súdu nevyplýva, že by starostlivosť otca predstavovala pre maloletého takú hrozbu, ktorá by si vyžadovala okamžitú a významnú reštrikciu styku bez vykonania riadneho dokazovania. Súd poukázal na skutočnosť, že to boli obaja rodičia, ktorí sa v októbri 2024 dohodli na širokej úprave styku otca s dieťaťom, čo nasvedčuje tomu, že matka v tom čase dôverovala schopnostiam otca postarať sa o dieťa. Je zrejmé, že vzťah rodičov je poznačený konfliktami, pričom matka uvádza aj výhrady, ktoré sa priamo netýkajú maloletého, ako napríklad vysporiadanie BSM. Tvrdenia rodičov o starostlivosti, vrátane zdravotnej, si navzájom odporujú. Otec vo svojom vyjadrení v konaní vo veci samej (sp. zn. ) poprel tvrdenia matky o nesprávnej liečbe ekzému aj o

tom, že by odovzdal dieťa do škôlky s vysokou horúčkou. Overenie týchto protichodných tvrdení je možné len dokazovaním v konaní vo veci samej. Sumarizujúc uvedené, súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého, upravených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách tohto konania súd prvej inštancie nerozhodoval, keďže vo veci samej je na ňom vedené samostatné konanie (pod sp. zn. ), v ktorom sa rozhodne aj o trovách konania.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa a písm. f) . Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie aspoň v rozsahu obmedzenia styku otca na návštevy bez možnosti prenocovania, realizované v prítomnosti matky alebo inej súdom určenej osoby. Na osvedčenie naliehavej potreby úpravy styku matka vo svojom doplnení odvolania poukázala na viaceré skutočnosti, ktoré nastali po dohode rodičov o úprave styku „na skúšku“ zo dňa 29. júla 2025. Podľa jej názoru sa starostlivosť otca o maloletého nezlepšila a pretrvávajú v nej nedostatky. Svoje tvrdenia oprela o závery odborného klinicko-psychologického vyšetrenia z 28. júla 2025, ktoré má osvedčovať, že aktuálne nastavenie rodičovskej dohody nezohľadňuje vývinové potreby dieťaťa a predstavuje riziko narušenia jeho citovej väzby a emocionálnej stability. V posudku sa uvádza, že dieťa v tomto veku potrebuje predvídateľné prostredie a stabilnú primárnu väzbu, pričom jeho vyhýbavé správanie a napätie pri kontakte s otcom môžu poukazovať na zníženú mieru bezpečia v tomto vzťahu. Vyšetrenie preto odporučilo zachovať primárnu každodennú starostlivosť u matky a kontakty s otcom realizovať v stabilnom čase, s obmedzenou dĺžkou a bez prespávania. Matka ďalej dokumentovala sériu incidentov, ktoré majú preukazovať otcovu nespoľahlivosť a nedostatočnú komunikáciu. Dňa 31. júla 2025 otec síce e-mailom potvrdil, že disponuje všetkými potrebnými vecami pre dieťa, avšak z ním zaslaných fotografií bolo podľa matky zrejmé, že niektoré pomôcky chýbajú, ako napríklad ortopedické podložky a fitness lopta. Iné dôležité potreby, ako detská vanička, nohavičky na odplienkovanie či špeciálny syndet a čaj odporúčaný dermatológom, boli v neotvorenom balení, čo podľa matky dokazuje, že ich otec zakúpil až dodatočne a predtým ich nepoužíval. Týmto podľa nej otec nehovoril pravdu a nevykonával starostlivosť riadne. Problémy v komunikácii sa prejavili aj začiatkom septembra 2025. Otec najprv 5. septembra pri prevzatí dieťaťa potvrdil, že je zdravé, no nasledujúci deň uviedol, že má na tvári výsyp, ktorý si údajne všimol už deň predtým. Neskôr priznal, že nevie určiť jeho zdravotný stav, hoci dieťa malo podobné kožné prejavy už v minulosti. Otec odmietol poslať fotografie na posúdenie stavu a namiesto vecného informovania podľa matky venoval komunikáciu rozprávaniu o tom, ako ho dieťa žiadalo, aby išli k moru, čo vnímala ako formu emočného nátlaku na získanie súhlasu s vydaním pasu. Dňa 8. septembra 2025 otec opäť nereagoval na podstatné informácie, keď ho matka informovala o novozistenej vysokej intolerancii dieťaťa na mliečnu bielkovinu vyžadujúcej okamžitú zmenu diéty, a ani na otázky ohľadom používania plienok. Namiesto toho sa v komunikácii zameral na opis cestovania električkou. Podobne koncom septembra otec požiadal o zaobstaranie krémov, no na žiadosť o upresnenie, ktoré konkrétne potrebuje, vecne nereagoval. Matka zhrnula, že otcove správy sú naďalej neobjektívne, neobsahujú podstatné informácie o zdravotnom stave maloletého a otec na jej priame otázky neodpovedá. Takýmto konaním podľa nej porušuje dohodu o vzájomnom objektívnom informovaní a zásadne sťažuje riadnu komunikáciu o starostlivosti o dieťa, a to rovnakým spôsobom, ako tomu bolo pred informatívnym pohovorom. Ďalej argumentovala, že otec dlhodobo porušuje dohodu o vzájomnom informovaní, ktorá bola uzavretá na informatívnom výsluchu. Dňa 25. augusta 2025 otec podľa nej popieral zjavné zdravotné problémy maloletého, ako bol papulózny výsyp (ktorý neskôr objektívne potvrdil pediater) a výskyt hlienu v nose. Domnieva sa, že otec buď vedome zavádzal o zdravotnom stave dieťaťa, alebo nebol schopný spozorovať tieto banálne zmeny. Jeho informácie sú podľa nej dlhodobo neobjektívne, nelogické a nedôveryhodné. Ako príklad uvádza účelové a protichodné tvrdenia o správaní dieťaťa, o používaní nočníka či o priebehu rehabilitačnej terapie, ktoré boli v rozpore s vyjadreniami terapeutky. Situácia podľa matky eskalovala v októbri 2025. Dňa 6. októbra otec priznal, že dieťaťu stále dáva plienky, pretože so sebou nenosí náhradné oblečenie pre prípad pomočenia, pričom na otázku, prečo ho nemá, reagoval slovami „nemusím mať“. Matka považuje takýto prístup za nezodpovedný a nehygienický. Hneď nasledujúci deň, 7. októbra, bol maloletý otcom odovzdaný v oblečení nezodpovedajúcom jeho veľkosti, pričom matka na jeho tele našla viacero modrín, ktorých existenciu otec poprel. Na základe odporúčania pediatra navštívila s dieťaťom pohotovosť, kde bol maloletý pre nejasnosť vzniku zranení a podozrenie na syndróm týraného a zanedbávaného dieťaťa (CAN) hospitalizovaný a nemocnica podala podnet na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako najzávažnejší incident matka uvádza udalosť zo 14. októbra 2025, keď bol otec predvolaný pediatrom pre podozrenie z nedodržiavania predpísanej liečby. Zistilo sa, že otec

aj po potvrdení vysokej intolerancie maloletého na mliečnu bielkovinu pokračoval v podávaní mlieka s jej obsahom, čím dieťa vedome a opakovane vystavoval zdravotnému riziku život ohrozujúcej alergickej reakcie. Otec počas stretnutia odmietol konkretizovať stravu dieťaťa a ordináciu svojvoľne opustil, čím podľa matky potvrdil svoju neochotu spolupracovať a ľahostajnosť k zdraviu dieťaťa. Zároveň vyjadrila pretrvávajúcu obavu z neoprávneného premiestnenia maloletého do zahraničia. Poukázala na to, že otec systematicky podniká kroky, ktoré toto riziko zvyšujú. Konkrétne spomenula jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nahradenia súhlasu matky s vydaním cestovného pasu, a to spôsobom, ktorý jej znemožnil sa k veci vyjadriť. Taktiež žiadal od matky španielsku rodinnú knihu za účelom vybavenia španielskych dokladov pre dieťa, pričom jej uviedol nepravdivý dôvod, ktorý vyvrátila španielska ambasáda. Tieto kroky, spolu so zistením, že dieťa absolvovalo lekárske vyšetrenie v Španielsku, o ktorom ju neinformoval, a jeho predchádzajúcimi vyjadreniami pred políciou, tvoria podľa matky vzorec správania, ktorý je spôsobilý viesť k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa do zahraničia a musí byť vyhodnotený ako zásadný, pretože priamo ohrozuje stabilitu výchovného prostredia a zachovanie väzieb maloletého s matkou. Na základe všetkých uvedených skutočností matka v odvolaní upozornila, že pokračovanie vo výkone styku podľa aktuálnej rodičovskej dohody priamo ohrozuje nielen psychickú, ale aj fyzickú integritu maloletého. Zdôraznila, že najnovšie lekárske záznamy preukázali, že otec aj po diagnostikovaní vysokej intolerancie na mliečnu bielkovinu naďalej podával dieťaťu potraviny s jej obsahom, odmietal komunikovať s pediatrom a zatajoval informácie o strave. Takéto konanie podľa nej predstavuje vedomé a závažné porušenie povinnosti riadne sa starať o zdravie dieťaťa a zásadne spochybňuje jeho schopnosť samostatne vykonávať starostlivosť. Matka považovala za nesporné, že dieťa vníma časté striedanie prostredí a absenciu stabilnej starostlivosti ako výrazne stresujúce, pričom v jeho veku je nevyhnutná konzistentná a predvídateľná starostlivosť v emocionálne bezpečnom zázemí. Aktuálne nastavenie styku sa podľa nej jednoznačne neosvedčilo, neprispieva k duševnej pohode maloletého, ale naopak, umocňuje jeho zmätok a psychické napätie.

4. Otec sa v písomnom podaní vyjadril k odvolaniu matky. Navrhol, aby odvolací súd, pokiaľ odvolanie matky neodmietne, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pretože matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a jej návrh je plný subjektívnych postojov. So synom má krásny vzťah, riadne sa o neho stará a matkou navrhovaná úprava styku nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Vzniesol výhrady k odvolaniu podanému matkou, pretože podľa neho neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona. Poukázal na to, že matka v zákonnej lehote podala len tzv. blanketné odvolanie, v ktorom neuviedla odvolacie dôvody ani odvolací návrh. Odvolanie doplnila až po uplynutí 16 dní, čím nedodržala ani lehotu, ktorú si sama stanovila. Otec argumentuje, že takýto postup je v civilnom konaní neštandardný a nemá oporu v zákone, pričom zákon neumožňuje dodatočne doplniť chýbajúci odvolací návrh. Z týchto dôvodov otec navrhol, aby súd odvolanie matky ako vadné odmietol. Dodal, že tolerovanie takýchto podaní by mohlo byť zneužívané na účelové predlžovanie konania a narúšanie právnej istoty. Skutočnosť, že matka svoje odvolanie doplnila oneskorene, podľa otca preukazuje, že v danom prípade neexistuje ani ňou tvrdená naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Namietal, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je postavený na tvrdeniach a dôkazoch, ktoré pochádzajú s výrazným časovým odstupom, niektoré ešte z marca 2025 či dokonca z leta predchádzajúceho roka, a preto nespĺňajú podmienku bezodkladnosti. Je presvedčený, že cieľom návrhu nie je ochrana záujmu dieťaťa, ale účelová snaha matky o jeho elimináciu zo života maloletého a poškodenie jeho povesti prostredníctvom nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení. Otec sa v plnom rozsahu ohradil voči tvrdeniam o zanedbávaní hygieny a zdravotnej starostlivosti. Poukázal na to, že sama matka v písomnej výzve zo dňa 3. marca 2025 uviedla, že „v žiadnom prípade nespochybňuje Vašu schopnosť sa o dieťa riadne postarať“, no vo svojom návrhu mu už vyčíta aj bežné detské choroby a diskredituje jeho rodičovské schopnosti. K liečbe atopického ekzému uviedol, že síce na odporúčanie zakúpil aj iné mastičky, avšak po diskusii s matkou a jej nesúhlase rešpektoval lekárom predpísanú liečbu, ktorú riadne použil. Vyjadrenie svojho názoru na zdravotnú starostlivosť nepovažuje za zanedbávanie, ale za aktívny výkon rodičovských práv. Taktiež poprel, že by dieťa odovzdal do škôlky choré s vysokou horúčkou. Maloletý pri odovzdaní nevykazoval žiadne príznaky choroby a horúčka u neho musela vypuknúť až okolo obeda, pričom v škôlke sa v tom čase šíril vírus. Otec zároveň obvinil matku, že súdu účelovo predkladá len tie lekárske správy, ktoré sa snaží interpretovať v jeho neprospech, a zámerne zamlčuje iné, ktoré by mohli spochybniť jej vlastnú starostlivosť. Ako príklad uviedol lekársku správu z 1. apríla 2025, kde matka podľa neho zavádzala lekára nepravdivým tvrdením, že dieťa malo dvakrát balanitídu, keď býva u otca v „striedavej starostlivosti“, hoci striedavú starostlivosť nemajú a matka mu v tom období bránila v styku. Naopak, v inej správe zo 16. apríla 2025 sama matka lekárke uviedla, že nevie, či je dieťa choré, len že „takto ho vrátil otec“. Otec to považuje za dôkaz

nedbanlivosti zo strany matky, ktorá dieťa k lekárovi vzala až na druhý deň poobede a nevedela ani popísať jeho symptómy. V súvislosti s lekárskymi správami, ktorými matka argumentuje, otec zdôraznil, že z nich nijako nevyplýva odborný záver lekára o zanedbávaní starostlivosti z jeho strany. Ide podľa neho len o zápis subjektívnych tvrdení matky, ktoré lekár zaznamenal v rámci anamnézy, bez toho, aby sa s nimi stotožnil alebo ich overil. Tvrdí, že samotný zápis takéhoto tvrdenia v správe nemožno považovať za dôkaz jeho pravdivosti ani za odborné stanovisko lekára. Otec sa vyjadril aj k ďalším výčitkám matky. K údajne nevhodnému oblečeniu zo dňa 17. marca 2025 uviedol, že ráno bolo chladno a je prirodzené obliecť dieťa teplejšie s možnosťou vyzlečenia počas dňa. Matku obvinil, že dieťa do hrubého oblečenia naobliekala zámerne okolo obeda, aby si ho mohla odfotiť a zneužiť to proti nemu, namiesto toho, aby v záujme dieťaťa jednu vrstvu vyzliekla. Tvrdenie, že dieťa znovu naučil na cumlík, označil za absurdné, keďže fotografia, ktorou to matka dokazuje, je stará viac ako rok a vznikla ešte pred schválením rodičovskej dohody. Rovnako odmietol ako fabulácie tvrdenia, že by dieťa neučil na nočník alebo mu neumýval zuby. K výčitke, že zanedbáva starostlivosť kvôli svojim vystúpeniam, uviedol, že sa nikdy nejednalo o celodenné koncerty a išlo len o krátke, menej než hodinové sety, počas ktorých sa o dieťa starala jeho stará matka, ktorú maloletý dôverne pozná. Argumentoval, že matkine dôvody na obmedzenie styku (cumlík spred roka, bunda v marci, neumyté zuby) nie sú natoľko vážne, aby odôvodnili taký hrubý zásah do jeho rodičovských práv, a to navyše formou neodkladného opatrenia. Ohľadom dokumentov maloletého dôrazne odmietol tvrdenia matky a označil ich za zavádzajúce. Poprel, že by matke nevrátil pas dieťaťa a tým jej bránil v prihlásení na trvalý pobyt či do štátnej škôlky. Matka si pas po jeho návrate zo Španielska v októbri 2024 vôbec nepýtala späť a začala ho vyžadovať až neskôr. Problém s prihlásením do štátnej škôlky v F. je všeobecný a dieťa by pre nízky vek aj tak nebolo prijaté. Poukázal na to, že dohodnuté výživné už zohľadňovalo náklady na súkromné jasle, ktoré však dieťa od júna 2025 nenavštevuje, no on dohodnutú sumu naďalej platí. Obvinil matku z nespolupráce pri vybavovaní duplikátov dokumentov pre maloletého na španielskej ambasáde, kde potreboval aktualizovať ich rodinný stav na „rozvedený“. Otec uviedol, že po schválení rodičovskej dohody súdom prebiehal jeho styk so synom úplne v poriadku a dokonca sa o neho staral aj nad rámec, keď ho o to matka požiadala z dôvodu jej choroby, s čím nikdy nemal problém. Bol preto zarazený matkinými tvrdeniami v návrhu, keďže ešte nedávno jeho starostlivosť nespochybňovala a vyžadovala jeho pomoc. V správaní matky však podľa neho nastala razantná zmena od momentu, kedy jej vyplatil vyrovnávací podiel za ich spoločnú nehnuteľnosť. Otec to vnímal tak, že kým matka nemala peniaze, správala sa k nemu milo, no akonáhle sa dostala k finančným prostriedkom, začala mu znemožňovať styk so synom. V období od 1. januára do 8. mája 2025 mu matka podľa jeho slov znemožnila styk v rozsahu 21 zo 41 dní, teda takmer o polovicu času, ktorý mohol so synom stráviť. Opísal tiež incident z 3. marca 2025, kedy matka po tom, čo vyzdvihol syna v škôlke v súlade s rozhodnutím súdu, vulgárne reagovala a neskôr prišla do jeho domu aj s priateľom a dvomi policajtmi, čím zbytočne vyvolala scénu. Poprel, že by ju 26. apríla 2025 prenasledoval alebo jej spôsobil psychický stres. Tvrdil, že matka mu v ten deň bezdôvodne znemožnila styk s odôvodnením, že je dieťa choré, hoci ich neskôr stretol vonku a dieťa nevykazovalo znaky choroby. Keď ju s tým slušne konfrontoval, obvinila ho z kriku, čo otec vyvrátil video nahrávkou . Všetky tvrdenia o nevhodnom oblečení či používaní iných krémov ako predpísaných lekárom odmietol. K pľuzgierom na nohách uviedol, že mohli vzniknúť kedykoľvek, napríklad z novej obuvi, a to bez ohľadu na to, v koho starostlivosti dieťa bolo. Tvrdil, že sám disponuje fotografiou pľuzgierov, ktorú vyhotovil ešte skôr ako matka. Zdôraznil, že by dieťaťu nikdy neublížil. Poukázal na to, že aj on by mohol matku obviňovať, keďže si pri preberaní dieťaťa všimol drobný škrabanec na jeho nose, ale neurobil to, lebo chápe, že pri malých deťoch sú takéto zranenia bežné. Kritizoval spôsob, akým mu matka odovzdáva veci pre dieťa, ktoré mu mala bezohľadne hodiť na zem, a to aj v daždi, čím podľa neho znehodnocuje veci dieťaťa. Taktiež poprel, že by ho maloletý odmietal alebo že by bol pre svoj vek výlučne naviazaný na matku. Pripomenul, že matka už niekoľkokrát od narodenia dieťaťa odcestovala na niekoľko týždňov do zahraničia a vtedy sa o neho staral on, pričom vtedy nespochybňovala jeho starostlivosť ani neriešila naviazanosť dieťaťa na jej osobu. Ak dieťa reagovalo negatívne, bolo to podľa neho spôsobené konfliktami, ktoré vyvoláva matka, alebo tým, že mu niekoľko mesiacov bránila v styku. Zopakoval, že sa o syna riadne stará, má s ním krásny a blízky vzťah a zabezpečuje mu pestrý program. Celý návrh matky, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preto považoval za absurdný, nedôvodný a neosvedčený. Otec považoval argumentáciu matky za nelogickú a nekonzistentnú, pretože na jednej strane namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, no na druhej strane ho kritizovala za to, že sa oboznámil aj so spisom vo veci samej, a teda vykonal dokazovanie „príliš rozsiahle“. Podľa otca súd postupoval dôsledne a zodpovedne, keď si zaobstaral komplexný obraz o situácii, a jeho rozhodnutie je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave. Ohradil sa voči spochybňovaniu rodičovskej dohody. Tvrdenie matky, že dohoda „v praxi neplní svoj účel“, je

neopodstatnené, nakoľko dohoda fungovala bez závažných problémov až do obdobia, keď matka začala jednostranne meniť dohodnuté podmienky a obmedzovať jeho kontakt s maloletým. Ak teda dohoda neplní svoj účel, je to podľa neho dôsledok jej vlastného konania, nie zlyhanie samotnej dohody alebo otca. Porovnal správanie matky s jej výčitkami, aby poukázal na jej údajné pokrytectvo. Uviedol, že zatiaľ čo matka kritizuje skutočnosť, že dieťa malo na sebe mierne väčší kus oblečenia, sama nemá problém odhodiť odev maloletého na špinavú a mokrú zem, čím sa dopúšťa konania, ktoré môže mať na zdravotný stav dieťaťa objektívne nepriaznivejší vplyv. Napokon otec zásadne odmietol tvrdenia o hrozbe medzinárodného únosu ako nepodložené a špekulatívne. Zdôraznil, že na Slovensku má trvalé zázemie, vždy dieťa riadne odovzdal a nikdy neprejavil úmysel ho uniesť. Poukázal na absurdnosť situácie, keď bol s dieťaťom niekoľko týždňov v zahraničí (s vedomím matky, keďže sama bola odcestovaná) a vrátil sa, no teraz, keď je matka na Slovensku, vytvára dojem ohrozenia. Dodal, že keby mal v úmysle odísť, urobil by tak už dávno. Iróniou je podľa neho to, že rovnaké obavy by mohol mať aj on, keďže matka je občiankou Ukrajiny, teda krajiny mimo EÚ, a mohla by dieťa zavliecť tam. Tieto obavy sú podľa neho čisto subjektívne, bez faktického základu a vytvárajú zbytočné napätie.

5. Kolízny opatrovník sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, matkou ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a 2 ).

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovala, aby súd upravil rozsah styku otca s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky alebo inej súdom určenej osoby a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle (ďalej len „“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú.

18. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré návrh matky zamietol. Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ). Pre potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné.

19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že matka sa svojím návrhom de facto domáha zásahu do rodičovských práv otca, konkrétne jeho práva na styk s maloletým dieťaťom, ktorý navrhuje obmedziť. Styk otca s maloletým je upravený rozsudkom č. k. – 528 zo dňa 08.10.2024, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 09:00 hod. a každý nepárny týždeň od pondelka od 17:00 hod. do utorka do 09:00 hod. a okrem toho upravil aj osobitnú úpravu vo vzťahu k zimným, veľkonočným a letným prázdninám. Ešte dňa 03.03.2025 písala matka otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne, že v žiadnom prípade nespochybňuje schopnosť otca o maloletého sa riadne postarať. Sama uvádzala, že nemá problém s tým, aby otec s maloletým vycestoval do zahraničia. Aj s ohľadom na túto výzvu matky adresovanú otcovi, v samotnom návrhu matky, rovnako ako v jej odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, absentuje logické vymedzenie relevantných skutočností, z ktorého by bolo možné vyvodiť bezprostredné ohrozenie maloletého otcom.

20. To čo matka otcovi vyčíta, sú v zásade úkony bežnej starostlivosti o dieťa. Majú to byť nedostatky vo vzťahu k osobnej starostlivosti otca o maloletého, spôsob, ako otec pristupuje ku komunikácii s matkou, ako podľa matky nedostatočne zabezpečuje materiálne potreby maloletého, jeho zdravotné potreby, ako pristupuje k liečbe kožných problémov maloletého, k starostlivosti o maloletého počas ochorení, k bežnej hygiene maloletého (odplienkovanie) a pod. Otec podľa matky nerešpektuje intoleranciu maloletého na mliečnu bielkovinu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že matkou prezentované, a treba povedať, že neosvedčené výhrady voči spôsobu starostlivosti otca a skutočnosť, že jej predstava je iná, nenapĺňajú predpoklad zásahu súdu neodkladným opatrením smerujúcim k obmedzeniu stretávania sa otca s maloletým.

21. Matka vyjadrila aj podozrenie z týrania maloletého otcom, poukazovala na to, že maloletý bol od 07.10.2025 do 09.10.2025 hospitalizovaný v NÚDCH Kramáre v Bratislave pre podozrenie na týranie maloletého alebo zanedbanie starostlivosti. Odvolací súd k tomuto podozreniu matky uvádza, že z objektívneho nálezu nemocnice, a to ani pri vyšetrení pri prijatí dňa 07.10.2025, ani pri jeho prepustení 09.10.2025 nevyplýva nielen skutočnosť, že by sa otec mal dopustiť nejakého fyzického násilia voči maloletému, ale ani len jednoznačný záver, že by maloletému bolo fyzicky ublížené. Podľa záveru nemocnice bol maloletý prijatý na doriešenie pre nejasnú anamnézu úrazu s prítomnými

dvomi drobnými hematómami v lumbosakrálnej oblasti, po prijatí boli zrealizované kompletné odbery a zobrazovacie vyšetrenia v rámci CAN protokolu, pričom nálezy boli kompletne negatívne, maloletý bol počas hospitalizácie bez ťažkostí. Skutočnosť, že bola nemocnicou kontaktovaná sociálna sestra NÚDCH ako aj skutočnosť, že nemocnica pri prepustení maloletého domov brala do úvahy, že v rodine aktuálne z dôvodu napätej situácie ingeruje aj sociálna kuratela možno vyhodnotiť ako bežný správny postup nemocnice v obdobných prípadoch pri anamnestických údajoch rodiča a fyzickom násilí zo strany druhého rodiča voči dieťaťu, nie však ako skutočnosť osvedčujúcu, že k násiliu voči maloletému vôbec došlo.

22. Rovnako zo žiadneho doterajšieho konania otca nemožno vyvodiť, že by existovala hrozba, že by otec chcel maloletého premiestniť. Otec aj doposiaľ trávil čas s maloletým v zahraničí, matke ho následne riadne vrátil. Táto obava matky rovnako nekorešponduje s komunikáciou matky s otcom ešte v marci tohto roku, kedy matka deklarovala otcovi, že nemá problém s tým, aby s maloletým do zahraničia vycestoval. Pozornosti odvolacieho súdu neunikol ani rozpor pred matkou tvrdenou potrebou naliehavosti zásahu neodkladným opatrením, a spôsobom, ako sa samotná matka v tejto ňou tvrdenej naliehavej situácii procesne správa, keď v rámci odvolacej lehoty voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v jej posledný deň doručí odvolanie, ktoré neobsahuje žiadne odvolacie dôvody ani žiadnu argumentáciu (tzv. blanketné odvolanie), sama si ponechá ďalších 10 dní na doplnenie odvolacích dôvodov a ani túto sebou stanovenú lehotu nedodrží a dopĺňajúce vyjadrenie doručuje súdu 16 dní po uplynutí lehoty na odvolanie. Ani toto nesvedčí v prospech rozhodnutia súdu, ktorým by neodkladným opatrením nielen zásadným spôsobom zasiahol do realizácie rodičovských práv otca a tieto by výrazne obmedzil, ale predovšetkým by zasiahol od práva maloletého definovaného v písm. h) zákona o rodine na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, čo by bolo v konkrétnom prípade v rozpore so záujmom maloletého, resp. v SR a v Dohovoru o právach dieťaťa.

23. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že rozpory v tvrdeniach rodičov týkajúce sa výhrad matky k starostlivosti o maloletého zo strany otca vyžadujú riadne dokazovanie, ktorého výsledky môžu byť podkladom pre záver, či je potrebné meniť úpravu styku otca s maloletým, ktorá sa nateraz spravuje rozsudkom č. k. – 528 zo dňa 08.10.2024.

24. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami matky, keď z obsahu spisu nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (, ).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).