Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/71/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Top prevodovky Slovakia s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 766/78, Zvolenská Slatina 962 01, IČO: 52 892 336, zastúpenej KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 648 892, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.475,08 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.164,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.164,48 eura od 06.01.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 86,12 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 4.475,08 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Tvrdila, že je vlastníkom osobného motorového vozidla B.-S. E D., K.: H., ktoré je predmetom zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/X uzatvorenej medzi žalobkyňou ako poisteným a žalovanou ako poisťovateľom. Dňa 23.05.2023 došlo k poškodeniu motorového vozidla, pričom poistná udalosť je vedená u žalovanej pod č. 9571691491. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o oprave veci s VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 96001 Zvolen, IČO: 52 892 336. Za opravu vozidla vystavila spomenutá spoločnosť žalobkyni faktúru č. DF23 80 z 15.06.2023 splatnú 29.06.2023 na sumu 16.215,61 eura bez DPH. Faktúra je vystavená v zmysle kalkulácie opravy č. MRJ1174. Žalovaná listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ z 21.12.2023 žalobkyni oznámila, že 21.12.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poukazuje sumu 11.153,50 eura na účet VH Autoservis, s.r.o. Suma 587,03 eura predstavovala spoluúčasť. Žalovaná priznala náklady na cenu práce len vo výške 21 eur bez DPH, ktoré majú zodpovedať priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, namiesto účtovanej ceny práce 100 eur bez DPH. Žalovaná ďalej priznala náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100 % namiesto uplatnenej lakovacej konštanty 130 %. Žalovaná zároveň z neznámeho dôvodu nepriznala poistné plnenie za náhradný diel č. A0999064402 držiak zrkadla, ktorý mal byť súčasťou náhradného dielu č. A2138105401 teleso zrkadla. Podľa žalobkyne žalovaná neoprávnene znížila poistné plnenie z dôvodu opravy vozidla v neautorizovanom servise, hoci toto nemá reálny vplyv na kvalitu vykonanej práce. Nesúhlasila ani so znížením poistného plnenia v prípade lakovacej konštanty na 100 % oproti účtovanej lakovacej konštante 130 %. Žalovaná nijak neodôvodnila svoj postup. Servis vykonávajúci lakovacie

práce si zaúčtuje lakovaciu konštantu podľa skutočne použitého lakovacieho materiálu a v prípade, že využíva perleťový lak, čo bolo aj v danom prípade, manuálne navýši lakovaciu konštantu. V prípade náhradných dielov č. A0999064402 držiak zrkadla (servomotorček) a č. A2138105401 teleso zrkadla išlo o dva rôzne náhradné diely, ktoré sa účtujú samostatne a žalobkyni prináleží náhrada za obidva z nich. Žalobkyňa riadne preukázala výšku vynaložených nákladov predložením faktúry za opravu poškodeného vozidla, ktorá predstavuje hodnoverný doklad preukazujúci skutočnú výšku nákladov vynaložených na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Naopak žalovaná svoje tvrdenia ničím nepodložila. Tvrdenia preukazovala oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, technickým preukazom, faktúrou č. DF23 80, kalkuláciou č. MRJ1174, oznámením o poistnom plnení.

2. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listín vydal Okresný súd Banská Bystrica 16.05.2025 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Uviedla, že strany sporu uzatvorili 06.09.2021 poistnú zmluvu č. 6 616 040 841, ktorej súčasťou boli aj Zmluvné dojednania Tatra leasing (ďalej len „Zmluvné dojednania“). Tvrdila, že výpočet poistného plnenia je v súlade so zápisom o poškodení vozidla a v súlade s kontrolnou kalkuláciou žalovanej vyhotovenej na základe zápisu o poškodení vozidla. Poistné plnenie bolo priznané v celkovej sume 11.153,50 eura a je aj v súlade so Zmluvnými dojednaniami. Doplnila, že z faktúry predloženej žalobkyňou nie je možné určiť výšku normohodiny za opravárenské a lakovacie práce na poškodenom vozidle. Napokon namietala, že žalobkyňa nemá nárok na úroky z omeškania, pretože medzi stranami sporu je sporný rozsah poistného plnenia. K odporu priložila kalkuláciu č. 9571691491, poistku, poistnú zmluvu, Zmluvné dojednania.

4. Žalobkyňa v reakcii na odpor žalovanej navrhla pokračovať v konaní na príslušnom súde a zároveň poukázala na to, že z odporu žalovanej nevyplýva, akým spôsobom dospela práve k priznanej výške poistného plnenia. Pri určovaní ceny práce sa má zohľadňovať hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republiky a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. Žalovaná ale nepreukázala, že ňou priznaná cena práce vo výške 21 eur bez DPH / hod. je sadzbou určenou pre daný región, typ a značku vozidla. Z kalkulácie žalovanej je navyše zrejmé, že v nej žalovaná uplatnila cenu práce vo výške 25 eur bez DPH / hod., a teda ani celkový výpočet nezodpovedá výške skutočne priznaného poistného plnenia. Nie je teda zrejmé, ktorá z týchto sadzieb má byť podľa žalovanej primeraná, ktorá bola určená výrobcom a na ktorú má mať teda žalobkyňa nárok. Z postupu žalovanej sa javí, že cenu práce určila svojvoľne, bez toho aby naozaj zohľadnila skutočnosti, na ktoré poukazuje, a preto je zrejmé, že nepostupovala v súlade so Zmluvnými dojednaniami. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalovaná v oznámení odôvodnila svoj postup tým, že priznané mali byť primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. V Zmluvných dojednaniach však nie je ani len zmienka o tom, ako má žalovaná postupovať pri hradení poistného plnenia v prípade opravy vozidla v neautorizovanom servise. Vyplýva z nich len to, že má byť priznaná primeraná cena pre príslušný typ a značku vozidla v danom regióne a časové jednotky pre prácu udávané výrobcom. Žalovaná tak mohla určovať len cenu práce vo vzťahu k typu a značke vozidla, nie však vo vzťahu k autorizácii servisu. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že neuviedla výšku normohodiny za opravárenské a lakovacie práce na poškodenom vozidle. Poukázala na to, že už v podanej žalobe uviedla, že faktúra za opravu č. DF23 80 bola vystavená v zmysle kalkulácie opravy č. MRJ1174. V kalkulácii sa nachádza podrobný rozpis vykonaných prác, časových jednotiek aj výšky účtovanej normohodiny práce. V kalkulácii sú rovnako uvedené využité náhradné diely a lakovací materiál. Žalovaná nepreukázala primeranosť ňou priznanej ceny práce, ktorá bola nepochybne podhodnotená najmä vzhľadom na značku a typ poškodeného vozidla X. Súd S. D.XX.XX.XXXX,.

5. Súd nariadil pojednávanie na 26.09.2025, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná nepostupovala podľa Zmluvných dojednaní a pri určovaní sadzby za normohodinu práce nezobrala do úvahy ceny obvyklé v danom regióne (nebol dodržaný spôsob určenia sadzby za normohodinu práce). Nie je zrejmé ako žalovaná dospela k sume 21 eur za normohodinu práce (v kalkulácii žalovaná uvádza dokonca 25 eur za normohodinu práce). Kalkulácia predložená žalovanou sa nezhoduje s poskytnutým poistným plnením a ani s oznámením o poistnom plnení. Žalovaná v kalkulácii sama počítala so zvýšenou lakovacou konštantou. Žalovaná argumentovala tým, že postupovala v súlade so Zmluvnými dojednaniami.

6. Na pojednávaní konanom 29.10.2025 žalovaná súdu predložila kalkuláciu servisov, na základe ktorej bola určená suma za normohodinu práce na 21 eur; suma za normohodinu je podľa žalovanej primeraná. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie veriteľa o splnení záväzku zabezpečeného zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. LZL/21/02313. K listine predloženej žalovanou uviedla, že táto nepreukazuje splnenie podmienok podľa Zmluvných dojednaní, t. j. zohľadnenie druhu a typu opravovaného vozidla. Poistné plnenie nebolo v súlade s vlastnou kalkuláciou žalovanej a žalovaná priznala nižšiu lakovaciu konštantu než vyplývala z jej kalkulácie.

7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá znížila poistné plnenie, bol správny. Nebolo pritom sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla T.S. E J. na základe poistnej zmluvy k zmluve o financovaní LZL/21/02313, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, že škodová udalosť bola riadne žalovanej nahlásená (č. 9571691491), že motorové vozidlo bolo opravené a za jeho opravu bola vystavená faktúra č. DF23 80 znejúca na sumu 16.215,61 eura bez DPH a napokon ani to, že žalovaná plnila sumu 11.153,50 eura bez DPH z dôvodu zníženia poistného plnenia.

8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa (ďalej len „“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

9. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 4,50 % zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.

12. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

14. Podľa vá poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach

ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

15. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

19. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.10.2020 a sp. zn. zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd uvádza, že strany sporu na pojednávaní konanom 29.10.2025 vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

20. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

21. Úvodom súd upriamuje pozornosť na to, že, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd sa preto zaoberal len dôvodnosťou zníženia poistného plnenia, ktoré je uvedené v oznámení o poistnom plnení z 21.12.2023, a akákoľvek argumentácia žalovanej neuvedená v liste z 21.12.2023 je pre toto konanie už irelevantná.

22. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v civilnom procese rozumie oprávnenie strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - v danom spore žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na žalujúcej strane), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

23. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

24. Žalobkyňa preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, pretože podľa poistky č. 6 616 040 841 je žalobkyňa poistníkom a podľa poistnej zmluvy k zmluve o financovaní LZL/21/02313 je žalobkyňa poistníkom aj poisteným. Súdu bol predložený aj technický preukaz motorového vozidla, v ktorom ako vlastník vozidla je uvedená tiež žalobkyňa. Poistné plnenie bolo v zmysle označenej poistnej zmluvy vinkulované v prospech Tatra-Leasing, s.r.o. Potvrdením veriteľa z 01.02.2025 Tatra- Leasing, s.r.o. potvrdila, že pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva zriadenom na motorovom vozidle bola uspokojená v celom rozsahu a zanikla 31.01.2025. Rovnaké okolnosti sú uvedené aj v liste z 01.02.2025 označenom ako Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. LZL/21/02313. V poslednom spomenutom liste sa zároveň uvádza, že poistenie viažuce sa k predmetu financovania nezaniká. Žalobkyňa teda dostatočne osvedčila svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore.

25. Súd sa následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď znížila poistné plnenie. V oznámení o poistnom plnení z 21.12.2023 žalovaná žalobkyni uviedla, že do nákladov na opravu vozidla boli priznané náhradné diely podľa doložených dokladov, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH / hod., ktoré zodpovedanú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100 %). Diely zrkadla - servomotor je súčasťou dielu: ZRKADLO BEZ TELESA , ktoré bolo tiež účtované. Treba zdôrazniť, že v danom spore mala žalovaná bremeno tvrdenia, že pri šetrení poistnej udalosti postupovala riadne v súlade so zákonom, poistnou zmluvou a Zmluvnými dojednaniami, a teda že poskytnuté poistné plnenie je maximálne možné a nepriznanie zvyšku poistného plnenia je dôvodné. Z tohto bremena tvrdenia mala dôkaznú povinnosť uvedené preukázať, pretože ak žalovaná v režime havarijného poistenia odmieta poskytnúť poistenému poistné plnenie, vtedy dôkazné bremeno o dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje práve žalovanú.

26. Žalovaná znížila poistné plnenie o sumu 91,42 eura z dôvodu, že ide o nesúvisiace položky - likvidácia odpadu. Žalobkyňa túto sumu požadovala, ale neuviedla k tejto položke absolútne žiadne tvrdenia, t. j. neuniesla ani len bremeno tvrdenia, a preto súd jej žalobu v tejto časti (vrátane úrokov z omeškania) zamietol.

27. Poistné plnenie bolo znížené o sumu 91,38 eura, pretože bol duplicitne účtovaný servomotor spätného zrkadla. Podľa faktúry č. DF23 80 autoservis účtoval diel A2138105401 Teleso zrkadla v sume 567,45 eura a diel Držiak zrkadla A0998202000 v sume 91,38 eura. Podľa kalkulácie č. MRJ1174 je pod číslom dielu 213 810 5401 uvedené Zrkadlo bez telesa v sume 567,45 eura a pod číslom dielu A0998202000 je uvedený Servomotorček (t. j. držiak zrkadla) v sume 91,38 eura. Podľa kalkulácie žalovanej č. 9571691491 priznaným náhradným dielom je len Zrkadlo bez telesa v sume 567,45 eura pod číslom dielu 213 810 5401. Z faktúry č. DF23 80 a z kalkulácie č. MRJ1174 teda vyplýva, že ide o samostatné diely, pričom ak žalovaná tvrdila, že servomotor je súčasťou zrkadla bez telesa, tak tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala a nie je zrejmé ani z čoho žalovaná vychádzala. Dôkazné bremeno v havarijnom poistení je na žalovanej, pretože zo zníženia poistného plnenia vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba žalovaná. Súd preto žalobkyni priznal sumu 91,38 eura (od tejto sumy je potrebné následne odpočítať spoluúčasť) spolu s úrokmi z omeškania.

28. Žalovaná znížila poistné plnenie o sumu 442,35 eura, pretože použila lakovaciu konštantu vo výške 100 %. Ak teda žalovaná znížila poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu, učinila tak neoprávnene. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalovaná nepreukázala, prečo mala žalobkyňa použiť lakovací materiál v menšom množstve. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku. Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Žalovaná preto neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považovala za neprimerané a poistné plnenie z toho dôvodu znížila, hoci z kalkulácie predloženou žalobkyňou č. MRJ1174 vyplýva, že poškodené vozidlo malo perleťový lak, čo základné množstvo laku podľa názoru súdu zvyšuje. Súd tak vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla v spojení s kalkuláciou. Ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno zníženie poistného plnenia riadne preukázať a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala, čo sa však nestalo. Navyše sama žalovaná v predloženej kalkulácii č. 9571691491 vychádzala z toho, že lakovacia konštanta je 130 %, t. j. rovnaká akú použila žalobkyňa. Súd preto žalobkyni priznal sumu 442,35 eura (od tejto sumy je potrebné následne odpočítať spoluúčasť) spolu s úrokmi z omeškania.

29. Žalovaná znížila poistné plnenie aj o sumu 3.849,93 eura (2.356,83 eura + 1.493,10 eura) z dôvodu, že priznala náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis len vo výške 21 eur bez DPH / hod. Ide ale o zníženie poistné plnenia v absolútnom rozpore so Zmluvnými dojednaniami, ktoré v Článku VIII bod 2. písm. b) uvádzajú, že v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, t. j. autorizácia servisu sa nezohľadňuje. Podľa kalkulácie č. MRJ1174 žalobkyňa požadovala za prácu sumu 100 eur bez DPH / hodina. Žalovaná v kalkulácii č. 9571691491 vychádzala zo sumy 25 eur bez DPH / hodina a priznala len 21 eur bez DPH / hodina. Žalovaná vôbec neobjasnila ako dospela k sume 21 eur bez DPH, keď sama kalkulovala sumu 25 eur bez DPH a predovšetkým ako dospela k tomu, že ide o sumu zodpovedajúcu regiónu pre príslušný typ a značku motorového vozidla, čo v danom spore je B. S. C.D.. Nie je zrejmé a ničím podložené, že práve 21 eur bez DPH / hodina je suma primeraná pre daný región, typ a značku. Zmluvné dojednania nehovoria nič o autorizácii, a preto znižovať poistné plnenie kvôli oprave v neautorizovanom servise je neprípustné. Žalovaná na pojednávaní konanom 29.10.2025 predložila súdu tabuľku, z ktorej má vyplývať ňou priznaná cena za normohodinu práce, avšak táto tabuľka je nepoužiteľná, keďže z nej nie sú zrejmé značky a modely motorových vozidiel (okrem A. R., M.R. a A. M.), ktorých sa ceny prác týkajú. Podľa Zmluvných dojednaní musí byť zohľadnený región a motorové vozidlo X.S. E D.. Ani v tomto prípade žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázať oprávnenosť zníženia poistného plnenia. Súd

preto žalobkyni priznal sumu 3.849,93 eura (od tejto sumy je potrebné následne odpočítať spoluúčasť) spolu s úrokmi z omeškania.

30. Žalovaná nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla a ani cenu za lakovanie. Okrem toho žalovaná nepreukázala, že pri šetrení poistnej udalosti dodržala postup upravený v , keď si pred ukončením škodovej udalosti v prípade, že mala pochybnosti (čo v danom prípade mala), vyžiadala od žalobkyne (resp. poisteného) potrebné doklady za účelom ozrejmenia primeranosti autoservisom účtovanej sumy za normohodinu práce a lakovanie. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v oznámení o poistnom plnení o priznaní primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis a primeraných nákladov na lakovací materiál s výškou lakovacej konštanty PK = 100% bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Žalovaná mala súdu, keďže ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považovala autoservisom účtované sumy za normohodinu práce a za lakovanie za neprimerané, a prečo je práve ňou priznaná suma sumou primeranou.

31. V nadväznosti na uvedené súd priznal žalobkyni sumu 91,38 eura (bod 27. tohto rozsudku), sumu 442,35 eura (bod 28. tohto rozsudku) a sumu 3.849,93 eura (bod 29. tohto rozsudku) spolu s úrokmi z omeškania. Ide celkovo o sumu 4.383,66 eura, z ktorej je následne potrebné odpočítať v poistnej zmluve dohodnutú spoluúčasť 5 %, t. j. 219,18 eura a výslednú sumu 4.164,48 eura súd priznal žalobkyni a na jej zaplatenie žalobkyni zaviazal žalovanú. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol (nedostatočne odpočítaná spoluúčasť, t. j. spoluúčasť je potrebné odpočítať aj z priznanej sumy + bod 26. tohto rozsudku).

32. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne znížila poistné plnenie. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 4.164,48 eura.

33. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť zníženia poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod zníženia poistného plnenia, t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla a súdu predložila faktúru č. DF23 80 a kalkuláciu č. B Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, a teda má právo na poskytnutie poistného plnenia (mimo zamietajúcej časti), ktoré žalovaná neplnila z dôvodu nesprávne aplikovaného zníženia poistného plnenia. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.164,48 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9,50 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku - v nižšom rozsahu) zo sumy 4.164,48 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 06.01.2024, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 13. tohto rozsudku (šetrenie ukončené 21.12.2023).

34. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nepriznania (zníženia) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v , z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť

prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Súd nesúhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.09.2022 a ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. , pretože súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Opačný výklad zákona opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a , ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Takýto výklad sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.

35. V nadväznosti na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 4.164,48 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie žalobkyni úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.164,48 eura od 06.01.2024 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. ) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia , ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia (v súčasnosti

- pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. , ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k , v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 29.10.2025. Žalobkyňa požadovala zaplatenie istiny 4.475,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.475,08 eura od 06.01.2024 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (29.10.2025) ide celkovo o sumu 5.247,30 eura (4.475,08 eura + 772,22 eura). Zo sumy 5.247,30 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku súd žalobkyni prisúdil sumu 4.883,10 eura (4.164,48 eura + 718,62 eura) a vo zvyšku jej žalobu zamietol.

Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 4.883,10 eura, čo k žalovanej sume 5.247,30 predstavuje úspech 93,06 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 364,20 eura, čo k žalovanej sume predstavuje úspech 6,94 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 86,12%.

37. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 86,12 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.