Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/58/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Slávkou Stankovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 36, 040 01 Košice a odporcu ako povinného z vyživovacej povinnosti V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX K., právne zastúpeného Mgr. Tomášom Čerepánom advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, 040 01 Košice, v konaní o návrhu na manželské výživné, o odvolaní navrhovateľky voči rozsudku Mestského súdu Košice č. k.

- 150 zo dňa 18.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 18.09.2023 žiadala, aby jej súd priznal manželské výživné vo výške 300 eur mesačne, ktoré jej bude manžel platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadril 18.10.2023, pričom uviedol, že považuje návrh za nedôvodný, neprimeraný, poukázal na skutočnosti, ktoré boli dôvodom rozpadu ich manželstva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pod č. k. - 150 dňa 18.03.2025 tak, že:

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky, pričom argumentoval príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne , , a , ako aj príslušnými ustanoveniami , konkrétne , , , , a .

4. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom navrhovateľky na priznanie manželského výživného, pričom vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. - 71 dňa 19.01.2024 tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove pod č. k. - 106 dňa 13.08.2024, pričom odvolací súd poukázal na skutočnosti uvádzané v rozsudku, pričom vytkol súdu prvej inštancie, že je v ďalšom konaní potrebné náležite zistiť skutkový stav a uviesť do odôvodnenia rozsudku samotný postup návrhu na zmenu petitu, ktorú vykonala navrhovateľka so svojou právnou zástupkyňou na pojednávaní dňa 19.01.2024, ako aj sa vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými skutočnosťami, na ktoré poukázal odvolací súd v predmetnom zrušujúcom uznesení. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v predmetnom konaní, ako manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, v závere svojho písomného vyjadrenia k rozvodu zo dňa 15.03.2023 uviedla, že žiada, aby jej manžel prispieval k dôchodku. Zároveň súd prvej inštancie argumentoval v odôvodnení rozhodnutia, že vychádzajúc z citovanej dikcie zákona je zrejmé, že v konaní, ktoré možno začať len na návrh, ktorým toto konanie nepochybne je, je súd viazaný návrhom účastníkov konania, pričom v čase nariadeného pojednávania už bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne rozvedené na pojednávaní dňa 09.11.2023. V odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň súd prvej inštancie argumentuje tým, že navrhovateľka napokon žiadala pripustiť zmenu návrhu od 15.03.2024, kedy žiadala priznať výživné v prípade rozvodu manželstva. Neprípustnosť odvolania znamená, že odvolací súd nemá v danej veci preskúmavaciu právomoc, pričom zrušil napadnutý rozsudok, avšak nezrušil predmetné uznesenie, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil. Potom, ako bolo vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, opätovne súd rozhodol, pričom manželské výživné s poukazom na záver súdu prvej inštancie, má zabezpečiť zachovanie rovnakej alebo aspoň v porovnateľnej životnej úrovne oboch manželov, pričom manželia majú voči sebe vyživovaciu povinnosť priamo zo zákona. V danom prípade súd okolnosti vyhodnotil tak, že životná úroveň oboch manželov bola de facto porovnateľná, pretože, aj keď mal povinný vyšší dôchodok, mal zároveň aj vyššie výdavky, pričom preukázané výdavky sú bežnými výdavkami slúžiacimi na zabezpečenie bývania a stravy. Ako ďalej poukázal súd prvej inštancie, v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi, súd musí skúmať splnenie hmotnoprávnej podmienky pre vznik nároku na manželské výživné, a to, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie ak by vyhodnotil zistenia existencie takéhoto rozporu, obligatórne výživné by nemohol priznať. Je potrebné zdôrazniť, že rozpor s dobrými mravmi v takom prípade musí existovať na strane oprávneného a spočíva v takom správaní sa voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať mu výživné. Len v prípade, ak súd nezistí existenciu takejto prekážky, skúma následne ďalšie predpoklady priznania výživného, ako aj skutočnosť, či životná úroveň manželov je v zásade rovnaká, resp. rozdiely v životnej úrovni, dôvody rozdielov a s tým súvisiace ostatné okolnosti, ako najmä majetkové pomery a odôvodnené výdavky. Konanie v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky bolo povinným namietané od začiatku konania a súd sa ním preto musel zaoberať. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania počas trvania manželstva boli mimoriadne disharmonické, vystupňované v roku 2022 skutočnosťou, že povinný ako manžel nadviazal mimomanželský pomer. Navrhovateľka sa opakovane vyjadrila v tom zmysle, že nárok na manželské výživné opiera práve aj o amorálne správanie na strane manžela. Súd prvej inštancie vysvetlil na pojednávaní, aj v zrušenom rozsudku, že konanie v rozpore s dobrými mravmi je relevantné na strane oprávnenej osoby, nie na strane povinného. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom advokátky navrhovateľky, že k excesom v správaní navrhovateľky dochádzalo až ku koncu manželstva po zistení mimomanželského pomeru. Práve k opačnému názoru dospel súd prvej inštancie, pričom poukázal na excesy, ktoré obaja zhodne potvrdili a ktoré existovali už od roku 2014. Túto skutočnosť potvrdili obidvaja, pričom sama navrhovateľka potvrdila, že bola uznaná právoplatne za vinnú z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý smeroval voči manželovi. Preto súd prvej inštancie vyslovil názor, že okrem ostatným uvedených dôvodov je dôvodom pre zamietnutie návrhu aj konanie v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil okolnosti tak, že po doplnení dokazovania možno uzavrieť, že v danom prípade kumulatívne existuje viacero dôvodov pre zamietnutie návrhu. Teda, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom životná úroveň manželov bola v čase od podania návrhu v zásade rovnaká a napokon z dôvodu absencie konkrétneho dátumu v podanom návrhu, odkedy má súd manželské výživné priznať, aj po doplnení dokazovania nenašiel právny základ, ktorý by umožnil vyhovieť návrhu a priznať manželské výživné, preto opätovne súd prvej inštancie návrh zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania nielen prvoinštančného, ale aj odvolacieho súdu.

III. Odvolanie navrhovateľky

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka, ktoré odôvodnila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Preto navrhovateľka žiadala v zmysle uvedených dôvodov podľa vodu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci následne, aby odvolací súd sám rozhodol. Navrhovateľka považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, založený na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentuje tým, že súd prvej inštancie opätovne zamietol jej návrh na určenie manželského výživného, s rozhodnutím a procesným postupom súdu nemožno súhlasiť. Navrhovateľka svojim návrhom z 18.09.2023 sa domáhala určenia manželského výživného vo výške 300 eur, pričom súd prvej inštancie zmenu návrhu bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia nepripustil a rozsudkom z 19.01.2024 pôvodne návrh na priznanie manželského výživného zamietol. Poukázala na rozhodnutie krajského súdu, ktorý uznesením z 13.08.2024 pod sp. zn. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom navrhovateľka argumentovala tým, že aj napriek usmerneniam odvolacieho súdu, súd prvej inštancie doplnil síce dokazovanie, ale rozhodol tak, ako rozhodol prvýkrát. O prípustnosti zmeny návrhu rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Poukázala na dôvody pre zmenu rozhodnutia, resp. pre zrušenie v zmysle ustanovenia , ako aj a nie je možné prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že odvolací súd vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu súdu o nepripustení zmeny návrhu nemal preskúmavaciu právomoci a nemohol ho zrušiť Zároveň dôvodila tým, že nesúhlasí a popiera závery súdu, ku ktorým dospel na základe účelovej, klamlivej a zavádzajúcej výpovede odporcu tak v konaní o určení manželského výživného, ako aj v konaní o rozvode. Bez akýchkoľvek pochybností si súd osvojil všetky tvrdenia a vyjadrenia odporcu a jej tvrdenia a argumentáciu úplne ignoroval. Navrhovateľka poukazuje na Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Opakovane poukazovala na mimomanželský pomer odporcu a nemôže súhlasiť s tvrdením súdu, že odporca od začiatku konania namietal konanie v rozpore s dobrými mravmi na strane navrhovateľky. Argumentovala ďalej poukazom na ustanovenie Zákona o rodine a dôvodila tým, že vzhľadom na uvedené má za to, že v konaní nebolo preukázané, aby sa s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu správala voči odporcovi počas trvania ich manželstva v rozpore so všeobecne akceptovateľnými mravnými princípmi, a teda, aby jej konanie mohlo byť objektívne klasifikované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na to, že je starobná dôchodkyňa, od 01.07.2023 poberá starobný dôchodok vo výške 427 eur, pričom povinný má starobný dôchodok od 01.07.2023 vo výške 1012,30 eur mesačne. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, aby súd vo svojom odôvodnení vyhodnotil, že odporca si po opustení spoločnej domácnosti nemohol zobrať v podstate nič, musel si všetko zabezpečiť nanovo. Navrhovateľka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, nakoľko vo svojom odôvodnení neuviedol súd zásadné a zrozumiteľné vysvetlenie, na základe čoho vyhodnotil životnú úroveň oboch manželov za porovnateľnú. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľky v úvode pojednávania na súde prvej inštancie nebolo pochybností, že žiada priznať manželské výživné a nie príspevok na výživu rozvedeného manžela. Navrhovateľka je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok porušuje jej právo na rovnosť zbraní, je svojvoľný, arbitrárny, postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a nerešpektuje právo navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie. Navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , resp., aby odvolací súd podľa tohto ustanovenia sám rozhodol o návrhu v celom rozsahu a priznal jej manželské výživné vo výške 300 eur od 15.03.2023 do 09.11.2023.

6. K podanému odvolaniu sa nevyjadril povinný, ktorému bolo doručené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolanie navrhovateľky prostredníctvom právneho zástupcu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolane pripúšťa, s poukazom na ustanovenie , po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s a a že odvolateľka použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a podľa v spojení s ustanovením ho preto ako vecne správny a zákonný potvrdil.

8. Odvolací súd sa vo všetkých výrokoch rozsudku stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného napadnutého rozsudku bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd potom, ako bolo prvotné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené má za to, že dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní ohľadom zmeny, resp. zrušenia samotného napadnutého rozsudku a priznania určenia manželského výživného navrhovateľke už sa súd prvej inštancie uvedenými dôvodmi podrobne zaoberal a v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie tieto dôvody posúdil a o nich rozhodol. Súd prvej inštancie uviedol konkrétne dôvody, prečo rozhodol o nepriznaní manželského výživného vo výške 300 eur v prospech navrhovateľky, pričom poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktorého k zamietnutiu návrhu rozsudkom viedli.

9. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, čo sa týka samotného konania pred súdom prvej inštancie potom, ako došlo k zrušeniu prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny a na základe tohto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva uvedené argumenty.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia boli argumenty predostrené odvolateľkou v odvolacom konaní a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadnú zmenu, resp. zrušenie vydaného rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie, potom ako bolo jeho prvotné rozhodnutie zrušené, podrobne zistil skutočný stav veci, vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli predostrené tak navrhovateľkou, ako aj odvolateľkou v odvolacom konaní, ale aj tie skutočnosti, ktorými argumentoval povinný ako manžel navrhovateľky v danom konaní, pričom sa s týmito súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal a vydal rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, z ktorého vyvodil správny právny záver a rozhodnutie následne v súlade s aj odôvodnil. V konaní odvolací súd nevyhodnotil v postupe súdu prvej inštancie žiadne protizákonné konanie, ktorým by sa dopustil toho, že by o nároku navrhovateľky rozhodol nesprávnym procesným postupom a znemožnil tak navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhovateľka sa na pojednávaní tak sama, ako aj prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrovala, poukazovala na dôvody a na samotné skutočnosti, ktoré boli podstatou pre podanie návrhu na určenie manželského výživného. O tom, že nebolo zo strany súdu prvej inštancie bránené, resp. znemožnené v tomto postupe svedčí aj samotné odvolanie, ktoré podala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané v roku 2024, ako aj v súčasnej dobe voči rozhodnutiu, ktoré bolo vydané súdom prvej inštancie dňa 18.03.2025. Preto uvedený odvolací dôvod odvolací súd v žiadnom prípade nepovažoval za dôvodný.

11. Zároveň argumentoval odvolací súd, že konanie podľa navrhovateľky má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konkrétne navrhovateľka neuviedla, akým spôsobom sa mal súd prvej inštancie uvedeného pochybenia dopustiť, pričom konanie ako také podľa odvolacieho súdu nemalo žiadnu vadu, ktorá by spôsobila následne vydanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej. Ďalej argumentovala odvolateľka tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie opätovne po zrušení pôvodného rozhodnutia

vykonal dokazovanie výsluchom jednak navrhovateľky, ako aj odporcu ako povinného z platenia výživného a zároveň vyhodnotil všetky dôkazy, či už písomné alebo ústne v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj . Dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe tých dôkazov, ktoré boli jednoznačne preukázané a v konaní posúdené.

12 Čo sa týka odvolacieho dôvodu, ktorým uvádza navrhovateľka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie posudzoval konkrétne všetky skutočnosti na základe príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne príslušných ustanovení, na základe ktorých bezpochyby rozhodoval, a to konkrétne , , , ako aj ods. Zákona o rodine, ako aj podľa príslušných ustanovení . Odvolací súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z posúdenia veci v rozpore s príslušnými ustanoveniami tak Zákona o rodine, ako aj . Dôvod uvádzaný navrhovateľkou v odvolaní s poukazom na ustanovenie , že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej malo vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a odvolací súd argumentuje tým, že uvedený dôvod nespôsobil tú skutočnosť, na základe ktorej by odvolací súd mal samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. sám rozhodnúť. Ustanovenie hovorí, že odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uznesenie o nepripustení zmeny návrhu nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto odvolací súd aj uvedený dôvod odvolania, tak ako predchádzajúce dôvody, považuje za nespôsobilé toho, aby odvolací súd samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.

13. Odvolací súd po uvedenej citácii príslušných ustanovení Zákona o rodine, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, dospel jednoznačne k záveru, že o nároku navrhovateľky, ktorý posúdil súd prvej inštancie v rozsahu uvedených ustanovení Zákona o rodine rozhodol správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami, pričom nárok na manželské výživné súd prvej inštancie zamietol, a to dokonca z viacerých dôvodov. Odvolací súd poukazuje na disharmonické vzťahy, ktoré u manželov pretrvávali prakticky od roku 2014, takže samotná argumentácia navrhovateľky jednak v návrhu, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie neobstojí, že ku konfliktom medzi manželmi dochádzalo až v poslednom období samotného manželstva. Odvolací súd argumentuje aj tým, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevyhodnocoval kladne iba vyjadrenia a názory povinného z platenia výživného, nakoľko vypočul obidvoch účastníkov a s dôrazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené na každom jednom pojednávaní, rozhodol o zamietnutí návrhu hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že samotné rozhodnutie o priznaní výživného v prospech navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by súd prvej inštancie nezistil uvedenú prekážku, nebol by sa venoval tejto skutočnosti a na základe aj zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu by bol rozhodol o priznaní manželského výživného v prospech navrhovateľky v rozpore so zákonom, nie však vo výške ako žiadala navrhovateľka, pretože aj odvolací súd vyslovil názor, že žiadané výživné zo strany navrhovateľky bolo vysoké. Odvolací súd na záver dodáva, že i v prípade neexistencie dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu o manželské výživné, pripadalo v úvahu len obdobie od podania návrhu od 18.09.2023 do 09.11.2023, v ktorom období prakticky odporca navrhovateľke zasielal sumu 120 eur mesačne.

14. Čo sa týka samotného rozhodnutia, súd prvej inštancie bol ovplyvnený aj samotnými výpoveďami obidvoch manželov, ktorí jednoznačne potvrdili, že medzi nimi je už dlhodobo averzné konanie, ktoré bolo mimoriadne disharmonické, vystupňované v roku 2022 prakticky skutočnosťou, že povinný ako manžel nadviazal mimomanželský pomer. Navrhovateľka uvedené opakovane zdôrazňovala, že práve toto bol dôvod pre rozvrat manželstva, pričom ona sa sama rozviesť nechcela. Avšak skutočnosťami, ktoré boli preukázané jednak vypočutím obidvoch účastníkov konania, ako aj konaním o rozvode, mal súd prvej inštancie skutkový stav dostatočne zistený. S uvedeným skutkovým stavom sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd v tom, že vzťahy medzi manželmi boli už dlhodobo rozvrátené a aj podľa odvolacieho súdu príčinou tohto rozvratu bola svojim správaním v prevažnej miere navrhovateľka ako manželka. Preto odvolací súd po zvážení všetkých okolností a dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie sa stotožnil so záverom, ktorý aj napriek tej skutočnosti, že odvolací súd prvotné rozhodnutie

zrušil, rozhodol o podanom návrhu rovnako ako tomu bolo v roku 2024 a návrh na manželské výživné podaný navrhovateľkou zamietol.

15. Aj podľa odvolacieho súdu dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo, ktoré však nie je presne definované, ale existujú všeobecné akceptovateľné princípy spoločnosti, ktoré by mali dodržiavať obidvaja manželia. Pokiaľ tomu tak nie je, čo bolo dôvodom tohto konania, tak súd nemá inú možnosť, ako na základe rozporu s dobrými mravmi manželské výživné nepriznať a návrh navrhovateľky zamietnuť.

16. Odvolací súd preto s poukazom na všetky skutočnosti vyhodnotil konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, ktorý rozhodol tak o zamietnutí návrhu na určenie manželského výživného správne a v súlade so zákonom.

17. Odvolací súd s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní súdu prvej inštancie stotožnil sa s dôvodmi, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia so závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka samotného zamietnutia návrhu na manželské výživné, odvolací súd sa stotožnil, s týmito jednoznačne súhlasil a má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so Zákonom o rodine.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. spôsobili to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmení, resp. zruší. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní a tieto sú obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa nebude k nim odvolací súd opätovne vracať a tieto opakovať.

19. Záverom odvolací súd skonštatoval, že na základe nevraživosti, ktorá bola podstatou rozpadu manželstva navrhovateľky a odporcu ako povinného z platenia výživného, táto bola dôvodom aj samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie tak o rozvode, ako aj o návrhu na určenie manželského výživného. Pritom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo práve z vyjadrení a z popisu manželského spolužitia obidvoch partnerov, a to od roku 2014 až do doby, pokiaľ nebolo manželstvo manželov rozvedené.

20. Za daného stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia v spojení s ako vecne správne a zákonné potvrdil .

21. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, ako aj konania pred súdom prvej inštancie, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).