Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-123-2022.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-11C/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: P.. P. T., A.. XX.X.XXXX, E. XXXXX/XXA, W., zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: P. T., A. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 11C/86/2019-128, zo dňa 24.3.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2019 domáhala, aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovaným vyporiadal tak, že prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne pohľadávku z titulu vlastníctva obchodného podielu v obchodnej spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Dopravná 51, IČO: 45 262 594, voči žalovanému v sume 2.500 eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli manželia odo dňa uzavretia ich manželstva dňa 4.9.2004, do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva dňa 4.11.2016. Za trvania manželstva žalovaný nadobudol obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o. v sume 5.000 eur z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zápisu v obchodnom registri bol žalovaný spoločníkom tejto spoločnosti od 4.12.2009 do 10.6.2011. Keďže tento obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je vo výlučnom vlastníctve manžela - spoločníka, ide o majetkovú hodnotu oceniteľnú peniazmi, ktorá je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ žalovaný nadobudol a v celom rozsahu splatil obchodný podiel vo výške 5.000 eur, išlo o jeho výlučný majetok, na nadobudnutie ktorého sa vynaložili prostriedky zo spoločného majetku, a preto je v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva povinný nahradiť žalobkyni pohľadávku vo výške 1 hodnoty (kúpnej ceny) tohto obchodného podielu. Dodala, že žalovaný síce previedol tento svoj podiel na tretiu osobu (jeho matku Y. T.) s účinnosťou od 11.6.2011, avšak nakoľko so žalovaným už od februára 2011 nežila v spoločnej domácnosti, kúpnu cenu za prevedený obchodný podiel žalovaný využil výlučne na svoje vlastné potreby, čím ochudobnil ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovým zisteniam uviedol, že sporové strany
uzavreli manželstvo dňa 4.9.2004 v Nitre, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nitra, vo zväzku 49, ročník 2004, strana 162, poradové číslo 311. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 6C/75/2011-214, zo dňa 9.12.2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/85/2015-239, zo dňa 20.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016.
4. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalovaný dňa 4.12.2009 ako jediný spoločník založil obchodnú spoločnosť AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o.. Výška jeho vkladu je zapísaná v sume 5.000 eur. Majetková účasť žalovaného v tejto spoločnosti zanikla ku dňu 10.6.2011. Medzi stranami nebolo sporné, že majetková účasť žalovaného zanikla v dôsledku predaja jeho obchodného podielu matke žalovaného Y. T., ktorá sa od 11.6.2011 stala jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti, s majetkovou účasťou vo výške 5.000 eur.
5. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že sporové strany boli manželia v čase odo dňa uzavretia ich manželstva dňa 4.9.2004, do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 4.11.2016, ktorým časovým obdobím je zároveň vymedzené obdobie existencie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán žalovaný dňa 4.12.2009 nadobudol obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o. v hodnote 5.000 eur. Medzi stranami zostala sporná skutočnosť, z akých prostriedkov bol tento obchodný podiel žalovaného nadobudnutý, keď žalobkyňa tvrdila, že to bolo zo spoločných prostriedkov a naproti tomu žalovaný tvrdil, že ho nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré mal z predaja motorových vozidiel, ktoré pred uzavretím manželstva vlastnil a z dedičstva. Riešenie otázky, či nadobudnutie predmetného obchodného podielu sa uskutočnilo zo spoločných prostriedkov alebo z výlučných prostriedkov žalovaného nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej až tak významné, hoci v tomto sa stotožnil s názorom žalobkyne, že ak žalovaný tvrdil, že na nadobudnutie daného obchodného podielu použil výlučne svoje vlastné prostriedky, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré sa mu ale nepodarilo v konaní uniesť, a teda bez zbytočných pochýb preukázať, že skutočne obchodný podiel nadobudol len zo svojich výlučných prostriedkov.
6. Súd prvej inštancie dodal, že riešenie vyššie uvedenej otázky však nebolo pre rozhodnutie vo veci samej až tak významné, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný obchodný podiel ku dňu zániku manželstva sporových strán, t. j. ku dňu 4.11.2016 žalovaný už nevlastnil, čo znamená, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva už tento majetok neexistoval. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že výťažok z predaja, na ktorý sa tento obchodný podiel ako majetková hodnota transformoval, bol už ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva spotrebovaný. Skutočnosť, že žalovaný predmetný obchodný podiel ku dňu 4.11.2016 už nevlastnil napokon nebola medzi stranami sporná, keď obe strany zhodne tvrdili, že žalovaný tento obchodný podiel s účinnosťou od 11.6.2011 predal svojej matke Y. T. za cenu 5.000 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že obchodný podiel je výlučným majetkom toho z manželov, ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo/30/2009), a preto predmetný obchodný podiel žalovaného vo výške 5.000 eur treba v čase jeho existencie považovať za výlučný majetok žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania však bolo zistené, že počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, žalovaný tento obchodný podiel previedol na tretiu osobu. Výťažok z tohto prevodu (predaja), t. j. cena, za ktorú bol tento obchodný podiel predaný, sa podľa § 143 Občianskeho zákonníka stala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, t. j. ak aj bol predmetný obchodný podiel žalovaného nadobudnutý zo spoločných prostriedkov, jeho predajom sa výťažok opäť stal spoločnými prostriedkami.
7. Ďalej uviedol, že z uvedených skutočností vyplynulo, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému na polovicu hodnoty z výťažku z predaja predmetného obchodného podielu neexistuje, pretože celá hodnota tohto výťažku sa po predaji tohto obchodného podielu stala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a teda aj súčasťou majetku žalobkyne. Doplnil, že žalobkyňa v tomto prípade nemôže byť veriteľom, keďže predmet ňou požadovaného plnenia sa už nachádzal v jej vlastníctve a z logiky veci vlastník nemôže byť sám sebe veriteľom. Z tohto dôvodu treba žalobu vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože jediný žalobkyňou označený spoločný majetok, ktorý navrhla vyporiadať, vôbec nevznikol (resp. vôbec neexistuje), a teda neexistuje predmet, ktorý má súd vyporiadať. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie zdôraznil, že jedným zo základných
predpokladov pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že vec, ktorá má byť vyporiadaná, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ešte existovala. V rozhodovanom spore mal však za evidentné, že predmetný obchodný podiel žalovaného ako majetková hodnota ku dňu zániku manželstva sporových strán, t. j. ku dňu 4.11.2016 už neexistoval, lebo bol k 11.6.2011 prevedený na inú osobu zapísanú v obchodnom registri. Dal do pozornosti, že žalobkyňa sa žalobou nedomáha vyporiadania tohto obchodného podielu, ale pohľadávky k výťažku z jeho predaja, a to vo výške 2.500 eur. V žalobe a následne aj replike však sama žalobkyňa tvrdila, že tento výťažok žalovaný spotreboval pre vlastnú potrebu, pričom túto skutočnosť žalovaný nepopieral, a preto ju súd prvej inštancie považoval za nespornú, keďže v konaní nevyšla najavo dôvodná pochybnosť o jej pravdivosti. Súd prvej inštancie uzavrel, že z uvedeného potom vyplýva, že ak bol výťažok z predaja predmetného obchodného podielu spotrebovaný, znamená to, že zanikol, čiže ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán už neexistoval, čo opäť vedie k záveru, že neexistuje predmet, ktorý má súd vyporiadať.
8. Dodal, že tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný by jej mal nahradiť spotrebovanú hodnotu výťažku z predmetného obchodného podielu, pretože tento výťažok získal v čase, kedy spolu už nežili a netvorili spoločnú domácnosť, a tak ho spotreboval výlučne na svoju potrebu, a nie spoločnú potrebu, vyhodnotil ako neopodstatnené. Dal do pozornosti, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je síce každý z manželov povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho oddelený (samostatný, výlučný) majetok, to však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú splnené iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Argumentoval, že v danom prípade suma 2.500 eur z výťažku z predmetného obchodného podielu nie je nijako zvlášť významná, ktorá by dosahovala mimoriadnu výšku alebo sa vymykala z rámca bežných vecí, a ak sa zohľadní obdobie trvajúce viac než päť rokov od nadobudnutia tejto sumy až do zániku manželstva sporových strán, nemal dôvodné pochybnosti o spotrebovaní celej tejto sumy v rámci bežného chodu domácnosti, a preto nezistil žiadne mimoriadne dôvody, prečo by mala byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Doplnil, že na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že sporové strany už od februára 2011 nežili spolu v jednej domácnosti a od tohto času každý z manželov viedol svoju vlastnú domácnosť a náklady na svoje potreby si hradil z vlastných zdrojov príjmov. To však neznamená, že by každý z manželov mal automaticky mať nárok na polovicu príjmu druhého manžela, a to len preto, že každý z manželov celý svoj príjem (zárobok či už z podnikania alebo zo zamestnania) spotreboval výlučne na svoje a nie spoločné potreby.
9. Sumarizujúc uvedené, súd prvej inštancie v konaní nemal v čase ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán (t. j. ku dňu 4.11.2016) preukázanú existenciu pohľadávky žalobkyne z výťažku z predaja obchodného podielu žalovaného v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o., ktorú navrhovala vyporiadať a keďže žiaden ďalší spoločný majetok existujúci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporové strany v konaní riadne neoznačili a vo svojich podaniach nenavrhli vyporiadať (absentoval žalobný návrh, tzv. petit žaloby), žalobu za použitia § 143 ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C. s. p., keď žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže od začiatku konania tvrdil, že uplatnená pohľadávka žalobkyne nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle Čl. 17 Základných princípov C. s. p. však náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že mu v konaní súdne trovy (napr. na súdnom poplatku) alebo trovy právneho zastúpenia vôbec vznikli.
10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právne.
11. Namietal, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, že v podaní zo dňa 12.2.2021 uviedol, že na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014 prebieha konanie o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené a ktoré sa týka bytu na T. J. Č.. XX Q. W., ktorého vlastníkom bola matka žalobcu Y. T.. Žalobou v predmetnej veci, doručenou súdu dňa 16.5.2014, sa Y. T. domáhala určenia, že kúpna zmluva zo dňa 12.7.2004, uzavretá medzi menovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou, v znení dodatku č. 1, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. nadzemnom podlaží, vchod T. Č.. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemkoch parcelné č. XXXX/XX, parcelné č. XXXX/XX a parcelné č. XXXX/XX, so špecifikovaným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj k pozemkom, nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec W. - P.. Č.. H., okres W. G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálnym odborom (ďalej len „byt na T. J.“), je neplatná, a to na tom skutkovom základe, že pri podpise kúpnej zmluvy bola uvedené do omylu, keď vôbec nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu, ale bola presvedčená, že podpisuje len záložnú zmluvu, pričom kúpna cena jej vyplatená nebola. Dodal, že nakoľko Y. T. dňa XX.X.XXXX zomrela, dané konanie sa prerušilo až do skončenia konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/428/2020.
12. Ozrejmil, že žalobkyňa ako kupujúca dňa 12.7.2004 uzavrela s Y. T. ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod bytu na T. J. kde vyrástol, býval a žil spolu so svojou matkou a kde žije dosiaľ. Keďže kúpna zmluva zo dňa 12.7.2004 trpela vadami, dňa 2.6.2005 uzavrela žalobkyňa s matkou žalovaného dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a následne bol vklad vlastníckeho práva k bytu na T. J. povolený vkladom V-2143/04, zo dňa 22.9.2005. Na kúpu bytu čerpala žalobkyňa úver vo výške 800.000 Sk na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004, spolu s Dodatkom č. 1, ktorý bol načerpaný dňa 17.8.2004 a dočerpaný dňa 23.3.2005. Manželstvo so žalobkyňou uzatvoril dňa 4.9.2004 a toto trvalo do dňa 4.10.2016, pričom žalobkyňa nadobudla byt na T. J. vkladom do katastra nehnuteľností dňa 22.9.2005 pod V-2143/04, t. j. v čase, kedy už boli viac ako rok manželia. Doplnil, že nemá vedomosť ako dopadne dané konanie, v ktorom sa už ako dedič po pôvodnej žalobkyni domáha určenia, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľke Y. T.. Poukázal na to, že hoci je aktuálne právny stav taký, že na liste vlastníctva č. XXXX je vedená ako vlastníčka daného bytu žalobkyňa, pokiaľ by sa uvedený súdny spor právoplatne skončil zamietnutím žaloby, tak by daný byt spadal do bezpodielového spoluvlastníctva. Nakoľko dané konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, predpokladal, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva by malo byť prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014, a to v súlade s ustanovením § 164 C. s. p., keď bez skončeného konania nemohol ani riadne formulovať petit svojho protinávrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.
13. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nezoberal jeho návrhom obsiahnutým vo vyjadrení zo dňa 12.2.2021 ohľadne vlastníctva bytu a tejto genézy a nepočkal najmä na právoplatné rozhodnutie vo veci samej konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014. Rovnako namietal, že nebola vyriešená ani otázka vyporiadania úveru, ktorý žalobkyňa čerpala na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004 spolu s Dodatkom č. 1, ktorý bol splatený za trvania ich manželstva minimálne v sume 13.431 eur, ktoré peniaze zabezpečil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.2.2021 na str. 6 žiadal vrátiť byt na T. J. a aj splatiť daný úver, pričom súd prvej inštancie na to nereagoval a ani ho nevyzval, ani nepoučil o potrebe odstránenia vád petitu. Bol názoru, že mal byť poučený súdom prvej inštancie a potom by prípadné vady svojho protinávrhu určite odstránil. Poukázal na to, že súd nie je viazaný petitom návrhu pri otázkach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre prípad zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žiadal, aby bol potom do masy bezpodielového spoluvlastníctva zahrnutý predmetný byt a prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, bez povinnosti náhrady žalobkyni. Rovnako navrhol, aby do bezpodielového spoluvlastníctva boli zahrnuté aj splátky hypotekárneho úveru č. 2004015660, zo dňa 20.7.2004, spolu s Dodatkom č. 1, ktorého dlžníkom je žalobkyňa, vo výške zaplatených splátok počas trvania manželstva, ako budú zistené súdom v rámci vykonaného dokazovania.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietala nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na podanie odvolania zo strany žalovaného, keď poukázala na znenie § 359 C. s. p. a uviedla, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane v tom prípade, ak rozhodnutie bolo vydané v jej neprospech. Žalovaný vo všetkých svojich podaniach v rámci predmetného sporu uvádzal, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, uviedol to
dokonca aj na pojednávaní dňa 24.3.2022. Do pozornosti dala aj ods. 12 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže od začiatku konania tvrdil, že uplatnená pohľadávka žalobkyne nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na znenie § 366 C. s. p. argumentovala, že odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností a dôkazov nie je v danom prípade prípustná, nakoľko nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na ich pripustenie, keď doterajšie písomné podania žalovaného neobsahovali akúkoľvek zmienku o tom, že by mal byť byt na T. J. majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný dokonca vo vyjadrení zo dňa 10.2.2020 na strane č. 5 (posledná veta) uviedol, že daný byt do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu tvrdí v odvolacom konaní opak. Zdôraznila, že argumentácia žalovaného vo všetkých jeho podaniach spočívala a nadväzovala výlučne na obchodný podiel v spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o..
15. Vo vzťahu k žalovaným uplatneným odvolacím dôvodom uviedla, že tieto nepovažuje za naplnené, pričom z podaného odvolania vôbec nevyplýva, akého nesprávneho právneho posúdenia veci sa mal súd prvej inštancie dopustiť a k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal dospieť. Odvolaciu argumentáciu žalovaného vyhodnotila ako nedôvodnú. Odmietla, že by mala byt na T. J. získať podvodom, keď tento nadobudla v zmysle kúpnej zmluvy za stanovenú kúpnu cenu a hypotekárny úver, ktorý doteraz spláca vo vlastnej réžii. Bola názoru, že daný byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže kúpna zmluva medzi predávajúcou a žalobkyňou bola uzatvorená dňa 12.7.2004 a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 9.8.2004, t. j. pred uzatvorením manželstva žalobkyne a žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvodila, že žalovaný vo vzťahu k vlastníctvu bytu nemá žiadny nárok z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dala do pozornosti, že aj v závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie skonštatoval, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporové strany nemajú žiaden ďalší existujúci majetok, ktorý by mohol byť predmetom vyporiadania.
16. Žalovaný sa v odvolacej replike pridržal doterajších tvrdení a mal za to, že nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle jeho návrhov. Uviedol, že si je vedomý, že nemá právnické vzdelanie a jeho vyjadrenia tomu zodpovedajú, pričom počas pojednávania na súde prvej inštancie mal za to, že sa v prvom kole jedná len o vyporiadanie obchodného podielu v spoločnosti, čo bolo bezpredmetné, preto navrhoval zamietnuť návrh žalobkyne, ale nie jeho návrh na vyporiadanie. Mal za to, že o tom sa bude ešte len pojednávať a dovtedajšie pojednávanie sa týkalo výlučne len spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o., ktorej bol voľakedy spoločníkom. Rozhodne ale nenavrhoval, aby sa vyporiadanie nevykonalo vôbec. Dodal, že od tejto skutočnosti odvíja aj svoju procesnú legitimáciu na podanie odvolania, keď sa súd prvej inštancie jeho návrhom vôbec nezaoberal.
17. Žalobkyňa sa v odvolacej duplike pridržala svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a v celom rozsahu poprela tvrdenia žalovaného v odvolacej replike. Opätovne poukázala na nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalovaného na podanie odvolania, nakoľko toto právo sa priznáva len strane, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, čo v tomto prípade nebolo splnené. Argumentáciu žalovaného, od ktorej odvinul svoju procesnú legitimáciu na podanie odvolania považovala za absolútne nedôvodnú, keď žalovaný vo všetkých podaniach v rámci konania uvádzal, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť, čo uviedol aj na pojednávaní dňa 24.3.2022. Mala za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, preto žiadala, aby odvolací súd podané odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou, resp. aby napadnutý rozsudok potvrdil.
18. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania, viazaný však dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.10.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
19. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovaného o tom, že v rámci masy bezpodielového spoluvlastníctva mali byť vysporiadané aj byt č. X na T. J. Č.. XX Q. W. a splátky hypotekárneho úveru žalobkyne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby.
21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
22. Primárne odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalovaný založil odvolanie na námietke, že v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal byť vysporiadaný aj byt č. X na T. J. Č.. XX Q. W. a aj splátky hypotekárneho úveru žalobkyne z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda podstatou odvolania bolo tvrdenie žalovaného, že predmetom vyporiadania mali byť aj ďalšie položky, ktoré mali byť vyporiadané medzi stranami, pričom súd prvej inštancie sa týmito nezaoberal, možno žalovaného považovať napriek zamietnutiu žaloby za subjekt oprávnený podať odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech (§ 359 C. s. p.).
23. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na dispozičnú zásadu (konanie začína na návrh žalobcu) a tiež vzhľadom na prejednaciu zásadu, v zmysle ktorej súd prejednáva a rozhoduje veci na základe tvrdení a dôkazov predložených stranami, súd vyporiadava v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva len ten majetok, ktorý strany konania výslovne urobili predmetom vyporiadania, čo platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky každého z manželov. Osobitosť konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že ide o konanie, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Prejavom tejto skutočnosti je, že každá zo strán môže v priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty.
24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nezaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva žalovaným v podaní zo dňa 12.2.2021 uvedený byt č. X na T. J. Q. W., ani sa nezaoberal zápočtom finančných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve vyplatených na hypotekárny úver žalobkyne, keď na základe obsahu vyjadrení a podaní žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno uzavrieť, že by žalovaný predmetný byt a splátky hypotéky žalobkyne navrhol vyporiadať v rámci konania.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedenie existencie majetku v rámci vyjadrenia sa k veci samo o sebe nepostačuje na to, aby takáto zmienka mohla byť posúdená ako návrh na zaradenie daného majetku do masy bezpodielového spoluvlastníctva, resp. ako návrh na vykonanie zápočtu v rámci rozhodnutia. Aby podanie strany konania mohlo byť posúdené ako návrh na doplnenie masy majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve označenej protistranou, resp. ako návrh na vykonanie zápočtu, je nevyhnutné, aby bolo z podania zrejmé, že ním strana v konaní takýto cieľ sleduje a čoho sa v rozhodnutí v súvislosti s označeným majetkom domáha, čo však v podaní žalovaného zo dňa 12.2.2021, na ktoré poukazoval v odvolaní, absentovalo.
26. Za situácie, že žalovaný uvedený byt a aj splátky hypotekárneho úveru žalobkyne len uviedol v rámci vyjadrenia sa k podanej žalobe, v rámci opisu celkových okolností manželstva a nenavrhol predmetné položky vyporiadať v konaní, nešlo o taký nedostatok podania, ktorý by mal súd prvej inštancie povinnosť odstrániť postupom podľa § 129 C. s. p..
27. Nakoľko žalovaný neoznačil predmetný byt na T. J. Q. W. ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie nemal dôvod prerušovať konanie v zmysle § 164 C. s. p. do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/149/2014, pričom odvolací súd dodáva, že sám žalovaný návrh na prerušenie konania nepodal, teda ani z tohto nebolo možné pre súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalovaný žiada daný byt zaradiť do masy
bezpodielového spoluvlastníctva. Odvolací súd len na záver poznamenáva, že sám žalovaný v odvolacej replike potvrdil, že mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie je v prvom kole len o pohľadávke uplatnenej žalobkyňou, k čomu smeroval aj svoju argumentáciu a preto žiadal žalobu zamietnuť.
28. Pretože žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nenamietal proti záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa obchodného podielu v obchodnej spoločnosti AUTOSERVIS HAMILTON spol. s r.o. a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).