Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/115/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50/D, 831 04 Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -253 zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023, ktorou žalovaná ako darkyňa previedla na D. E. ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., obec C., okres F. a to pozemku parcela KN-C č. 3065/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, pozemok parcela KN-C č. 3066/2 orná pôda o výmere 1251 m2, pozemok parcela KN-E č. 3065/3 orná pôda o výmere 154 m2, ďalej spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres F. a to pozemok parcela KN-C č. 3065/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 253 m2, ďalej spoluvlastnícky podiel vo výške 3/8 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C., obec C., okres F. a to pozemok parcela KN-C č. 3066/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 581 m2 a stavba rodinný dom sup. č. XXX postavený na pozemku KN-C č. 3066/3. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 10967/2022, V 11216/2022, V 11215/2022 a V 11218/2022. Žalovaná previedla sporné nehnuteľnosti na obdarovanú D. E. darovacou zmluvou zo dňa 11.08.2023, ktorá bola zavkladovaná 30.08.2023 pod V 6141/2023. Následne darovacou zmluvou zo dňa 22.09.2023 D. E. previedla na žalovanú ako obdarovanú predmetné nehnuteľnosti, ktorá zmluva bola zavkladovaná pod V 7119/2023 a v súčasnosti je vedená ako výlučný vlastník, resp. podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností žalovaná. Nesporným bolo že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 01.07.2017 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. -286 zo dňa 08.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.11.2024. 3. V prvom rade sa zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu v danej veci. Nerozlučným spoločenstvom je aj nútené spoločenstvo v zmysle , ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom

osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V prípade zmluvy, ak niektorá zo zmluvných strán nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Dovolať sa relatívnej neplatnosti je teda potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu – darovacej zmluvy. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti ( ) nastávajú dôjdením tohto prejavu vôle všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023 iba voči žalovanej. V spore nebolo preukázané, ani žalobcom tvrdené, že by dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu adresoval aj druhému účastníkovi zmluvy – D. E.. Účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023 spísanej vo forme notárskej zápisnice, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, bola ako obdarovaná D. E., ktorá v danom spore nevystupovala ako strana sporu ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie nepovažoval za potrebné, aby danú žalobu preskúmaval po vecnej stránke a zaoberal sa meritom veci. 4. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že bol práceneschopný a k dnešnému dňu (31.03.2025) zrušil PN, prevzal právne zastúpenie, odročenie pojednávania necháva na zváženie súdu – súd k uvedenému uvádza, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil odpis potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, z ktorého vyplýva, že bol práceneschopný od 17.03.2025, predpokladané skončenie PN dňom 24.03.2025, preto súd nemal žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie právneho zástupcu, že PN mu mala skončiť až 30.03.2025. Zároveň právny zástupca žalobcu ani nenavrhol odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu právny zástupca uviedol, že ostatné náležitosti čo sa týka procesne sa vedia odstrániť tým, že si pozrie spis, preštuduje si to z hľadiska aj jednotlivých zmlúv. Na pojednávaní sa jednoznačne vyjadril, že sa oboznámil s jednotlivými zmluvami a žalobca navrhol vyžiadať z Okresného úradu Žilina, odbor katastrálny kúpne zmluvy, na základe ktorých žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v roku 2022, zároveň zmluvy, na základe ktorých previedla nehnuteľnosti na tretiu osobu a darovacie zmluvy, na základe ktorých boli žalovanej darované spätne predmetné nehnuteľnosti. Uvedené zmluvy súd vyžiadal, oboznámil s nimi strany sporu aj na pojednávaní a v priebehu konania bol žalobca vyzvaný, a to podaním zo dňa 30.04.2024 aby nahliadol do spisu s tým, že z Okresného úradu Žilina boli predložené uvedené zmluvy aby sa s nimi oboznámil a s poukazom na tieto listinné dôkazy potom doplnil žalobu na základe uznesenia č. k. -98 zo dňa 29.04.2024. Žalobca bol nahliadnuť do spisu, oboznámil sa s týmito listinnými dôkazmi ako to vyplýva z úradného záznamu 24.05.2024 a na základe uvedeného následne doplnil žalobu a to v znení doplnenia žaloby 05.06.2024 doručenej súdu 06.06.2024, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.08.2023. Pokiaľ žalobca dňa 03.10.2024 navrhoval, aby žalovaná predložila kúpne a darovacie zmluvy, tak poukázal na to, že tieto už boli obsahom spisového materiálu a žalobca bol nimi riadne oboznámený. Zároveň aj zo strany žalovanej boli predložené uvedené kúpne zmluvy, ktoré boli doručené žalobcovi spolu s vyjadrením žalovaného. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu ani do vyhlásenia dokazovania za skončené zo strany súdu nenavrhol súdu, aby rozhodol o vstupe ďalšieho žalovaného (D. E.) do konania, pričom žalobca ako aj právny zástupca žalobcu boli riadne oboznámení s kúpnymi, darovacími zmluvami, konkrétne aj s darovacou zmluvou z 11.08.2023. Iba nad rámec poznamenal, že ak strana sporu nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod odročenia pojednávania. 5. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol, a to výsluch žalobcu žalovanej, výsluch svedkov, ktorí mali poskytnúť pôžičky žalovanej, dôkazu aby žalovaná predložila výpis z účtu od 01.01.2022 do 31.12.2023, nakoľko ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby, a to nedostatok vecnej legitimácie. Napokon zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazu, výsluch svedkov – predávajúcich, kupujúcich, darcov, keďže tento bol neurčitý, neúplný procesný návrh na vykonanie dôkazu, keďže neboli uvedené konkrétne osoby a tiež vykonanie dôkazu nebolo potrebné - relevantné pre rozhodnutie vo veci samej s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby. 6. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v /nštancie nesprávne uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že bol práceneschopný, že k dnešnému dňu 31.03.2025 zrušil PN, prevzal právne zastúpenie, odročenie necháva na zvážení súdu. Právny zástupca jednoznačne uviedol, že nie sú splnené procesné podmienky na pojednávanie, nakoľko právne zastupovanie prevzal v deň pojednávania a nemal 5-dňovú lehotu na oboznámenie sa s obsahom spisu. Lehota 5 dní v má síce poriadkový charakter, v nijakom prípade však nemôže byť skrátená do tej miery, aby účastník nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Inak by mohlo ísť o postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd odôvodnil nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu konania tým, že nemusí byť dodržaná v tomto konkrétnom prípade, nakoľko právny zástupca žalobcu je advokát, čo právny zástupca žalobcu namietal, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd odignoroval dátum prevzatia právneho zastúpenia. Predkladá potvrdenie o ukončení PN, ktoré bolo po kontrole ukončené k nasledovnému dňu. Právny zástupca žalovaného (správne malo byť žalobcu) po kontrole išiel priamo do Žiliny a prevzal zastupovanie. Skutkové tvrdenie, že súd nemal žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie právneho zástupcu, že PN mu mala skončiť až 30.03.2025 nie je pravdivé, nakoľko právny zástupca žalobcu uviedol, že potvrdenie súdu dodá, nakoľko ho nemá u seba, keďže išlo o E-PN. Odročenie pojednávania navrhol už na začiatku, keď súd uvádzal, že kedy prevzal zastupovanie. Je nesporné, že inak by súd v odôvodnení rozsudku neriešil predmetnú vec. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že právny zástupca namietol, že nie sú splnené procesné podmienky konania a nemal dostatok času na prípravu pojednávania. Právny zástupca žalobcu nevedel čo spis obsahuje/alebo neobsahuje, aj dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu adresované D. E.. Zo zvukového záznamu je rovnako zrejmé, že k jednotlivým dôkazom uvádzal, že nevie sa k niektorým dôkazom vyjadriť. Obsahom spisu neboli len zmluvy, ale aj listy vlastníctva a iné doklady, pričom v čase prevzatia právneho zastúpenia nemal právny zástupca žalobcu sprístupnený E-súdny spis. Zotrváva na tom, že právny zástupca po nahliadnutí do spisu by vedel odstrániť vady a rozšíriť žalobu aj o ďalšieho žalovaného, a to D. E., pričom relatívna námietka právneho úkonu, ktorá podľa súdu nebola žalobcom urobená, by bola zachovaná doručením žaloby pani D. E.. Je zrejmé, že uvedené procesné vady, najmä neumožnenie 5-dňovej lehoty na prípravu konania právneho zástupcu žalobcu sú také dôvody, ktoré mohli a aj negatívne ovplyvnili prípravu strany na pojednávanie, a to najmä z dôvodu, že dôvod, pre ktorý súd z procesného dôvodu žalobu zamietol, mohol byť odstránený, a toto odstránenie bolo bezpochyby spojené s vykonaním osobitne náročných činností. Je potrebné si uvedomiť, že samotný súdny spis obsahoval penzum zmlúv, ktorými došlo k opakovaným prevodom nehnuteľností, pričom na aktuálnych listoch vlastníctva figuruje ako vlastníčka žalovaná a nie aj D. E., a preto ak súd tvrdí, že sa jedná o procesné spoločenstvo a je potrebné zažalovať aj pani D. E., tak takéto zistenie nevyplývalo z jednoduchého úkonu, naviac, ak žalobca nemá prístup do E-súdneho spisu a právnemu zástupcovi žalobcu v deň pojednávania nebol E-súdny spis sprístupnený. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé, pričom aj samotný procesný postup prvostupňového súdu sa javí žalovanej ako zákonný a vecne správny. V celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktorý sa pomerne jednoznačným spôsobom vyjadril v bode 25, z akého dôvodu nebol nariadený termín pojednávania odročený. Už nariadený termín pojednávania na deň 17.02.2025 bol na žiadosť žalobcu odročený na deň 31.03.2025. Z uvedeného správania žalobcu je teda zrejmé, že mal dostatok času na to, aby si zvolil právneho zástupcu v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným termínom pojednávania tak, aby mal jeho právny zástupca dostatok času na to, aby mal možnosť oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu. Ak strana sporu bola riadne predvolaná, je iba ona sama zodpovedná za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. 9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 10. Hlavná odvolacia námietka žalobcu spočíva v tom, že súd neodročil pojednávanie 31.03.2025, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku z dôvodu, že jeho právny zástupca v uvedený deň prevzal zastúpenie a nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu.

11. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí. Ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia, a to aj napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dobe kratšej ako 5 dní pred pojednávaním, nebude dôvod na to, aby súd osobitne skúmal či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené alebo ich osobitne poučoval o tom, že majú byť predvolaní tak, aby mali dostatok času, spravidla najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie. Dostavením sa strán alebo ich zástupcov na pojednávanie v prípade, ak na pojednávaní o jeho odročenie nežiadajú, treba mať za to, že strany s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasia. Ak sa strana napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené v lehote najmenej 5 dní pred pojednávaním, na pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávania, nemusí to vždy viesť k tomu, že súd pojednávanie na žiadosť strany odročí. Pri rozhodnutí o tom, či pojednávanie odročí súd zváži, či nedodržanie 5-dňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania v takomto prípade nebude daný najmä v tých prípadoch, v ktorých súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním žiadnych osobitne náročných činností, ako napríklad ďalšia porada zástupcov strany so stranou a podobne. Pôjde najmä o prípady skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu, neboli druhou stranou spochybnené alebo prípady pojednávaní odročených len z dôvodu vykonania stranami už skôr navrhnutých dôkazov. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej 5 dní na prípravu na pojednávanie treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude lehota kratšia ako 5 dní, ale i lehota dlhšia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 12. V danom prípade sa strany na pojednávanie dostavili a právny zástupca žalobcu podľa zvukového záznamu namietol krátkosť času na prípravu, nakoľko prevzal zastúpenie v deň pojednávania, nechal na zváženie súdu odročenie pojednávania, nakoľko od 17.03.2025 bol PN a v deň pojednávania zrušil PN, k žalobe sa vie vyjadriť v krátkosti a sú tam nejaké nezrovnalosti, preto necháva na zváženie lehoty na prípravu (minutáž nahrávky 2:12), avšak z obsahu spisu vyplýva, že samotný žalobca bol riadne predvolaný včas a mal dostatok času na prípravu pojednávania a je len v jeho neprospech, že si zvolil právneho zástupcu až v deň pojednávania. 13. Žalobca bez právneho zástupcu vo veci podal žalobu dňa 04.03.2024 v ktorej navrhol, aby súd zabezpečil ako dôkazy z Okresného úradu, katastrálny odbor Žilina kúpne zmluvy. Uvedenú povinnosť súd vykonal prípisom 11.4.2024, kúpne zmluvy boli následne v kópiách predložené dňa 23.4.2024. Uznesením zo dňa 29.4.2024 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania a zároveň prípisom zo dňa 30.04.2024 mu bolo oznámené, že ním žiadané kúpne zmluvy boli do spisu pripojené a má možnosť sa s nimi oboznámiť. Žalobca dňa 24.05.2024 (úradný záznam č.l. 105) bol nahliadnuť do súdneho spisu a zároveň si sám vyhotovoval fotokópie vlastnou technikou (mobilným telefónom, fotoaparátom). Žalobca podaním zo dňa 29.5.2024 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania do 5.6.2024, čomu mu bolo vyhovené prípisom zo dňa 30.5.2024, a to do 14.6.2024. Žalobca podaním z 6.6.2024 odstránil vady podania. Na deň 17.2.2025 bol stanovený termín pojednávania, ktoré predvolanie si žalobca prevzal dňa 27.12.2024. Na žiadosť žalobcu z 14.2.2025 o odročenie pojednávania z dôvodu jeho PN, bolo jeho žiadosti vyhovené a termín bol preložený na deň 31.3.2025, ktorá skutočnosť mu bola oznámená na ním označený e-mail dňa 14.2.2025 (č.l. 224). Až na samotnom pojednávaní dňa 31.3.2025 bola predložená plná moc na zastupovanie právnym zástupcom zo dňa 31.3.2025. 14. Vychádzajúc z uvedeného postup súdu prvej inštancie neodporoval zneniu . Žalobcovi bol termín pojednávania na deň 31.3.2025 oznámený dňa 14.2.2025, teda v dostatočnom predstihu v súlade s ustanovením , aby sa mohol pripraviť na predmetné pojednávanie, prípadne si zabezpečiť právne zastúpenie. Odvolací súd je toho názoru, že dostatok času na prípravu na pojednávanie mal žalobca aj s poukazom na čas, kedy boli do spisu pripojené ním označené kúpne zmluvy, na čas kedy sa s nimi žalobca oboznámil, odročenie prvého termínu pojednávania stanovený na 17.2.2025. Žalobca bol od 6.6.2024 kedy odstránil vady podania až do zvolenia si advokáta 31.3.2025 nečinný. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní advokátovi v deň konania pojednávania. Uvedené platí aj vtedy, ak zvolený advokát nestihol naštudovať súdny spis. Zároveň nemožno hodnotiť konanie advokáta, ktorý prevzal v deň pojednávania zastupovanie, keď vie, že nemá dostatok času oboznámiť sa s predmetom konania

a obsahom spisu, inak ako za konanie, ktoré je v rozpore s profesnou etikou advokáta, a ktoré odporuje jeho povinnostiam vyplývajúcim z , ktoré ukladá advokátovi povinnosť pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou. Nie je možné spoliehať sa na to, že súd žiadosti o odročenie pojednávania vyhovie. Nejedná sa o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie . Povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá ( Základných princípov ) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní ( Základných princípov ). 15. Odvolací súd má preto zato, že v danom prípade nedošlo k porušeniu , pretože s ohľadom na procesnú situáciu spočívajúcu v dĺžke konania (pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu 17.02.2025, žalobca sa v dostatočnom predstihu oboznámil s pripojenými zmluvami z Okresného úradu, katastrálny odbor, ktoré boli pripojené na jeho žiadosť), teda žalujúca strana mala dostatok času na prípravu a zvolenie si právneho zástupcu včas. Procesné práva žalobcu ako sporovej strany v konaní neboli žiadnym spôsobom porušené, keďže žalobca mal dostatok času sa pripraviť na pojednávanie (14.2.2025 – 31.3.2025). Žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si právneho zástupcu v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania tak na prvé ako aj na druhé pojednávanie. (Obdobný názor bol zaujatý aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. , , , , , ). 16. Odvolací súd len navyše dodáva k tvrdeniu žalobcu v odvolaní (že je potrebné si uvedomiť, že samotný súdny spis obsahoval penzum zmlúv, ktorými došlo k opakovaným prevodom nehnuteľností, pričom na aktuálnych listoch vlastníctva figuruje ako vlastníčka žalovaná a nie aj D. E., a preto ak súd tvrdí, že sa jedná o procesné spoločenstvo a je potrebné zažalovať aj pani D. E., tak takéto zistenie nevyplývalo z jednoduchého úkonu, naviac, ak žalobca nemá prístup do E-súdneho spisu a právnemu zástupcovi žalobcu v deň pojednávania nebol E-súdny spis sprístupnený), že označenie sporových strán v prípade domáhania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva priamo z tohto právneho úkonu, ktorý bol žalobou napadnutý, uvedený nedostatok mal žalobca možnosť napraviť minimálne po pripojení kúpnych zmlúv, s ktorými sa žalobca oboznámil dňa 24.5.2024, preto ho nemožno považovať za zložitý procesný úkon. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu v konaní. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na , aplikujúc ustanovenie a úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( olanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )