Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/12/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Rybár advokát s.r.o., so sídlom Žilina, A. Kmeťa 11, proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Višňové 53, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D., o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -125 zo dňa 28.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo výrokoch I., II., III., IV., V. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného 1/.

Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva vo výrokoch VI., VII. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného 2/ nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný 1/ zapísaný ako podielový spoluvlastník pod poradovým číslom 27, 28, 45, 46 a 47 nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo 16083 o výmere 3253 m2, orná pôda, katastrálne územie C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to v rozsahu 1/120, 1/120, 4/108, 1/40 a 1/40 (výroky I. až V. rozsudku). 2. Zároveň týmto rozsudkom určil, že žalovaný 2/ ako právny nástupca po poručiteľke zapísanej ako podielová spoluvlastníčka pod poradovým číslom 7 k rovnakej nehnuteľnosti v rozsahu 12/4320 nie je jej podielovým spoluvlastníkom (výrok VI.). Tiež rozhodol, že žalovaný 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník pod poradovým číslom 6 (výrok VII.). 3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu (výrok VIII.).

4. Primárne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o duplicitný zápis, ktorý má za následok oprávnenie žalobcu uplatniť nárok na základe negatívnej určovacej žaloby. Tiež podotkol, že v spore je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník sporného spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a jeho výsledok nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv. 5. Následne okresný súd uviedol, že žalobca nadobudol na základe dedenia po rodičoch (D 1835/87, ) podiel v rozsahu 8160/64800, hoci mal nadobudnúť podiel 11416/64800.

6. V prospech žalovaného 1/ svedčia nadobúdacie tituly v podobe kúpnej zmluvy (V 7607/10), vydržania (N 32/2007) a dedenia (), na základe ktorých mal nadobudnúť podiel v rozsahu 13920/64800, čo výrazne presahuje jestvujúci podiel v rozsahu 8520/64800, teda aj zápis vlastníctva žalobcu bol realizovaný v nižšom rozsahu ako by vyplýval z listín. 7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v čase smrti neboli G. B. a ani G. B. vlastníci spoluvlastníckych podielov k PK parcele č. 16086 pod B2c 4/216 v PK vložke č. XXXX a pod , keďže ich previedli D. B. (právnemu predchodcovi žalobcu), a preto na základe dedičského konania nemohlo prejsť vlastnícke právo na právnych nástupcov G. B. a tí nemohli vlastnícke právo previesť na základe kúpnej zmluvy č. V 7607/10 zo dňa 20.10.2010 na žalovaného 1/ v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. 8. Okresný súd preto uzavrel, že žalobca preukázal s istotou, že podiel evidovaný pod B45, B46 a B47 nemohol nadobudnúť žalovaný 1/ prevodom od dedičov, ktorí neoprávnene zahrnuli do dedičstva aj spoluvlastnícky podiel, ktorý ich právni predchodcovia účinne previedli na iné osoby, v tomto prípade na právnych predchodcov žalobcu. Podiel evidovaný v prospech žalovaného 1/ pod B45, B46 a B47 bol zapísaný neoprávnene a duplicitne, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že žalovaný 1/ nie je vlastníkom takéhoto duplicitne vedeného podielu.

9. Pokiaľ ide o ďalšie sporné podiely, ktoré sú evidované na žalovaného 1/, išlo o zápisy na liste vlastníctva pod B27 a B28. Podiel evidovaný pod B27 mal žalovaný 1/ nadobudnúť na základe osvedčenia N 32/07 o vydržaní vlastníckeho práva s duplicitou k D 1835/87 a . Na dotknutom liste vlastníctva je vyznačená duplicita aj pri spoluvlastníckom podiele pod B28 bez presného uvedenia titulu nadobudnutia, s uvedením vyznačenia plomby C 100/2020 a rozhodnutia o schválení diela ROEP C. č. H. C. I. XX/XXXX – J. XXX/XXXX – X/XXXX.

10. K uvedeným/týmto dvom podielom okresný súd uviedol, že D. K. ako podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2/120 v PKN parcele č. 16086, PK vložke č. XXXX, k. ú. C. previedol kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 85/76, NZ 99/76 s registráciou zmluvy štátnym notárstvom spoluvlastnícky podiel v prospech D. B., právneho predchodcu žalobcu, po ktorom žalobca dedil spoluvlastnícke podiely k daným nehnuteľnostiam. Preto D. K. v čase smrti nemohol byť podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti PKN parcely č. 16086 v PK vložke č. XXXX k. ú. C., teda spoluvlastnícky podiel nemohol prejsť na dedičku L. K., H. B., ani na D. G., H. K., a preto nemohol pozemok nadobudnúť žalovaný 1/. 11. Ak žalovaný 1/ v danej spojitosti namietal vydržanie spoluvlastníckych podielov, súd prvej inštancie zdôraznil, že vydržanie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, najmä splnenie podmienok pre vydržanie (žalovaný 1/) nepreukázal; konkrétne nepreukázal dobromyseľnosť v spojení s putatívnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Sám žalovaný 1/ totiž v zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti N 32/2007 uviedol, že podiel dostal darom od otca M. B. v roku 1990 a on ho nadobudol dedením v roku 1969 po A. B., ktorý podiel nadobudol reálnou deľbou a zámenami s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi L. B., N. B., M. B. a L. K. pred rokom 1950. Žalovaný 1/ však nepredložil žiadne dedičské rozhodnutie po A. B., z ktorého by vyplývalo, že od poručiteľa nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 17/180 a súd takúto skutočnosť nezistil zo žiadneho zápisu vo verejných listinách. Teda nebolo preukázané, že by vôbec vlastníkom podielu 17/180 mohol byť A. B.. Takýto podiel nebol vedený ani následne na M. B. v súhrnom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., jediný podiel bol o veľkosti 1/130 (B54, 58), ktorý následne v dedičskom konaní po M. B. nadobudol žalovaný 1/. 12. Žalovaný 1/ sa preto nemohol dobromyseľne za života jeho otca domnievať, že podiel v rozsahu 17/180 nadobudol darom bez písomnej darovacej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva. Navyše nepreukázal ani skutočnosť, že by počas plynutia vydržacej doby držal uvedený podiel napríklad ako vymedzenú či oddelenú časť pozemku, prípadne, že by vystupoval ako podielový spoluvlastník a v rozsahu práv a povinností sa zúčastňoval správy spoločnej veci, vykonával k nej práva v zmysle § 137 a nasl., či inak v danom podiele nehnuteľnosť v tomto rozsahu užíval.

13. Okresný súd zároveň nezistil predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaného 1/ vo vzťahu k podielom evidovaným pod B45, B46 a B47 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.9.2010 (V 7607/10). Žalovaný 1/ síce tvrdil vydržanie, avšak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nenavrhol žiadne dokazovanie na ich preukázanie (výsluch svedkov navrhol len na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy) a fakticky vyslovil len tvrdenie, ktoré žalobca poprel. Pre vydržanie vlastníckeho práva pritom nestačí, že bude zapísané vlastnícke právo do príslušnej evidencie katastra nehnuteľností, ale je nevyhnutné, aby

aj po celú dobu plynutia vydržacej doby dobromyseľný držiteľ vykonával k veci, ktorá má byť predmetom vydržania, práva, ktoré by ináč patrili vlastníkovi veci.

14. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou spoluvlastníckych podielov evidovaných na žalovaného 2/, kde podobne konštatoval, že tento subjekt ani jeho právna predchodkyňa nemôžu byť podielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov evidovaných pod B6 a B7 na LV č. XXXX k. ú. C. a ich vlastnícke právo k týmto podielom je zapísané nedôvodne. V čase smrti totiž neboli G. B. a G. B. vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na PK parcele č. 16086, keďže ich previedli D. B., právnemu predchodcovi žalobcu, a preto na základe dedičského konania nemohlo prejsť vlastnícke právo na právnych nástupcov G. B., teda na žalovaného 2/ (B6) a na O. B. (B7).

15. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle princípu úspechu vo veci podľa .

16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/, a to proti výroku vo veci, ako aj výroku o trovách konania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 17. Zdôraznil, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne na základe riadne uzavretých kúpnych zmlúv. Zdôraznil, že spoluvlastnícke podiely tvoria v prírode vyčlenený jeden celistvý pozemok, ktorý užívali jeho právni predchodcovia od nepamäti najmenej 80 rokov. Takto vytvorený pozemok užívali pokojne a nerušene v dobrej viere, že sú ich vlastníctvom. Zo spôsobu užívania je zrejmé, že v minulosti došlo k reálnej deľbe, keďže nikdy nikto z formálne zapísaných predchádzajúcich spoluvlastníkov ani ich právnych predchodcov nevzniesol žiadne nároky voči právnym predchodcom žalovaného. Ani právni predchodcovia žalobcu, ani samotný žalobca nikdy nehnuteľnosť neužívali, ani sa jej užívania nijakým spôsobom nedomáhali. V danom prípade došlo zo strany právnych predchodcov odvolateľa k vydržaniu vlastníctva. Kvôli veľkému počtu ďalších spoluvlastníkov bolo využitie tohto právneho inštitútu značne zložité, preto v snahe sa tiež vyhnúť časovo náročnému súdnemu procesu a aj kvôli právnej istote riešil žalovaný 1/ vysporiadanie vlastníctva riadnym odkúpením podielov od spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva. Preto žiadal, aby súd prejudiciálne zaujal stanovisko k vydržaniu vlastníctva. 18. Odvolateľ tiež poukázal na to, že vo veci prebieha na základe žiadosti žalobcu konanie o špecifikáciu údajnej duplicity vlastníckeho práva na Katastrálnom úrade v Žiline, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, preto namietal vecnú príslušnosť Okresného súdu Žilina. 19. Obdobne namietal aj správnosť okruhu účastníkov, keďže z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že predmetná parcela má najmenej 67 spoluvlastníkov, ktorých vlastnícke práva budú žalobou a rozhodnutím súdu dotknuté. 20. Podľa odvolateľa je navrhovaný výrok rozsudku sčasti nevykonateľný, keďže žalobca navrhuje zaviazať aj žalovaného 3/, ktorý neexistuje. 21. Žalovaný 1/ navrhol vypočuť predchádzajúcich spoluvlastníkov, od ktorých odkúpil ich spoluvlastnícke podiely, a to na okolnosti kúpy, predovšetkým na okolnosti dovtedajšieho užívania ich podielov predmetnej parcely, ktorú právni predchodcovia žalovaného 1/ užívali najmenej 80 rokov ako vlastné na základe v minulosti vykonanej reálnej deľby s právnymi predchodcami. Išlo o konkrétnych svedkov, ktorých odvolateľ špecifikoval. Mal za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 22. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách odvolateľ argumentoval, že nezapríčinil vznik sporu, konal v dobrej viere, že jeho právni predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľnosti a žalobca a jeho právni predchodcovia si nikdy nerobili žiadne nároky na nehnuteľnosť a nikdy túto nehnuteľnosť neužívali. 23. Záverom poukázal na pisársku chybu v odseku 95. rozsudku okresného súdu, pokiaľ ide o označenie pozemnoknižnej parcely a odkázal na listiny, ktoré získal až po vynesení rozsudku, a teda ich nemohol predložiť skôr; žiadal ich založiť do spisu ako prílohy.

24. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. 25. Zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré produkoval v priebehu celého súdneho konania vo svojich písomných podaniach, resp. ústnych prednesoch na pojednávaní. Mal za to, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní ponúka všeobecné paušálne skutkové tvrdenia, vlastné hodnotenia, ktorú sú v podstatnej miere totožné s tvrdeniami, ktoré už prezentoval v štádiu pred súdom prvej inštancie. S uvedenými námietkami sa okresný súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

26. Zdôraznil, že v konaní o určení vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv. Nejedná sa v danom prípade o nútené procesné spoločenstvo. 27. Nesúhlasil tiež s námietkou odvolateľa týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina. Pokiaľ bolo iniciované konanie na okresnom úrade, uvedené nepredstavuje prekážku prejednania a rozhodnutia veci pred príslušným súdom. 28. Ďalej uviedol, že ako žalovaných označil žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalovaného v rade 3/ ako stranu sporu neuvádza. Pokiaľ v petite žaloby omylom navrhol zaviazať na náhradu trov konania žalovaných v rade 1/ až 3/, uvedené pochybenie bolo v písomnom podaní zo dňa 11.5.2022 a v podaní zo dňa 13.7.2023 odstránené. Výrok napadnutého rozhodnutia súdu žalovaného 3/ neuvádza. 29. Žalobca účinne poprel a naďalej popiera tvrdenie žalovaného 1/, že predmetné spoluvlastnícke podiely tvoria v prírode jeden vyčlenený celok, žalovaný 1/ ani jeho rodina tieto ako celok neužívajú a ani nikdy neužívali. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že sa žalobca alebo jeho právni predchodcovia nijako nedomáhali, resp. nerobili si nároky na uvedené nehnuteľnosti. Odkázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 31.10.2023, z ktorého vyplýva, že ešte pred uzatvorením sporných kúpnych zmlúv žalovaným tohto upozornil, aby „to nekupoval, nakoľko to už kúpil jeho otec“ a aj mu predložil kúpnopredajné zmluvy. Aj sám žalovaný 1/ v podaní zo dňa 9.3.2022 uviedol, že má so žalobcom susedské spory. Žalovaný 1/ v konaní nepreukázal splnenie podmienok vydržania. K údajnej reálnej deľbe v minulosti neprodukoval žiadne skutkové ani právne tvrdenia, žalobca poprel, že by došlo k reálnej deľbe. 30. Žalovaný 1/ k odvolaniu predložil listinné dôkazy, ktoré mal získať až po vyhlásení rozsudku, a teda ich nemohol predložiť skôr. Žalobca uviedol, že z obsahu týchto listín možno nesporne ustáliť, že žalovaný 1/ týmito disponoval už pred vyhlásením napadnutého rozsudku, teda ich mohol a mal predložiť včas v zmysle poučenia súdu, ktoré mu bolo zaslané. Žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol, čo mu bránilo tieto listiny predložiť v súdom určenej lehote, resp. do vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný 1/ k uvedeným listinám neprodukuje v odvolaní žiadne skutkové tvrdenia majúce právny súvis s prejednávanou vecou. V zmysle na ne preto nie je možné prihliadať.

31. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie vo výrokoch I., II., III., IV., V. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného 1/ podľa potvrdil. V nenapadnutých výrokoch VI., VII. a v časti výroku VIII. týkajúcej sa žalovaného 2/ ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

32. Primárne považoval krajský súd za potrebné akcentovať zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd nemá všeobecné prieskumné oprávnenie, či možnosť vstupovať do záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí nad rámec toho, čo sa uvádza v odvolaní. Preto v odôvodnení tohto rozsudku reaguje len na špecifickú argumentáciu odvolateľa formulovanú v jeho opravnom prostriedku. Zároveň treba uviesť, že z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný 1/ napadol len výroky rozsudku okresného súdu, ktoré sa ho týkali (výroky I. až V. a výrok VIII. v časti, ktorá sa ho týkala).

33. Nadväzne platí, že odvolateľ nepredostrel žiadne odvolacie námietky k záverom okresného súdu o tom, že žalovaný 1/ sa nikdy nestal spoluvlastníkom podielov evidovaných pod poradovým číslom 27, 28, 45, 46 a 47 na spornej nehnutenľnosti, a to z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má). Celá odvolacia argumentácia žalovaného 1/ je postavená na tvrdení, že tu došlo k vydržaniu vlastníckeho práva, preto odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie správnosti postupu okresného súdu v tejto otázke. 34. V štádiu pred súdom prvej inštancie žalovaný 1/ prezentoval argumentáciu o nadobudnutí sporných podielov v podaniach doručených okresnému súdu dňa 9.3.2022 a dňa 6.3.2023 (obe podania sú datované dňom 9.3.2022). Žalovaný 1/ uvádzal, že jeho spoluvlastnícke podiely tvoria „vyčlenený celok“, ktorý užíva jeho rodina „najmenej okolo 80 rokov“. Zdôrazňoval, že v minulosti došlo k reálnej deľbe a že jednotliví spoluvlastníci ani ich právni predchodcovia nevzniesli žiadne nároky voči

právnym predchodcom žalovaného 1/. Odvolateľ pred okresným súdom totožne ako v odvolaní vyslovil požiadavku, aby súd „prejudiciálne“ zaujal právne stanovisko k vydržaniu vlastníctva. 35. K uvedenému považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je viazané na pomerne rozsiahly sumár skutkových tvrdení o tom, kedy oprávnená osoba vstúpila do držby veci (resp. podielu), aký bol rozsah a obsah tejto držby, že bola dobromyseľná a na základe akého putatívneho titulu, ako aj tvrdení o tom, že tu uplynula vydržacia doba. Z písomných podaní žalovaného 1/ vyplývajú len výrazne nekonkrétne argumenty, že rodina žalovaného 1/ užíva pozemok približne 80 rokov a že ide o vyčlenený celok. Nie je jasné, kedy vlastne a kto presne vstúpil do držby pozemku, prípadne jeho vyčlenenej časti a o akú časť išlo. Z podaní odvolateľa tiež nevyplynulo, ako došlo k reálnej deľbe a predovšetkým na základe akého titulu vstúpila oprávnená osoba do dobromyseľnej držby k časti pozemku. 36. Presné vymedzenie skutkových okolností vydržania vlastníctva bolo základom pre následné právne posúdenie, ktorého sa žalovaný 1/ domáhal. Absencia takýchto tvrdení následne musela viesť k tomu, že súd prvej inštancie ani odvolací súd nemali možnosť vyhodnotiť, ktorá právna úprava je relevantná pri skúmaní tvrdeného nadobudnutia vlastníctva. Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že podľa obyčajového práva do 31.12.1950 platila všeobecná vydržacia doba pre nehnuteľnosť v trvaní 32 rokov, následne z roku 1950 stanovil desaťročnú vydržaciu dobu, ktorá mohla uplynúť najneskôr 10 rokov od účinnosti tohto predpisu. z roku 1964 úpravu vydržania nepoznal; navrátenie tohto právneho inštitútu do právneho poriadku zakotvila novela účinná 1.4.1983, avšak (v tom čase) vo výrazne oklieštenej podobe (išlo o kombináciu inštitútu vydržania s vtedajším právom osobného užívania). 37. Možno preto zhrnúť, že úplná absencia skutkových tvrdení týkajúcich sa vydržania vlastníctva viedla k záveru o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalovaným 1/. Žalobca na nekonkrétne tvrdenia žalovaného 1/ mohol reagovať len vyslovením nesúhlasu, ako to vyplýva z jeho podania zo dňa 11.5.2022. Okresný súd v tomto smere náležite posúdil obranu odvolateľa ako nepostačujúcu, s ktorým názorom sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.

38. Odvolacia námietka týkajúca sa pasivity žalobcu, ktorý si podľa názoru odvolateľa nerobil žiadne nároky na nehnuteľnosť je neopodstatnená. Žalobca totiž produkoval tvrdenia o dôkazy na preukázanie absencie nadobúdacieho titulu na strane žalovaného 1/, na čo mal tento reagovať tvrdeniami a dôkazmi o tom, že mu svedči právo k sporným podielom. V tomto smere však, ako už bolo uvedené, bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno neuniesol.

39. V posudzovanej veci ide o spor o vecné právo, preto opakujúca sa argumentácia žalovaného 1/ o nedostatku vecnej príslušnosti okresného súdu z dôvodu prebiehajúceho konania na okresnom úrade neobstojí. Zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu administratívneho konania na označenom úrade, ktorý však nedisponuje kompetenciou vyriešiť spor o vlastníctvo. Tento mohol rozhodnúť len civilný súd.

40. Okresný súd postupoval správne aj v otázke vyhodnotenia okruhu subjektov sporu, keď náležite upriamil pozornosť aj na judikatúru riešiacu danú otázku v prípade sporu duplicitne evidovaných vlastníkov. Žalobca podal žalobu proti konkrétnym spoluvlastníkom, ktorých podiely považoval za nesprávne zapísané a následne uniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že podiely evidované v prospech žalovaných im nepatria. Niet žiadneho dôvodu, aby ako subjekty figurovali v danom spore aj ostatní spoluvlastníci, ak sa ich tento spor nijako nedotýka. 41. V spore nefiguruje žiadny žalovaný 3/ a okresný súd takýto subjekt nezaviazal na žiadne plnenie. Ak žalobca v žalobe označil aj „žalovaného v rade 3/“ išlo zjavne o chybu v písaní, ktorú vo svojich ďalších podaniach opravil.

42. Pokiaľ odvolateľ namietal, že vo veci neboli vypočutí ním navrhnutí svedkovia, ani tento odvolací argument nie je opodstatnený. Obrana žalovaného 1/ bola totiž postavená na nedostatočných skutkových tvrdeniach, preto nebolo ani možné dostatočne posúdiť, či je vypočutie navrhovaných svedkov dôvodné. Inými slovami, strana sporu má najprv tvrdiť, potom dokazovať. Každý dôkaz sa totiž vykonáva v nadväznosti na skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný 1/ v podstate ani neprodukoval. Vypočutie svedkov na „okolnosti kúpy, resp. dovtedajšieho užívania ich podielov“ nebolo relevantné, keďže tu chýbali tvrdenia k vydržaniu vlastníctva, ktorým sa žalovaný 1/ bránil.

43. Napokon, k odvolaniu boli pripojené listiny – Dohoda zo dňa 6.4.1978, Rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 15.6.1992 a Notárska zápisnica zo dňa 14.11.1977, avšak bez prezentovania

odvolacej námietky, ktorá by viedla odvolací súd k vyhodnoteniu týchto dôkazov. Zároveň odvolateľ ani netvrdil, čo mu bránilo predložiť dôkazy v štádiu pred súdom prvej inštancie ( ).

44. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok okresného súdu v meritórnych výrokoch. Rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému odvolateľ znovu uvádzal len všeobecnú námietku, že konal v dobrej viere a že žalobca ani jeho predchodcovia si nikdy nerobili nároky na nehnuteľnosť. 45. Podstata rozhodnutia o trovách predstavuje vyjadrenie úspechu a neúspechu – žalovaný 1/ neuspel v spore, preto je povinný znášať s tým spojený procesný dôsledok v podobe úhrady nákladov protistrany. Uvažovať nad nejakou formou „úľavy“ by bolo možné len pri aplikácii , k čomu by ale musel odvolateľ vysvetliť konkrétne dôvody. Ani v tomto smere nie je jeho obrana postačujúca.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a , pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

47. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .