Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_84P-80-2025.pdf
PDF · 133.74 KB
Case nature
Area
Subarea
84P/80/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivanou Gajdošovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, B. - G. H., zast. F. B. I., advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti matky E. J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, B. - G. H., prechodne bytom B. XX, I., zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Schvaľuje dohodu rodičov v znení: Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Upravuje sa s t y k otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými vždy posledný víkend v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 14:00 hod. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele od 15:30 hod. do nasledujúcej nedele do 14:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 15:30 hod. do 15.07. do 14:00 hod. a od 1.8. od 15:30 hod. do 15.8. do 14:00 hod., počas letných prázdnin sa bežný styk uplatňovať nebude,
- počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 15:30 hod. do 29.12. do 14:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 15:30 hod. do 07.01. do 14:00 hod. Otec je oprávnený prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenom čase. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ich v určenom čase odovzdať. Otec je povinný maloleté deti matke odovzdať v čase určenom ako koniec styku v mieste svojho bydliska.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého A. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 300 eur mesačne od 13.02.2025 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých, počnúc novembrom 2025.
IV. D l ž n é výživné na maloletého A. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 2090 eur sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.
V. D l ž n é výživné na maloletú C. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 1981,36 eur sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.
VI. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletých podal dňa 13.2.2025 na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností k maloletým, upravený jeho prednesom na pojednávaní dňa 29.10.2025, ktorým žiadal zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné na maloletého A. vo výške 200 € mesačne na maloletú C. vo výške 150 € mesačne počnúc 01.03.2025 a zároveň žiadal upraviť bežný styk s maloletými deťmi a styk počas prázdnin a sviatkov. Zároveň žiadal rozhodnúť o trovách konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08.04.2024 sa manželka prechodne presťahovala do mesta Piešťany a zamestnala sa v Národnom ústave reumatických chorôb ako lekárka z dôvodu prípravy na 1. atestačnú skúšku. Po odchode do Piešťan ho spolu s maloletými deťmi navštívila v Košiciach dvakrát. Rovnako on navštívil maloleté deti dvakrát v Piešťanoch. Rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ upravované neboli. Otec súhlasí, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Keďže rodičia spolu v súčasnosti nežijú, domáha sa úpravy vyživovacej povinnosti a žiada upraviť aj jeho styk s maloletými deťmi. Otec je presvedčený, že táto úprava nebude trvať dlho a matka sa vráti do spoločnej domácnosti.
3. Matka maloletých podala dňa 3.6.2025 na Okresný súd Trnava návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške 300 € mesačne na maloletú C. a vo výške 350 € na maloletého A.. Okresný súd Trnava postúpil predmetnú vec dňa 11.6.2025 tunajšiemu súdu a bola zapísaná pod sp. zn. 84P/94/2025.
4. V návrhu matka uviedla, že s manželom majú v súčasnosti najmä citové problémy, tiež finančné a majú iné názory na riešenie problémov a spoločný život. Manžel má problém s komunikáciou a je veľmi direktívny. Pre financie sa hádali, keď matka nepracovala, ale v súčasnosti už pracuje. V apríli roku 2024, po skončení rodičovskej dovolenky, sa matka odsťahovala s deťmi so súhlasom manžela do Piešťan, na B. XX, XXX XX I., z dôvodu pokračovania v klinickej praxi v špecializačnom odbore Reumatológia potrebného k vykonaniu Špecializačnej skúšky. Jej sťahovanie s deťmi manžel odsúhlasil, keďže si v Košiciach nevedela nájsť prácu v odbore a nemala ešte atestáciu ukončenú. Jej pracovný pomer v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch trvá od 1.7.2016, takže manžel vedel, že jej práca je náročná a špecifická a nie je možné jej odbornosť vykonávať kdekoľvek. Naopak, manžel má prácu, ktorú môže vykonávať aj v Piešťanoch, ale nechce. Spočiatku zvažoval a súhlasil, že bude pracovať v Piešťanoch, ale potom si to rozmyslel. Podľa jej názoru mu to vyhovovalo, že sa osamostatnil a nemusel sa starať o deti. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú od 4/2024. V súčasnosti matka býva s deťmi v nájomnom byte na K. XX, XXX XX I.. Manžel prejavuje záujem o deti len sporadicky, to znamená že od 4/2024 sa s nimi stretol 5x (5/2024, 10/2024, 12/2024, 2/2025, 5/2025). So súhlasom manžela matka zabezpečila deťom škôlky. S každým nástupom do škôlky súhlasil, o všetkom ho informovala a žiadosti do škôlky riadne podpísal. Manžel v roku 2025 svojim podpisom potvrdil aj súhlas potrebný k začiatku prijímacieho konania do 1. ročníka základnej školy v Piešťanoch pre syna A.. Manžel jej neplatil žiadne výživné na deti od 04/2024 až 12/2024. V januári 2025 jej poslal na účet 760,- Eur s poznámkou výživné za obdobie 05/2024 až 2/2025 (10 mesiacov), čo predstavuje sumu 76,- Eur mesačne na obidve deti. Odvtedy jej manžel platí výživné na deti vo výške 76,- Eur mesačne na obe deti dokopy. V súčasnosti sa matka stará a zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne sama v Piešťanoch, pretože on má v súčasnosti iné plány a záujmy. Manžel evidentne už nechce žiť s matkou v spoločnej domácnosti, preto matka považuje za potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Ohľadom výživného voči deťom a ohľadom financií sú medzi rodičmi stále nezhody. Otec nie je ochotný prispievať na deti viac než 76,- Eur mesačne na obe deti dokopy. Podľa vyjadrení manžela, mal v čase jej odchodu z Košíc pravidelný čistý mesačný príjem okolo 2000,- Eur. Matka pracuje ako lekárka. Náklady na bývanie uhrádza sama a nájom mesačný na byt je v sume 480,- Eur. Dcéra C., nar. v 2021 chodí do materskej školy - Valová 40. Mesačné školné je v sume 25,- Eur. Mesačný poplatok v škôlke na stravu je okolo 50,- Eur. Mesačný poplatok v škôlke za krúžok Angličtiny je okolo 16,- Eur. ZRPŠ poplatok je okolo 5,- Eur mesačne. Mimoškolské aktivity - krúžok Numicon 49 ,- Eur mesačne. Matka platí bežné výdavky na stravu a oblečenie mesačne v sume 250,- Eur. Na dieťa má
bežné výdavky na lieky, najmä vitamíny, hygienické potreby 60,- Eur mesačne. Za dcéru platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Košiciach aj v Piešťanoch. L. A., nar. XXXX chodí do materskej školy- Valová 40. Mesačné školné neplatí, nakoľko je predškolák. Mesačný poplatok v škôlke na stravu je okolo 25,- Eur mesačne (vzhľadom k nároku na dotáciu). Mesačný poplatok v škôlke za krúžok Angličtiny je okolo 16,- Eur mesačne. ZRPŠ poplatok je okolo 5,- Eur mesačne. Mimoškolské aktivity - krúžok Numicon 39,20 Eur mesačne (zľava na 2. dieťa). Výdavky na stravu a oblečenie sú pre neho mesačne okolo 300,- Eur , bežné lieky - vitamíny, hygiena v sume 50,- Eur mesačne. Za syna platí matka miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Košiciach aj v Piešťanoch. Ohľadom styku s deťmi vzhľadom na ich vek matka nemá problém, aby sa otec s deťmi stýkal pravidelne alebo podľa dohody.
5. Uznesením zo dňa 8.7.2025 súd spojil obe konania na spoločné konanie pod sp. zn. 84P/80/2025.
6. Súd vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska oboch rodičov k vzájomným návrhom, kolízneho opatrovníka, zisťovaním majetkových, zárobkových pomerov oboch rodičov, zisťovaním výdavkov oboch rodičov a maloletých detí a výsluchom účastníkov a zistil nasledujúci skutočný stav veci.
7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.6.2025 a 16.10.2025 súd zistil, že dňa 20.6.2025 sa na úrad dostavil otec maloletých detí a k veci uviedol, že nesúhlasí s návrhom podaným matkou a určením výživného v uvedenej sume, nakoľko suma je podľa slov otca „premrštená“. Otec na výživu detí prispieva riadne a včas v sume 76 € mesačne, od 1.7.2025 plánuje uhrádzať výživné v sume 200 € mesačne. Okrem výživného deťom zakupuje oblečenie. Dodal, že sa snažil s manželkou dohodnúť navrhoval aj konkrétnu sumu výživného, avšak matka s tým nesúhlasila. Komunikácia medzi rodičmi je len telefonicky, alebo mailom, avšak podľa slov otca to nie je dostatočné, nevedia sa veľmi dohodnúť na starostlivosti a výchove detí. Ďalej uviedol, že sa matke musí doprosovať, čo sa mu nepáči, chcel by mať jasne dané a určené pravidlá.
8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 18.6.2025 súd zistil, že dňa 17.06.2025 boli prešetrené pomery v domácnosti matky maloletých detí, pričom bolo zistené, že bytové pomery sú vhodné pre zdravý vývoj maloletých detí. Obe maloleté deti navštevovali v danom čase MŠ na Valovej ulici v Piešťanoch. Od 09/2025 by mal mal. A. navštevovať M. G. I. (1. ročník). Otec matke platí 76 eur na obidve deti. Otec sa s deťmi stretáva sporadicky, približne každý druhý mesiac na jeden víkend; skôr to súvisí s nejakou udalosťou - napr. narodeniny, Vianoce a pod.. V čase šetrenia sa nachádzala v domácnosti aj stará matka maloletých z matkinej strany. Matka uvádza, že jej vypomáhajú rodičia, ktorí za ňou a deťmi cestujú z Banskej Bystrice. V domácnosti boli prítomné aj obe deti, kontakt nadviazali spontánne, ukazovali hračky, niekedy sa zapojili do rozhovoru, hrali sa so starou matkou, aj navzájom, spievali si. Boli živé a bezprostredné.
9. Zo mzdových listov zamestnávateľa otca spoločnosti AT&T súd zistil priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára 2024 do mája 2025 vo výške 2825,46 eur. Otec vykonáva prácu ako projektový manažér. Iné príjmy otca z ich iných zdrojov súd nezistil. Otec vlastní byt, v ktorom v súčasnosti žije. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní osobné motorové vozidlo Ford Mondeo, rok výroby 2006, iné hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec býva na F. XX G. B. v štvorizbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V tomto byte býva sám.
10. Zo mzdových listov zamestnávateľa matky Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch súd zistil čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie od februára 2024 do mája 2025 vo výške 1822, 46 eur. Matka ďalej poberá prídavky na 2 maloleté deti spolu vo výške 120 eur mesačne. Iné príjmy matky súd nezistil. Manželia spoločne vlastnia 4 – izbový byt v Košiciach, v ktorom súčasnosti býva otec maloletých. Matka iné nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní osobné motorové vozidlo Renault Clio, rok výroby 2006. Iné hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Matka spolu s deťmi býva v I. N. O. K. XX. Ide o dvojizbový byt, ktorý má v podnájme. Za tento uhrádza 480 eur mesačne. V tomto byte býva len matka a maloleté deti.
11. Otec v konaní deklaroval svoje výdavky nasledovne:
- poistenie za auto 386 € ročne, internet 25 € mesačne, výživné 200 € mesačne, hypotéka 667 € mesačne (hypotéka, ktorá bola vzatá na kúpu bytu, v ktorom otec v súčasnosti býva), poplatky pre správcu bytového domu 280 € mesačne, elektrina 46,50 € mesačne, strihanie 36 € mesačne, mobil 25 € mesačne, strava 300 € mesačne, oblečenie a obuv 100 € mesačne, daň za nehnuteľnosť 173,27 € ročne, komunálny odpad 65 €, lieky 30 - 50 € mesačne (liečba na alergiu a vysoký cholesterol, vitamíny), cestovné za deťmi, otec cestuje vlakom 100 € mesačne. Tieto výdavky súd vyhodnotil ako výdavky bežného charakteru a bežnej výšky primerané životnej úrovni rodiny.
12. Matka v konaní deklarovala svoje výdavky a výdavky maloletých detí nasledovne:
- nájom 480 eur mesačne, deti oblečenie september 2025 118 eur, deti obuv september 2025 160 eur, mobil, televízia, internet spolu 76 eur, strava pre všetkých troch v domácnosti 568 eur, lekáreň v septembri 2025 108 eur (matka uviedla, že mala Covid a deti s ňou boli doma), drogéria 16 eur, strihanie detí 28 eur, školné C. v Materskej škole 25 eur mesačne, strava v Základnej škole A. 50 eur na 2 mesiace, strava v Materskej škole C. 50 eur na mesiac, školské potreby v septembri 2025 52 eur, doprava za mesiac 169 eur, poistky 57 eur (poistky na detí), lekári 64 eur september 2025, komunálny odpad 88 eur (jedna tretina celkového ročného poplatku za dve domácnosti v Košiciach a v Piešťanoch), ŠKD A. 18 eur mesačne. Obe deti raz ročne navštevujú ortopédiu z dôvodu plochých nôh a z tohto dôvodu sú im zakupované vložky a ortopedické topánky, kde výdavok je jedenkrát za pol roka 20 eur až 30 eur na dieťa. V rámci škôlky C. navštevuje tenis, tento je bez doplatku a angličtinu, kde sa dopláca 8 eur mesačne, na začiatku školského roka matka zakúpila aj učebnicu za 20 eur. A. nenavštevuje žiadne krúžky. Tieto výdavky súd vyhodnotil ako výdavky bežného charakteru a bežnej výšky primerané životnej úrovni rodiny. Výdavok na stravu v domácnosti vo výške 568 eur mesačne na matku a dve maloleté deti, teda cca 19 eur denne, sa vo svetle skutočnosti, že maloletá C. má desiatu, obed a olovrant zabezpečený v materskej škole (čo je samostatný výdavok) a maloletý A. má obed zabezpečený v škole (čo je taktiež samostatný výdavok) javí ako neprimeraný a súd jeho výšku pripisuje skutočnosti, že z výpovede matky vyplynulo, že v jej domácnosti sa 50 % času zdržiavajú aj jej rodičia, ktorí sa síce podľa vyjadrenia matky podieľajú na výdavkoch na stravu príležitostnými nákupmi potravín, ale rovnako potraviny zabezpečuje matka a jej výdavok podľa názoru súdu čiastočne pokrýva aj stravu jej rodičov v čase, keď sa nachádzajú v jej domácnosti.
13. Z výpovede otca na pojednávaní dňa 29.10.2025 súd zistil, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol podaný. Zároveň navrhol uložiť matke povinnosť poskytovať mu podstatné informácie o maloletých deťoch, a to vo frekvencii raz za 2 týždne mailovou formou. Na starostlivosti o deti sa podieľa tak, ako je to možné, vzhľadom na diaľku, kontroluje správy, ktoré mu chodia v rámci aplikácie EduPage, to je v zásade jediná spolupráca so školským a predškolským zariadením. Čo sa týka lekárov, týchto rieši manželka, nakoľko sama je lekárka, takto to bolo u nich aj v minulosti. Otec sa s deťmi stretáva jeden víkend v mesiaci. Od februára do júna 2025 každý mesiac uhradil výživné na obe deti spolu vo výške 76 eur. Bolo to spolu na obe deti rovnako. Následne od 01.07.2025 uhrádzal na výživu detí rovnako spolu sumu 200 eur mesačne. V septembri 2025 prispel matke na zvýšené výdavky mal. A. súvisiace s jeho nástupom do školského zariadenia vo výške 320 eur.
14. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 29.10.2025 súd zistil, že súhlasí s návrhom otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, takisto súhlasí s navrhovanou úpravou styku, s nejakými drobnými výhradami. Výživné navrhuje zo strany otca určiť tak, ako to navrhovala vo svojom podaní doručenom 03.06.2025, a teda na A. 350 eur a na C. 300 eur. S návrhom otca na uloženie informačnej povinnosti matke ohľadne podstatných vecí, ktoré sa týkajú deti nesúhlasí. Nemá problém otca o podstatných veciach informovať, tak to bolo aj v minulosti. Snažila sa, otcovi posielala lekárske správy z vyšetrení, informovala ho vopred o tom, že na takéto vyšetrenia má ísť, ale komunikácia s otcom je obtiažna. Napríklad riešila otázky spojené s tým, či A. nastúpi na základnú školu, alebo bude jeho nástup odložený a za tým účelom, či budú kontaktovať psychológa,
chcela to konzultovať so svojím manželom, ale ten jej povedal, že ho to nezaujíma a nech si matka tieto otázky rieši sama. Čo sa týka zdravotného stavu detí, obe deti sú sledované o imunoalergológa a poberajú liečbu, za ktorú je minimálny doplatok. Obe deti boli sledované u oftalmológa, ale do budúcna už to potrebné nie je. Obe deti raz ročne navštevujú ortopédiu z dôvodu plochých nôh. Mal. A. navštevuje prvý ročník Základnej školy, P., Piešťany, mal. C. navštevuje Materskú školu na Valovej ulici v Piešťanoch. Čo sa týka stretávanie sa otca a detí, toto prebieha približne v rozsahu jedného víkendu za 2 až 3 mesiace. Čo sa týka podieľania sa otca na výživnom od podania návrhu, matka súhlasí s tým, že otec za obdobie od februára do júna uhradil 76 eur a od júla do októbra 200 eur, v septembri 2025 vynaložil 320 eur na školské potreby tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol otec. Rodičovskú spoluprácu matka taktiež vníma problematicky, niekedy je táto lepšia a niekedy horšia. Uvítala by zlepšenie. Otec s ňou komunikuje podľa jej pocitov málo.
15. Z prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 29.10.2025 súd zistil, že navrhuje, aby súd rozhodol podľa konsenzu rodičov v tom, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, styk upraviť podľa dohody rodičov. Pokiaľ u rodičov nedôjde ku konsenzu, čo sa týka výšky výživného, navrhuje toto určiť podľa odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti. Čo sa týka podaného návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke voči otcovi, v prvom rade chce poukázať na to, že je nešťastné, že rodičia bývajú tak ďaleko od seba a to považuje za dôvod, prečo je ich komunikácia taká zlá a nie je tu ani vízia nejakého jej zlepšenia do budúcna. Z dôvodu vzdialenosti bydlísk rodičov im ani nie je možné uložiť psychologické poradenstvo, ktoré by absolvovali spolu. Kolízny opatrovník má za to, že je zlé, že sa táto situácia, respektíve komunikácia rodičov v priebehu času nezlepšuje. Má však za to, že nie je v záujme detí, aby sa zaväzovala matka na poskytovanie informácií otcovi, ak je tu malá pro aktivita zo strany otca za účelom si zisťovania týchto informácií. Matka uviedla, že matka otca informuje o podstatných veciach. To, že následne si otec tieto informácie neoverí u príslušných zdrojov, nie je problémom matky. Kolízny opatrovník poukazuje na to, že otec stále je zákonným zástupcom detí a takéto možností má a zároveň chce kolízny opatrovník poukázať na to, že matka sa prevažnú časť času o deti osobne stará a táto starostlivosť bola šetreniami kolízneho opatrovníka preukázaná na dobrej úrovni. Chce poukázať aj na to, že otec vyžaduje uloženie nejakej povinnosti matke a pritom celú dobu neplatil na deti primerané výživné. Čo sa týka pomerov na strane detí a rodičov, tu v celom rozsahu zotrváva na poddaných správach v spise. Zároveň navrhuje, aby pri určení výšky výživného bol zohľadnený aj interval stretávanie sa otca s deťmi a poukazuje na to, že podľa jej názoru kontaktovať deti jedenkrát týždenne cez aplikáciu Messenger je málo a v dobe mobilných telefónov má otec týchto možností oveľa viac. Chce poukázať na to, že ak otec nebude voči deťom viac proaktívny, jeho vzťah s deťmi bude vlažný.
16. Počas pojednávania dňa 29.10.2025 uzavreli rodičia čiastkovú rodičovskú dohodu v otázkach osobnej starostlivosti, zastupovania a spravovania majetku maloletých a úpravy styku. Kolízny opatrovník s obsahom dohody vyslovil súhlas a táto je obsiahnutá v II. výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku, teda v určení vyživovacej povinnosti medzi rodičmi k dohode nedošlo. Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa všetci účastníci vzdali práva podať odvolanie voči II. výroku tohto rozsudku, v ktorom je obsiahnutá uzavretá rodičovská dohoda.
17. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 162 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
18. Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
20. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
21. Podľa § 65 ods.1 zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.), ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará..
25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
29. Matka maloletých vo vyjadrení zo dňa 18.06.2025 navrhla konanie prerušiť z dôvodu, že podala návrh na začatie konania na nahradenie súhlasu otca so zmenou bydliska maloletých detí. Mala za to, že rozhodnutie o tejto otázke je podstatné pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu navrhovala toto konanie prerušiť do skončenia konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre určenie miestnej príslušnosti súdu. Súd sa s takýmto návrhom a názorom matky nestotožnil. Matka zároveň opakovane v tomto konaní namietala miestnu príslušnosť tunajšieho súdu. Tak ako ju súd opakovane poučil, a to aj priamo na pojednávaní vo veci, miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie bola určená rozhodnutím nadriadeného súdu, a to konkrétne rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k. 14Ncp/13/2025-39, ktorému vec predložil Okresný súd Trnava v rámci nesúhlasu s postúpením mu veci tunajším súdom. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.04.2025 vyslovil, že nesúhlas s postúpením veci Mestským súdom Košice Okresnému súdu Trnava je dôvodný a týmto rozhodnutím bola vec vrátená Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie. Mestský súd Košice rešpektujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, ktoré určujú postup súdu pri zisťovaní a určovaní miestnej príslušnosti, nemá iné procesné prostriedky, ktorými vie zmeniť takto stanovenú miestnu príslušnosť na konanie, ak nedôjde k podstatnej zmene pomerov po predmetnom rozhodnutí nadriadeného súdu (čo sa nestalo). Z uvedeného dôvodu má za to, že táto je v tomto konaní daná a ani prípadné rozhodnutie súdu, ktorým by súd nahradil súhlas otca so zmenou bydliska maloletých detí do mesta Piešťany by miestnu príslušnosť súdu pre toto konkrétne konanie nezmenila. Preto prerušenie tohto konania za účelom počkania za rozhodnutím v konaní o nahradenie súhlasu otca so zmenou bydliska by bolo nedôvodné, neúčelné, nehospodárne a v konečnom dôsledku by nedávalo žiadny zmysel. Rešpektujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku súd vyzval ostatných účastníkov konania, či s podaným návrhom matky na prerušenie konania súhlasia, a teda zisťoval, či nie je dôvod na prerušenie konania na základe zhodného návrhu účastníkov
konania. Keďže otec vyjadril nesúhlas s prerušením konania, súd nezistil dôvod ani na takýto postup a rešpektujúc ustanovenia § 162 Civilného sporového poriadku preto návrh matky na prerušenie konania zamietol v rozhodnutí vo veci samej.
30. Po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku sa všetci účastníci konania tohto práva proti II. výroku tohto rozsudku obsahujúcemu rodičovskú dohodu písomne do zápisnice platne vzdali, preto tento rozsudok neobsahuje v ďalšom odôvodnenie týkajúce sa jeho II. výroku.
31. Pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd vychádzal z priemernej čistej mzdy na strane otca zistenej zo mzdových listov poskytnutých súdu jeho zamestnávateľom, a teda zo sumy 2825,46 € mesačne. Zároveň prihliadal na vek maloletých detí, ich primerané výdavky, voľnočasové záujmové aktivity a životnú úroveň rodiny. Tak ako bolo uvedené vyššie, súd považoval výdavok matky na stravu detí a matky v domácnosti za neprimeraný a na tento v ďalšom prihliadal v bežnej výške. V ostatných výdavkoch považoval súd výdavky matky a maloletých detí za primerané, zodpovedajúce bežným výdavkom bežného charakteru a bežnej výšky a taktiež zodpovedajúcim životnej úrovni rodiny. Na strane maloletých detí súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vyšších výdavkov, napríklad v súvislosti so zdravotným stavom alebo s nadmieru nákladnými voľnočasovými aktivitami. V ďalšom súd prihliadal na životnú úroveň otca, na to, že otec žije sám v štvorizbovom byte, ktorý je aj v jeho vlastníctve, a teda nemá výdavok spojený s prenájmom nehnuteľnosti tak, ako ho má matka a maloleté deti. Taktiež prihliadal na to, že otec sa z dôvodu vzdialenosti bydliska rodičov na osobnej starostlivosti o deti takmer nepodieľa. Styk otca a detí prebieha počas jedného víkendu v mesiaci a vo zvyšnej časti celá osobná starostlivosť o maloleté deti, zabezpečovanie ich účasti na vyučovaní, ich prípravy na vyučovanie, zabezpečovanie starostlivosti o deti v čase choroby, návštevy lekárov, zabezpečovanie voľnočasových aktivít, zakupovanie potrieb pre deti do školy, obuvi, hygieny, oblečenia, zakupovanie a príprava stravy je vo výlučnej réžii matky. Aj túto skutočnosť súd musel zohľadniť pri určovaní vyživovacej povinnosti otca. Je nepochybné, že pomer voľného času mimo výkonu pracovných povinností, ktorý má k dispozícii matka a otec v porovnaní s nutnosťou poskytovania osobnej starostlivosti maloletým deťom nízkeho veku, je veľký. Na základe uvedeného má súd za to, že je spravodlivé, aby sa otec podieľal na výžive maloletého A. sumou vo výške 350 € mesačne a na výžive maloletej C. vo výške 300 € mesačne.
32. Výživné na maloleté deti, ak na to nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania. Konanie v tejto veci bolo začaté na návrh otca, ktorý bol podaný dňa 13.02.2025. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podmienky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom boli dané už k tomuto dňu, a to z dôvodu, že zhodnými vyjadreniami rodičov bolo v konaní preukázané, že rodičia sa na výške vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom nevedeli dohodnúť a otec túto počas celej doby v primeranej výške neuhrádzal. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia a výživné maloletým deťom priznal odo dňa začatia konania, teda od 13.02.2025 do budúcna. Takýmto postupom vzniklo dlžné výživné odo dňa podania návrhu do doby rozhodnutia vo veci samej. Výšku dlhu súd určil u maloletého A. vo výške 3000 €, čo predstavuje dlžné výživné vo výške 350 € za 8 celých mesiacov a za pomernú časť mesiaca február 2025 (za 16 dní). Od tejto sumy súd odrátal sumy, ktoré otec na základe zhodného vyjadrenia rodičov počas rozhodujúcej doby na výživu A. vyplatil, a teda sumu 38 € za 5 mesiacov od februára do júna 2025 a sumu 100 € za 4 mesiace od júla do októbra 2025. Ďalej od tejto sumy odrátal sumu 320 €, ktorú vyplatil otec podľa zhodného vyjadrenia rodičov v 09/2025 matke za účelom hradenia zvýšených výdavkov súvisiacich s nástupom maloletého A. na základnú školu. Takýmto postupom súd dospel k výslednej sume dlžného výživného pre maloletého A. vo výške 2090 €. Dlžné výživné u maloletej C. súd určil v celkovej výške 2571.36 €, pričom k tejto sume dospel určením dlhu vo výške 300 € za 8 mesiacov a za pomernú časť mesiaca február 2025 (za 16 dní). Od tejto sumy súd odrátal sumy, ktoré otec na základe zhodného vyjadrenia rodičov počas rozhodujúcej doby na výživu C. vyplatil, a teda sumu 38 € za 5 mesiacov (od februára do júna 2025) a sumu 100 € za 4 mesiace (od júla do októbra 2025), pričom takýmto postupom dospel k výslednej sume dlžného výživného vo výške 1981,36 €.
33. Povinnosťou rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti je poskytovať informácie o maloletom dieťati rodičovi, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo. Dôvodom je najmä rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale tiež právo a zároveň povinnosť toho rodiča ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo, aby si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti, ktorých zbavených nie je. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa ich maloletých detí. V prípade, ak si túto povinnosť rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne a v dostatočnom rozsahu, malo by mu byť súdom uložené, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. Pri posudzovaní otcom podaného návrhu na uloženie povinnosti matke pravidelne ho informovať o podstatných veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí, a to emailovou formou v rozsahu raz za dva týždne, súd v prvom rade posudzoval, či je splnená podmienka preukázania toho, že matka si túto povinnosť voči otcovi neplní. Zákon nestanovuje formu, akou je rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti povinný druhému rodičovi podstatné veci týkajúce sa detí oznamovať. Zo zhodných vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že rodičovská komunikácia je medzi nimi dlhodobo problémová. Otec sám až do momentu vznesenia návrhu na uloženie takejto povinnosti matke nerozporoval, že by mu matka podstatné informácie o maloletých deťoch odmietla poskytnúť. Uvádzal, že matka s ním komunikuje rôzne, niekedy mu nedvihne telefón, niekedy nedvihne on telefón matke. Závisí to od momentálneho rozpoloženia rodičov. Otec neuvádzal, ani nepreukázal, že by sa opakovane domáhal podstatných informácií, ktoré sa týkajú deti a tieto by mu matka bezdôvodne odmietla poskytnúť. Takáto skutočnosť nebola prednesená ani len v rámci jeho vyjadrení, respektíve tvrdení v písomných podaniach. Sám uviedol, že rodičia spolu komunikujú, a to prostredníctvom e mailu alebo telefonicky, avšak táto komunikácia je problémová. Tieto vyjadrenia otca vo svojej výpovedi potvrdila aj matka. Taktiež uviedla, že komunikácia rodičov je značne problémová. Matka navyše deklarovala aj to, že otca opakovane informovala o podstatných veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí, avšak otec o tieto informácie neprejavil záujem. Uloženie informačnej povinnosti rodičovi, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti nemá nahrádzať povinnosť rodičov spoločne komunikovať a spolupracovať. Nie je to prostriedok, ktorý má nahrádzať snahu rodiča zaujímať sa o podstatné veci, ktoré sa týkajú jeho maloletých detí. Nie je to prostriedok na zjednodušenie života rodičov a ich rezignáciu na snahu o spoluprácu a primeranú komunikáciu. Súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec domáhal informácií o svojich maloletých deťoch a matka mu tieto bezdôvodne odmietla poskytnúť. Samotné preukázanie problémovej komunikácie rodičov nepovažuje súd za dôvod na uloženie informačnej povinnosti matke, nakoľko zákon o rodine to ako dôvod pre takýto postup súdu neuvádza. Súd má navyše v konaní preukázanú nedostatočnú aktivitu zo strany otca, ktorý sám deklaroval, že deti mimo osobného kontaktu kontaktuje len jedenkrát týždenne. Otec nekomunikuje s predškolským ani školským zariadením, ani s lekármi maloletých detí, doposiaľ si primerane dobrovoľne vyživovaciu povinnosť na deti neplnil. Samozrejme nie je povinnosťou tretích subjektov nahrádzať povinnosť rodiča, ktorý má deti vo svojej osobnej starostlivosti poskytovať druhému rodičovi podstatné informácie týkajúce sa detí. Avšak nie je ani úlohou súdneho rozhodnutia výrokom o uložení informačnej povinnosti jedného z rodičov nahrádzať snahu druhého rodiča o vôbec získavanie si takýchto informácií. V prípade, ak otec má za to, že takéto informácie mu poskytované nie sú, je namieste, aby sa týchto domáhal a až následne, ak dôjde k situácii, kedy mu matka takéto informácie poskytnúť odmietne, budú naplnené podmienky stanovené zákonom o rodine preto, aby súd matke takúto povinnosť uložil súdnym rozhodnutím. Samotná problémová komunikácia rodičov nie je dôvodom na to, aby súd zbavil rodičov povinnosti snažiť sa o rešpektujúcu komunikáciu a povinnosti snažiť sa o získavanie informácií si o svojich maloletých deťoch. Navyše súd poukazuje na to, že rodičia maloletých detí sú doposiaľ manželmi a rozvodové konanie neprebieha a podľa zákona o rodine sú aj ako manželia povinní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a slušne spolu komunikovať. Zo všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že v čase rozhodnutia vo veci samej neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca na uloženie povinnosti matke poskytovať mu informácie o maloletých deťoch formou e mailu v súdom určených časových intervaloch.
34. Súd návrh otca na doplnenie dokazovania vo forme predloženia presných výdavkov matky a maloletých detí za jednotlivé mesiace konania a na to nadväzujúci návrh na odročenie pojednávania za účelom preskúmania výdavkov, ktoré matka predložila priamo na pojednávaní, zamietol. Tak ako bolo deklarované účastníkom už na samotnom pojednávaní vo veci, urobil to z dôvodu, že to nepovažoval za účelné, hospodárne a ani za potrebné. Otcovi priamo na pojednávaní bol poskytnutý časový priestor
podľa potreby na to, aby sa s predloženými výdavkami matky oboznámil vzhľadom na to, že tieto neboli vo veľkom rozsahu a predstavovali 4 krátke tabuľky s rozpisom položka – výška výdavku. Tieto výdavky sa zároveň v svojom zložení nelíšili od výdavkov, ktoré už matka v konaní deklarovala a ktoré boli otcovi pred pojednávaním doručené, líšili sa len vo výške jednotlivých súm. Otec mal možnosť sa na pojednávaní s týmito výdavkami oboznámiť tak, ako to urobila konajúca sudkyňa. Otec túto možnosť odmietol a žiadal o odročenie pojednávania za týmto účelom. Súd má za to, že keďže matka nedeklarovala v konaní žiadne nezvyčajné výdavky seba alebo maloletých detí, ktoré by neboli bežného charakteru a zároveň nedeklarovala žiadne výdavky seba alebo maloletých detí, ktoré by neboli v bežnej výške (okrem výdavku na stravu v domácnosti, s ktorým sa súd vysporiadal v odôvodnení vyššie), nebol dôvod v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie. Nakoľko neostali výdavky pre súd, ktoré by boli otázne, či už svojím charakterom alebo svojou výškou, súd nezistil dôvod na ich ďalšie preukazovanie. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe sa výdavky, ktoré sú bežného charakteru a bežnej výšky nepreukazujú, nakoľko je zrejmé, že takéto výdavky majú všetci obyvatelia určenej oblasti v určenom čase vo výške a zložení zodpovedajúcej ich životnej úrovni. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v tomto smere by bolo neúčelné, nehospodárne a zbytočné, a teda v rozpore so základnými zásadami civilného konania.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodoval o trovách konania na základe návrhu otca a nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 368 CSP a § 122 CMP).
Proti I., III., IV., V., VI. a VII. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu (§ 376 CMP).