Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/40/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ D. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX F., právne zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Vl. Clementisa 16, 080 01 Prešov, 3/ A. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F., 4/ A. K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. XX, XXX XX L. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -184 zo dňa 13.03.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku V..

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu (I. – IV. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 2 , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poukázal na to, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade si strany sporu náhradu trov konania navzájom nežiadali a čo sa týka vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1., 2. a 3. rade, nemožno u žiadnej zo sporových strán hovoriť explicitne o úspechu, resp. neúspechu v konaní, keďže obe strany sporu mali záujem na výsledku konania, boli úspešní v rovnakom rozsahu, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti výroku V. o trovách konania podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa a to, že súdom prvej inštancie zvolený spôsob aplikácie práva v danom prípade predmetného sporu je nesprávny a v rozpore so základnými princípmi a . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zasahuje i do práva vlastniť majetok (zníženie majetkovej sféry vo vzťahu k neodôvodnenému nepriznaniu náhrady trov konania), a to i za situácie, že žalobkyňa z neznámych dôvodov zjavne nevyužila možnosť zákonom predpokladanú, a to dohodnúť sa s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a zrealizovať riadnu ponuku, o čom svedčí obsah spisu a nakoniec aj výrok rozsudku číslo IV., ktorý je v skutočnosti taktiež výsledkom dohody a nie autoritatívneho rozhodnutia a tak ide minimálne pre väčšinu žalovaných, o úplne zbytočný súdny spor a zbytočne

vyvolané náklady predstavujúce trovy konania, ktoré zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie navyše pri rozhodnutí ani neaplikoval ustanovenia . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutej časti i nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom predmetný nedostatok súdneho rozhodnutia spôsobuje, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalujúcej sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni uloží nahradiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že aj keď napadnutý výrok rozsudku nie je široko argumentačný, je vecný a správny. Odôvodnenie rozhodnutia dáva logickú a jasnú odpoveď na otázky, z akých skutočností súd vychádzal, akú právnu úpravu na vec použil a akými právnymi úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci je špecifickým druhom konania v ktorom ide o vzájomné vyporiadanie majetkových vzťahov medzi stranami sporu, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, preto nie je možne konštatovať, že úspech v konaní ma ten podielový spoluvlastník, ktorý inicioval súdne konanie. Súd v tomto súdnom konaní nie je viazaný žalobným návrhom, ale je viazaný zákonnou postupnosťou, preto nie je možné procesný úspech odvíjať od toho čo bolo medzi stranami sporné a k čomu teda bolo vedené dokazovanie. Tak ako bolo vyššie uvedené, súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním “iudicii duplicis“, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, ale z toho že žiadna zo strán konania nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do neho vstupovala. Preto si každá zo strán konania má znášať vlastné trovy, čo je spravodlivým východiskom pre rozhodnutie o nákladoch konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak je žalobe vyhovené, je rozhodnutím v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctve sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Žalobkyňa poukázala na to, že súdne konanie bolo iniciované aj z dôvodu pasívneho postoja žalovaného v 1. rade k možnosti uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v predsúdnej fáze konania. Pokiaľ by aj žalovaný v 1. rade predostrel svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý ak by bol založený na logickým argumentoch a bol by presvedčivý, k súdnemu konaniu by nemuselo dôjsť. Teda povedané inak, žalovaný v 1. rade sa dovoláva priznania nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli v dôsledku jeho postoja k veci a ktoré by za iných okolnosti nemuseli vzniknúť, ak by k veci zaujal aktívny prístup založený na vecnej argumentácií. Aj z uvedeného dôvodu by bolo priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v súdnom konaní v rozpore so spravodlivým usporiadaním predmetu sporu, ktorého imanentnou súčasťou je aj rozhodovanie o trovách súdneho konania. S poukazom na vyššie uvádzanú argumentáciu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného v 1. rade proti V. výroku rozsudku rozhodol tak, že ho ako vecné správny a zákonný podľa potvrdí a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 1. rade.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( - ), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného v 1. rade podľa a , pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania (V. výrok) ako vecne správny potvrdil.

6. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že z jemu neznámych dôvodov žalobkyňa nevyužila zákonom predpokladanú možnosť, a to dohodnúť sa s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, o čom má svedčať obsah spisu, ako aj výrok IV. rozsudku. Odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade nie je korektné, pretože žalobkyňa sa pred podaním žaloby usilovala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Podielovým spoluvlastníkom adresovala dvakrát návrhy na odkúpenie jej spoluvlastníckych podielov, ktoré ale neboli akceptované. Na uvedené

skutočnosti upozornil odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 21.05.2024 (bod 22. odôvodnenia).

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení výroku o trovách konania správne konštatoval, že v predmetnej veci nemožno explicitne hovoriť u žiadnej zo sporových strán o úspechu, resp. neúspechu v konaní. Taktiež správne poukázal na to, že obe strany mali záujem na výsledku konania a boli úspešní v rovnakom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa , teda že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa žalobou navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti budú jej, ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčke, prikázané do výlučného vlastníctva s tým, že ostatných spoluvlastníkov vyplatí v súlade s cenou určenou znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 30.06.2022 rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 21.05.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie následným rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, zrušil podielové spoluvlastníctvo s tým, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal časť predmetných nehnuteľností zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu a spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 2. rade a zároveň zostávajúcu časť nehnuteľností prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1., 3. a 4. rade. Odvolací súd má za to, že takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné hodnotiť ako čiastočný úspech strán sporu, teda aj žalobkyne a žalovaného v 1. rade a súd prvej inštancie správne uviedol, rovnako ako žalobkyňa, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov, pričom je taktiež podstatné to, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a vzhľadom na postoj strán v konaní súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal jej podiel a podiel žalovanej v 2. rade, keďže táto požadovala vyplatenie finančnej náhrady a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1., 3. a 4. rade nesúhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vyplatením finančnej náhrady, súd ponechal týchto žalovaných v podielovom spoluvlastníctve. Predmetné rozhodnutie súd vo vzťahu k trovám konania správne vyhodnotil ako čiastočný úspech strán sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifický tým, že je vždy v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov jeho vyporiadanie, ktoré vždy musí zodpovedať veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, teda, že každá strana si znáša trovy konania sama, zároveň zodpovedá zásade spravodlivého usporiadania pomerov v tejto veci.

8. Žalovaný v 1. rade poukazoval aj na to, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie , k čomu odvolací súd uvádza, že aj v prípade pokiaľ by bol súd aplikoval toto ustanovenie, tak výsledok rozhodnutia by bol totožný, teda, že súd by náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, keďže žalovaný v 1. rade nešpecifikoval na základe akých relevantných skutočností by mu mala byť priznaná náhrada trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia. Odvolací súd nevylučuje, že aj aplikáciou ustanovenia je možné rozhodnúť o trovách konania pri takomto type sporu, avšak aj keď súd prvej inštancie rozhodol na základe , je jeho rozhodnutie vecne správne a zodpovedá skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, tak ako to odvolací súd uviedol už vyššie. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, aby akýmkoľvek konkrétnym spôsobom reagoval na ponuku žalobkyne nasledujúcej po vypracovaní znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej parcely a taktiež nepreukázal akým iným spôsobom aktívne pristupoval k tejto veci, okrem podania odvolania.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , s použitím a a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).