Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-108-2024.pdf
PDF · 101.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/108/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. XXXX/X, XXX XX D., IČO: 32 941 102, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F&G Partners s.r.o., so sídlom Družstevná 3554/5, 058 01 Poprad, IČO: 47 192 283, zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 5.227,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2024, č. k. 40Cb/98/2023 – 91, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17. apríla 2024, č. k.: 40Cb/98/2023 - 91.
II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.227,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 07.12.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.227,50 eur od 24.12.2019 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,- eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 28.10.2019 objednávkou č. 15/2019 objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vykonanie stavebných a armovacích prác na stavbe Brezy, Stará Lesná, pričom táto objednávka zakotvovala cenu diela vo výške 280,- eur/tona a priebežnú fakturáciu podľa odsúhlasených podpísaných prác konečným odberateľom. Žalobca vykonal pre žalovaného armovacie práce v období od 05.11.2019 do 20.11.2019 za cenu 4.591,90 eur a práce naviac za cenu 360,- eur. Cenu za vykonané práce v celkovej výške 4.951,90 eur si uplatnil faktúrou číslo 7/2019. Žalobca zároveň na základe objednávky č. 15/2019 vykonal pre žalovaného práce v hodinovej sadzbe 9,- eur od 20.11.2019 do 07.12.2019 v celkovej sume 2.227,50 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu uhradil žalobcovi dňa 28.11.2019 len 3.000,- eur.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že práce zo strany žalobcu boli vykonané nekvalitne, neprevzala ich oprávnená osoba a neexistovala medzi sporovými stranami dohoda o platobných podmienkach vo vzťahu k prácam naviac.
4. K dohode o cene prác naviac súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že si sporové strany ústne dojednali odmenu 9,- eur za každú hodinu práce naviac. Takto uplatnenú odmenu konateľ žalovaného potvrdil prevzatím a podpísaním jednotlivých faktúr uplatnených v tomto konaní. Konateľ
žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024 uviedol, že ak sa na stavbe vyskytli nejaké práce naviac, ktoré sa nedali fakturovať v zmysle objednávky (teda na základe tonáže), zmluvné strany sa dohodli na hodinovej sadzbe, ktorá musela byť odsúhlasená pánom B.. Žalovaný tak priamo na pojednávaní potvrdil dohodu medzi ním a žalobcom o hodinovej sadzbe za práce naviac, avšak neuviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške takto dojednanej ceny. V zmysle ustanovenia § 151 CSP považoval preto súd prvej inštancie takéto žalovaného popretie skutkových tvrdení žalobcu ako neúčinné. Súd prvej inštancie preto ustálil ako preukázanú cenu za práce naviac vo výške 9,- eur/hodina.
5. Vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác súd prvej inštancie uviedol, že z listov č. 3226, 3227, 3229 montážneho denníka vyplýva, že vykonané práce v rozmedzí od 05.11.2019 do 20.11.2019 prevzal za generálneho dodávateľa (spoločnosť STAVUNION, s.r.o.) Ing. Martin Haščák. Svojím podpisom potvrdil celkovú hmotnosť použitého materiálu 6.399,7 ton a práce naviac v rozsahu 40,- hod., ktoré boli zo strany žalobcu uplatnené faktúrou č. 7/2019. Súčasne z listu č. 3230 montážneho denníka vyplýva uskutočnenie prác v rozmedzí od 20.11.2019 do 07.12.2019 v rozsahu 247,5 hod., ktoré si žalobca uplatnil faktúrou č. 8/2019. V zmysle platobných podmienok uvedených v objednávke sa fakturácia uskutočňovala priebežne podľa odsúhlasených a podpísaných prác konečným odberateľom, ktorým bola spoločnosť STAVUNION, s.r.o. a za ktorú podľa zhodných tvrdení strán sporu, práce odsúhlasoval E. F. B.. Rovnaká skutočnosť vyplynula aj z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024. Námietka žalovaného, v zmysle ktorej E. F. B. nebol oprávnený na podpisovanie stavebných denníkov žalobcu, je preto v priamom rozpore jednak s objednávkou č. 15/2019 ako aj výpoveďou konateľa žalovaného. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že vykonané práce boli prevzaté a odsúhlasené. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by práce neboli vykonané v zmysle dohody. Žalovaný nezaslal žalobcovi oznámenie vád diela ani si neuplatnil nároky z prípadných vád. Súd prvej inštancie preto považoval práce, ktoré vykonal žalobca a ktoré žalovaný aj prevzal, za vykonané riadne.
6. Čo sa týka nesprávne označených faktúr, súd prvej inštancie toto považoval len za pisárske chyby, ktoré nemajú vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku. Je totiž celkom zrejmé, aký nárok a na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil.
7. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o neplnení povinností žalobcu voči jeho pracovníkom, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovaného poprel, predložil čestné prehlásenie F. F., pričom prípadné nevyplácanie dohodnutých odmien pracovníkom žalobcu nie je predmetom tohto konania. Zároveň súd prvej inštancie považoval za nepreukázané, že by žalovaný poskytol odmenu priamo pracovníkom žalobcu. V konaní predložil iba objednávku č. 20/2019 medzi ním ako odberateľom a G. H., resp. spoločnosťou LEJLA MARKOSTAV, s.r.o., na základe ktorej mali byť vykonané práce. Táto objednávka smerovala k tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou konania a predmet tejto objednávky a zmluvná odmena za vykonanie prác na základe tejto objednávky nie sú predmetom tohto konania.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzťah medzi stranami je obchodnoprávny, nakoľko obe sporové strany pri jeho uzatváraní vystupovali ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorenú zmluvu súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže žalobca ako zhotoviteľ vykonal armovacie práce a práce naviac pre žalovaného.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že tretiemu subjektu poskytol 5.514,- eur a tieto si započítava voči žalobcovi do výšky žalobcom uplatneného nároku, takéto započítanie nemožno považovať za relevantný právny úkon. Primárnym predpokladom pre započítanie je existencia vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a veriteľom. Pohľadávka 5.514,- eur, ktorú si chcel žalovaný započítať na pohľadávku žalobcu, nie je pohľadávkou voči žalobcovi, ale voči spoločnosti LEJLA MARKOSTAV, s.r.o., a to na základe objednávky číslo 20/2019. Nie je možné plnenie poskytnuté inému subjektu na základe inej objednávky, započítať voči nároku, ktorý má žalobca voči žalovanému. Započítací úkon žalovaného tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný.
10. V súvislosti s uplatnenými faktúrami súd prvej inštancie uviedol, že boli žalovaným riadne prijaté (konateľom Fritschom), ktorý ich podpísal a tieto žiadnym spôsobom nerozporoval čo do sumy či rozsahu vykonaných prác. Z faktúr vystavených na základe objednávky č. 15/2019 uplatnených v tomto konaní,
bola žalovaným nesporne uhradená suma 1.951,90 eur. Touto čiastočnou úhradou tak žalovaný podľa súdu prvej inštancie uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti, ktorá je predmetom tohto konania (§ 323 ods. 2, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).
11. K zamietnutiu návrhov na vykonanie dokazovania, výsluchom svedkov, súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému bola súdom prvej inštancie uložená povinnosť, aby na najbližšie pojednávanie zabezpečil účasť E. B.. Toto však žalovaný nesplnil, pričom zástupkyňa žalovaného nevedela uviesť dôvod, pre ktorý sa svedok nedostavil na nariadené pojednávanie. Zástupkyňa žalovaného nepožiadala, aby svedka predvolával súd prvej inštancie. Žalovaný nezabezpečil účasť tohto svedka ani na pojednávanie dňa 17.04.2024 (z dôvodu jeho pracovných povinností). Súd prvej inštancie tak napokon výsluch svedka E. B. (a to aj jeho písomným vyjadrením) zamietol, keďže žalovaný mal možnosť zabezpečiť účasť navrhovaného svedka na viacerých pojednávaniach a nemožno spravodlivo žiadať, aby súd prvej inštancie odročoval aj ďalšie pojednávanie za účelom vykonania takéhoto dôkazu. Čo sa týka svedka F., súd prvej inštancie uviedol, že keďže tohto svedka navrhoval vypočuť aj žalobca a svedkovi F. sa predvolanie na pojednávanie dňa 06.12.2023 nepodarilo doručiť, mal zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní dňa 17.04.2024 žalobca. Žalobca však nedokázal zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní dňa 17.04.2024, preto uviedol, že na vykonaní takéhoto dôkazu netrvá. Na to navrhol výsluch svedka F. (na pojednávaní dňa 17.04.2024, ktoré bolo už tretím pojednávaním vo veci) žalovaný. Súd prvej inštancie tak uviedol, že žalovaný sa nedbalo spoliehal len na procesnú aktivitu žalobcu, pričom vedel o upozornení súdu prvej inštancie, že ak žalobca nezabezpečí účasť navrhovaného svedka na najbližšom pojednávaní, takýto dôkaz sa nevykoná. S ohľadom na hospodárnosť konania už preto súd prvej inštancie v danom štádiu konania žalovaným navrhovaný výsluch svedka F. zamietol.
12. Žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), a to všetko z dôvodu nevykonania navrhnutého výsluchu svedkov F. F. a E. F. B. a náležitého nezohľadnenia skutočností vyplynuvších z výpovede svedka G. H.. Skutočnosť, že žalobca opakovane nesplnil súdom uloženú povinnosť zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, nemôže súd prvej inštancie vykladať v neprospech žalovaného a tvrdiť, že práve žalovaný bol pasívny čo do podania skoršieho návrhu na výsluch tohto svedka. Výsluch svedka F. sa žalovanému javí ako kľúčový pre náležité zistenie skutkového stavu. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval výpoveď svedka H., ktorý pracoval ako robotník na stavbe I. s F. F.. Výsluch tohto svedka podporuje procesnú obranu žalovaného, keď preukazuje, že pracovníci žalobcu zo dňa na deň odmietli pracovať na týchto stavbách, a preto ich následne vyplácal žalovaný. Vplyvom nevysporiadania sa s touto svedeckou výpoveďou je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Napokon žalovaný uviedol, že svojou čiastočnou úhradou neuznal záväzok ako celok, čo vyplýva z jeho konania v priebehu rokov, ktoré predchádzali začatiu súdneho konania (viď. stanovisko k upomienke žalobcu zo dňa 27.07.2021). Aplikácia § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka tak nebola správna.
15. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a navrhuje jeho potvrdenie. Uviedol, že žalovaný rozporuje nevykonanie výsluchu svedka F., pričom však tento v čestnom prehlásení vyvrátil obranu žalovaného. Svedok F. potvrdil, že pracoval pre žalobcu, že bol riadne vyplatený a že od p. J. (konateľa žalovaného) nedostali žiadne platby. Tvrdenie žalovaného o kľúčovosti výsluchu tohto svedka tak nie je správne. Nie je možné sa stotožniť ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Odvolacia replika ani odvolacia duplika podané neboli.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore, a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:
20. Dôkazná povinnosť strany konania znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak súd navrhnuté dôkazy vykoná, a tým sa preukážu skutkové okolnosti tvrdené stranou, hovoríme, že táto uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul (motiváciu) pre stranu konania, pretože v prípade, že zostane pasívna, môže jej to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore, stratu procesného úkonu, ak ho nevykonali včas a pod. (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 747, marg. č. 4.). Postup žalovaného, ktorý svedka F. navrhol vypočuť až na pojednávaní dňa 17.04.2024 po tom, čo bol návrh na výsluch tohto svedka zo strany žalobcu späťvzatý, nie je správny. Pre správne unesenie dôkaznej povinnosti ktoroukoľvek sporovou stranou je totiž nevyhnutné, aby ku každému skutkovému tvrdeniu, ktoré chce preukázať, označila a navrhla dôkaz. To žalovaný neučinil a navrhol dôkaz výsluchom svedka až na treťom pojednávaní (a aj to bez jednoznačného uvedenia, ktoré svoje skutkové tvrdenie chce svedeckou výpoveďou tohto svedka preukázať – pozn. odvolacieho súdu). Skutočnosť, že výsluch tohto svedka navrhovala v konaní druhá sporová strana (žalobca) vonkoncom neznamená, že žalovaný nemusel tento dôkaz označiť (a riadne a včasne navrhnúť jeho vykonanie) pri uvedení svojho skutkového tvrdenia. Spoliehanie sa žalovaného na to, že žalobcom navrhovaný výsluch svedka zabezpečí aj preukázanie jeho (skoršie uvádzaných) skutkových tvrdení, nie je síce prejavom jeho pasivity v konaní, ale je prejavom riskantnej procesnej taktiky. Táto je dovolená, ale vo svojej podstate rozporná s prejednacím princípom a princípom koncentrácie konania, zakotvenými v Civilnom sporovom poriadku. Absencia riadneho a včasného návrhu na vykonanie tohto dôkazu spôsobila, že súd prvej inštancie správne a v zmysle zásad rýchlosti, hospodárnosti a koncentrácie konania tento žalovaným neskoro a nenáležite navrhnutý dôkaz už v danom štádiu konania nevykonal.
21. Čo sa týka navrhovaného výsluchu svedka E. F. B., aj v tomto prípade bol postup súdu prvej inštancie správny. Žalovaný v súlade s § 197 ods. 1 CSP mal zabezpečiť účasť tohto svedka na pojednávaní, a to už dňa 07.02.2014. To sa mu však nepodarilo, pojednávanie bolo (aj z tohto dôvodu) odročené. Žalovaný mal zabezpečiť tohto svedka aj na ďalšie pojednávanie nariadené na 17.04.2024. Ani na toto pojednávanie sa však žalovanému účasť svedka E. B. zabezpečiť nepodarilo, pričom o tejto skutočnosti v predstihu súd prvej inštancie neinformoval. Hoci sa teda uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci, svedok stále vypočutý nebol, pričom zodpovednosť za to možno pričítať len žalovanému. Ďalšie odročenie pojednávania nebolo žiadúce a uplatnenie sudcovskej koncentrácie súdom prvej inštancie tak aj v tomto prípade bolo plne namieste.
22. Z § 220 ods. 2 CSP, ktorý uvádza, aké jednotlivé náležitosti musí obsahovať odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, nevyplýva povinnosť súdu prvej inštancie opisovať, čo bolo zistené vykonaním každého jednotlivého dôkazného prostriedku. Odôvodnenie musí obsahovať skutkové závery súdu prvej inštancie (s náležitým vysvetlením, z akých konkrétnych dôkazov vyplynuli). Preto, ak odôvodnenie rozsudku neuvádza, že súd prvej inštancie prihliadol aj na svedeckú výpoveď svedka G. H. a aké jednotlivé skutočnosti z nej vyplynuli, neznamená to, že ju súd prvej inštancie nevzal v úvahu. Neuvádzanie skutočností zistených výsluchom svedka H. teda nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozsudku v prípade, ak táto nemala vplyv na skutkové závery. Tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak nie je naplnený.
23. Nadväzujúcou otázkou potom je, či skutočnosti zistené z výpovede svedka H. skutočne nemali vplyv na správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že svedok H. pracoval na stavbách Himaláje a Brezy približne v novembri 2019 s p. F., ktorý ho na túto prácu oslovil. Mal živnosť a na túto vystavoval faktúry, ktoré dal p. J. (konateľovi žalovaného) a ten ich uhrádzal. So žalobcom sa svedok H. nepozná. Odvolací súd má za to, že z tejto svedeckej výpovede žiadne významné skutočnosti pre toto konanie nevyplynuli. Ani žalovaný v podanom odvolaní nevysvetlil, ako mala táto výpoveď svedka H. ovplyvniť skutkové závery súdu prvej inštancie, či ako podporovala jeho procesnú obranu. Skutkové závery súdu prvej inštancie sú tak vecne správne. Nie je tak naplnený ani tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
24. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Splnenie predpokladu „možno usudzovať“ môže vyplynúť z rôznych okolností, napríklad z korešpondencie medzi dlžníkom a veriteľom, účtovných dokladov, či konkrétneho správania dlžníka, že zvyšok dlhu neuznáva, prípadne sám dlžník pri čiastočnom plnení uvedie, že zvyšok dlhu neuznáva... Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku (OVEČKOVÁ O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. a II. zväzok. Wolters Kluwer s. r. o. Bratislava. 2017). V danom prípade síce žalovaný uvádza, že svojim správaním dával najavo, že zvyšnú časť dlhu neuznáva, avšak žiadne takéto konkrétne správanie zo spisu nevyplýva. Čiastočná úhrada faktúry č. 7/2019 mala nastať dňa 28.11.2019 a až do reakcie žalovaného zo dňa 27.07.2021 na upomienku žalobcu, nie je preukázané žiadne správanie žalovaného, ktorým by dal najavo, že zvyšok dlhu neuznáva. Naopak obe faktúry, ako to správne súd prvej inštancie uzavrel, boli žalovaným riadne prijaté (konateľom Fritschom), ktorý ich podpísal a tieto žiadnym spôsobom nerozporoval čo do sumy či rozsahu vykonaných prác. Ani právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak netrpí namietanou vadou. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP tak rovnako nie je naplnený.
25. Odvolanie žalovaného tak nebolo dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie (aj čo sa týka priznaného príslušenstva a výroku o trovách konania) je vecne správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).