Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/49/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Lenkou Jursovou v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpená: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom, IČO: 45 018 715, proti žalovanej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, H.- I., o právnu neúčinnosť takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , ž e Darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi J. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D. v právnom postavení darcu a žalovanou E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, H.- I., XXX XX v právnom postavení žalovanej, je voči žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX n e ú č i n n á.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.10.2024 domáha určenia, že Darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023 uzatvorená medzi J. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX C. D. v právnom postavení darcu a žalovanou v právnom postavení obdarovanej, je voči žalobkyni právne neúčinná.

2. Skutkovo žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalovaná v právnom postavení obdarovanej uzatvorila s J. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 24.10.2023 darovaciu zmluvu s dohodou o zriadení vecného bremena a to na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C. D., okres K. L. H. zapísanú na LV č. XXX a to parcely registra „C“ s parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, parc. I. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcely reg. „E“ s parc. I. XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a stavby súp. I. XX na pozemku parc. I. XXX/X, druh stavby: rodinný dom. Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní platobným rozkazom zo dňa 16.4.2024 zaviazal darkyňu J. B. zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 30 447,98 eur s príslušenstvom. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.05.2024. Žalobkyňa sa v konaní domáhala od svojej dlžníčky uvedenej sumy titulom náhrady škody na rodinnom dome súp. č. XX v C. D., ktorý úmyselne darkyňa podpálila a spôsobila tak škodu vo výške 30 447,98 eur. Nakoľko darkyňa ako povinná dlžníčka žalobkyne dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú súdom, žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 16.07.2024 sa začala exekúcia v prospech oprávnenej- žalobkyne proti J. B.. Poverený exekútor JUDr. Mário Mičák v konaní správou o priebehu exekúcie zo dňa 1.10.2024 uviedol, že doposiaľ nebola vymožená žiadna suma.

Žalobkyňa je toho názoru, že darovacia zmluva so zriadením vecného bremena je právnym úkonom, ktorému možno odporovať, nakoľko v dôsledku jej uzatvorenia došlo k ukráteniu žalobkyne ako veriteľa pohľadávky z titulu náhrady škody a bola uzatvorená medzi dlžníčkou J. B. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou, ktorá je dcérou darkyne a teda blízkou osobou. Zo správy o priebehu exekúcie vyplýva, že hoci dlžníčka disponuje nejakým majetkom, tento objektívne nepostačuje na uspokojenie veriteľa a teda dlžníčka nie je dostatočne solventná, aby sa uspokojil z jej majetku. Z uvedeného vyplýva, že prevodom vlastníckeho práva zo strany dlžníčky na žalovanú bez primeraného protiplnenia došlo k úbytku majetkovej sfére dlžníčky, pričom aktuálne neexistuje žiadny majetok, ktorý by aspoň teoreticky svojou hodnotou smeroval k významnejšiemu splneniu pohľadávky.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 28.02.2025, uviedla, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Ako uviedla, je presvedčená, že darovacia zmluva nie je v rozpore so zákonom. Žalovaná sa spolu so svojim priateľom o matku ako aj predmetný dom dlhé roky starali. Vždy bolo za to, že je to jej dom. Matka pri prepise domu nežiadala právo doživotného bývania, takto sa rozhodla žalovaná, aby bol pokoj. Matke zostali roztrúsené pozemky v malých parcelách, avšak aktuálne prebieha v obci sceľovanie pozemkov a žalovaná verí, že potom budú mať cenu, ktorú bude vedieť exekútor využiť. Zo zablokovaného účtu exekútor strháva od októbra 2024 zrážku z dôchodku vo výške 122 eur. Ďalej uviedla, že nie je možné odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžníčka urobila, nakoľko nie je dokázaný úmysel ukrátiť svojho veriteľa, lebo v čase prepisu žiadny veriteľ nebol a dlžníčka v tom čase nemala v úmysle spáchať žiadny trestný čin. Ostatne na základe výsledkov vyšetrovania a znaleckých posudkov bolo trestné stíhanie voči matke zastavené z dôvodu nepríčetnosti. Spáchaný skutok nebol teda plánovaný. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením č. k. - 35 zo dňa 12.11.2024 začal konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony matky žalovanej J. B..

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetom konania nie je určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ale odporovateľnosť právneho úkonu. Čo sa týka vyjadrenia žalovanej, že matke zostali roztrúsené pozemky v malých parcelách len potvrdzuje, že majetok povinnej nepostačuje pokryť pohľadávku oprávnenej v exekučnom konaní. Nie je zrejmé, či a kedy ku sceleniu dôjde a žalovaná o tomto nepredložila žiadne dôkazy. Rozporovala tvrdenie žalovanej, že nie je možné odporovať právny úkon, ktorý dlžníčka urobila, lebo nie je dokázaný úmysel dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, lebo v čase prepisu žiadny veriteľ nebol a dlžníčka v tom čase nemala v úmysle spáchať žiadny trestný čin. Rovnako poprela tvrdenie, že skutok nebol plánovaný, lebo v čase spáchania skutku nebola matka pre nepríčetnosť trestne zodpovedná. Táto skutočnosť nevyvracia úmysel vykonaného skutku a úmysel do budúcna ukrátiť svojich veriteľov. Uviedla, že v zmysle je kreovaná vyvrátiteľná zákonná domnienka, a to konkrétne vedomosť o úmysle dlžníčky uzatváraným právnym úkonom ukrátiť veriteľa na strane žalovanej ako osoby, ktorá z právneho úkonu mala prospech. Na vyvrátenie zákonnej domnienky sa vyžaduje unesenie dôkazného bremena na strane žalovanej a to v rozsahu, z ktorého bude nepochybne zrejmé, že vykonala konkrétnu relevantnú aktivitu o kvalite náležitej starostlivosti za účelom rozpoznania, resp. zistenia ukracujúceho úmyslu dlžníčky. Žalobkyňa uviedla, že nie je zrejmý účel bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od dlžníčky, ak tento zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam deklaruje zjavný záujem nehnuteľnosti naďalej užívať a v týchto bývať. Ako uviedla, je zrejmé, že ide o snahu zbaviť sa bonitného majetku v snahe a úmysle zmarenia týchto záväzkov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorý uzavrela žalovaná ako obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena. V plnom rozsahu sa pridržiavajú skutkových okolností a právnych okolností uvedených v žalobe. Podstatou je, že darkyňa, matka žalovanej, darovala nehnuteľnosť v kat. úz. C. D. tak, ako je identifikovaná v žalobe a práve tohto právneho úkonu sa domáha žalobkyňa právnej neúčinnosti. Podstatou je, že Okresný súd v Žiari nad Hronom platobným rozkazom v konaní zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 30.447,98 € spolu s prísl., pričom povinnou na plnenie z tohto platobného rozkazu bola práve darkyňa z predmetnej darovacej zmluvy pani J. B., ktorá spôsobila škodu žalobkyni, a to podpálením jej domu. Nakoľko darovacia zmluva so zriadením vecného bremena je právnym úkonom, ktorému možno odporovať, pretože v dôsledku uzatvorenia tejto darovacej zmluvy došlo k ukráteniu žalobkyne ako

veriteľa pohľadávky a bola uzatvorená táto zmluva práve medzi dlžníkom J. B. – darkyňou a pani žalovanou ako obdarovanou. Nakoľko medzi pani J. B. ako dlžníkom a žalovanou pani E. F. ide o blízke osoby, vzťah matka-dcéra, existencia ukracujúceho úmyslu sa zo zákona predpokladá, netvrdí a nepreukazuje a túto zákonnú domnienku nemožno vyvrátiť. Nakoľko iný majetok alebo iné hodnoty na strane darkyne a dlžníčky zároveň neexistujú, z ktorého by mohlo dôjsť k plneniu dlhu, má za to, že žaloba je dôvodná. K námietkam žalovanej v tomto smere vyjadreným v jej vyjadrení k žalobe sa bližšie vyjadrili dňa 07.03.2025, kde poukazovali na to, že z roztrúsených pozemkov na malých parcelách nie je možné uspokojiť nárok a iný majetok neexistuje. Už samotná skutočnosť, že v rámci darovacej zmluvy bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena, je nepochybné, že ukracujúci úmysel dlžníka existoval. Aj keď bolo trestné stíhanie voči darkyni zastavené, bolo to z dôvodu, že znalec sa mal vyjadriť, že v čase spáchania skutku nemohla rozpoznať následky svojho konania, čo však ale nemá vplyv na tú skutočnosť, že išlo o úmyselné konanie. Pričom v bezprostrednom časovom predstihu pred spáchaním tohto skutku došlo práve k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že mama mala dve dcéry a dva domy. Jeden dom darovala jednej dcére, druhý dom druhej dcére. Uviedla, že jej žiadny zákon nekáže, že si má overovať, z akého dôvodu jej mama darovala dom. Tak isto darovala dom aj jej sestre. Vždy to tak bolo, že jeden dom je sestrin a jeden žalovanej. Ako tam chodia roky robiť, vždy robili na svojom. Mama nemá psychickú poruchu odo dňa, kedy spálila dom. Mala psychické problémy už predtým, mala ich vždy. Trestné stíhanie bolo zastavené pre psychické problémy, ale až po spáchaní trestného činu. Sestre žalovanej matka darovala dom už pred 15 a viac rokmi. Lenže sestra potom prerušila kontakt s mamou a zato mama už ten druhý dom dlho váhala prepísať. Preto tam bolo aj to bremeno, že keby sa pohádali alebo by sa niečo stalo, aby mala kam ísť. Nevidí dôvod, prečo by mala byť zrušená darovacia zmluva, žiadny právny podklad tam na to nie je. Keď išli ten dom prepísať, žalovaná nemala tušenia o ničom. Mama je dosť uzavretý človek a nerozprávala im takéto veci. Jednoducho jedného dňa prišla: "Máš čas? Poď ideme, prepíšem dom na teba.“ To už bola asi 3.-4. zima, čo sa o ňu starali, tak si nechala to bremeno, aby mohla tráviť čas v záhrade, aby kľudne spala, nebola to ani jej podmienka. Nikdy by s tým nesúhlasila, že prepíše mama dom na ňu, aby podpálila žalobkyni dom. Kým sa jej sama nepriznala, ani tomu neverila.

7. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom, právny zástupca žalobkyne uviedol, že pokiaľ sa týka skutočnosti, že súd považuje za sporné, či je dlžníčka dostatočne solventná, tak priniesla poslednú správu od exekútora z 25.06.2025, z ktorej vyplýva, že parcely, na ktoré poukazovala pani žalovaná, sú skutočne roztrúsené v katastrálnom území a z nich reálne nie je možné sa uspokojiť, pretože nevedú k tomu, aby nakoniec strana bola uspokojená. Tak isto vyplýva, že zo strany dlžníčky sú robené len zrážky zrejme zo starobného dôchodku, ktoré sú vo výške 122,34 € mesačne. To znamená, že vzhľadom na výšku, ktorá je priznaná exekučným titulom, je to vymoženie v nedohľadne. Vzhľadom aj na vek žalovanej je to teda otázne, či je možné exekúciou dosiahnuť, jej vymoženie, plnenie. Čo sa týka právneho posúdenia, či je možné odporovať právny úkon, ktorý vznikol v čase, keď pohľadávka neexistovala, tak v tomto prípade poukazovali už buď v samotnej žalobe alebo vo vyjadrení na to, že právna prax sa už vyporiadala aj s touto otázkou.

8. Žalovaná k predbežnému právnemu názoru súdu uviedla, že všetko čo sa stalo, je jej naozaj veľmi ľúto. Na mame vôbec nebolo vidno, že má nejaké problémy. A to, že sa rozhodla prepísať dom na žalovanú, nebolo pre ňu prekvapením. Pri žalovanej už bola mama trošku opatrnejšia, pretože keď darovala dom sestre, sestra sa odcudzila a viac spolu nekomunikovali. Posledné tri zimy trávila už u žalovanej, tak sa nejak tak rozhodla, čo žalovanú neprekvapilo. Že tam dali to bremeno nebola požiadavka mamy, spýtal sa jej na to advokát, urobili to iba pre to, aby mama lepšie spávala, aby si robila v záhradke. Žalobkyňa nie je na ulici, nie je na to odkázaná, aby žalovanej zobrali dom. Mali úspešnú zbierku, zobrala peniaze z poisťovne a postavila jeden krásny domček. Inak by to brala, keby je niekto na ulici. Mame zobrali všetko, čo mala aj v banke. Pozemky, ktoré boli roztrúsené, sú už zlúčené, takže sa aj s tým bude dať niečo robiť. Mama má silný korienok, nevyzerá na to, že by chcela umrieť. Jej mama žila 96 rokov, je tam ešte dosť času na zrážky. A tie pozemky sa zlučujú, majú také informácie, že to je už všetko pozlučované.

9. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania podľa zásady úspechu a neúspechu. Majú za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je dôvodný a že právny úkon, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobkyňa domáha, to znamená, darovacej zmluvy

s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023 je voči žalobkyni právne neúčinná, pretože boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon predpokladá a preukázané k tomu, aby sa úspešne domáhala odporovateľnosti právneho úkonu. Naopak, z vyjadrenia žalovanej ani zo žiadnych iných dôkazov v tomto konaní vykonaných nevyplynula žiadna aktivita žalovanej za účelom rozpoznania ukracujúceho úmyslu dlžníka, práve naopak, sama uviedla, že nebola povinná zisťovať a z tohto dôvodu nemohla uniesť dôkazné bremeno na prelomenie zákonnej domnienky, ktorá je v prípade osôb blízkych daná. Takisto bolo preukázané, že povinná nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by bolo možné účinne sa domáhať zaplatenia splatnej pohľadávky, pričom aj s ohľadom na ustálenú judikatúru je zrejmé, že odporovať možno aj právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol urobený pred vznikom pohľadávky veriteľa. Žalobkyňa využila lehotu na podanie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol teda urobený asi len necelý mesiac pred tým, ako darkyňa podpálila dom žalobkyne, aj z tohto časového sledu je zrejmé, že tak urobila s úmyslom ukrátiť prípadné pohľadávky žalobkyne voči nej z titulu náhrady škody. Žalovaná titulom záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne. Je presvedčená, že mama vtedy ešte nevedela, čo ona spraví, lebo keby si to zobrala do hlavy, nečakala by mesiac. Je presvedčená o tom, že keď prepisovala dom, tento úmysel nemala. Až keď sa stretla so synovcom (synom žalobkyne) a ten ju vysmial. Dal jej podpísať nejaký falošný výmer a potom ju vysmial, a to už bol dom napísaný na žalovanú. Nevie ako sa to dá dokázať, čo mala v hlave, keby to tam mala skôr, skôr to urobí. Je si tým istá, že keď ten dom prepisovala, nevedela čo bude.

10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou, upovedomením o začatí exekúcie, platobným rozkazom č.k. zo dňa 16.4.2024 vydaným Okresným súdom Žiar nad Hronom, správou o okolnostiach a príčine vzniku požiaru, správou o štádiu trestného konania, oznámením o výške poistného plnenia, výzvou na náhradu škody, návrhom na vydanie platobného rozkazu, výpisom z LV č. XXX, správou o priebehu exekúcie zo dňa 01.10.2024, vyjadrením žalovanej k žalobe, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovanej a správou o priebehu exekúcie zo dňa 25.6.2025 súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Ako vyplýva z platobného rozkazu č.k. -25 vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom dňa 16.04.2024 žalovaná J. B., nar. XX.XX.XXXX bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni A. B., nar. XX.X.XXXX sumu 30 447,98 eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.05.2024.

12. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, vedeného pre okres Žiar nad Hronom, obec C. D., katastrálne územie C. D., žalovaná je vlastníkom pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada, pozemku parc. reg. „C“, parc. I. XXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. reg. „E“, parc. I. XX/X o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, stavba na pozemku parc. I. XXX/X – rodinný dom a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023, M./XXXX- pol. 96/23. V časti C: Ťarchy je zapísané vecné bremeno „in personam“ spočívajúce v povinnosti strpieť právo doživotného bývania a užívania v prospech J. B.. N. B. podľa Darovacej zmluvy s dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa 24.10.2023, M./XXXX- pol. 96/23.

13. Zo Správy o priebehu exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka zo dňa 25.6.2025 vyplýva, že pani J. B. vlastní účet M. I. E. C., J., na ktorom bol disponibilný zostatok ku dňu vypracovania správy 683,83 eur. Z katastrálneho portálu ÚGKK bolo zistené, že pani J. B. vlastní:

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 a druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2 a druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 a druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XX XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere X XXX m2 a druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere X XXXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XX XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/X,

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX. Zo Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že p. J. B. poberá starobný dôchodok v súhrnnej výške 457,50 eur. Rovnako zistil, že je od 12.11.2004 vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. ŠKODA SUPER B . Celkovo boli vymožené plnenia vo výške 1 600,38 eur.

14. Podľa (ďalej len „“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4,ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžníčka urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžníčka urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníčkaa prospech.

17. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníčkaovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

18. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia v spojení s uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníčkinho majetku, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa , preto žalobkyňa nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny

úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. V zmysle citovaných zákonných ustanovení účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníčky, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníčky na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, ale i darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu a ďalšie. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníčky ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníčkou a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžníčka urobil v prospech týchto osôb. Pojem blízka osoba je uvedený v ustanovení a , v zmysle ktorých blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. V danom spore bolo pre rozhodnutie súdu podstatné zistenie splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených v ust. . Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka, a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Súd uvádza, že právnej teórii a praxi nebol jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka", ktorú judikoval až veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod. sp. zn. zo dňa 17. mája 2022, z ktorého vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, pretože preukázala, že je veriteľom a to s poukazom na právoplatný exekučný titul- platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -25 zo dňa 16.04.2024 a má dlžníčku, ktorou je p. J. B., nar. XX.XX.XXXX, teda žalobkyňa preukázala, že voči dlžníčke má ku dňu rozhodnutia súdu vymáhateľnú pohľadávku.

21. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníčky ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníčkine právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníčky a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže ísť, ak sa síce zmenší majetok dlžníčky, avšak ak vlastní dlžníčka napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V danom spore nebolo preukázané, že ku dňu rozhodnutia v tejto veci dlžníčka má iný majetok takej hodnoty, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne.

22. Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníčky ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanej (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť zrejmý úmysel dlžníčky odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa. Blízkou osobou v zmysle ust. sú jednak osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke(t. j. iné osoby). Žalovaná je dcérou dlžníčky p. J. B., a preto úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá.

23. Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžníčka urobila v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo. Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 24.10.2023, žaloba bola podaná na súd dňa 25.10.2024.

24. S poukazom na vykonané dokazovanie, keďže bola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky a neexistencia takého majetku, ktorý by bol postihnuteľný, pričom žalovaná sa k žalobe vyjadrila, avšak neuviedla žiadne argumenty a nedoložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila uplatnený nárok, súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že predmetný úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobkyňa domáhala je neúčinný.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Vzhľadom k úspechu žalobkyne v spore, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).