Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-239-2024.pdf
PDF · 85.1 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/239/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, F., proti manželovi navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, F., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov A. B., I. C., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX G. F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev J. K. F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletí deti H., E. a A. do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. H. sumou 40,00 Eur mesačne, mal. Timei sumou 40,00 Eur mesačne a mal. A. sumou 40,00 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, opakovane do budúcna.
V. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 21.10.2024, žiadala rozviesť jej manželstvo s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželmi sú od roku 2011, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale postupne došlo k odcudzeniu manželov, hlavne z dôvodu neodôvodnenej žiarlivosti zo strany manžela. Avšak navrhovateľka uviedla, že už stratila dôveru k odporcovi a obnoviť spolužitie nechce.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil.
3. V prípade rozvodu navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a zo strany manžela určiť primerané výživné.
4. Opatrovník taktiež v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou, potvrdením o príjme účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. 29P/69/2025 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX G. F., u oboch ide o prvé manželstvo. Hoci bolo spočiatku manželstvo harmonické, postupne vznikali konflikty prameniace z neodôvodnenej žiarlivosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľke. Toto správanie odporcu navrhovateľku zraňovalo a postupne viedlo k ochladeniu citovej náklonnosti vo vzťahu k manželovi. Aj keď navrhovateľka nespochybňovala manžela ako otca maloletých detí, uviedla, že vylučuje akúkoľvek obnovu spolužitia. Napriek tomu, že účastníci žijú v jednom byte, dlhodobo spia oddelene a komunikujú spolu len ohľadom maloletých detí. Navrhovateľka uviedla, že žiadala manžela, aby ju neobviňoval z nevery, keďže na to nemá dôvod a týmto sa len ničí ich vzájomný vzťah, ale nepomohlo to. Napr., keď mali preplatok za byt a zobrala dcéru na obed do reštaurácie, manžel ju obvinil, že to jej poslali muži peniaze za poskytnuté služby.
7. Účastníci boli aj na Referáte poradenskopsychologických služieb, avšak nakoniec navrhovateľka spoluprácu odmietla.
8. Odporca potvrdil, že s manželkou nekomunikuje, ale z dôvodu, že ona komunikovať nechce. Intímne spolu nežijú asi rok, každý spí v inej izbe. Nehospodária spolu, resp. on do domácnosti neprispieva. Platí výživné.
9. Na tunajšom súd prebehlo konanie č.k.29P/69/2025 o úprave pomerov k maloletým deťom na čas do rozvodu, kde bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné po 40,00 Eur mesačne na každé dieťa od 22.04.2025 opakovane do budúcna. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.07.2025.
10. Matka uviedla výdavky na maloleté deti 250 Eur platba za byt, strava a oblečenie. Manžel platí výživné po 120 Eur spolu na všetky tri deti. Matka si dobíja kredit po 6 Eur mesačne. Najstaršia dcéra navštevuje 4. ročník a stredná 2. ročník základnej školy a najmladšia materskú školu. Deti sa stravujú doma, matka im na začiatku školského roka zakúpila pomôcky za 120 Eur. V materskej škole platí stravné 9 Eur mesačne. Školné neplatí. Otec sa deťom venuje, styk s maloletými deťmi upraviť nežiada. Matka pracuje na čiastočný úväzok, jej príjem je asi XXX L. XXX M., k tomu poberá prídavky na 3 deti a príspevok na bývanie. Jej príjem je spolu asi XXX M..
11. Odporca je nezamestnaný, aj keď v minulosti riadne pracoval. Uviedol, že si chodí privyrábať ku kamarátovi, ktorý je kamenár, údajne na 2-3 dni, kedy zarobí XX Eur. Výdavky má na výživné a telefón 17 Eur. Keď mu niečo ostane, zaplatí manželke na bývanie. Odporca fajčí, zakupuje si tabak za 7-8 Eur, ktoré mu vystačia na 3-4 dni. Uvádza, že na cigarety mu dávajú peniaze rodičia.
12. Odporca pokiaľ má finančné prostriedky, prispeje maloletým deťom. Matka žiadala určiť rovnaké výživné, ako v pôvodnom konaní.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
23. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. V predmetnom konaní súd zistil, že napriek tomu, že odporca s návrhom nesúhlasil, účastníci spolu intímne dlhodobo nežijú, komunikujú len ohľadom maloletých detí. Navrhovateľka stratila vo vzťahu k odporcovi dôveru z dôvodu, že tento ju opakovane obviňoval z nevery. Stratou dôvery došlo aj k citovému ochladnutiu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd mal za to, že manželstvo je nefunkčné
a toto rozviedol. Na čas po rozvode upravil pomery rovnako ako v predchádzajúcom konaní, teda zveril deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje riadne a zo strany otca určil výživné s tým, že ide síce o nízke výživné, ale otec podľa svojich možností prispieva aj nad rámec výživného, pokiaľ má finančné prostriedky.
28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.