Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-20-2024.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, E., F. G., o zaplatenie 179,59 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 179,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,62 Eur od 03.05.2022 do zaplatenia, vo výške 5,5% ročne zo sumy 41,26 Eur od 11.08.2022 do zaplatenia, vo výške 7,5% ročne zo sumy 37,39 Eur od 01.02.2023 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 37,39 Eur od 03.05.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 52,93 Eur od 15.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2024 sa žalobca domáhal pôvodne od žalovanej 1/ G. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX zaplatenia sumy 179,59 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako dodávateľ uskutočňuje do odberného miesta alovaného ako odberateľa dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenia odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a žalovanému z toho vyplýva záväzok odberateľa uhrádzať žalobcovi platby za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd. Žalovaní sú vlastnícu nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. A., ktorú žalobca eviduje ako odberné miesto č. OM00110194 na adrese I. XXX, H. A., do ktorého dodávak pitnú vody bez zmluvy uzavretej s aktuálnym vlastníkom nehnuteľnosti. Ako pôvodný odberateľ bol na odbernom mieste vedený J. B., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca o zmene vlastníka nehnuteľnosti nemal vedomosť, a tak boli faktúry vystavené a zasielané na pôvodného odberateľa. Žalovaní ako vlastníci mohli s nehnuteľnosťou disponovať, a tak má žalobca za to, že odobratú vodu aj reálne spotrebovali. Žalobca uviedol, že povinnosť žalobcu vystaviť fakturačný doklad zostáva nezmenená a nie je dotknutá skutočnosťou, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca neuhradené faktúry:
- Č. 4224241486 v sume 36,49 Eur, splatná 02.05.2022 – čiastočne uhradená sumou 25,87 Eur, neuhradená v časti 10,62 Eur,
- Č. 4221138737 v sume 41,26 Eur splatná 10.08.2022,
- Č. 4234040490 v sume 37.39 Eur splatná 31.01.2023,
- Č. 4234221147 v sume 37,39 Eur splatná 02.05.2023,
- Č. 4231145693 v sume 52,93 Eur splatná 14.08.2023. Celkový nedoplatok predstavuje sumu 179,59 Eur. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.
2. Uznesením č.k. 27C/20/2024-58 zo dňa 18.07.2024 súd konanie voči žalovanej 1/ v zmysle § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 62 CSP zastavil, nakoľko zistil, že žalovaná zomrela pred podaním žaloby, a to dňa 14.02.2021. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2024.
3. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 27C/20/2024-64 dňa 28.10.2024 voči žalovanému 2/, ktorý ostal jediným žalovaným vo veci. Keďže sa Platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP Platobný rozkaz uznesením zo dňa 10.01.2025 zrušil.
4. Keďže sa žalobu nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk súd dňa 20.02.2025 zverejnil v zmysle § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu Oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa považuje za doručenú dňa 08.03.2025.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 29.10.2025 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.10.2025.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. H. A., obec H. A., okres E., súd zistil, že okrem iných je spoluvlastníkom nehnuteľností: pozemok parcela registra C KN, parc. č. 926/80, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 71 m2, pozemok parcela registra C KN, parc. č. 926/81, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 196 m2, stavba súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. 926/80 rodinný dom aj žalovaný na základe titulu zapísaného ako Z-2609/2023 – Uznesenie OS MA 13D 84/2022, Dnot 199/2022 právopl. 21.06.2023 (podiel 388/23). Aktuálne spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje 1/2.
8. Zo zmluvy č. 162691009 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 23.04.2023 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a J. B., nar. XX.XX.XXXX ako odberateľom na odberné miesto na adrese I. XXXX, H. A..
9. Z faktúry č. 4224241486 adresovanej odberateľovi J. B. súd zistil, že bola vystavená dňa 17.04.2022 za obdobie 18.01.2022 – 17.04.2022 na sumu 36,49 Eur.
10. Z faktúry č. 4234040490 vystavenej na odberateľa J. B. dňa 17.01.2023 súd zistil, že bolo účtované obdobie od 18.10.2022 do 17.01.2023 vo výške 37,39 Eur.
11. Z faktúry č. 4234221147 vystavenej na odberateľa J. B. dňa 17.04.2023 súd zistil, že bolo účtované obdobie od 18.01.2023 do 17.04.2023 vo výške 37,39 Eur.
12. Z faktúry č. 4221138737 vystavenej na odberateľa J. B. dňa 27.07.2022 súd zistil, že bolo účtované obdobie od 18.07.2021 do 17.07.2022 vo výške 41,26 Eur.
13. Z faktúry č. 4231145693 vystavenej na odberateľa J. B. dňa 27.07.2023 súd zistil, že bolo účtované obdobie od 18.07.2022 do 17.07.2023 vo výške 52,93 Eur.
14. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výrone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
17. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. Vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
18. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. Prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len "vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
19. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
20. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
24. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
25. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému zaplatenie dlžnej sumy titulom § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z., nakoľko tvrdil, že poskytol dodávku pitnej vody z verejného vodovodu do odberného miesta, ktorého vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je žalovaný. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. A. súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1-ica z celku titulom uznesenia Okresného súdu Malacky, sp. zn. 13 D/84/2022, právopl. 21.06.2023. Keďže žaloba smerovala voči osobe žalovaného, ktorý má bydlisko na území F. G., t.j. ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, súd v prvom rade posudzoval právomoc vec prejednať a rozhodnúť ako aj otázku určenia rozhodného práva vzťahujúceho sa na prejednávanú vec.
29. Záväzkovo právne vzťahy vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj z bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech získaný plnením na úkor iného. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka. Obsahom záväzku z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby, ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania neoprávneného majetkového prospechu, alebo ak to nie je možné peňažnej náhrady.
30. Súd v danej veci nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde oprávneným subjektom je dodávateľ pitnej vody a povinným subjektom je osoba, v prospech ktorej sa dodávka vody do odberného miesta uskutočňovala. Ide teda o prípad mimozmluvnej zodpovednosti. Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis na prejednanie takéhoto sporu sú príslušné súdy členského štátu, na území ktorého nastala skutočnosť, ktorá mimozmluvnú zodpovednosť zakladá. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky (konkrétne Okresného súdu Malacky) vec prejednať, nakoľko odberné miesto, na ktorom k dodávke pitnej vody dochádzalo sa nachádza na území SR (Pekná 1072, Veľké Leváre). Rozhodné právo súd určil v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím II tak, že je potrebné aplikovať slovenský právny poriadok, nakoľko udalosť zakladajúca nárok nastala na území SR.
31. Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženej Zmluvy č. 162691009 zo dňa 23.04.2003 súd zistil, že pôvodným odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol J. B., nar. XX.XX.XXXX. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že J. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom sa viedlo pod sp. zn. 13D/84/2022. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca dodával do odberného miesta pitnú vodu. Nesporné bolo aj to, že k dodávaniu vody do odberného miesta prichádzalo bez zmluvy (keďže pôvodný zmluvný vzťah s pôvodným odberateľom jeho smrťou zanikol). Z vystavených faktúr súd zistil, že žalobca vyúčtoval poskytnuté služby vo vzťahu k odbernému miestu nasledovne: f.č.4224241486 v sume 36,49 Eur (z ktorej si žalobca uplatnil zaplatenie neuhradenej sumy 10,62 Eur), f.č. 4221138737 v sume 41,26 Eur, f.č. 4234040490 v sume 37,39 Eur, f.č. 4234221147 v sume 37,39 Eur a f.č. 4231145693 v sume 52,93 Eur.
32. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nijak nerozporoval, ostal v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril, a tak mal súd za to, že k predmetnému odbernému miestu došlo nesporne v období od 18.07.2021 do 17.04.2023 k dodaniu pitnej vody žalobcom bez uzavretej zmluvy. Žalobca tak bol v konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na úhradu za neoprávnený odber pitnej vody podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z.
33. Súd je vo veci toho názoru, že na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacuje vlastník odberného miesta, a to bez ohľadu na to, či reálne aj v danej nehnuteľnosti býval. Vlastníctvo veci zaväzuje, a preto vlastník veci zodpovedá za ňu aj v prípade ak ju skutočne nevyužíva. Súd preto v tomto smere nedokazoval, či žalovaný nehnuteľnosť aj skutočne užíval. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júna 2019, sp. zn. 8Cdo/186/2018, podľa ktorého: „V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či prípadne komu prináša užívanie stavby zisk.“ Súd má za to, že sa dané rozhodnutie dá analogicky použiť i na daný prípad, teda bezdôvodne sa pri odbere vody bez uzavretej zmluvy obohacuje vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom a to bez ohľadu na to, či danú nehnuteľnosť aj skutočne obýva. Navyše nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby bol schopný zistiť, kto reálne užíva nehnuteľnosť. Žalobca môže vychádzať len z verejne dostupnej evidencie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a nie je v jeho reálnych možnostiach zistiť, či vlastník nehnuteľnosti, túto aj skutočne užíva (porovnaj aj Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 173/2017 zo dňa 25.11.2020).
34. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že žalovaný je povinný ako jeden zo spoluvlastníkov vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v odbere vody na danom odbernom mieste bez
preukázania existencie zmluvy, a to vo výške ceny za reálne odobratú vodu. Súd poukazuje na tomto mieste aj na ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, to znamená, že ak sa záväzok týka spoločnej veci, veriteľ sa môže domáhať celého plnenia od ktoréhokoľvek spoluvlastníka. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný je pasívne legitimovaným v spore, nakoľko odberom vody na odbernom mieste I. XXXX, H. A., ktoré je v jeho spoluvlastníctve sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Zo spoluvlastníckeho vzťahu potom žalovanému vyplýva právo domáhať sa od ostatných spoluvlastníkov, aby mu nahradili to, čo uhradil nad rozsah svojho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, pretože platí, že dlžníci sa navzájom medzi sebou vyporiadajú podľa výšky svojich podielov.
35. Pokiaľ ide o výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, súd uvádza, že žalovaný v konaní nerozporoval výšku spotreby na danom odbernom mieste a ani cenu dodaných služieb, ktoré vyplývajú z predložených faktúr (vyúčtovacích aj preddavkových). Preto mal súd za to, že v danej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 179,59 Eur ako sume poskytnutých a neuhradených služieb. Na zaplatenie uvedenej sumy preto súd žalovaného týmto rozsudkom zaviazal.
36. Žalovaný tým, že neuhradil dlžnú sumu, sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný dátum svojho omeškania nesporoval, a tak súd žalobcovi priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako si uplatnil žalobca v podanej žalobe. Výšky úrokov z omeškania súd určil podľa konkrétneho dňa omeškania a podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením. Súd tak priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
37. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok voči žalovanému uplatnil dôvodne, a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).