Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/165/2025

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, A., F., v právnom zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Petra Hromádková, s.r.o. so sídlom Štúrovo, Széchényiho 6, IČO: 566 799 55, v mene ktorej koná JUDr. Petra Hromádková, konateľ a advokát a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec B., korešpond. adresa E. H. I. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j e , že n e m á právomoc vo veci konať.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2025 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka v návrhu uvádza, že s maloletým žije už cca 3 roky vo Švajčiarsku, s otcom maloletého nie je v žiadnom kontakte. Matka s maloletým žije v obci Matzingen v nájomnom byte, maloletý v obci navštevuje škôlku. Matka vo Švajčiarsku pracuje, a uhrádza všetky výdavky na jej a maloletého život. Navrhuje maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti , zaviazať otca na platenie výživného v sume 200 Eur mesačne, a úpravu styku otca s maloletým ponechať na dohode rodičov.

2. Slovenská republika je členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom od 26.4.1993. Švajčiarsko je členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom od 6.5.1957. Vzhľadom na skutočnosť, že Švajčiarsko nie je členským štátom Európskej únie, použijú sa v súvislosti s predmetným konaním vo vzťahu k nemu ustanovenia Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa. Ustanovenia tohto Dohovoru majú prednosť pred uplatnením právneho poriadku Slovenskej republiky.

3. Otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zverenie dieťaťa, úprava styku) predstavuje opatrenie na ochranu osoby dieťaťa v zmysle Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej len „Dohovor z roku 1996“), ktorý je záväzný pre Slovenskú republiku aj Švajčiarsku konfederáciu.

4. Podľa článku 5 bod 1 Dohovoru z roku 1996 právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

5. Podľa článku 1 bod 1. Dohovoru z roku 1996, cieľom tohto dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.

6. Podľa článku 3 písm. a), b) Dohovoru z roku 1996, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia, b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

7. Podľa článku 5 bod 2 Dohovoru z roku 1996, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 (neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa) právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

8. Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v inom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území iného štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.

9. Skutočnosť, či maloletý A. má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku súd posudzoval vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností tohto konkrétneho prípadu. Súd vzal do úvahy, že matka v návrhu uviedla skutočnosť, že spolu s maloletým žije už približne tri roky vo Švajčiarsku, kde matka pracuje a maloletý navštevuje v mieste bydliska škôlku. S otcom maloletého nie je v žiadnom kontakte. Z uvedeného súd usudzuje, že maloletý má vytvorené sociálne väzby v danej krajine, kde je zrejmé, že sa nezdržiava len prechodne. Zo zistených okolností súd vyvodzuje, že matka nemá v úmysle žiť vo Švajčiarsku len dočasne a mieni aj maloletému vytvoriť v mieste terajšieho bydliska sociálne a rodinné zázemie. Súd z uvedených skutočností za obvyklý pobyt dieťaťa považuje Švajčiarsko.

10. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že maloletý má za takejto situácie svoj obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, preto právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností patrí orgánom vo Švajčiarsku. Slovenský súd v tejto časti návrhu nemá medzinárodnú právomoc konať.

11. Hoci návrh na určenie výživného bol podaný spolu s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ide o samostatný majetkový nárok – vyživovaciu povinnosť medzi rodičom a dieťaťom, ktorá sa posudzuje podľa osobitného medzinárodného režimu.

12. V zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Z týchto kritérií vyplýva, že obvyklý pobyt oprávneného dieťaťa je určujúcim kritériom pre medzinárodnú právomoc súdu vo veciach výživného. Keďže v zmysle skutočností uvedených v odstavci 9 je obvyklý pobyt maloletého vo Švajčiarsku, právomoc na konanie vo veci výživného patrí švajčiarskym orgánom, a nie súdom Slovenskej republiky.

13. V zmysle článku 5 ods. 2 písm. a) Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. „Luganský dohovor“) osobu s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné.

14. Súd dospel k záveru, že v časti návrhu týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (zverenie dieťaťa, úprava styku) a ani v časti týkajúcej sa výživného na maloletého nemá právomoc konať.

15. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17. Ustanovenie explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Preto sa základe uvedených dôvodov súd aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.