Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-45-2025.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/45/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. G., K.. X.X.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., W. W. W. K.. X, S., dieťa matky: A. G., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXX, S. - R., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o. so sídlom Dominikánske námestie 11, Košice, a otca: Y. I., K.. XX.X.XXXX, I. O. W. XXX, S. - R., I..Č.. K. V. XXXX, XXX XX S., Č. Y., právne zast.: JUDr. Jakub Magda, advokát so sídlom Požiarnická 21, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 82P/60/2024-159 zo dňa 7.1.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zvýšenie výživného.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. K3-19P/50/2013 zo dňa 24.4.2013 v časti vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že z v y š u j e výživné na maloletú A. G., K.. X.X.XXXX zo sumy 70,- € mesačne na sumu 190,-€ mesačne, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc 22.4.2024 do budúcna.
Dlžné výživné na maloletého A. G., K.. X.X.XXXX za obdobie od 22.4.2024 do 31.12.2024 spolu v sume 996,- € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že naposledy bolo určované výživné na maloletú v roku 2013, keď mala maloletá W. Q. a bola v celodennej starostlivosti matky, matka poberala rodičovský príspevok a otec bol zamestnaný. Aktuálne je maloletá na H.. stupni základného vzdelávania, má XX rokov, matka poberá asistenčný príspevok 530 eur, otec je zamestnaný s príjmom 986 eur mesačne. Obom rodičom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pravidelné výdavky matky na maloletú sú najmenej 477 eur (strava 120-150 eur mesačne, lieky 70 eur na 2 mesiace (Daosin), gastro lieky 50 eur mesačne, 20 eur mesačne za školskú jedáleň, cestovné do školy 20 eur, školské pomôcky 20 eur mesačne, kozmetika 50 eur mesačne, oblečenie 30-50 eur mesačne, mobilný telefón 20 eur mesačne a mesačné vreckové 20 eur mesačne, alikvotná časť na stravu 67 eur. Výdavky otca na bývanie sú 19.226 Kč, t.j, 763,66 eur (nájom, elektrina, plyn a platby spojené s užívaním bytu), okrem toho má bežné výdavky. Matka má zvýšené výdavky na maloletú z dôvodu jej závažne zhoršeného zdravotného stavu, výdavky na špeciálnu stravu a lieky pre maloletú. Súd konštatoval, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, aj maloletého dieťaťa. Otec okrem bežného výživného na maloletú inak neprispieva a neodbremeňuje matku od starostlivosti a výdavkov ani tým, že by využíval právo styku s maloletou. Všetky potreby dieťaťa nad aktuálne výživné 70 eur uhrádza matka, uhrádza aj všetky mimoriadne výdavky maloletej, aj zvýšené výdavky z dôvodu zdravotného stavu a zároveň maloletej poskytuje aj bývanie a úplnú starostlivosť. Podľa metodiky výpočtu výšky výživného zverejnenej na stránke MS SR, výživné na dieťa na H.. stupni ZŠ, pri 2 vyživovacích povinnostiach je 16 % z príjmu povinného rodiča (otca), t.j. 157 eur. Súd však pri určení výšky výživného prihliadol na zvýšené výdavky na maloletú súvisiace s úhradou špeciálnej stravy a zakupovania liekov. S poukazom na všetky vyššie spomínané okolnosti, ktoré súd vyhodnotil ako dôvody na zvýšenie výživného, súdom určené zvýšené výživné na maloletú na výšku 190 eur považuje za zodpovedajúcej príjmu otca a odôvodneným zvýšeným potrebám dieťaťa. V prevyšujúcej časti návrh matky na sumu 190 eur zamietol. Keďže otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 70 eur mesačne, nad rámec bežného výživného v rozhodnom období od 22.4.2024 do vyhlásenia rozsudku na dieťa neprispel a súd zvýšil výživné na sumu 190 eur mesačne, teda o 120 eur mesačne viac, počnúc podaním návrhu matkou, t.j. od 22.4.2024, otcovi vznikol dlh na výživnom od 22.4.2024 do 31.12.2024 vo výške 996 eur (9 dní v mesiaci apríl 2024
- alikvotná časť (120 eur : 30 dní) x 9 dní = 36 eur a 120 eur x 8 mesiacov = 960 eur). Vzhľadom na to, že ide o sumu prevyšujúcu mesačný príjem otca, súd určil otcovi dlhšiu 30-dňovú lehotu na splnenie povinnosti zaplatiť dlžné výživné, pričom plynúť začne dňom doručenia rozsudku. Súd nevykonal dokazovanie smerujúce na preukázanie výdavkov otca na výživu mal. syna E. a jeho manželky, pretože otec predložil súdu vyjadrenie, ktorého prílohou boli dôkazy o týchto výdavkoch.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
5. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej v celom rozsahu dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného formalisticky vychádzal výhradne z čistého mesačného príjmu otca bez zohľadnenia akýchkoľvek nevyhnutných výdavkov otca, možností, schopností, majetkových pomerov a samotnej životnej úrovne otca. Súd nevykonal akékoľvek zisťovanie schopností a možností na strane matky a len formálne sa zameral na zisťovanie výhradne majetkových pomerov matky bez toho, aby zisťoval jej schopnosti a možnosti. Matka uviedla, že sa zamestnať nemôže, pretože opatruje mamu, ktorá je invalidná po operácii mozgu a je epileptička. Otec je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach matky si zabezpečiť vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje a na strane matky neexistujú objektívne dôvody, pre ktoré by sa nevedela a nemohla zamestnať a dosahovať príjem vyšší ako asistenčný príspevok. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nemá námietky voči predmetnému rozsudku súdu, ani k vykonanému dokazovaniu, a preto navrhuje ho potvrdiť v plnom rozsahu.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca označila jeho odvolanie za nedôvodné. Uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhla ho v celom rozsahu potvrdiť. Argumentáciu otca, že výživné nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, pretože po zaplatení výživného a výdavkov na bývanie mu nezostáva dostatok finančných prostriedkov, považuje za neopodstatnenú, keďže otec má stabilný príjem vo výške cca 960 eur mesačne. Zároveň súd zohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že dcéra je na X. stupni základnej školy, čím prirodzene stúpli výdavky na školské pomôcky, potreby a dopravu. Má závažný zdravotný problém, alergiu na bielkovinu kravského mlieka, čo vyžaduje špeciálnu stravu a lieky, ktoré sú nákladné. Výdavky na dcéru sú od 477 eur do 520 eur mesačne, čo bolo zdokladované a súd to správne vyhodnotil. Zároveň má špecifické výdavky, strava 150 eur mesačne (špeciálna diéta), lieky daosin 35 eur mesačne, gastro lieky 70-100 eur mesačne, sirup na chudokrvnosť 30 eur, hygiena, kozmetika 50 eur, školské potreby a poplatky 100 eur ročne, 20 eur mesačne na školské výdavky, cestovné 15 eur mesačne, kredit 20 eur mesačne, vreckové 20 eur mesačne. Argumentáciu otca, že by si matka mohla zabezpečiť vyšší príjem, považuje matka za nespravodlivú z dôvodu, že opatruje zdravotne ťažko postihnutú matku a popri starostlivosti o maloletú dcéru a mladšiu dcéru J. nie je možné, aby si našla plnohodnotné zamestnanie. Naopak, práve vďaka súdržnosti matky so svojimi rodičmi, ktorí jej vytvárajú zázemie a finančne pomáhajú, dokáže matka zvládnuť náročnú finančnú situáciu aj pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú A.. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Otec v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu matky s tvrdeniami matky nesúhlasil v celom rozsahu. Tvrdí, že súdom určené výživné hraničí s jeho existenčnými problémami, ako aj jeho rodiny. Otec má jediný príjem v priemere 986 eur mesačne a jeho manželka je posudzovaná v konaní o priznaní invalidnej dávky. Náklady na otcom zdokladované nevyhnutné výdavky bez stravy predstavujú sumu 763 eur. v prípade, ak sú nevyhnutné výdavky 763 eur bez stravy a jeho vyživovacia povinnosť bude vo výške 190 eur, budú jeho mesačné výdavky vo výške cca 953 eur a tak na zabezpečenie jeho bežných potrieb mu ostane suma 33 eur. Poukazuje aj na to, že východiskom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je životná úroveň a pokiaľ je teda životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Otec si je vedomý zložitej rodinnej situácie matky, avšak ani jeho rodinná situácia nie je odlišná (starostlivosť o manželku). V celom rozsahu zotrval na argumentácii v podanom odvolaní.
9. Matka v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu otca v súvislosti s tvrdeniami otca poukázala na jeho výdavky na zahraničné dovolenky, ktoré otec každý rok absolvuje. Zároveň zdôraznila, že dcéra, o ktorú sa otec od útleho detstva vôbec nezaujíma, by nemala ani nesmie niesť dôsledky osobných rozhodnutí a životnej situácie alebo aktuálnej finančnej neistoty svojho otca. Dcéra má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje mesačné náklady na lieky, ktoré nie sú hradené zdravotnou poisťovňou. O všetky výdavky sa stará výlučne jej matka a otec dlhodobo neprejavuje žiaden záujem o dcéru, nenadväzuje s ňou kontakt, ani jej nepomáha. Slovensko navštevuje každý rok, býva v rovnakej dedine a na rovnakej ulici ako dcéra, a takéto správanie potvrdzuje, že zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa nesie výlučne matka. Príjem matky pozostáva z výkonu osobnej asistencie pre svoju matku 530 eur, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, je onkologickou pacientkou, podstúpila viaceré operácie nádorového ochorenia mozgu. Z tohto dôvodu nie je schopná zamestnať sa na bežný pracovný pomer a napriek obmedzeným príjmom robí maximum pre to, aby ich spoločná dcéra mala zabezpečené všetky svoje potreby. Navyše všetky potreby dcéry dlhodobo a dôsledne matka uprednostňuje pred svojimi vlastnými. Otec neprejavil žiadnu snahu aktívne pomôcť so starostlivosťou o spoločnú dcéru, či už osobne alebo inou formou. Vo svojom vyjadrení poukazuje výlučne na svoje osobné a rodinné problémy, pričom vôbec neberie ohľad na potreby a záujmy ich spoločnej dcéry.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného zo strany otca a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP dodáva:
13. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť súdom prvej inštancie zvýšenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
14. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 12 rokov, v čase poslednej úpravy mala maloletá W. Q. a bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 220 eur a otec pracoval v W.. Y., A. W..Y..R.. s príjmom 290 eur mesačne. V súčasnosti je maloletá na H.. stupni základného vzdelávania, má XX rokov, matka poberá asistenčný príspevok 530 eur, otec je zamestnaný s príjmom 986 eur mesačne. Matka vyčíslila mesačné náklady na starostlivosť o maloletú cca 477 eur (strava 120-150 eur, lieky 70 eur na 2 mesiace (Daosin), gastro lieky 50 eur, 20 eur za školskú jedáleň, cestovné do školy 20 eur, školské pomôcky 20 eur, kozmetika 50 eur, oblečenie 30-50 eur, mobilný telefón 20 eur a vreckové 20 eur, alikvotná časť na stravu 67 eur). Maloletá má zvýšené výdavky z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu na špeciálnu stravu. Od poslednej úpravy v roku 2013 nepochybne teda došlo k nárastu jej výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami, na ktorých sa otec nepodieľa. S uvedenými argumentami súdu sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného, už samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky, či postupný prechod na dochádzku na základnú školu, strednú školu a potom na vysokú školu, znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. Nad rámec toho, dospievanie detí zvyšuje ich nároky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal. dcéry nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom vekovom stupni, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. dcéry.
15. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Je nepochybné, že výživné určené súdom v sume 190 eur mesačne v prepočte 6,33 eura na deň (190/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery,
že nie je potrebné ani podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Už len samotný vek mal. dcéry, XX rokov, a jej zhoršený zdravotný stav so sebou prináša výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zdravý vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby maloletej, ktoré sú primerané jej veku, nie sú nadštandardné s poukazom na jej zdravotný stav a prechod na ďalší stupeň školského vzdelávania.
16. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
17. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 1., 7., 11. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj mal. dcéra. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje celú starostlivosť, uhrádzala všetky zvýšené výdavky dcéry, nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec sa na zvýšených nákladoch súvisiacich s uspokojením potrieb dieťaťa (stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady) nepodieľa, dieťaťu neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s ňou vôbec, nemá žiadne výdavky spojené s jej starostlivosťou. Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca s dieťaťom. V prejednávanom prípade však otec nezabezpečuje starostlivosť o dieťa v žiadnom rozsahu. Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti otca považuje za spravodlivú.
18. K odvolacím námietkam otca mal. dieťaťa týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Uvedené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť má aj matka, ktorá, na rozdiel od otca, zabezpečuje celú starostlivosť o ich dcéru, a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na dieťa a uhrádzanie nákladov na jej odôvodnené potreby.
19. Odvolací súd má za to, že na strane maloletej nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné vo výške 70 eur mesačne na mal. dcéru v čase poslednej úpravy pokrylo jej potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb maloletej spolu s podielom matky na výživnom. Navyše počas doby (13 rokov) od poslednej úpravy súdom určeného
rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima, či minimálnej mzdy.
20. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného, otca maloletej. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné.
21. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa výplatných pások otca od zamestnávateľa otca za obdobie od 12/2023 do 11/2024, jeho celkový čistý príjem bol 296.675,00 Kč, to je 11.832,11 eur a priemerný čistý mesačný príjem 986,01 eur. K primeranosti či dostatočnosti príjmu otca odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie a poukazuje na to, že otec dosahuje príjem, je zamestnaný a dosahovaný príjem mu umožňuje platiť výživné určené súdom prvej inštancie.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam, neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou realizovanú osobnú starostlivosť o dieťa a tomu zodpovedajúci podiel na jej výžive, na príjem otca, zdravotný stav dieťaťa, pri komparácii oprávnených výdajov dieťaťa, považuje odvolací súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti, za rozporný s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletej.
23. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení vychádzal z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, považuje za spravodlivý a primeraný spôsob zaplatenia dlžného výživného určený súdom prvej inštancie, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Je nepochybné, že aj matka musela potreby maloletej uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že spôsob zaplatenia dlžného výživného určený súdom prvej inštancie je primeraný na to, aby otec dlžné výživné uhradil.
24. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.
25. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).