Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/35/2019

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa - osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. A. XX, proti odporkyni (plnoletému dieťaťu - osoby oprávnenej na výživné): F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. T. XXXX/XX, F. W., v konaní zastúpenej splnomocnenou právnou zástupkyňou JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Radničná 4, Nové Zámky, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o späťvzatí návrhu na začatie konania a o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ (osoba povinná na plnenie si vyživovacej povinnosti) dňa 06.09.2019 doručil Okresnému súdu Nové Zámky návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Spis bol tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému postúpený dňa 19.09.2019.

2. Dňa 07.11.2019 doručil navrhovateľ späťvzatie návrhu na začatie konanie v celom rozsahu späť a žiadal predmetné konanie zastaviť, nakoľko mu boli zo strany súdu doručené fotokópie potvrdení o magisterskom štúdiu jeho dcéry (plnoletého dieťaťa) a ktoré preukazovali skutočnosť, že plnoleté dieťa sa ešte sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania a teda navrhovateľovi ešte trvá plnenie vyživovacej povinnosti. V späťvzatí návrhu otec okrem iného uviedol, že o dcérinom pokračovaní v štúdiu nemal vedomosť nakoľko medzi nimi riadna komunikácia nie je. Ak by bol o uvedenej skutočnosti informovaný, zrušenia vyživovacej povinnosti by sa nedomáhal, respektíve by svoj návrh zobral späť už skôr, ako jeho dcéra splnomocnila právnu zástupkyňu na zastupovania v tomto konaní. Navrhovať zároveň súdu predložil i potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktorá mu bránila včas sa vyjadriť k výzve súdu či trvá na podanom návrhu nakoľko jeho dcéra sa ešte sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania.

3. Plnoleté dieťa (osoba oprávnená na výživné) v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.12.2019 uviedla cestou svojej splnomocnenej právnej zástupkyne, že so späťvzatím návrhu na začatie konanie v celom rozsahu súhlasí. Okrem iného uviedla, že z obsahu navrhovateľovho späťvzatia návrhu vyplýva, že odporkyňa môže zato, že navrhovateľ

podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni predčasne, pretože mu neposlala oznámenie o pokračovaní v štúdiu tak, ako poslala minulý rok. Navrhovateľ svoj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti podal na súd dňa 6.9.2019, pričom odporkyňa v tom čase zápis do 2. ročníka denného magisterského štúdia absolvovaný nemala, teda v tom čase mu oznámenie o pokračovaní v štúdiu zaslať nemohla. Zápis do 2. ročníka denného magisterského štúdia bol dňa 16.9.2019.

Navrhovateľ tvrdí, že odporkyňu viackrát kontaktoval a navrhol jej, že ju zoberie k lekárovi a že jeho návrh bol zamietnutý. Ak by bolo toto tvrdenie navrhovateľa pravdivé, tak sa navrhovateľ mohol v rámci kontaktovania sa s odporkyňou dotazovať aj ohľadom štúdia odporkyne, čo však vzhľadom na vyššie uvedené neurobil. Navrhovateľovi nič nebránilo tomu, aby odporkyni zavolal alebo sa s ňou inak skontaktoval a mohli by spoločne odkomunikovať aj otázku týkajúcu sa jej vysokoškolského štúdia. Odporkyňa nenesie žiadnu zodpovednosť zato, že mu oznámenie o pokračovaní v štúdiu neposlala v čase, keď ním nedisponovala a ani zato, že sa navrhovateľ s ňou pred podaním návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nekontaktoval. Odporkyňa taktiež nemôže zato, že odporkyňa navrhovateľa po doručení návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nekontaktovala (hoci mu oznámenie o pokračovaní v štúdiu poštou poslala, potom čo ho mala vystavený), keď teda ani samotný navrhovateľ nekontaktoval odporkyňu pred podaním návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ mal byť aktívny aj v tom smere, že zistí, či odporkyňa pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu aj naďalej. Navrhovateľ pri podávaní návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti musel byť vedomý tej skutočnosti, že odporkyňa má právo zvoliť si advokáta, hoci to v danom prípade neurobila a taktiež má právo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o určenie advokáta, ktoré mu advokáta aj určilo. Odporkyňa ďalej nemôže ani zato, že v súvislosti s jej zastupovaním vzniknú aj trovy právneho zastúpenia. S poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že navrhovateľ mal vyvinúť viac aktivity na zistenie podstatných skutočností, ktorých existencia je nevyhnutná pri podaní návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a len navrhovateľ nesie zodpovednosť zato, že tento návrh podal predčasne. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, odporkyňa tento nezapríčinila, sama má vážne zdravotné problémy a z podania navrhovateľa ďalej vyplýva, že navrhovateľ po rekonvalescencii bude môcť byť aj naďalej pracovne činný. S poukazom na vyššie uvedené odporkyňa berie na vedomie späťvzatie návrhu navrhovateľa a navrhuje, aby súd priznal odporkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

5. Toto zákonné ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis a je vyjadrením jeho dispozičného oprávnenia nakladať s konaním alebo jeho predmetom. Samotné späťvzatie je dôvodom pre zastavenie konania, či už celkom alebo čiastočne. K späťvzatiu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Späťvzatie návrhu na začatie konania je podaním vo veci samej. Je jednostranným procesným úkonom, musí spĺňať všeobecné náležitosti podania, môže byť urobené písomne, ale aj ústne do zápisnice.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

7. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

9. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu, že v konaniach upravených , nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky stanovené v až 56 . Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania je obsiahnutý v ustanovení , avšak v takom prípade súd neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva ( až 110 ) a v konaniach vo veciach notárskych úschov ( až 359). V konaniach vo veciach určenia rodičovstva

a vo veciach notárskych úschov je prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z hľadiska vymedzenia týchto konaní je možné identifikovať zásadu úspechu a možno do istej miery akceptovať náhradu trov konania formou procesnej sankcie. Nárok na náhradu trov konania vzniká účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. V týchto konaniach je možné identifikovať procesný úspech vzhľadom na skutočnosť, že už z povahy veci vyplýva vznik určitého skutkového a právneho nesúladu, ktorého vyriešenie má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

12. Rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade s predstavuje tzv. „materiálny korektív.“ Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prestavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v - jedná sa o prelomenie generálnej klauzuly v konaniach podľa , kde vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení kritéria, či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. Plnoleté dieťa ako osoba oprávnená na výživné si v konaní uplatnila náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. V prejednávanej veci súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať osobe oprávnenej na výživné náhradu vzniknutých trov konania. Ani späťvzatie návrhu na začatie konania nemôže byť okolnosťou pre aplikáciu ustanovenia , ktoré sa použije len vo výnimočných prípadoch. V danom prípade navrhovateľ návrh na zrušenie výživného podal z dôvodu absencie vedomosti, že výživou oprávnená osoba pokračuje v magisterskom štúdiu. Navrhovateľ nemal možnosť z vlastnej iniciatívy zistiť, že dcéra v štúdiu pokračuje, nakoľko sa jedná o osobu plnoletú a školské zariadenie uvedenú informáciu ohľadne plnoletých osôb iným osobám neposkytuje bez ich súhlasu. Vzhľadom na charakter predmetnej veci a blízky rodinný vzťah medzi účastníkmi

konania (vzťah otec - dcéra) je podľa názoru súdu správne a spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám.

14. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

15. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

17. S poukazom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa, prihliadnuc na to, že plnoleté dieťa ako účastník konania so späťvzatím návrhu súhlasilo - súd konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.