Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-151-2025.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Subarea
7Co/151/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: AKNP LEGAL s. r. o., so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 57 187 894, proti žalovanému: F. F., G., so sídlom H. XXX, XXX XX I., J.: 51 875 101, právne zastúpený: A. K. C. a A. A. L., advokáti, Advokátska kancelária L. L., G. G. A. XX, XXX XX M. – A. N. G. A., o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/23/2025-202 zo dňa 27.05.2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. O. bytového domu, vo vchode č. X, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 4970/71 v katastrálnom území O., obec O., D. O., zapísaný na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku parc. reg. „C“ č. 4970/71 o výmere 412 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území O., o veľkosti XXXXX/ XXXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.).
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia osvedčili základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným, založeného Zmluvou o úvere a určení niektorých povinností zo dňa 22.05.2023 (ďalej len „zmluva o úvere“) a Zmluvou z riadení záložného práva zo dňa 22.05.2023 (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“), uzatvorenými medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného. Žalobcovia sa vo veci samej domáhajú voči žalovanému určenia, že zmluva o úvere zo dňa 22.05.2023 a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2023 uzavreté medzi žalobcami a P. A., nar. XX.XX.XXXX, sú neplatné. Spoločne so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. p. bytového domu, vo vchode č. X, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 4970/71 v katastrálnom území O., obec O., D. O., L. na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve a na pozemku parc. reg. „C“ č. 4970/71 o výmere 412 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v katastrálnom území O., o veľkosti XXXXX/XXXXXX. G. prvej inštancie mal za to, že je nepochybné, že záujem žalobcu 1/, ktorý sa v konaní vo veci samej fakticky domáha
ochrany vlastníckeho práva, je v takom rozsahu, ktorý je možné akceptovať (dočasný zákaz výkonu záložného práva) a takýto zákaz nie je neproporcionálny prostriedok ochrany, keďže žalovaný musí len dočasne (do právoplatného skončenia už prebiehajúceho konania vo veci samej) odložiť výkon záložného práva evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. pod č. E. XXX/XXXX, pričom súčasný právny stav k nehnuteľnosti zostane až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nezmenený. Mal osvedčené, že je daná naliehavá potreba dočasne upraviť sporné právne vzťahy navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe (uvedenú skutočnosť osvedčuje predložené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.10.2024), pričom úspešné vykonanie dobrovoľnej dražby a následná zmena vlastníckych vzťahov evidovaných na predmetnom liste vlastníctva, by mohli zmariť procesný výsledok konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Nariadeniu neodkladného opatrenia nebránila ani poznámka na liste vlastníctva o vykonaní opakovanej dražby, t. j. v čase rozhodovania súdu je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný žalobca 1/. Záverom súd poznamenal, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a ani nijakým spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej. O trovách konania v danom štádiu konania nerozhodoval s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že neodkladné opatrenie bolo nariadené až po tom, ako došlo k realizácii výkonu záložného práva, konkrétne formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z.z.“). Žalovaný vykonával záložné právo na byt formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom dražobnej G. Q. R., S.. Predmetný byt však dňa 24.04.2025 už bol vydražený (došlo k udeleniu príklepu), a teda záložné právo bolo už vykonané. K prechodu vlastníckeho práva k bytu na vydražiteľa došlo tiež dňa 24.04.2025, s poukazom na § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., keďže vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením dňa 28.04.2025. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má iba deklaratórny charakter. Uviedol, že podaním zo dňa 24.04.2025 predložil súdu potvrdenie notára zo dňa 24.04.2025 o vydražení bytu. K skutočnosti, že vydražiteľ uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, doložil výpis z účtu vydražiteľa zo dňa 28.04.2025, ktorý v tento deň v súlade s podmienkami dražby poslal sumu 48 000,- EUR priamo dražobníkovi, pričom 10 000,- EUR zložil v deň konania dražby dražobníkovi v hotovosti k rukám, ako to vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu dražby zo dňa 24.04.2025. Argumentoval, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia a nakoľko v čase vydania uznesenia bolo už záložné právo na byt vykonané a vydražiteľ bol už jeho vlastníkom, žalobcom už nemôže hroziť nijaká ujma výkonom záložného práva, ktorý sa zakazuje uznesením, keďže už nič nie je možné vykonať. Ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť v prípade zjavne nedôvodnej žaloby a procesne neprípustnej žaloby. V danom prípade neexistuje žiadny osobitný predpis, ktorý by umožňoval žalobcom podať žalobu o určenie neplatnosti konkrétnej zmluvy o úvere, ani zmluvy o zriadení záložného práva, preto žaloba žalobcov je z formálneho hľadiska procesne neprípustná. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na nepravdivé tvrdenie o spotrebiteľskom postavení žalobcov, hoci zmluva o úvere bola uzavretá v rámci ich podnikateľskej činnosti ako konsenzuálny kontrakt. Žalobcovia sa domáhajú neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že im nemala byť poskytnutá druhá časť úveru, čo by znamenalo len porušenie danej zmluvy, a nemohlo by mať za následok neplatnosť danej zmluvy. Žaloba žalobcov je zjavne nedôvodná, preto jej nie je možné priznať ochranu neodkladným opatrením.
4. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní produkované.
5. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
11. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Skôr, ako súd neodkladné opatrenie nariadi, musí, resp. mal by skúmať, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť i inými prostriedkami, resp. medzi inými osobami, než označenými v návrhu navrhovateľom – žalobcom.
12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v konaní, v ktorom sa žalobcovia žalobou vo veci samej domáhajú určenia, že zmluva o úvere zo dňa 22.05.2023 a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2023 uzavreté medzi žalobcami a P. A., nar. XX.XX.XXXX (pôvodný veriteľ), sú neplatné. V predmetnej veci považovali žalobcovia za základný dôvod ohrozenia ich práv iniciovanie výkonu záložného práva na predmet zálohu, ktorým je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu 1/. Žalobcovia na obranu svojich práv (vlastníckych a užívacích) podali na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhajú odkladu výkonu záložného práva žalovaného k označenej nehnuteľnosti, až do času, kým nebude súdom rozhodnuté vo veci samej. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Dobrovoľná dražba má tak oporu v zákonnej úprave a sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Z obsahu spisu vyplynulo, že (odvolaním napadnuté) uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 27.05.2025. Žalovaný už podaním zo dňa 24.04.2025 súd informoval o predaji nehnuteľnosti, ktorej sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka, v rámci výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá prebehla dňa 24.04.2025, pričom úspešnému vydražiteľovi bol udelený príklep zo strany licitátora. Ako prílohu pripojil potvrdenie o vydražení nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2025 vydané notárkou P. T. F.. Právnym podkladom tohto výkonu bola samotná zmluva medzi účastníkmi ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. V prejednávanej veci teda žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva na základe zmluvy uzavretej so žalobcami, a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách, skôr, ako došlo k vydaniu uznesenia súdu prvej inštancie. Vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa udelením príklepu, ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote (§ 27 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zák. č. 527/2002 Z. z.). V zmysle potvrdenia notárky P. T. F. L. dňa 24.04.2025 cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 58 000,- EUR. Sumu 10 000,- EUR zložil vydražiteľ dražobníkovi pred otvorením dražby (v tom čase ako účastník dražby) ako dražobnú zábezpeku, v zmysle Oznámenia o opakovanej dražbe zo dňa 01.04.2025. Zvyšnú sumu 48 000,- EUR vydražiteľ uhradil na účet dražobníka dňa 28.04.2025 (podľa výpisu z účtu vydražiteľa zo dňa 30.05.2025), t. j. v lehote 15 dní stanovenej v Oznámení o opakovanej dražbe
zo dňa 01.04.2025. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v prvej vete § 34 ods. 1 vymedzuje právne skutočnosti, ktorými vznikajú, menia a zanikajú práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa následne záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností. Za takúto právnu skutočnosť sa považuje o. i. aj príklep licitátora na verejnej dražbe. Vykonaním záznamu práva k nehnuteľnostiam nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú, pretože záznam má evidenčné účinky (§ 4 ods. 3 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona), s ktorými nie je spojený vznik, zmena ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis do katastra nehnuteľností záznamom teda nemá konštitutívne účinky, ale iba deklaruje nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby s účinnosťou od udelenia príklepu. Vzhľadom na splnenie podmienok vyplývajúcich z § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. a vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení vydražiteľ sa stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu, t. j. dňom 24.04.2025. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu tomu, kto sa jeho nariadenia domáha, v danom prípade žalobcom, ktorí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že výkonom záložného práva žalovaného môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu 1/. Poukazujúc na vyššie zistené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie je osvedčená naliehavosť a nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením súdu prvej inštancie nenapĺňa svoj účel, keď v čase vydania napadnutého uznesenia (dňa 27.05.2025) záložné právo žalovaného už bolo vykonané dobrovoľnou dražbou (dňa 24.04.2025) a udelenia príklepu licitátorom vydražiteľovi, t. j. dňom 24.04.2025, vlastnícke právo k danej (vydraženej) nehnuteľnosti prešlo zo žalobcu 1/ na vydražiteľa. Na uvedenom závere nemení nič ani záznam na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O., v zmysle ktorého ako vlastník tejto nehnuteľnosti bol ku dňu vydania uznesenia súdu prvej inštancie evidovaný žalobca 1/.
13. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci už začatého konania vo veci samej.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)