Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42CoKR-20-2024.pdf
PDF · 144.71 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoKR/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členov senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: VIKING - T Ltd. so sídlom Bypass Road, Gerena Area 268, 4108 Markovo, Bulharská republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 proti žalovanej: Mgr. Xénia Hofierková, značka správcu S 1531, so sídlom kancelárie správcu A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 147 123, správca úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze, so sídlom: Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, Slovenská republika, IČO: 34 142 568, právne zastúpenej: SOJKA LEGAL s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/17/2022-139 zo dňa 18. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cbi/17/2022-139 zo dňa 18. marca 2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej správkyni domáhal, aby súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej v sume 160.516,60 Eur (pohľadávka vzniknutá titulom dodania objednaného tovaru) a zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 775, a že táto pohľadávka je v popretom rozsahu v sume 160.516,60 Eur čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti oprávnená a nesporná.
3. Eventuálne sa žalobca domáhal (pokiaľ by súd považoval za správny výklad, že úroky z omeškania za deň 04.05.2022 sú vylúčené z uspokojenia v konkurze a žalovaný ich poprel dôvodne), aby súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej v sume 160.516,60 Eur v rozsahu sumy 160.450,88 a zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 775, a že táto pohľadávka je do výšky 160.450,88 Eur čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti oprávnená a nesporná.
4. Po skutkovej stránke žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim, bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa dodávať úpadcovi pracovné odevy podľa objednávok úpadcu a záväzok úpadcu uhradiť žalobcovi za dodaný tovar kúpnu cenu. Na základe kúpnej zmluvy si úpadca v období rokov 2018 - 2019 objednal u žalobcu tovar prostredníctvom nasledovných písomných objednávok: objednávka č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018, objednávka č. 5/2018 zo dňa 13.09.2018, objednávka č. 6/2018 zo dňa 08.10.2018, objednávka č. 013/2018 zo dňa 12.10.2018, objednávka č. 014/2018 zo dňa 08.11.2018, objednávka č. 015/2018
zo dňa 26.11.2018, objednávka č. 016/2018 zo dňa 04.12.2018, objednávka č. 001/2019 zo dňa 22.01.2019. Žalobca uviedol, že objednaný tovar riadne úpadcovi dodal, úpadca tovar prevzal, na základe čoho žalobca vystavil úpadcovi označené faktúry.
5. Napriek tej skutočnosti, že žalobca úpadcovi objednaný tovar riadne dodal, úpadca vystavené faktúry neuhradil takmer v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že eviduje iba čiastočnú úhradu faktúry č. 64298 vo výške 13.000,- Eur pozostávajúcu z 8.000,- Eur zaplatených dňa 20.03.2019, ktorá predstavovala platbu viacerých faktúr a čiastočnú úhradu faktúry č. 64298 v sume 5.000,- Eur zo dňa 05.06.2019.
6. Žalobca poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom sa priamo vzťahujú príslušné ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Viedenský dohovor“) a v nadväznosti na ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len "nariadenie Rím I“) aj právne normy Bulharskej republiky. Zákonný úrok z omeškania podľa právnych predpisov Bulharskej republiky predstavuje 10 %.
7. Žalobca uviedol, že si v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2022 prihlásil prihláškou zo dňa 27.10.2022 nezabezpečenú pohľadávku voči úpadcovi s výškou istiny 119.457,32 Eur a celkovou sumou 160.516,60 Eur, ktorú žalovaná správkyňa zapísala do zoznamu pohľadávok pod por. č. 775.
8. Žalovaná správkyňa svojim oznámením zo dňa 28.11.2022 oznámila žalobcovi, že pohľadávku pod por. č. 775 poprela v celom rozsahu čo do jej výšky, právneho dôvodu vzniku a vymáhateľnosti. Za spornú správkyňa považovala existenciu dohody medzi žalobcom a úpadcom o výške kúpnej ceny tovaru. Zároveň žalovaná z opatrnosti osobitne poprela aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil za deň 04.05.2022, a to z dôvodu, že k uvedenému dňu už bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.
9. Žalobca nesúhlasil s popretím pohľadávky pod por. č. 775 zo strany žalovanej správkyne. Uviedol, že úpadca si u žalobcu objednal tovar prostredníctvom písomných objednávok, na ktorých je zrozumiteľne uvedená jednotková cena tovaru a počet kusov tovaru, ktorý úpadca požadoval. V momente odoslania tejto objednávky tovaru žalobcovi a jej akceptáciou žalobcom tak bola dosiahnutá dohoda o predmete kúpy a kúpnej cene a úpadca si tak musel byť vedomý kúpnej ceny tovaru, ktorý si objednáva. Preto akékoľvek tvrdenie o spornosti existencie dohody o výške kúpnej ceny nemôže byť pravdivé. Žalobca pritom zdôraznil, že niektoré objednávky sú osobne podpísané pánom JUDr. Igorom Maukšom, predsedom predstavenstva (a generálnym riaditeľom) úpadcu ako objednávateľa.
10. Žalobca nad rámec písomných objednávok poukázal na to, že právny dôvod vzniku ako aj výšku pohľadávky nespochybniteľne preukazuje uznanie dlhu úpadcom. V danom smere poukázal na to, že ešte pred začatím súdneho konania sa snažil o mierové riešenie existujúceho dlhu úpadcu, preto dňa 10.07.2019, prostredníctvom právneho zástupcu, písomne vyzval úpadcu na zaplatenie dlhu. V tomto pokuse o zmier boli detailným spôsobom špecifikované nezaplatené faktúry označením ich čísla, dátumu vystavenia, dátumu splatnosti a ich výšky. Úpadca na predmetný list reagoval listom zo dňa 22.07.2019 označeným ako "Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019“, kde špecifikoval dlžné faktúry a písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, keď konštatoval, že si je vedomý vyššie špecifikovaného dlhu, avšak momentálna finančná a ekonomická situácia spoločnosti neumožňuje uhradiť dlh v uvedenej lehote v celej výške jednorazovo. Žalobca konštatoval, že uznanie dlhu (podľa ustálenej súdnej praxe bulharských súdov) ide o jednostranný prejav vôle, ktorý priamo a jednoznačne deklaruje, že je dlžníkom veriteľa, že záväzok voči veriteľovi existuje v čase, keď bol prejav vôle urobený. Nie je pritom podstatné akým spôsobom sa toto vyhlásenie vykonáva, môže byť písomné a alebo ústne, môže byť objektivizované pred svedkami alebo štátnym orgánom, alebo môže byť vyjadrené jednoznačným konkluzívnym konaním. V tomto prípade dlžník urobil jednoznačné vyhlásenie o svojom záväzku voči veriteľovi pred štátnym orgánom.
11. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalobca poukázal na to, že ust. § 100 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii explicitne ustanovuje, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo
pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Konkurz však bol vyhlásený dňa 04.05.2022, preto dňom po vyhlásení konkurzu môže byť v tomto prípade najskôr v deň 05.05.2022. Z uvedeného dôvodu nárok na úrok z omeškania za deň 04.05.2022 je dôvodný.
12. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi žalobcom a úpadcom došlo k dohode o výške kúpnej ceny tovaru. Poukázal pritom na to, že žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal, že ním fakturovaná cena textilných výrobkov zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Okrem uvedeného žalovaný namietal, že úroky z omeškania za deň 04.05.2022 sú z uspokojenia v konkurze vylúčené.
13. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca ani pri podávaní prihlášky pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu, ani v prejednávanom sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k dohode o kúpnej cene tovaru medzi žalobcom a úpadcom došlo. Má preto za to, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno ohľadom existencie dohody medzi žalobcom a úpadcom o kúpnej cene tovaru a žalobca ani nepreukázal obvyklú cenu porovnateľného tovaru. Podľa žalovaného, z prednesov štatutára žalobcu a svedkov na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) sp. zn. 2Cb/3/2020 vyplýva iba to, že pôvodná dohoda strán sporu mala byť ústna a obchodní partneri k nej mali dospieť niekedy v roku 2015. Pokiaľ žalobca odkazoval v súvislosti s dohodou o cene na cenník, žalovaný poukázal na to, že žalobca žiaden cenník doposiaľ nepredložil.
14. Zo zápisnice z pojednávania v spore vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresnom súde Bánovce nad Bebravou) pod sp. zn. 2Cb/3/2020 vyplýva, že všetky osoby, ktorých výsluch bol na predmetnom pojednávaní realizovaný, potvrdili že dňa 12.10.2018 sa v priestoroch úpadcu uskutočnilo vzájomné stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala požiadavka na zníženie cien z dôvodu, že na trhu boli ceny porovnateľných textilných tovarov nižšie.
15. Žalovaný poukázal na to, že objednávky žalobcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo dňa 13.09.2018 síce obsahujú aj ceny a nečitateľný podpis, avšak boli vystavené pred rozhodným dňom, pričom dátum dodania tovaru mal byť až po rozhodnom dni. Objednávky žalobcu č. 6/2018 zo dňa 08.10.2018 a č. 001/2019 zo dňa 22.11.2019 neobsahujú žiadne ceny tovarov; objednávky žalobcu č. 013/2018 zo dňa 12.10.2018, č. 014/2018 zo dňa 08.11.2018, č. 015/2018 zo dňa 26.11.2018 a č. 016/2018 zo dňa 04.12.2018 neobsahujú podpis štatutárneho zástupcu úpadcu. Podľa č.l. 55 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Viedenský dohovor“), ak sa zmluva platne uzavrela, ale nie je v nej výslovne alebo nepriamo ustanovená kúpna cena a ani ustanovenie umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany pokiaľ neprejavili inú vôľu, nepriamo určili kúpnu cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v žalobe ani netvrdil a ani nepreukázal, že by ním fakturovaná cena za textilný tovar bola obvyklá, resp. že by zodpovedala kúpnej cene bežnej v textilnom obchodnom odvetví v danom čase a na danom mieste. V danom smere žalobca nielenže neuniesol dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia.
16. Žalovaný ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že "odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019“ má predstavovať uznanie dlhu. Má za to, že sa jedná o bežnú obchodnú komunikáciu úpadcu, v ktorej úpadca popisuje čo bolo predmetom pokusu o zmier a v ďalšom texte ako subjekt v zlej finančnej situácii reaguje len na list právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ úpadca v liste používa slovné spojenie "byť si vedomý“ je zrejmé, že pri tomto úkone absentuje vôľová zložka úpadcu vyvolať účinky uznania dlhu. Predmetné slovné spojenie nie je možné považovať za synonymum slovesa "uznať“. V danom smere žalovaný poukázal na to, že rovnaký listinný dôkaz žalobca predložil aj do súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/3/2020, v ktorom sudca podľa ust. § 171 ods. 1 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, pričom z postupu sudcu je podľa žalovaného zrejmé, že uvedenému listinnému dôkazu neprikladal váhu uznania dlhu.
17. Žalovaný súčasne spochybnil žalobcom predložený listinný dôkaz označený ako "Stanovisko bulharského právnika“ poukazujúc na to, že sa jedná o e-mail zaslaný z e-mailovej adresy zamestnancov žalobcu a nie bulharského advokáta.
18. Žalovaný záverom poukázal na to, že faktúry sú evidované v účtovníctve úpadcu, avšak boli označené úpadcom za sporné a neboli uvádzané v kontrolných výkazoch úpadcu na účely DPH, keďže išlo o cezhraničnú dodávku tovaru medzi krajinami EÚ.
19. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, žalovaný konštatoval, že v zmysle ust. § 100 ods. 1 ZKR vyplýva, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom k tomu, že konkurz bol vyhlásený s účinkami ku dňu 04.05.2022, teda za uvedený deň si už podľa žalovaného nie je možné uplatňovať prihláškou úroky z omeškania.
20. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že prihláška pohľadávky žalobcu do konkurzného konania bola podaná včas a správkyňa úpadcu prihlásenú pohľadávku poprela v zákonom stanovenej lehote na popieranie pohľadávok. Taktiež žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote. Súd súčasne zistil, že je daná tak aktívna vecná legitimácia žalobcu ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného.
21. V úvode okresný súd konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola sporná existencia obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, taktiež nebolo sporné, že žalobca úpadcovi dodal tovar, nebolo sporné, že žalobca vystavil úpadcovi za dodanie tovaru faktúry špecifikované v žalobe.
22. Medzi stranami bolo sporné, či pohľadávka žalobcu bola v konkurze uplatnená v správnej výške, či medzi žalobcom a úpadcom bola riadne dojednaná kúpna cena dodaného tovaru, či fakturovaná cena dodaného tovaru zodpovedala kúpnej cene všeobecne účtovanej v čase uzavretia zmluvy za obdobný tovar za porovnateľných okolností, či zo strany úpadcu došlo k riadnemu uznaniu dlhu voči žalobcovi, a nadväzne na vyššie uvedené otázky, či správkyňa dôvodne poprela pohľadávku prihlásenú žalobcom.
23. Okresný súd poukázal na to, že z obsahu pripojeného spisu vedeného v konaní na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) sp. zs. BN-2Cb/3/2020 vyplýva, že medzi žalobcom a úpadcom vznikol obchodnoprávny vzťah, uvedené zmluvné strany však nikdy neuzavreli písomnú zmluvu. Okresný súd na danom mieste konštatoval, že pre daný zmluvný vzťah právny predpis nevyžaduje uzavretie zmluvy v písomnej forme, avšak absencia písomnej zmluvy má za následok sťaženie pozície zmluvných strán pri preukazovaní náležitostí a jednotlivých dojednaní zmluvy. Tak je tomu aj v danom prípade, keď dohoda zmluvných strán na cene za žalobcom dodaný tovar nebola preukázaná písomnou zmluvou, ani čiastkovými zmluvami ani prípadnou rámcovou zmluvou. V danom smere okresný súd poukázal na to, že z výpovedí v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) vedenom pod sp. zn. BN-2Cb/3/2020 vyplynulo, že dňa 12.10.2018 sa v priestoroch úpadcu uskutočnilo stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala požiadavka na zníženie cien z dôvodu, že na trhu boli ceny porovnateľných textilných tovarov nižšie. Uvedená sporná otázka dojednania kúpnej ceny tovarov nebola dostatočne zistená ani z predložených listinných dôkazov, a to z objednávky úpadcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo dňa 13.09.2018, ktoré boli síce vystavené pred 12.10.2018, ale dátum dodania tovaru mal byť až po 12.10.2018. Ďalšie objednávky úpadcu vystavené po 12.10.2018 buď neobsahujú ceny tovarov, alebo neobsahujú podpis úpadcu. Bez preukázanej dohody o cene a za situácie, keď otázka dohody o cene bola medzi žalobcom a úpadcom sporná ešte v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, je potrebné považovať popierací prejav správkyne za dôvodný.
24. Okresný súd zdôraznil, že na predmetnom závere nič nemení ani žalobcom predložený listinný dôkaz považovaný za uznanie dlhu. Poukázal pritom na to, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania, ktorý možno urobiť až potom, čo dlh vznikol. Pre platnosť uznania dlhu sa pritom vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu. V danom prípade náležitosti vyjadrenia prísľubu úpadcu zaplatiť dlh a presne špecifikovaná výška dlhu a jeho dôvod absentujú. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný listinný dôkaz je možné považovať za uznanie dlhu podľa bulharského práva. Pokiaľ na preukázanie tejto skutočnosti predložil e - mailovú správu, z jej obsahu nevyplýva, že by išlo o právnu analýzu či vyjadrenie k právnej otázke podané osobou k tomu kompetentnou.
25. Na základe uvedeného okresný súd v závere konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že popierací prejav správcu posudzovaný v prejednávanom prípade bol správny.
26. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
27. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v rozsahu oboch výrokov rozsudku, a to z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
28. Žalobca dôvodil, že rozsudok je založený na nesprávnom závere, že popierací prejav správcu bol dôvodný. Správca pritom svoj popierací prejav založil na posúdení, že medzi žalobcom a úpadcom neexistovala dohoda o kúpnej cene tovaru. Žalobca namietal, že z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá spôsobom zodpovedajúcim bežnej obchodnej praxi podnikateľov. Dohodnutá kúpna cena bola v šiestich z ôsmich prípadov uvedená na objednávkach vystavených samotným úpadcom a táto kúpna cena bola úpadcovi aj fakturovaná. Úpadca ani žalovaný v predmetnom smere v priebehu konania netvrdili inak a táto skutočnosť je tak nesporná v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Žalobca dôvodil, že už samotné vystavenie objednávky s kúpnou cenou a jej akceptovanie predávajúcim zakladá kúpnu zmluvu.
29. V prípade ostatných dvoch objednávok (č. 6/2018 a č. 001/2019), na ktorých kúpna cena nebola výslovne uvedená, úpadca prejavil svoju vôľu za dotknutú kúpnu cenu tovar kúpiť, a to potvrdením dodania na dodacích listoch a potvrdením fakturovanej kúpnej ceny podpisom faktúry. Po objednávke č. 6/2018 úpadca uskutočnil ešte ďalších 5 objednávok, a to vrátane objednávky č. 001/2019, čím prejavil vôľu v predmetnom obchodnom vzťahu za dohodnutých podmienok, vrátane kúpnej ceny, pokračovať. Vo vzťahu k žiadnej z dotknutých objednávok ani faktúr, úpadca kúpnu cenu v priebehu obchodného vzťahu nespochybňoval. Naopak, v písomnej odpovedi na výzvu žalobcu potvrdil, že si je svojej povinnosti na úhradu dotknutej kúpnej ceny v stanovenej výške vedomý. Prvé výhrady voči existencii dohody o kúpnej cene úpadca formuloval až pri podaní odporu voči platobnému rozkazu, pričom tieto boli zdôvodnené len poukazom na údajne nižšiu trhovú cenu a údajnú dohodu strán o tom, že sa na kúpnej cene dohodnú dodatočne. Takéto popretie tvrdenia o existencii dohody o kúpnej cene možno len ťažko považovať za účinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Napriek uvedenému stavu sa súd v rozsudku stotožnil s tým, že neexistovala dohoda o kúpnej cene tovaru. Žalobca tak namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ako aj to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
30. Žalobca v ďalšom namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, že to, že úpadca žiadal na stretnutí dňa 12.10.2018 nižšiu cenu, učinilo žalobcom prihlásenú pohľadávku v konkurze spornou. Okresný súd pritom dôvodil, že objednávky č. 4/2018 a č. 5/2018 boli vystavené pred 12.10.2018, avšak tovar mal byť dodaný až po tomto dátume. Žalobca považoval za irelevantné akékoľvek tvrdenie smerujúce k tomu, aký dátum dodania bol k týmto objednávkam dohodnutý. Poukázal pritom na to, že pokiaľ je raz objednávka s uvedením predmetu kúpy a kúpnej ceny objednávateľom zaslaná a dodávateľom akceptovaná, vzniká v zmysle príslušnej právnej úpravy kúpna cena. Na zmenu obsahu takto uzatvorenej kúpnej zmluvy nepostačuje jednostranná požiadavka. Žalobca pritom podotkol, že pokiaľ by dohoda o kúpnej cene v zmysle už vystavenej, podpísanej a akceptovanej objednávky neexistovala, úpadca ako kupujúci nemá potom žiadny dôvod žiadať o zníženie kúpnej ceny. Zmluvu nemožno bez vôle oboch zmluvných strán meniť od okamihu jej uzavretia, a to, že ešte nedošlo k jej plneniu, je úplne nerozhodné. Záver súdu prvej inštancie, že dohoda o kúpnej cene vo vzťahu k objednávkam č. 4/2018 a č. 5/2018 je sporná a nebola dohodnutá, je v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním a je nesprávnym právnym posúdením súvislostí predmetných objednávok, najmä relevancie neskoršej žiadosti úpadcu o zníženie cien.
31. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že nad rámec objednávok č. 4/2018 a č. 5/2018 si úpadca u žalobcu objednal tovar aj prostredníctvom objednávok č. 6/2018, č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018, č. 016/2018 a č. 001/2019. Pokiaľ ide o objednávky úpadcu č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018 a č. 016/2018, v týchto sa uvádzajú kúpne ceny. Žalobca na základe týchto objednávok dodal tovar a úpadca tento tovar prevzal, čo vyplýva z dodacích listov a faktúr.
32. Pokiaľ ide o objednávku č. 6/2018, táto síce neuvádza kúpnu cenu, avšak táto objednávka bola úpadcom vlastnoručne podpísaná. Na základe tejto objednávky realizoval žalobca dodanie tovaru – vesta flisová s odnímateľnými rukávmi dámska s logom v počte 354 ks a vesta flisová s odnímateľnými rukávmi pánska s logom v počte 96 ks a úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu a faktúry č. 64508, ktorých doručenie podpisom úpadca potvrdil dňa 05.11.2018. Z príslušných listín, ani z okolností dodania tovaru, nevyplýva námietka voči fakturovanej kúpnej cene.
33. Objednávka č. 001/2019 neuvádza kúpnu cenu, táto bola úpadcom vlastnoručne podpísaná. Žalobca na základe tejto objednávky realizoval dodanie tovaru a úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu, ako aj z faktúry č. 64884, ktorých doručenie úpadca podpisom potvrdil dňa 04.02.2019. Z príslušných listín, ani z iných okolností dodania tovaru, nevyplýva pritom námietka voči fakturovanej kúpnej cene.
34. Žalobca má za to, že na základe vyššie opakujúcej sa praxe nemožno ustáliť záver o absencii dohody o kúpnej cene z dôvodu, že úpadca niektoré objednávky vlastnoručne nepodpísal, hoci sa na nich kúpna cena nachádza. Žalobca v danom smere poukázal na to, že kúpna zmluva, rovnako ako objednávka, si písomnú formu vôbec nevyžadujú, preto je tak riešenie prítomnosti podpisu na objednávke úplne nerozhodné. Hoci na dvoch objednávkach nie je kúpna cena, následné dodanie a prevzatie faktúr potvrdené vlastnoručným podpisom úpadcu bez uplatnenia akejkoľvek námietky voči cene preukazuje, že kúpna cena v čase dodania sporná nebola, preto je potrebné ju považovať (minimálne konkludentne) za dohodnutú. Pokiaľ by úpadca nesúhlasil s kúpnou cenou, mal možnosť jednoducho tovar od žalobcu ďalej neobjednávať. Žalobca pritom poznamenal, že tak dodacie listy, ako aj faktúry obsahujú rovnaký podpis úpadcu ako dodací list a faktúra č. 62210. Je tak preukázané, že tovar za úpadcu preberala a prijatie príslušnej dokumentácie potvrdzovala tá istá osoba. Závery súdu prvej inštancie o neexistencii dohody o kúpnej cene a dôvodnosti popretia pohľadávky zo strany žalovaného sú tak v rozpore s vykonaným dokazovaním a súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
35. V ďalšom žalobca konštatoval, že medzi žalobcom a úpadcom existoval obchodnoprávny vzťah už dlhodobo, a to približne od roku 2012. Tvrdenie žalobcu, že kúpna cena bola medzi stranami sporu dohodnutá v roku 2015 na 3 roky, potvrdzuje okrem výpovede konateľa žalobcu a svedka A. B. (ako sprostredkovateľa obchodu medzi žalobcom a úpadcom) aj objednávka tovaru č. 001/2017 zo dňa 25.01.2017, na základe ktorej žalobca dodal tovar, úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu a faktúry č. 62210, ktorá bola zo strany úpadcu v celom rozsahu uhradená. Tovar z tejto objednávky, ako aj cena je pritom totožná ako v prípade objednávky č. 013/2018 a zhoduje sa ďalej aj s cenou identického objednaného tovaru objednávaného prostredníctvom objednávok úpadcu č. 014/2018, č. 015/2018, č. 016/2018 a č. 001/2019. Predmetná objednávka č. 001/2017, dodací list a zaplatená faktúra č. 62210 teda preukazujú existenciu dohody o kúpnej cene medzi žalobcom a úpadcom. Táto cena celkom zjavne zodpovedala aj všeobecne účtovanej cene za porovnateľných okolností, keďže bola medzi úpadcom a žalobcom ustálená aj predtým, než sa údajne stala spornou. Súd prvej inštancie sa pritom k týmto dôkazným prostriedkom nijako nevyjadril a z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa s touto argumentáciou vysporiadal, či sa s ňou vôbec zaoberal. Z uvedeného dôvodu absencia tohto posúdenia predstavuje vadu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie takej intenzity, že porušuje právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.
36. Žalobca v ďalšom napádal závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 64 a 65 odôvodnenia rozhodnutia ohľadne jeho záveru, že odpoveď úpadcu zo dňa 22.07.2019 na výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu nemožno považovať za uznanie dlhu. Žalobca namietal, že záver súdu prvej inštancie o tom, že túto písomnú odpoveď úpadcu nemožno považovať za uznanie dlhu súčasne neznamená, že v nej uvedené skutočnosti samotným úpadcom spoľahlivo nepreukazujú výšku kúpnej ceny tovaru a zároveň aj oprávnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do dôvodu a výšky. Podstatné je, že dotknutá listina jasne vypovedá o skutočnosti podstatnej pre súdne konanie, a teda môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Záver súdu o absencii presnej špecifikácie výšky dlhu a jeho dôvodu je tak v absolútnom rozpore so samotným obsahom predmetnej listiny, a teda vykonaným dokazovaním. Úpadca v závere listu sám navrhoval úhradu v splátkach do 20.01.2020, čo z vecnej stránky len ťažko možno vnímať inak ako prísľub jej zaplatenia. Z predmetného listu jednoznačne vyplýva, v akej výške a z čoho vznikol predmetný dlh, keďže tieto skutočnosti úpadca sám výslovne potvrdil. Súd teda na základe vykonaného dokazovania predmetnú listinu nesprávne právne posúdil, a to najmä tým, že ju posudzoval len „optikou“
náležitosti uznania dlhu a nie aj ako jasný dôkaz o existencii dohody o kúpnej cene. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že táto listina nepreukazuje dohodu o kúpnej cene.
37. Žalobca v ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie aplikovaných právnych predpisov. Poukázal pritom na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ust. § 32 ods. 1 ZKR, avšak v rozpore s týmto ustanovením dospel k záveru, že popretie pohľadávky bolo dôvodné, a to len na základe stotožnenia sa s vyjadreniami úpadcu v pôvodných súdnych konaniach, ktoré prezentoval až vtedy, keď mu už hrozilo uloženie peňažnej povinnosti orgánom verejnej moci. Ostatné listinné dôkazy, ktoré boli riadne predložené, tieto vyjadrenia úpadcu vyvracajú a hodnoverne preukazujú, že medzi úpadcom a žalobcom neabsentoval konsenzus o kúpnej cene.
38. Záverom žalobca namietal nesprávne právne závery súdu prvej inštancie, keď v bode 66 odôvodnenia rozhodnutia dospel k záveru, že popierací prejav správcu bol dôvodný. Napriek tomu, že súd prvej inštancie ustálil, že obchodný vzťah medzi stranami nebol sporný, taktiež nebolo sporné dodanie tovaru, ani vystavenie faktúr, súd v rozpore s vlastným konštatovaním zisteného skutkového stavu rozhodol, že popretie pohľadávky žalovaným bolo dôvodné. Takýto právny záver súdu nemôže preto obstáť, keď na jednej strane súd skonštatoval, že právny dôvod prihlásenej pohľadávky nebol sporný, avšak v rozpore s vlastným tvrdením na druhej strane skonštatoval, že popierací prejav žalovaného bol správny. Žalobca preto súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
40. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala dohoda medzi veriteľom a úpadcom o kúpnej cene tovaru a nijako nepreukázal, že by ním fakturovaná kúpna cena zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar. Zdôraznil, že prihlasovanie pohľadávky je jedinečnou činnosťou veriteľa, preto je výlučne veriteľovou povinnosťou riadne preukázať vznik ním špecifikovaného nároku, čo v danom prípade žalobca nepreukázal. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje popretie pohľadávky žalobcu za dôvodné.
41. Žalovaný mal za to, že v spore bolo dostatočne preukázané, že 12.10.2018 sa v sídle úpadcu konalo stretnutie, na ktorom sa zmluvní partneri nedohodli na kúpnej cene za dodávaný tovar s tým, že táto mala byť dohodnutá dodatočne. Nakoľko k dodatočnej dohode nedošlo, podľa názoru žalovaného, kúpna cena za tovar nebola nepochybne dohodnutá.
42. Objednávka úpadcu č. 001/2017 zo dňa 25.01.2017 a faktúra žalobcu č. 62210 zo dňa 03.02.2017 nie sú spôsobilé preukázať existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim vo vzťahu k cene za dodávaný tovar pre sezónu zima 2018. Predmetná objednávka, ako aj následná faktúra sa týkali úplne iného obdobia a nemali charakter rámcovej zmluvy medzi úpadcom a žalobcom.
43. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nemusí v odôvodnení rozhodnutia vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam strán sporu, avšak iba k tým, ktoré sú z hľadiska merita sporu podstatné. Nie je pritom právnou vadou rozsudku, pokiaľ by sa súd v odôvodnení rozhodnutia k nim nevyjadril.
44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odpoveď úpadcu zo dňa 22.07.2019 má byť dôkazom o existencii dohody o výške kúpnej ceny, žalobca poukázal na to, že tento prostriedok procesného útoku zo strany žalobcu voči žalovanému nie je v tejto fáze sporu prípustný, a teda nie je možné naň prihliadať. Z vyjadrenia úpadcu v upomínacom konaní je zrejmé, že faktúry považoval čo do výšky za sporné a mali byť korigované dobropisom.
45. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 32 ods. 1 ZKR, žalovaný konštatoval, že okresný súd uvedené ustanovenie aplikoval správne. Žalovanému nebol predložený žiaden relevantný listinný dôkaz, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval dohodu medzi žalobcom a úpadcom o výške kúpnej ceny za
tovar, alternatívne, ktorý by preukazoval, že žalobcom fakturovaná cena tovaru bola totožná s obvyklou cenou takéhoto tovaru v čase a mieste realizácie vzájomných obchodov.
46. Záverom žalovaný opakovane konštatoval, že predmetom incidenčného konania je preskúmavanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný. Je preto výlučne veriteľovou povinnosťou riadne preukázať vznik ním špecifikovaného nároku, jeho skutočnú výšku, čo v danom prípade veriteľ nepreukázal.
47. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu postupom podľa § 379 CSP (viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
49. Odvolací súd bol v súlade s § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
50. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/7/2022 zo dňa 27.4.2022, s účinkami zverejnenia ku dňu 4.5.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s., so sídlom Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 142 568 a do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Xénia Hofierková, značka správcu S1531.
51. Žalobca si v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2022 dňa 27.10.2022 prihlásil nezabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 160.516,60 Eur.
52. Správkyňa v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2022 poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a vymáhateľnosti s nasledovným odôvodnením: „Správca popiera pohľadávku ako celok, a teda čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky, čo do výšky pohľadávky (a to v časti istiny čo do prihlásenej sumy 119.457,32 Eur a v časti úrokov z omeškania čo do prihlásenej sumy 41.059,28 Eur) a aj čo do vymáhateľnosti pohľadávky. Za spornú správca považuje existenciu dohody medzi veriteľom a úpadcom o výške kúpnej ceny tovaru (pracovných odevov). Zo správcovi dostupných informácií vyplýva, že otázka výšky kúpnej ceny mala byť dohodnutá na osobnom rokovaní dňa 12.10.2018 v sídle úpadcu, avšak zo súdneho spisu, vzťahujúceho sa k sporu, ktorý je medzi veriteľom a úpadcom vedený na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.: 2Cb/3/2020, vyplýva, že na predmetnom osobnom stretnutí nedošlo k dohode zmluvných strán o výške kúpnej ceny. Malo byť dohodnuté len to, že sa realizuje dodávka tovaru, nakoľko úpadca bol v tiesni, kvôli dodávke tovaru pre svojho zákazníka (Slovenská pošta, a.s.). Veriteľ k prihláške pohľadávky nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala dohoda medzi veriteľom a úpadcom o kúpnej cene tovaru a ani nijako nepreukázal, že by ním úpadcovi fakturovaná kúpna cena tovaru zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Veriteľ nepreukázal, aká bola obvyklá cena pri predaji za rovnaký druh tovaru a za podobných podmienok, a teda nepreukázal, že ním úpadcovi fakturovaná kúpna cena za tovar bola v čase realizácie obchodného prípadu obvyklá. Keďže prihlasovanie pohľadávky je jedinečnou činnosťou veriteľa, ktorá vyvoláva obdobné účinky ako uplatnenie práva na súde, je výlučne veriteľovou povinnosťou riadne preukázať vznik ním špecifikovaného nároku a jeho skutočnú výšku, čo v tomto prípade veriteľ nepreukázal. Popri vyššie uvedenom, z opatrnosti správca osobitne popiera aj úroky z omeškania, ktoré si veriteľ uplatňuje za deň 04.05.2022, a to z dôvodu, že Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn: 38K/7/2022 zo dňa 27.04.2022, ktorým bol na majetok úpadcu, ZORNICA BANKO FASHION, a.s., vyhlásený konkurz, bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 84/2022 zo dňa 03.05.2022, sa stalo vykonateľným dňa 04.05.2022, a teda k uvedenému dňu už bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení do 16.07.2022), z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, a teda je vylúčené akékoľvek príslušenstvo prihlásených pohľadávok od 04.05.2022.“
53. Úpadca objednal u žalovaného tovar na základe nasledovných objednávok: Objednávka č. 4/2018 zo dňa 10.9.2018, Objednávka č. 5/2018 zo dňa 13.9.2018, Objednávka č. 6/2018 zo dňa 8.10.2018, Objednávka č. 013/2018 zo dňa 12.10.2018, Objednávka č. 014/2018 zo dňa 8.11.2018, Objednávka č. 015/2018 zo dňa 26.11.2018, Objednávka č. 016/2018 zo dňa 4.12.2018, Objednávka č. 001/2019 zo dňa 22.1.2019.
54. Žalobca vystavil úpadcovi za dodanie tovaru nasledovné faktúry Faktúra č. 64298 zo dňa 25.10.2018 na sumu 23.263,50 Eur so splatnosťou dňa 26.11.2018, Faktúra č. 64507 zo dňa 2.11.2018 na sumu 992,79 Eur so splatnosťou dňa 5.12.2018, Faktúra č. 64508 zo dňa 2.11.2018 na sumu 37.349,50 Eur so splatnosťou dňa 5.12.2018, Faktúra č. 64509 zo dňa 9.11.2018 na sumu 24.642,60 Eur so splatnosťou dňa 12.12.2018, Faktúra č. 64517 zo dňa 16.11.2018 na sumu 42.754,80 Eur so splatnosťou dňa 19.12.2018, Faktúra č. 64527 zo dňa 23.11.2018 na sumu 474 Eur so splatnosťou dňa 26.12.2018, Faktúra č. 64533 zo dňa 3.12.2018 na sumu 1.332,75 Eur so splatnosťou dňa 3.1.2019, Faktúra č. 64545 zo dňa 4.1.2019 na sumu 1.405,72 Eur so splatnosťou dňa 7.2.2019, Faktúra č. 64546 zo dňa 4.1.2019 na sumu 33,18 Eur so splatnosťou dňa 7.2.2019 a Faktúra č. 64884 zo dňa 1.2.2019 na sumu 208,48 Eur so splatnosťou dňa 4.3.2019.
55. Listom zo dňa 10.7.2019 označeným ako „Pokus o zmier“ oznámil žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, úpadcovi, že voči nemu eviduje pohľadávku v celkovej sume 119.457,32 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za žalobcom dodaný tovar - pracovné odevy. V uvedenom liste špecifikoval faktúry vystavené žalobcom, ktoré ostali úpadcom neuhradené a vyzval úpadcu na ich úhradu v lehote 14 dní od doručenia Pokusu o zmier.
56. Úpadca na list žalobcu zo dňa 10.7.2019 označený ako „Pokus o zmier“ reagoval listom zo dňa 22.7.2019 označeným ako „Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.7.2019“, v ktorom uviedol, že si je vedomý vyššie špecifikovaného dlhu voči žalobcovi, avšak momentálna situácia mu neumožňuje dlh voči žalobcovi uhradiť v uvedenej lehote v celej výške - jednorazovo. Navrhol, aby mu bolo umožnené uhradiť predmetný dlh v splátkach.
57. V rámci e-mailovej komunikácie bola žalobcovi doručená e-mailová správa z e-mailovej adresy yana.yankova@viking-t.com <mailto:yana.yankova@viking-t.com>, v rámci ktorej p. C. C., Export Manager, poskytla výkladové stanovisko k otázke uznania dlhu podľa Bulharského práva.
58. Predmetom konania bola žaloba žalobcu v incidenčnom konaní, ktorou sa žalobca domáhal, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu pod por. č. 775, ktorá vznikla titulom dodania objednaného tovaru. Správkyňa úpadcu poprela pohľadávku veriteľa v celom rozsahu čo do právneho dôvodu jej vzniku, výšky ako aj vymáhateľnosti. Podstatou popieracieho prejavu správkyne úpadcu bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu kúpnej ceny tovaru, resp. nepreukázal, že žalobcom uplatňovaná kúpna cena tovaru predstavuje obvyklú cenu tovaru. Okresný súd sa stotožnil s popieracím prejavom správcu a uznal jeho dôvodnosť, z ktorého dôvodu zamietol žalobu žalobcu.
59. Okresný súd správne konštatoval, že kúpna zmluva patrí medzi typy zmlúv, pre ktoré zákon nepredpisuje obligatórne písomnú formu, teda môže byť uzavretá aj ústnym, konkludentným konaním zmluvných strán. V danom prípade okresný súd ustálil, že hoci jestvoval medzi zmluvnými stranami obchodnoprávny vzťah, žalobca nepreukázal, že bola medzi zmluvnými stranami dojednaná kúpna cena. Okresný súd v danom smere poukázal na to, že z výpovedí v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) v konaní sp. zn. BN-2Cb/3/2020 vyplynulo, že dňa 12.10.2018 sa malo v priestoroch úpadcu uskutočniť stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala požiadavka na zníženie cien textilných tovarov, ktorá skutočnosť vyvolala spor medzi stranami ohľadne výšky dojednanej ceny a pohľadávku žalobcu učinila spornou. Okresný súd tak konštatoval, že bez preukázanej dohody a za situácie, keď otázka dohody o cene bola medzi žalobcom a úpadcom spornou je potom potrebné popierací prejav správkyne považovať za dôvodný. Odvolací súd na danom mieste prisvedčuje žalobcovi, ktorý v odvolaní dôvodil, že okresný súd nedal odpoveď na jeho argumentáciu produkovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, že kúpna cena bola uvedená na objednávkach, ktoré boli vystavené samotným úpadcom, pričom žalobca takúto kúpnu cenu následne fakturoval žalovanému. Okresný súd sa tak vôbec nevysporiadal s otázkou prípadného konkludentného uzavretia
kúpnej zmluvy vystavením objednávok zo strany úpadcu a ich akceptovaním stranou predávajúceho (žalobcu). Pokiaľ ide o objednávky č. 4/2018 a č. 5/2018, tieto boli zo strany úpadcu vystavené spolu s uvedením kúpnych cien tovarov a súčasne boli podpísané štatutárnym zástupcom úpadcu (čo v konaní sporné nebolo), pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal právnou argumentáciou žalobcu, že pokiaľ úpadca zaslal žalobcovi objednávku s uvedením kúpnych cien tovarov a žalobca túto objednávku akceptoval (predmetný tovar dodal žalovanému), či touto formou vznikla kúpna zmluva.
60. Okresný súd zrozumiteľne nevysvetlil svoje úvahy, keď najskôr v bode 62 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že predmetné objednávky úpadcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo dňa 13.09.2018 boli úpadcom vystavené pred stretnutím, ktoré sa malo uskutočniť v priestoroch úpadcu dňa 12.10.2018, avšak súčasne poukázal na to, že dátum dodania tovaru mal byť až po tomto dátume, t.j. 12.10.2018, avšak k uvedenému konštatovaniu neuviedol žiadnu rozumnú právnu argumentáciu zameranú na to, ako táto skutočnosť mohla ovplyvniť dojednanie/nedojednanie kúpnych cien tovarov konkludentným spôsobom na základe zaslania objednávky zo strany úpadcu a jej akceptovania zo strany žalobcu. Správna je potom argumentácia žalobcu, že pokiaľ bola kúpna cena tovaru dojednaná týmto spôsobom, akékoľvek stretnutie zo dňa 12.10.2018, pokiaľ na ňom aj vyvstala požiadavka zníženia dojednanej kúpnej ceny, bez obojstrannej dohody o znížení kúpnej ceny tovaru medzi zmluvnými stranami, nemôže predstavovať zásah do takto dojednanej kúpnej ceny pred dátumom stretnutia. Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu vôbec nevysporiadal a nevenoval jej dostatočnú pozornosť. Logicky pritom vyznieva aj poznámka žalobcu, že pokiaľ by medzi stranami sporu nebola dojednaná kúpna cena, nemohlo potom prebiehať rokovanie 12.10.2018 o jej znížení. Závery súdu prvej inštancie ohľadne toho, že v danom prípade nebola medzi stranami sporu dojednaná kúpna cena tovarov sú tak predčasné, neodôvodnené a nepreskúmateľné, keďže nedávajú odpovede na stranami nastolené otázky. Podstatné je preto prioritne sa zaberať tým, či medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bola aj dohoda o kúpnej cene tovarov. Pokiaľ okresný súd dospeje k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy, potom je právne irelevantné, či predmetná kúpna cena bola na stretnutí zo dňa 12.10.2008, resp. po ňom, znížená, alebo nie. Pokiaľ dospeje okresný súd k záveru, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom, musí svoje závery zdôvodniť a dať odpovede na tieto žalobcom nastolené otázky.
61. Odvolací súd taktiež prisvedčuje odvolateľovi, že akékoľvek tvrdenie smerujúce k dohode o čase dodania tovaru pri jednotlivých objednávkach, je irelevantné, keďže podstatné je ustáliť, či došlo medzi zmluvným stranami, konkludentným spôsobom, k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy pred týmto dátumom.
62. Okresný súd sa pri ostatných objednávkach, ktoré buď neboli podpísané, resp. neobsahovali dohodu o kúpnej cene tovaru, mal vysporiadať s argumentáciou žalobcu o tom, či aj v týchto prípadoch došlo ku konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy (teda aj v rozsahu dohody o kúpnej cene tovaru), keď žalovaný zaslal žalobcovi objednávku (čo medzi stranami sporné nebolo), žalobca na predmetnú objednávku reagoval zaslaním tovaru, ktorý úpadca prijal. V danom smere sa súd prvej inštancie nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, že medzi žalobcom a úpadcom existoval obchodnoprávny vzťah už dlhodobo (od roku 2012), pričom kúpne ceny vo vzťahu k tovaru boli dohodnuté už v roku 2015. Na základe existencie obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami dodal žalobca pre žalovaného tovar už v roku 2017 na základe objednávky úpadcu č. 001/2017 zo dňa 25.01.2017, za ktorý tovar úpadca uhradil faktúru č. 62210. Žalobca pritom poukazoval na to, že tovar z tejto objednávky, ako aj cena, je totožná aj v prípade objednávok č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018, č. 016/2018 a č. 001/2019. Žalobca tým preukazoval ustálenú obchodnú prax medzi zmluvnými stranami, keď mala byť medzi úpadcom a žalobcom všeobecne účtovaná cena za porovnateľných okolností. Okresný súd sa ani s touto argumentáciou žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani neuviedol prečo na ňu neprihliadal.
63. Nesprávne boli aj závery súdu prvej inštancie, keď na jednej strane konštatoval, že nie je sporné, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, avšak na druhej strane jeho vznik vylučoval z dôvodu absencie dohody o kúpnej cene tovarov. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva je platne uzavretá a obchodnoprávny vzťah strán vznikne, len pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy. V prípade, že niektorá z náležitostí zmluvy absentuje, nie je možné hovoriť o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami.
64. A nakoniec, za predčasný je možné označiť aj názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého posudzoval žalobcom predložený dôkaz "Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019" striktne len
v rozsahu právneho úkonu uznania dlhu bez toho, aby vychádzal z jeho obsahu, v ktorom úpadca konštatoval vedomosť o tomto dlhu (čo do jeho výšky aj právneho dôvodu) a súčasne prejavil ochotu splácať predmetný dlh v splátkach. Okresný súd sa týmto konštatovaním úpadcu vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ho v kontexte obsahového prejavu úpadcu, ale len z pohľadu toho, či spĺňa atribúty právneho inštitútu uznania dlhu.
65. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ich podklade vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom k tomu, že okresný súd sa nevyjadril k podstatnej argumentácii žalobcu ohľadne existencie/neexistencie dohody o kúpnej cene tovaru, jeho rozhodnutie je v danej časti nepreskúmateľné, čo predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie takej intenzity, že porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Z uvedených dôvodov, keďže nebolo dôvodné, aby odvolací súd dopĺňal dokazovanie v danom rozsahu, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP vec z dôvodu nesprávneho procesného postupu okresného súdu, ktorý spôsobil porušenie práva na spravodlivý proces, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
66. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opakovane prejednať vec v intenciách popieracieho prejavu správcu, ktorého základnou právnou argumentáciou bol nedostatok dohody o kúpnej cene tovarov. Okresný súd preto opakovane posúdi stranami produkované dôkazy a bude sa venovať argumentácii tak žalobcu, ako aj žalovaného ohľadne toho, či medzi stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, teda či bola medzi nimi dojednaná kúpna cena, resp. či ide o obvyklú kúpnu cenu tovarov vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax medzi stranami. Závery súdu prvej inštancie môžu byť stručné, avšak súčasne musia dávať odpoveď na celú argumentáciu produkovanú stranami v incidenčnom konaní. Okresný súd bude pritom dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo výstižné a presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).
67. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
68. Okresný súd v ďalšom rozhodnutí rozhodne o trovách súdu prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho konania.
69. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).