Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-73-2025.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/73/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/X, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, IČO: 42369436, proti žalovanému: AXXO Media, s. r. o., Iža, Hlavná 189, IČO: 46171045, zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Komárno, Nádvorie Európy, Estónsky dom č. 36, IČO: 42368545, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/72/2023-192 zo dňa 9. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r – d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku zamietol žalobu a II. výrokom rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 34, § 35, § 36, § 37, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 46, § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní. Považoval za preukázané, a to aj bez potreby výsluchu svedkov a zvukovej nahrávky, že medzi sporovými stranami a tretími osobami, E. B., F. G. a A. B. ml. prebiehali rokovania, ktoré však nevyústili do uzavretia akejkoľvek dohody alebo zmluvy. Z nesporných skutkových tvrdení a predložených e-mailov bolo zrejmé, že účastníci sa dohodli na tom, že žalovanému doručia návrhy zmlúv, ktoré však žalovaný neakceptoval, a od rokovaní odstúpil. Súd prvej inštancie prijal záver, že na základe osobných stretnutí budúcich účastníkov zmlúv a prípadných predbežných ústnych dohôd, týkajúcich sa najmä nehnuteľností, sa nemožno s úspechom na súde domáhať nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, respektíve akúkoľvek dohodu o urovnaní, obsahujúcu aj kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti. Zdôraznil, že súd môže nahradiť prejav vôle iba vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať súdom nahradený prejav vôle spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre jeho platnosť, neobchádza zákon ani súdne alebo iné úradné rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že prejavená vôľa je primárnym atribútom právneho úkonu. Predstavuje súlad dvoch prvkov, ktorými sú vôľa a prejav. Ojedinelá zdanlivo neprejavená vôľa nedokáže zapríčiniť právny následok, rovnako ako ich nedokáže spôsobiť ani samotný prejav, v ktorom absentuje právne významná vôľa. Inými slovami vyjadrené, na vznik právneho úkonu je zaručene nutná existencia oboch prvkov tohto elementárneho pojmového znaku, teda tak bytie vôle, ako aj bytie jej náležitého prejavu.
1.2. Súd prvej inštancie poukázal aj na záver odvolacieho súdu, že v prejednávanej veci žalobca ani netvrdil, že by so žalovaným uzavrel zmluvu o budúcej zmluve a svoj nárok opieral o ústnu dohodu o urovnaní. Z hmotného práva nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného k dohode o urovnaní a žalobca preto v spore nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Zároveň žalobca podľa dohody o urovnaní ani nie je kupujúcim a účastníkmi právneho úkonu mali byť ďalšie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi sporu. Uviedol, že nepovažoval za dôvodné vypočuť navrhovaných svedkov zo strany žalobcu. Keďže svedkovia mali vypovedať o tom, čo nebolo sporné a síce, že došlo k predbežnej ústnej dohode, avšak k uzavretiu písomnej dohody alebo zmluvy nedošlo, považoval súd prvej inštancie odmietnutie navrhovaných výsluchov za dôvodné. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu zvukovou nahrávkou uviedol, že nezákonne získaným dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi ide najčastejšie o dôkazy, pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ, teda nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky a vychádzajúc z toho, že predbežná ústna dohoda nebola spornou, ako aj z právneho názoru, že ani vykonaním zvykovej nahrávky by táto nebola spôsobilá zvrátiť rozhodnutie súdu, tento dôkaz nevykonal. V závere súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vzhľadom na to, že nie je sporné, že od počiatku sporu nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f). Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci. Napriek tomu, že žalobca viac krát uviedol, že navrhuje vykonať dôkazy vo forme zvukovej nahrávky, ako aj výsluchy svedkov E. B. a F. G., a to za účelom preukázania skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne zistenie skutkového stavu veci, súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol. Týmto spôsobom a procesným postupom súd nesprávne zistil skutkový stav veci. To, že vyššie uvedená dohoda uzavretá bola, je práve súčasťou zvukovej nahrávky predloženej na súd. Žalobca však uviedol, že pokiaľ by existovali pochybnosti o zákonnosti zvukovej nahrávky, zabezpečil by prítomnosť F. G. a pána E. B. na pojednávaní, ktorí mali dosvedčiť existenciu ústnej dohody medzi jej účastníkmi, pretože boli pri nej prítomní a jeden z nich je účastníkom tejto dohody. Títo svedkovia mali takisto dosvedčiť, že zvuková nahrávka bola vyhotovená zákonným spôsobom. Tým pádom ide o skutočnosť podstatnú pre konanie, ktorej preukázanie súd nezabezpečil a neumožnil práve nevykonaním vyššie uvedených dôkazných prostriedkov. Konštatoval, že súd oba navrhnuté výsluchy odmietol, a ani pri jednom odmietnutí nie je daný jediný zákonný dôvod. Podľa jeho názoru, došlo zo strany súdu takisto k porušeniu princípu kontradiktórnosti vyjadreného v čl. 9 CSP a princípu rovnosti sporových strán vyjadreného v čl. 6 CSP. V závere uviedol, že prvým právnym úkonom (ústnym), ktorý prebehol na vyššie uvedenom rokovaní bola dohoda o tom, že zmluvné strany uzavrú dohodu o urovnaní v dohodnutom znení a následne aj kúpnu zmluvu. Vznikol teda záväzok uzavrieť nadväzujúce vyššie uvedené právne úkony, nakoľko strany sa dohodli o ich podstatných náležitostiach. Tým pádom, podľa názoru žalobcu, nemožno tvrdiť, že išlo len o nezáväzné rokovania, ale práve na tomto rokovaní došlo k uzavretiu zaväzujúceho právneho úkonu v ústnej forme, ktorý zakladá určité práva a povinnosti jeho účastníkov. Podľa názoru žalobcu sa teda jedná o inominát v zmysle § 51 OZ, ktorý obsahuje záväzok, ktorý však žalovaný nesplnil. Tým pádom, nakoľko obsahom tohto právneho úkonu ešte nie je samotný prevod nehnuteľností, nevyžaduje tento právny úkon písomnú formu v zmysle § 46 ods. 1 OZ. uvedené skutočnosti preukazuje práve obsah zvukovej nahrávky a tieto skutočnosti by preukázali výsluchy E. B. a F. G., ktorí boli pri tomto prítomní. Práve z tohto dôvodu je žalobca názoru, že súd nie len že nesprávne procesne viedol spor, ale aj nesprávne právne uchopil prejednávanú vec.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Odvolanie považuje za nedôvodné a odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP nenaplnené. Uviedol, že odvolanie žalobcu je v znení úplne totožným s prvým odvolaním žalobcu zo dňa 05.09.2024, t.j. žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie po zrušení (prvého) rozsudku zo dňa 05.08.2024 odvolacím súdom, obdržaní výzvy na späťvzatie žaloby, neunesení dôkazného bremena a bremena tvrdenia snaží opätovne na základe tých
istých tvrdení dosiahnuť zrušenie rozsudku napadnutého odvolaním bez toho, aby sa žalobca preukázal na súde prvej inštancie počas vykonaného dokazovania svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a existenciu platného záväzku, na ktorý sa odvoláva. Uviedol, že súd prvej inštancie v konaní postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu, že žalobu je potrebné zamietnuť aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní - bod 20. odôvodnenia rozsudku zo dňa 09.06.2025. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne vzhliadol na to, že medzi stranami sporu neboli sporné tvrdenia o tom, že by k rokovaniu malo prísť a mal byť písomne predložený návrh dohody, ktorej obsah však žalovaný neakceptoval z dôvodov, ktoré aj prostredníctvom svojho pr. zástupcu oznámil pr. zástupcovi žalobcu emailom zo dňa 19.10.2023. Žalobca v odvolaní uviedol, že má medzi stranami sporu existovať „platný záväzok“, čo však v konaní na súde prvej inštancie nijako nepreukázal, práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadny takýto záväzok neexistuje. Žalovaný trvá na tom, že žiadna dohoda medzi stranami sporu uzatvorená nebola a to ani inominátna, ani zmluva o budúcej zmluve a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný v zásade vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy a ani také tvrdenia, ktoré by bolo nutné spochybňovať zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol len to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, s čím však žalobca nesúhlasí, čo odôvodnil vo svojich doterajších písomných podaniach. Žalobca opätovne uvádza, že podľa jeho názoru súd nepostupoval správne čo do spôsobu vedenia sporu a zisťovania skutkového stavu veci. Napriek tomu, že žalobca viac krát uviedol, že navrhuje vykonať dôkazy vo forme zvukovej nahrávky, ako aj výsluchy svedkov E. B. a F. G., a to za účelom preukázania skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne zistenie skutkového stavu veci, súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol. Týmto spôsobom a procesným postupom súd nesprávne zistil skutkový stav veci. To, že vyššie uvedená dohoda uzavretá bola, je práve súčasťou zvukovej nahrávky predloženej na súd. Žalobca však uviedol, že pokiaľ by existovali pochybnosti o zákonnosti zvukovej nahrávky, zabezpečil prítomnosť F. G. a pána E. B. na pojednávaní, ktorí mali dosvedčiť existenciu ústnej dohody medzi jej účastníkmi, pretože boli pri nej prítomní a jeden z nich je účastníkom tejto dohody. Títo svedkovia mali takisto dosvedčiť, že zvuková nahrávka bola vyhotovená zákonným spôsobom. Žalovaný uviedol, že nemal medzi nimi vzniknúť žiadny záväzný právny úkon, s čím však žalobca takisto nesúhlasí a svoj nesúhlas a svoje tvrdenia odôvodnil v predošlom vyjadrení. Preto odvolaciemu súdu navrhol, aby vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu.
5. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.08.2025 len opakoval tvrdenia zo samotného odvolania, žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, ktoré zaslal na súd dňa 24.07.2025 a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného k dohode o urovnaní. Žalobca v konaní tvrdil, že sa so žalovaným dohodli , že uzatvoria Dohodu o urovnaní, ktorej obsah žalobca špecifikoval v žalobnom petite a podľa ktorej, malo dôjsť k vyrovnaniu medzi stranami sporu tým, že žalovaný na žalobcu prevedie zo svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX v katastrálnom území C. a na LV č. XXXX v katastrálnom území C.. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvý rozsudkom zo dňa 05.08.2024 č. k. 10C/72/2023-85 tak, že žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním žalobca,
o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 31.03.2025 č. k. 7Co/77/2024-148 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne rozhodol v poradí druhým napadnutým rozsudkom tak, že žalobu opätovne zamietol.
9. Odvolací súd po prejednaní veci a odvolacích námietok žalobcu uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho skutkového základu, že z hmotného práva nevyplýva žalobcovi oprávnenie domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného z Dohody o urovnaní a preto žalobca v spore nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie žalobcu a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z hľadiska nárokov, ktorých sa v konaní domáha. Žalobca sa navyše podanou žalobou domáhal vyvolať právny účinok aj voči tretím osobám, ktoré nie sú v prejednávanej veci v postavení žalobcov. Za týchto podmienok nie je možné, aby bol žalovaný, nahradením právneho úkonu zaviazaný k prevodu nehnuteľností, ktorými vlastníkmi by sa mali stať A. B., A. B. ml. a F. G. G., pričom osoby A. B. ml. a F. G. G. nevystupovali v súdnom konaní ako žalobcovia a iba vyjadrenie obsiahnuté v žalobe, že s podaným návrhom súhlasia nie je relevantné a dostatočné. Rovnako tak aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie predstavuje v tomto prípade prekážku v konaní, nakoľko žalovaný v čase podania žaloby nebol vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX katastrálne územie C., ktorých prevodu sa žalobca v konaní domáha. Na túto skutočnosť upozornil súd prvej inštancie aj samotnou výzvou na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP, ktorú adresoval žalobcovi (č. l. 59 spisu) a zároveň na to poukázal aj počas pojednávania, kde v zmysle § 181 ods. 2 CSP vyjadril svoje predbežné právne posúdenie tak, že žaloba je nedôvodná, nakoľko vzhliadol vady týkajúce sa nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie (č. l. 82 spisu). Žalobca v danom prípade nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, na základe ktorého môže požadovať plnenie od strany žalovaného, ktorý nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti.
10. Navyše za daných okolností, nie sú v konaní naplnené ani základné predpoklady k tomu, aby došlo k nahradeniu prejavu vôle žalovaného, nakoľko v konaní absentujú zákonné podmienky k aplikácii tohto inštitútu. V odvolaní žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že na rokovaní sa strany sporu dohodli, že uzavrú Dohodu o urovnaní (ktorú žalobca špecifikoval v žalobnom petite) a následne aj kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by došlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej by sa strany sporu dohodli že dôjde k prevodu sporných nehnuteľností zo strany žalovaného na žalobcu a preto sa žalobca dožaduje nahradiť prejav vôle žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery svojho rozhodnutia uvedené v uznesení zo dňa 31.03.2025 č. k. 7Co/77/2024-148 bod 13 a 14 v ktorom je uvedené, že nahradiť prejav vôle jednej zmluvnej strany možno v prípadoch, kedy je obsah zmluvy vopred zmluvnými stranami dohodnutý vo forme zmluvy o budúcej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať aspoň podstatné náležitosti konečnej zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, a kde sa prejav vôle jednej strany má nahradiť súdnym rozhodnutím. Z hľadiska formálneho ust. § 50a ods. 1 OZ vyžaduje písomnú formu takejto zmluvy. Vo všeobecnosti z vyššie uvedeného vyplýva, že na uzavretie platnej zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje: písomná forma, určenie doby, do ktorej sa má uzavrieť konečná zmluva a dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorá sa má uzavrieť.
11. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu sa uskutočnili rokovania, týkajúce sa predaja nehnuteľností, ale skutočnosť, že strany o predmete konania iba diskutovali, ešte nezaväzuje jednu stranu k záväzku o budúcom predaji, nakoľko tieto rokovania prebehli iba v ústnej rovine. Preto vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu o nevykonaní navrhovaných dôkazov (výsluch svedkov a vypočutie nahrávky) súd prvej inštancie správne poznamenal, že vykonanie uvedených dôkazov by nezvrátilo súdne rozhodnutie. Aj odvolací súd je toho názoru, že výpoveď svedkov o tom, že k rokovaniam došlo a čo bolo ich obsahom a tiež vypočutie nahrávky, by nemohlo mať za následok, pre absenciu písomnej zmluvy o budúcej zmluve, že žalobca by bol v konaní úspešný a súd by jeho žalobe vyhovel. Keďže v prejednávanej veci absentujú zákonné náležitosti nutné k tomu, aby súd nahradil prejav vôle jednej zmluvnej strany a vzhľadom k tomu, že v konaní nebola naplnená obligatórna náležitosť a to existencia písomnej zmluvy o budúcej zmluve, úplný okruh účastníkov konania a správne označenie legitimovaných sporových strán, na čo súd prihliada ex offo, nebolo možné žalobe vyhovieť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1CSP v celom rozsahu potvrdil.
12. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).