Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-70-2025.pdf
PDF · 120.43 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/70/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. XX, F., zast. advokátskou kanceláriou AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 55 534 619, proti žalovanej: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, J., zast. JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka, Zámocká 30, Bratislava, o zaplatenie 4 785,06 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 8C/91/2023 zamieta.
II. Konanie v časti úroku z omeškania zo sumy 123,39 eur pri všetkých splátkach úveru v období od 20.04.2022 do 20.03.2025 zastavuje.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 534,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 25,47 eur od 20.1.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 21.2.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 21.3.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.4.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.5.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.6.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.7.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 22.8.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.9.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.10.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 21.11.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.12.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.1.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.2.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.3.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.4.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 21.5.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.6.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.7.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.8.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.9.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 22.10.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.11.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.12.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 21.1.2025 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.2.2025 do zaplatenia,
- zo sumy 123,39 eur od 20.3.2025 do zaplatenia,
- zo sumy 83,57 eur od 9.12.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 83,57 eur od 24.8.2024 do zaplatenia,
- zo sumy 67,12 eur od 21.6.2023 do zaplatenia,
- zo sumy 67,12 eur od 7.5.2024 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
V. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 47,76 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4 785,06 eur s príslušenstvom s tým, že ako úveroví dlžníci uzavreli dňa 03.12.2014 s Československou obchodnou bankou, K., zmluvu o poskytnutí úveru č. 350258, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 70 000 eur. Na základe úverovej zmluvy sa obaja zaviazali splácať úver, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo k úveru; výška splátky bola 246,78 eur mesačne. Spoločný záväzok plnil výlučne žalobca zo svojho účtu v období od 19.04.2022 do 19.03.2025, kedy zaplatil celkovo sumu vo výške 8 884,08 eur. S poukazom na § 511 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil voči žalovanej titulom regresného nárok na zaplatenie sumy 4 442,04 eur ako polovicu ním uhradeného záväzku voči banke. Okrem toho si uplatnil aj pomernú časť nákladov spojených s nehnuteľnosťou (dom súp. č. XXXX na parc. č. 3698/701, LV č. XXXX, k. ú. E. D.), a to za uhradenú daň z nehnuteľnosti (daň zo stavieb) v roku 2022 až 2024 v sume 175,87 eur, poistku za 2023 a 2024 v sume 167,15 eur.
2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v rámci upomínacieho konania, uviedla, že úhrada splátok úveru sa rieši v prebiehajúcom konaní o zaplatenie sumy za užívanie spoločnej veci (za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu), vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 8C/91/2023 . Žalobca predmetnú nehnuteľnosť užíva sám od 29.05.2023, kedy vzal žalovanej elektronické kľúče od domu a ani jej už neumožnil do nehnuteľnosti vstúpiť a užívať ju, pretože popieral jej vlastnícke právo. V nehnuteľnosti žijú žalobcovi rodinní príslušníci a tretia osoba. Keďže bola žalovaná nútená opustiť aj s maloletou dcérou spoločnú nehnuteľnosť, musela si zabezpečiť bývanie, za ktoré uhrádza mesačné nájomné vo výške 650 eur. Žalovaná v rámci konania sp. zn. 8C/91/2023 žiada zaplatenie sumy za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcom, pričom si započítala aj splátky žalobcu, ktoré uhrádzal na spoločný úver. S týmto započítaním splátok súhlasil aj sám žalobca,;následne aj tak predčasne podal žalobu a v súčasnosti sa tak úhrada splátok rieši duplicitne v dvoch samostatných konaniach. Žalovaná v rámci mimosúdnych rokovaní deklarovala žalobcovi, aby s úhradou polovice splátok vyčkal, kým súd nerozhodne v inom konaní, kde sa tieto splátky započítavajú. Žalobca to neakceptoval. Žalobca tiež zavádza súd, keďže vyčísľoval úhrady splátok aj za obdobie, počas ktorého sporové strany žili v spoločnej domácnosti. Žalobca teda nebol jediný, ktorý sa podieľal na úhradách spoločných výdavkov počas ich spolužitia. Sporové strany boli ako bývalí partneri dohodnutí, že žalobca bude uhrádzať splátky hypotekárneho úveru a žalovaná bude zase hradiť poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti (teda ZSE, SPP, Vodu, RTVS a Internet). Ak sa žalobca domáha od žalovanej úhrady polovice splátok hypotekárneho úveru za obdobie tri roky spätne (teda od apríla 2022 do marca 2025), je nevyhnutné započítať k tomu aj polovicu z nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti žalovaná, a to za obdobie od 04/2022 až do marca 2023. Konanie žalobcu je podľa žalovanej účelové a zámerné, nakoľko ešte v rámci mimosúdnej komunikácie dňa 14.10.2024, 12.11.2024 a 16.04.2025 žalobcu upozornila na existujúce pohľadávky voči nemu a žiadala ho o ich započítanie. Žalovaná uhrádzala mesačné poplatky za elektrinu (ZSE - 354,25 EUR podiel pripadajúci na žalobcu), plyn (SPP - 264 eur), vodu (300 eur), internet (95,40 eur), RTVS (27,84 eur). Okrem toho si uplatnila aj časť poistky za rok 2022 vo výške 83,58 eur. Žalovaná svoju pohľadávku uplatnila na započítanie voči žalobcovi. Nesúhlasila s uplatneným úrokom z omeškania žalobcom.
3. Žalobca v rámci repliky uviedol, že v spore sp. zn. 8C/91/2023 sa súd započítaním regresného nároku z titulu uhradených splátok úveru meritórne nezaoberal a výška jednotlivých splátok nebola
ani predmetom dokazovania. Žalobu bol nútený podať v záujme toho, aby sa jeho nárok nepremlčal. Poprel tvrdenia žalovanej, že v predmetnej nehnuteľnosti žijú jeho rodinní príslušníci a tretia osoba. Rodinný dom užíva sám, resp. s ich maloletou dcérou. Poprel, že by neumožnil žalovanej vstúpiť do nehnuteľnosti, mala od domu kľúče a bol jej umožnený do nehnuteľnosti prístup. S obdobnou argumentáciou žalovanej sa už vysporiadal súd v konaní sp. zn. 8C/91/2023 a tvrdenia žalovanej neboli nikdy preukázané. Žalobca je od 04.08.2025 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzavretej medzi stranami sporu. Uviedol, že medzi nimi nebola uzavretá dohoda, v zmysle ktorej mal uhrádzať splátky hypotekárneho úveru a žalovaná mala hradiť poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti. Platby pre ZSE, SPP, vodu, RTVS a internet platila žalovaná, bolo to však v období, kedy v nehnuteľnosti bývala. V tom období sa aj on podieľal na všetkých ostatných nákladoch domácnosti, v ďaleko vyššom objeme v porovnaní s výdavkami žalovanej. Uhrádzal stravu, výdavky na dcéru L., jej terapie, špeciálnu pedagogiku, výlety a dovolenku, poplatky za elektronický zabezpečovací systém rodinného domu, časť energií. Namietal započítanie žalovanou vyčíslených nárokov a zároveň vzniesol aj námietku premlčania pre neskoré uplatnenie. Uznal námietku žalovanej ohľadne vyčíslenia úroku z omeškania a upravil sumu 246,78 eur, ktorá mala byť správne uvedená ako 123,39 eur. Medzi žalobcom a žalovanou nikdy nebola uzavretá dohoda, v zmysle ktorej by mali ísť všetky splátky spoločného hypotekárneho úveru len na ťarchu žalobcu. Mali medzi sebou zaužívané, že niektoré náklady počas spolužitia platila žalovaná a niektoré platil on, čo aj dokladoval. Nárok uplatnený žalovanou v spore sp. zn. 8C/91/2023 žalobca v celom rozsahu popieral; výškou jednotlivých splátok sa súd nezaoberal, nikdy neboli riadne preukázané. V jeho rámci bolo len uvedené, že jeho nárok voči žalovanej je vyšší ako ho vyčíslila žalobkyňa a že sa ho bude domáhať samostatnou žalobou.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobca nerozporoval jej návrh započítať do sumy za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu splátky ním hradeného úveru, ani ich výšku. Žalovaná sa domáha polovice z nákladov, ktoré vynaložila počas spolužitia a podľa nej žalobca sám potvrdil, že platby hradili v období, keď tam bývala. Žalobca si odporuje svojimi tvrdeniami, nie je konzistentný, keď nároky žalovanej namieta a ďalej ich zase potvrdzuje. Žalovaná nikdy nespochybňovala podieľanie sa žalobcu na výdavkoch domácnosti, pričom v spore si ona rieši výlučne tie, ktoré súviseli s nehnuteľnosťou a nie tie, ktoré obaja vynaložili na ich spoločný život. Žalobcom uvádzané výdavky nemajú súvis s týmto sporom a súd by nemal na ne prihliadať.
5. Strany sporu pred otvorením pojednávania potvrdili, že sa dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca prevzal na seba aj splácanie úveru. V tomto spore si žalobca uplatňuje tú časť nároku, ktorá nebola dodnes medzi nimi vyriešená a žalovaná si okrem uplatneného nároku v tomto spore už žiadnu pohľadávku voči nemu nenárokuje.
6. Právna zástupkyňa žalobcu vo vzťahu k úroku z omeškania vzala žalobu čiastočne späť a navrhla, aby súd pri každej splátke úveru priznal úrok zo sumy 123,39 eur. Žalobca k žalobe predložil doklad o zaplatení, z ktorého jasne vyplýva, že ide o poistku domu Južný prameň 32, tj. nehnuteľnosť, v spojení s ktorou si uplatňuje nárok v tomto spore. Žalovaná si môže nárok uplatniť len titulom bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého jej uplynula subjektívna premlčacia doba, ktorá je 2 roky. Žalobca si uplatňuje nárok titulom regresu a tu platí premlčacia doba 3 roky. Žalovaná ho prvý krát uplatnila v podanom odpore dňa 06.06.2025, a to aj za náklady na bývanie od 4/2022 do 3/2023. Z toho je zrejmé, že si ich uplatnila po uplynutí premlčacej doby. Žalobca preukázal uhrádzanie nákladov na domácnosť a iné výdavky výpismi z účtu, podľa ktorých hradil stravu, bývanie, náklady so zabezpečovacím systémom, výdavky na terapiu dcéry a podobne. Žalobca mal za to, že preukázal vysporiadanie výdavkov na domácnosť so žalovanou. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa započítalo to, čo už raz bolo medzi stranami sporu zohľadnené.
7. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že už k výzve žalobcu z 10/2024 žalovaná podrobne popísala, prečo neuznáva jeho nárok. Žalobca sa snaží obohatiť na úkor žalovanej, pričom tak koná v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné zohľadniť to, akým spôsobom sa podieľali na úhrade nákladov. Navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/91/2023 , keďže sa v ňom riešia otázky, ktoré sa týkajú tohto sporu. Žalobca nepreukázal hradenie zvýšených nákladov, počas spoločného spolužitia nikdy nepožiadal žalovanú o úhradu hypotekárneho úveru. Žalovaná si uplatňuje na započítanie pohľadávky titulom platieb jednotlivých úhrad počas obdobia, kedy žila v dome. Uplatňuje si taký istý nárok ako žalobca, teda ak on si uplatňuje polovicu splátok
z úveru, žalovaná si uplatňuje polovicu z vynaložených nákladov na nehnuteľnosť, ktorá bola spoločná. Jej nárok nemožno považovať ako nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia a snaha žalobcu týmto ukrátiť dobu premlčania nemôže byť akceptovaná. V opačnom prípade aj nárok žalobcu treba považovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaná z opatrnosti vzniesla taktiež námietku premlčania. Žalobca prispel menšou sumou na výstavbu nehnuteľnosti a v inom súdnom spore nerozporoval to, že žalovaná prispela sumou cca. 43 000 eur. V tomto prípade by mali byť úhrady rozdelené aj podľa príjmov, keďže v dotknutom období bola žalovaná aj na materskej aj rodičovskej dovolenke. Počas spoločného bývania si žalobca voči žalovanej nikdy neuplatnil nárok z titulu, ktorý žiada v tomto spore. V prípade, ak by súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, žalovaná si uplatnila na započítanie pohľadávku titulom vynaložených nákladov. 8. Žalovaná uviedla, že od začiatku sa dohodli na úhrade spoločných nákladov tak, že žalobca bude splácať úver a ona všetky ostatné poplatky s bývaním. Bolo to takto dohodnuté, pretože aj podľa zmluvy o úvere musel hradiť splátky úveru len jeden z nich. Takto sa náklady na domácnosť medzi nimi vyrovnali a trvalo to počas celého obdobia od júla 2016 až do jej odchodu. Do r. 2022 osobne hradila aj poistku na nehnuteľnosť a on ju začal hradiť, keď v dome nebývala. Voči žalobcovi podala aj žalobu o určenie vlastníckeho práva, pretože sa začal stavať do pozície výlučného vlastníka. Okrem výdavkov na bývanie uhrádzala aj náklady na drogériu, potraviny, škôlku. Všetky výdavky si viedli na polovicu. Nikdy sa spolu nebavili o tom, že by v budúcnosti od nej žiadal úver, teda polovicu z každej splátky. Zmena nastala právoplatnosťou rozsudku, kedy sa stala podielovou spoluvlastníčkou ku dňu 01.10.2024. Ihneď na to začal žiadať žalobca od nej všetky výdavky aj spätne. Mala snahu dohodnúť sa na riešení veci, napriek tomu žalobca podal žalobu. Na nehnuteľnosť poskytla sumu 42 500 eur, žalobca 7 400 eur; okrem toho mali úver vo výške 70 000 eur. Žalobca jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva uhradil sumu 113 000 eur a zároveň prevzal na seba splácanie zostatku úveru.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými stranami sporu, výsluchom žalovanej, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil skutkový stav a vec takto právne posúdil:
10. Žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXXX, postavenom na parc. M. N. XXXX/XXX, k. ú. E. D., každý v podiele 1 (ďalej aj ako dom). Titulom nadobudnutia bol rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 8C/91/2023 . Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 04.08.2025 bol povolený vklad vlastníckeho práva k domu v prospech žalobcu, V 5800/2025, a to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu.
11. Rozhodnutiami Mesta Nitra zo dňa 17.04.2024 bola vyrubená daň z nehnuteľnosti – zo stavby, a to vo výške 134,25 eur (uhradené dňa 06.05.2024), zo dňa 24.04.2023 vo výške 134,25 eur (uhradené dňa 20.06.2023) a zo dňa 21.04.2022 vo výške 83,235 eur (uhradené dňa 10.07.2022). Žalobca predložil doklady o úhrade dane.
12. Dňa 08.12.2023 ako aj dňa 23.08.2024 žalobca zaplatil sumy 167,15 eur, predstavujúce poistné za poistenie domu Južný prameň 32.
13. Dňa 03.12.2014 bola medzi ČSOB, a.s. a stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej banka im poskytla úver vo výške 70 000 eur. Žalobca uhrádzal mesačné splátky úveru v sume 246,78 eur bankovým prevodom, pričom v období od 19.04.2022 do 19.03.2025 splátky úveru boli uhradené v celkovej sume 8 884,08 eur (36 splátok x 246,78 eur).
14. Žalovaná predložila doklady o zaplatení nákladov od 01.04.2022 do 31.03.2023 na elektrinu – 54,50 eur mesačne, plyn 44 eur mesačne, voda 50 eur mesačne, internet 15,90 eur, RTVS 4,64 eur, ako aj poistné na dom v sume 167,15 eur dňa 10.09.2022.
15. Žalobca predložil súdu výpisy zo svojho účtu (čl. 96 až 140, 142 a 143, 153 až 163), ktorými dokladoval uhrádzanie výdavkov na domácnosť, stravu, dcéru a pod.
16. Žalobca vyzval žalovanú mailom zo dňa 03.10.2024 na uhrádzanie polovice splátok úveru, dane a poistného (čl. 20) a listom zo dňa 01.04.2025 ju vyzval na zaplatenie sumy 4 785,06 eur, predstavujúcej regresný nárok z uhradených splátok úveru, dane a poistného.
17. Žalovaná reagovala na výzvu dňa 16.04.2025 s tým, že podľa nej splátky úveru boli započítané v rámci relutárnej náhrady za nadužívanie, ktoré nie je právoplatne ukončené. Podľa nej žalovaný so započítaním súhlasil a v prípade, ak nebudú splátky úveru vyriešené v rámci konania 8C, uhradí polovicu splátok žalobcovi za vyčíslené obdobie, ale so započítaním poplatkov, ktorá vynaložila počas spolužitia.
18. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14.02.2024, č. k. 8C/91/2023 -276 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.09.2024, č. k. 9Co/23/2024 -360, bolo určené, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi domu.
19. V rámci tohto sporu sa riešila aj otázka náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, pričom rozsudkom zo dňa 19.03.2025 súd žalobu zamietol. Žalovaná žiadala priznať nárok od 01.07.2023 do právoplatného rozhodnutia súdu, alternatívne v prípade, že by žalobca (v spore sp. zn. 8C/91/2023 ako žalovaný) súhlasil so započítaním splátok úveru, žiadala o 2 591,19 eur menej (čl. 75). Na pojednávaní, konanom dňa 19.03.2025, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že popiera nárok žalovanej; jeho nárok je vyšší a bude sa ho zrejme domáhať samostatnou žalobou. V zásade nenamietala, aby suma bola započítaná v rámci nároku žalovanej.
20. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občiansk Občianskeho zákonníka , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
21. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
22. Podľa § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne (1). Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili (2). Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných (3).
23. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka , pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Medzi stranami sporu nebolo sporné uhrádzanie splátok úveru, dane a poistného za dom v r. 2023 a 2024 žalobcom ako ani uhrádzanie platieb, spojených s domom (elektrina, voda, plyn, internet, RTVS) a poistného za dom v r. 2022 žalovanou. Žalovaná dom neužíva od 29.05.2023.
27. Súd sa musel vyporiadať so spornými tvrdeniami, tj. či existovala medzi stranami sporu dohoda o spôsobe úhrady výdavkov na dom počas spolužitia, či nárok žalobcu je predmetom sporu sp. zn. 8C/91/2023 , dôvodnosťou započítacej námietky žalovanej ako aj vznesenými námietkami premlčania.
28. V prvom rade súd uvádza, že z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie výrokom II. v danej časti zastavil.
29. Medzi stranami sporu nemal súd preukázanú existenciu dohody o tom, že splácanie úveru mal zabezpečovať výlučne žalobca a ostatné výdavky mala hradiť výhradne žalovaná, a to navzájom medzi sebou bez akéhokoľvek doplatku. I keď podľa prehľadu uhrádzaných nákladov by prichádzal takýto variant možno do úvahy, samotný žalobca a žalovaná tým, že si uplatnili nároky voči sebe, vyvrátili takto zvoleným postupom akúkoľvek prípadnú existenciu dohody. Žalobca už pred podaním žaloby ako aj v rámci sporu sp. zn. 8C/91/2023 požadoval zaplatenie splátok úveru a následne k tomu žiadal zaplatiť aj ďalšie nároky, ktoré si uplatnil v tomto spore. Žalovaná už v liste k výzve žalobcu zo dňa 01.04.2025 poprela existenciu dohody o spôsobe úhrady výdavkov na dom vrátane úveru, pretože tak ako žalobca hradil splátky úveru, ona platila výdavky na dodávku energií do domu a jeho bežné fungovanie. Ak žalobca uhrádzal priebežne úver v sume 246,78 eur, ona hradila mesačne minimálne sumu 169,04 eur. Z predložených výpisov z účtu žalobcu síce vyplýva, že uhrádzal aj iné výdavky na chod domácnosti, ale v tomto spore nejde o vyúčtovanie všetkých nákladov medzi stranami sporu, keďže je nesporné, že v dome spolu žili do dňa 29.05.2023, odkedy už ďalej žalovaná dom neužívala.
30. Napriek tvrdeniu žalovanej, že žalobca si splátky úveru uplatnil na započítanie aj v rámci konania sp. zn. 8C/91/2023 , súd na to neprihliadol. V tomto smere súd uvádza, že v druhom spore sa rieši otázka nadužívania spoluvlastníckeho podielu žalovanej žalobcom, pričom z obsahu zápisnice z pojednávania ako ani z obsahu rozsudku súdu zo dňa 19.03.2025 nemožno ustáliť, že by žalobca účinne uznal nárok žalovanej ako ani to, že by súd riešil započítanie regresného nároku žalobcu voči žalovanej. V čase rozhodovania súdu nie je druhá vec zatiaľ právoplatne ukončená. Splátky úveru neboli predmetom dokazovania a samotný žalobca tiež tvrdil, že si úhradu splátok uplatní samostatnou žalobou, čo aj učinil. Obsah vyjadrení si každá strana vykladá podľa svojho názoru, ale vzhľadom na to, že splátky úveru neboli ešte medzi stranami sporu osobitne posudzované, súd sa nimi zaoberal práve v tomto spore.
31. Zo zmluvy o úvere je jednoznačne preukázané, že strany sporu sa zaviazali splácať ho ako dlžníci. Dohoda účastníkov je univerzálnym a typickým právnym dôvodom vzniku solidárnych záväzkov. Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu banky ako veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Pokiaľ ide o podiel jednotlivých spoludlžníkov na celkovom dlhu, vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp parity, pričom v tomto konkrétnom prípade platí, že podiely strán sporu ako solidárnych dlžníkov na celkovom dlhu boli v ich vzájomnom pomere za dotknuté obdobie rovnaké. Žalobcovi ako solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu, vznikol tzv. následný regres. Regresný nárok sa vzťahuje iba na tú časť plnenia, ktorá prevyšuje dlžníkov podiel a je riadne uplatniteľný v súdnom konaní. Premlčuje sa vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť dňom splnenia dlhu solidárnym dlžníkom veriteľovi.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané uhrádzanie mesačných splátok úveru žalobcom v žalovanom období, tj. od 19.04.2022 do 19.03.2025 v celkovej sume 8 884,08 eur. Keďže žalovaná bola rovnako ako žalobca zaviazaná plniť dlh banke ako veriteľovi, vznikol žalobcovi voči nej regresný nárok na zaplatenie sumy 4 442,04 eur ako polovice uhradenej sumy žalobcom.
33. Rovnaké úvahy súd aplikoval aj vo vzťahu k ďalším uplatneným nárokom žalobcu, ktorými uhradil daň zo stavby v sume 351,74 eur ako aj poistné na dom v sume 334,30 eur. Strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností; to zaniklo až v roku 2025. Tak ako žalobca aj žalovaná mala povinnosť uhrádzať náklady, súvisiace s domom, teda i daňové povinnosti a poistenie, ktoré sa týkalo práve predmetného domu. Na základe toho súd vyhodnotil ako dôvodný nárok žalobcu voči žalovanej aj vo vzťahu k sume 175,87 eur a 167,15 eur.
34. Žalobcovi takto vznikol celkovo nárok na zaplatenie sumy 4 785,06 eur.
35. Na základe toho, že žalovaná uhrádzala tiež výdavky spojené s domom, súd považoval za dôvodné priznať jej nárok na zaplatenie polovice z uhradenej sumy za energie, týkajúce sa domu, poistky na dom; celková suma predstavuje 1 250,07 eur. Žalovaná okrem názoru, že splátky úveru sa riešia v inom spore,
poukázala aj na to, že pre prípad dôvodnosti nároku žalobcu, si uplatňuje na započítanie pohľadávku titulom ňou vynaložených nákladov.
36. Predpokladmi úspešného započítania je vzájomnosť pohľadávok, ktorá predstavuje taký právny stav, kedy dlžník právneho vzťahu má zároveň pohľadávku voči svojmu veriteľovi. Ďalej je to rovnakosť druhu započítaných pohľadávok, teda v tomto prípade ide o peňažné plnenia. Tretím zákonným predpokladom zániku záväzku započítaním pohľadávok je uskutočnenie právne relevantného prejavu vôle smerujúceho k zániku záväzku započítaním. Takýmto právnym úkonom môže byť buď jednostranný právny úkon započítateľa adresovaný inému subjektu v danom právnom vzťahu. Kompenzačný prejav vôle uskutočnený v civilnom súdnom konaní sporovom sa posudzuje ako úkon procesný, nie hmotnoprávny. Súd posúdi započítací prejav vôle v rámci procesných pravidiel, ak dôjde k úspešnému započítaniu pohľadávky žalovanej voči pohľadávke žalobcu. Premietne sa to vo výrokovej časti rozsudku, ktorý túto hmotnoprávnu skutočnosť musí rešpektovať v zmysle pravidla, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku. O kompenzáciu ako formu procesnej obrany žalovanej ide iba v tom prípade, ak započítava pohľadávku v menšom rozsahu než vymáha žalobca. Započítací prejav možno vykonať v súdnom konaní kedykoľvek, pretože vo vzťahu k otázke premlčania pohľadávky je rozhodujúcou nie tá skutočnosť, či je pohľadávka premlčaná, ale či toto premlčanie nastalo po tom, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
37. V tomto prípade bol kompenzačný prejav vôle žalovanej dostatočne určitý, bol vyčíslený presnou sumou, pozostávajúcou z jednotlivých špecifikovaných položiek.
38. Súd má za to, že v tomto prípade boli splnené zákonné predpoklady započítania, preto zánik záväzku v užšom zmysle pohľadávky veriteľa, resp. dlhu dlžníka, v právnom vzťahu nastal v okamihu stretu kompenzabilných pohľadávok. V praxi ide o okamih splatnosti neskoršej kompenzabilnej pohľadávky. Ak by aj započítací právny úkon bol vykonaný na časovej osi po splatnosti oboch pohľadávok, má takýto úkon účinky ex tunc, teda spätne od okamihu stretu oboch pohľadávok. Okamihom stretu kompenzabilných pohľadávok dochádza k zániku záväzku, a to (pri jednostrannej kompenzácii) bez ohľadu na vôľu adresáta tohto právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu vzájomných pohľadávok strán sporu, išlo o mesačne uhrádzané platby splátok úveru na strane žalobcu a platby za dodávku energie a ostatných služieb žalovanou. Na základe toho pohľadávku žalovanej za obdobie od apríla 2022 do marca 2023 v celkovej výške 1 250,07 eur, ktorá inak nebola stranami rozporovaná čo do výšky, započítal súd s pohľadávkou žalobcu, teda so splátkami úveru za obdobie od apríla 2022 do decembra 2022 v sume 1 110,51 eur (9 x 123,39 eur), ďalej s platbou za daň zo stavby v roku 2022 (uhradená 10.07.2022) v sume 41,62 eur a splátkou úveru za január 2023 v časti sumy 97,94 eur. Vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovanej zanikli vo výške 1 250,07 eur, a to okamihom ich stretu, z dôvodu čoho súd neprihliadol na uplatnenú námietku premlčania strán sporu a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú tak u žalobcu ako aj žalovanej. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú vzájomnú existenciu pohľadávok medzi stranami sporu, ktoré neboli premlčané a boli spôsobilé na započítanie v zmysle vyššie uvedeného záveru súdu.
39. S poukazom na uvedené, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3 534,99 eur (4 785,06 eur – 1 250,07 eur). Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri priznaní úroku z omeškania postupoval súd jednotlivo v závislosti od uhradenia každej jednej platby, pričom po zohľadnení započítania pohľadávok bol priznaný úrok až od januára 2023, aj to len zo sumy 25,47 eur, keďže započítanie pohľadávky žalovanej sa vo vzťahu k tejto splátke úveru týkalo len sumy 97,94 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú, tj. nad sumu 3 534,99 eur, zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že celková hodnota sporu predstavovala spolu sumu vo výške 4 785,06 eur. Žalobca bol v konečnom dôsledku úspešný vo výške 3 534,99 eur, čo v prepočte k predmetu sporu predstavuje 73,88%. Žalovaná bola úspešná v sume 1 250,07 eur (opodstatnená kompenzačná námietka), teda v prepočte 26,12%. V konečnom dôsledku bol žalobca v tomto spore úspešný vo výške 47,76% (73,88 – 26,12). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej nepriznať.
44. Okrem toho, že súd vo veci meritórne rozhodol, rozhodol vo výroku I. aj o návrhu žalovanej na prerušenie konania. Jej návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/91/2023 , zamietol. Predmetný návrh súd posúdil podľa § 164 CSP , ktoré upravuje fakultatívne dôvody prerušenia konania v prípade, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a súd neurobí iné vhodné opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania súd uvažuje v intenciách vhodnosti, pretože prípadným prerušením konania, môže dôjsť k predĺženiu konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie, pre ktoré navrhla žalovaná prerušenie, by nemalo v konečnom dôsledku vplyv na konanie, pretože súd dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej o duplicite uplatnených nárokov žalobcom nemal z obsahu spisu preukázané a osobitne sa s touto otázkou vyporiadal práve v tomto rozhodnutí.
45. Súd na záver taktiež konštatuje, že do odôvodnenia rozsudku zahrnul iba rozhodné skutkové okolnosti a dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP ).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.