Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoCsp-23-2025.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/23/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Erikou Beňovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 2, 040 01 Košice, proti žalovanej E. F., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XX, XXX XX G. - H., právne zastúpenej JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom Petelenova 1, 974 01 Banská Bystria, o zaplatenie 6.900,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Csp/2/2025 z 21. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.900,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 20. 08. 2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie takto v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vrátenia uhradenej zálohy za kúpnu cenu osobného motorového vozidla. Podľa súdu prvej inštancie žalobca platne odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovanou zo dňa 25. 08. 2022, ktorou sa táto zaviazala dodať mu ňou inzerované motorové vozidlo špecifikované v tejto zmluve, čo táto nesplnila a tým došlo zo strany žalovanej k podstatnému porušeniu jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Vo vzťahu k obrane žalovanej súd prvej inštancie poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy, z ktorých nesporne vyplynulo, že žalobca uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so žalovanou, ktorú považoval za budúceho predávajúceho, pričom subjekt, od ktorého mala zabezpečiť dodanie motorového vozidla mu nebol známy, nebol uvedený ani zmluve a žalovaná ani nepreukázala, že by s ním bola v nejakom zmluvnom vzťahu. Ak potom došlo zo strany žalovanej k nesplneniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a v dôsledku toho k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, ich zmluvný vzťah zanikol. Vzhľadom na odpadnutie právneho dôvodu, na základe ktorého žalovaná prijala zálohu od žalobcu, bola povinná ju ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná označiac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Konkretizovala ich tým, že podľa nej je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné, lebo sa nevyporiadava so všetkými relevantnými skutočnosťami, kedy nie je
zrejmé ako sa súd vyrovnal s okolnosťou obsiahnutou v zmluve, že žalobcom vyplatená záloha bola poukázaná v celosti zmluvnému partnerovi a nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že žalobca mal mať za to, že je v zmluvnom vzťahu výlučne s ňou ako žalovanou. Nie je zrejmé na akom základe mal súd preukázané, že žalobca je tzv. slabšou stranou, nakoľko si mienil zakúpiť predmetné motorové vozidlo pre svoju potrebu ako spotrebiteľ a prečo teda podpísal zmluvu s daným obsahom a súhlasil s uzatvorením zmluvy v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaná ďalej uviedla, že po rozhodnutí vo veci samej sa dozvedela, že žalobca má kupovať a predávať vozidlá celkom zrejme nielen pre svoju potrebu, ale pre účely ďalšieho predaja. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne právne posúdil ustanovenia zmluvy a okolnosti pri jej uzatváraní, t. j. čo reálne strany uzatvorením zmluvy mienili dosiahnuť. V tomto smere je relevantné zistenie, že žalobca nebol spotrebiteľom, ktorý kupoval vozidlo pre seba a preto navrhla, aby bol urobený dopyt na OR PZ ODI Gelnica a odtiaľ vyžiadať súpis všetkých motorových vozidiel evidovaných na žalobcu, z čoho bude možné vyhodnotiť záver, v akom rozsahu žalobca nadobúda vozidlá a teda ustáliť, či žalobca je spotrebiteľom alebo osoba, ktorá s vozidlami obchoduje, o čom sa dozvedela po rozhodnutí prvoinštančného súdu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa neho uzavretá zmluva obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré determinujú zmluvné dojednania medzi ním a žalovanou tak, že uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
5. Na základe odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Predmetom sporu bolo vrátenie zálohy, ktorú na podklade zmluvy zo dňa 25. 08. 2022 uhradil žalobca žalovanej. Nakoľko táto mu dohodnuté motorové vozidlo nedodala, po poskytnutí primeranej lehoty žalobca od zmluvy odstúpil.
8. Z hľadiska vrátenia zaplatenej zálohy žalovanou nemalo právny význam, či predmetná zmluva mala alebo nemala povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a preto bolo nadbytočné vykonávanie dokazovania žalovanou v odvolaní označeným dopytom. Ako totiž správne poukázal už súd prvej inštancie, právne dôsledky odstúpenia od zmluvy vyplývajúce z § 351 ods. 2 ObchZ sú obsahovo totožné s § 457 OZ, t. j. podľa oboch ustanovení je povinnosťou strany vrátiť zmluvné plnenie, ktoré dostala.
9. Rozhodujúcou otázkou v spore tak bolo jedine to, či žalovaná je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie ohľadne povinnosti vrátenia prijatej zálohy, a to vzhľadom na jej (v zásade jedinú) námietku, že zálohu v zmysle bodu 2.9 zmluvy poskytla talianskemu dodávateľovi vozidla a ona v celom právnom vzťahu vystupovala len ako sprostredkovateľka predaja.
10. V tomto smere nebolo právne podstatné, či predmetná zmluva zo dňa 25. 08. 2022, od ktorej žalobca platne odstúpil bola zmluvou o budúcej kúpnej zmluve (ako znie jej názov) alebo išlo len o sprostredkovateľskú zmluvu, ako to prezentovala žalovaná, či o inú tzv. zmiešanú zmluvu. Z hľadiska už označených ustanovení § 351 ods. 2 ObchZ, resp. § 457 OZ je totiž rozhodujúce len to, že vydať prv prijaté plnenia z odstúpenej zmluvy majú zmluvné strany. V zmluvnom vzťahu v prejednávanom prípade bola nepochybne so žalobcom žalovaná a teda vyššie uvedenú otázku súd prvej inštancie vyriešil správne, pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanej. Nič na tom nemení ani ňou do popredia dávané znenie čl. 2.9 zmluvy, ktoré len deklaruje, akým spôsobom žalovaná ako zmluvná strana s prijatou zálohou naložila. Žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu s bližšie nešpecifikovaným „partnerom z EÚ, ktorý vozidlo dodáva“. Inými slovami, záväzok žalovanej (ako zmluvnej strany) vrátiť po odstúpení od zmluvy prijatú zálohu nezanikol žiadnym spôsobom zániku záväzku (viď § 559 a nasl. OZ) v dôsledku uvedeného zmluvného vyhlásenia. Žalovaná teda bola opodstatnene zaviazaná na úhradu žalobcom uhradenej zálohy v sume 6.900,- Eur.
11. Odvolací súd len poznamenáva, že podstata sprostredkovateľskej zmluvy spočíva v záväzku obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy a v prejednávanej veci zo stranami uzavretej zmluvy vyplýval
záväzok žalobcu kúpiť v budúcnosti od žalovanej dohodnuté motorové vozidlo (čl. 1.2, 2.1 a 3.5 zmluvy), z obsahu zmluvy nevyplýva záväzok žalovanej (iba) obstarať uzavretie kúpnej zmluvy s treťou osobou.
12. Pokiaľ sa žalovaná bránila v odvolaní tým, že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil ako dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, už bolo uvedené, že tento aspekt nemal žiaden vplyv na rozhodnutie v spore. Súd prvej inštancie teda dostatočne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Ďalšie dokazovanie nebolo potrebné vykonávať, pretože skutkový stav bol zistený súdom prvej inštancie dostatočne. Už bolo uvedené, že v odvolaní navrhovaný dôkaz nebol podstatný pre rozhodnutie. Preto odvolací súd rozhodnutie potvrdil, vrátane časti výroku týkajúceho sa úrokov z omeškania, ohľadne ktorých nebola predostretá žalovanou žiadna odvolacia argumentácia, čo platí aj ohľadne závislého výroku o trovách konania.
13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.