Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: J. D., X.. XX. X. XXXX, V. L. M. na F. XX, L., zast. JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovanej: Y. E., K.. E., X.. XX. XX. XXXX, V. L. B. XX, V.S., zast. Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. sa zamieta.

II. Konanie sa zastavuje v časti o určenie, že F. F., K.. V. je vlastníčkou nehnuteľností v podiely 1/2 zapísaných na Z. Č.. XXXX, vedeného pre katastrálneho Ú. Y., S. L.-X. H., S. L. A., C. V. L. Č.. X, Y. (Č.) M. na F. XX, J.-J. X. X. J. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku v J. XXXXX/XXXXX.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanej sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca sa domáhal určenia, že je sám vlastníkom, v podiely 1/2 a F. F., K.. V. Y. J. X/X, nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXXX, vedeného pre F. Ú. Y., S. L.-X. H., S. L. A., C. V. X.P. J. Č.. X, X. J., Y. (Č.) M. na F. XX, a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku v podiely XXXXX/XXXXX (po zmene žaloby, pripustenej na pojednávaní).

2. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.

3. Žalovaná nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy Y.-XXXXX/XXXX zo dňa 2. 11. 2020. Napriek tomu má za to, že vlastníkom je spolu s bývalou manželkou F. F., K.. V., s ktorou bol v roku 2012 rozvedený na základe rozsudku vydanom Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. . Keďže v lehote troch rokov nedošlo k vysporiadaniu BSM, zostal ako bývalí manželia podielovými a nie bezpodielovými spoluvlastníkmi majetku.

4. Nehnuteľnosť, pôvodne rodinný dom, ako manželia nadobudli kúpnou zmluvou uzavretou dňa 5. 7. 2000. Dňa 7. 1. 2009 pod Y.-XXXXX/XX nehnuteľnosť previedli na spoločnosť G-trading s.r.o. (IČO: 31 347 932, so sídlom Moskovská 15, Bratislava), ktorá už neexistuje, je vymazaná z obchodného registra. Bol vtedy konateľom a jediným spoločníkom. Medzičasom nehnuteľnosť viackrát zmenila vlastníka a

prešla rozšírením a prestavbou až sa v súčasnosti nakoniec nachádza v držbe žalovanej, ktorí sú zapísaní ako vlastníci.

5. V súvislosti s predajom pôvodnej nehnuteľnosti v roku 2008, keďže sa zmluva uzatvárala s s.r.o., kde konateľom bola blízka osoba, bolo treba splniť zákonnú podmienku danú platným v danom čase. A to konkrétne podmienku podľa ktorý znel: Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

6. V zmysle zákona požiadal Obchodný register vedený Okresným súdom Bratislava I ešte pred podaním návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností o uloženie príslušných dokumentov do zbierky listín. Po niekoľkých rokoch však zistil, že Obchodný register si povinnosť nesplnil a dokumenty do zbierky listín neuložil. Vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený bez toho, aby bola zákonná podmienka splnená.

7. Z uvedeného dôvodu sa kúpna zmluva, ktorou s bývalou manželkou previedol pôvodnú nehnuteľnosť na vyššie uvedenú s.r.o., nikdy nestala účinnou, a teda podľa zásady nemo plus iuris neboli zákonné ani všetky nasledujúce prevody nehnuteľnosti. A teda vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej aj s bývalou manželkou, a to každý v podieloch 1/2.

8. Naliehavý právny záujem osvedčuje tým, že je potrebné odstrániť právnu neistou vyplývajúcu zo zápisu v katastri nehnuteľností a faktom, že podľa zákona je zrejme skutočný vlastník iný, ako je uvedený v katastri nehnuteľností.

II. Vyjadrenie žalovanej k žalobe

9. Žalovaná sa žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť. Uviedla nasledovné.

10. Žalobe súd nemôže vyhovieť z dôvodu nedostatku v okruhu strán sporu. Žalobca žiada o určenie vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá nie je stranou sporu.

11. Čo sa týka , ten nie je možné vykladať tak, ako uvádza žalobca v žalobe. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu, najmä rozhodnutie sp. zn. , posudzovala aj správnosť výkladu v rovnakej situácií, v ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti bez uloženia príslušných dokumentov do zbierky listín, a to rovnako ešte v čase pred tým, ako bol novelou doplnený . Práve následne doplnený ods. 7 súd použil podporne na účely výkladu , hoci novela doplnením ods. 7 bola účinná až po prevode vlastníckeho práva, t. j. tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu plynie:

„Pokiaľ odvolací súd v bode 10. odôvodnenia svojho rozhodnutia za základnú odvolaciu námietku považoval to, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou REALITY, a. s. ako predávajúcim a REALITY HOTELS, a. s. ako kupujúcim uzavretej dňa 26. 5. 2008 nemohla nadobudnúť účinnosť z dôvodu nesplnenia kogentných povinností vyplývajúcich z ust. , dovolací súd upozorňuje, že nevzal do úvahy hlavný účel ., ktorým je zabrániť obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a v tomto zmysle má byť aj predmetné ustanovenie vykladané (plnenia sa označujú aj ako tzv. skryté nepeňažné vklady). Odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul uviesť splnenie podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia (či sú splnené predpoklady pre vznik povinnosti uložiť znalecký posudok do zbierky listín s následkom odkladu účinnosti kúpnej zmluvy) a nedostatočne uviedol ako uvedené ustanovenie na daný prípad vyložil (pri výklade jeho dôsledkov opomenul prihliadnuť na vyššie uvedený hlavný účel tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), pričom na jeho základe založil svoje rozhodnutie. Nereagoval tak na námietky žalobcu voči aplikácii daného ustanovenia na daný prípad. Odvolací súd tiež opomenul vysporiadať sa s tvrdením žalobcu spočívajúcim v jeho dobromyseľnom nadobudnutí

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam (i faktickej držbe predmetných nehnuteľností) na základe v poradí štvrtého prevodu - kúpnej zmluvy zo dňa 26. 5. 2008 a nezaoberal sa ani širšími súvislosťami skutkových okolností jednotlivých prevodov predmetných nehnuteľností, a najmä štvrtého prevodu spoluvlastníckeho práva na spoločnosť žalobcu. Len ako poznámku na okraj (keďže právne posúdenie veci a jeho správnosť nebola predmetom dovolacieho prieskumu) dovolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1. júla 2015 zákonodarca doplnil do uvedeného ustanovenia , v ktorom zákonodarca upresnil dôsledky zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť pre nesplnenie tak, že účastníci takejto zmluvy sa môžu domáhať vrátenia hodnoty vzájomného plnenia, pričom nedostatok založenia znaleckého posudku do zbierky listín neznamená neplatnosť predmetnej zmluvy a upravil ručenie členov štatutárneho orgánu, ktorí boli jeho členom v čase poskytnutia plnenia zo zmluvy (okrem iného zákonodarca zúžil aplikáciu tohto ustanovenia len na akciové spoločnosti). Z uvedeného doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku nedodržania , mohlo dôjsť riadne k prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť, čím sa zo strany zákonodarcu chcela zrejme docieliť ochrana tretích osôb, ktoré možno už nadobudli daný majetok od obchodnej spoločnosti. Uvedené dáva zmysel aj pri pohľade na cez jeho hlavný účel. Z obsahu spisu ďalej dovolací súd zistil, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal otázkou dobrej viery a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa v zmysle , hoci žalobca uvedeným argumentoval v rámci svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu žalovaného.“

12. Ďalej akcentuje, že bola a aj jej právni predchodcovia boli dobromyseľní nadobúdatelia nehnuteľnosti. Poukázala na nález Ústavného súdu zo dňa 16. 3. 2016, sp. zn. . Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri spochybňovaní treťou osobou. Otázkou dobrej viery pri nadobúdaní od nevlastníka sa zaoberá aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. .

13. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v žalobe (zbierka listín obchodného registra, výška kúpnej ceny), preto neuniesol dôkazné bremeno.

14. Jej právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť písomnou kúpnou zmluvou, pričom Okresný úrad, katastrálny odbor povolil vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

15. Ak by súd napriek vyššie uvedenému právnemu názoru Najvyššieho súdu dospel k záveru, že zmluva, ktorou žalobca previedol svoje vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť, je právne neúčinná, potom je potrebné daný prípad posúdiť tak, že jej právni predchodcovia vstúpili na základe odvkladovanej kúpnej zmluvy do dobromyseľnej a nikým nerušenej držby, pričom do započítaním držby svojich právnych predchodcov nadobudla vlastnícke právo vydržaním.

III. Replika žalobcu

16. Žalobca zopakoval argumentáciu zo žaloby. Žiadal o určenie vlastníckeho práva, avšak už s tým, že je ich vlastníkom v podiely 1/2 a žalovaná v podiely 1/2.

IV. Procesný vývoj

17. V ďalšej časti konania sa žalovaní písomne k replike žalobcu nevyjadrili.

18. Súd vo veci vykonal pojednávania. Na poslednom z nich vo veci rozhodol.

19. Súd vyhodnotil repliku žalobcu v časti určenia, že sa domáha, že je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2 a žalovaná v podiely 1/2 ako čiastočné späťvzatie žaloby, a to v časti určenia, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je F. F., K.. V. Y. J. X/X. A to z dôvodu, že žalobca sa týmto podaním už nedomáha určenia vlastníckeho práva v prospech F. F., K.. V., oproti požiadavke zo žaloby. Preto ide o čiastočné späťvzatie žaloby. Vzhľadom na to súd aplikoval v tejto časti ,

podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalovaná nevyjadrila s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas. Vzhľadom na to súd výrokom I. konanie zastavil v časti o určenie vlastníckeho práva v prospech F. F., K.. V.. Predmetom žaloby tak zostalo určenie, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi v žalobe označených nehnuteľností každý v spoluvlastníkom podiely 1/2.

V. Skutkový stav veci

20. Skutkový stav tak, ako ho opísal žalobca v žalobe, tomto prípade sporný nebol.

21. Súd nevykonal dôkazy zabezpečením spisu z Obchodného registra týkajúceho sa sporného prevodu a výsluchu žalobcu, pretože tieto považoval súd za nadbytočné. Na právnom posúdení veci by vykonanie týchto dôkazov nič nezmenilo.

VI. Návrh na prerušenie konania a rozhodnutie o ňom

22. Žalobca na pojednávaní navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , z dôvodu, že ide o spor týkajúci sa iného bytu v bytovom dome a je obdobný tomuto sporu.

23. Súd tento návrh zamietol, pretože sa nevedie iné konanie, ktoré by malo priamy význam na rozhodnutie tejto veci. A teda nerieši sa v inom konaní otázka, ktorá má vplyv na toto konanie. Preto súd podľa tento návrh žalobcu výrokom I. zamietol.

VII. Hodnotenie veci súdom

24. Žalobca sa domáha žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, a to tak, že je sám vlastníkom v podiely 1/2 a žalovaná tiež v podiely 1/2/. Preto súd aplikoval .

Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Súd preto skúmal, či žalobca na určení vlastníckeho práva má naliehavý právny záujem. Tento súd skúma aj bez toho, aby to sporové strany namietali (uznesenie Ústavného súdu zo dňa 12. 12. 2023, sp. zn. ).

26. Súdna prax je ustálená na názore, že „naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 29. 11. 2021, sp. zn. ; pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 31. 7. 2024, sp. zn. ).

27. Čo sa týka určenia, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2, súd dospel k záveru, že žalobca má aj na podklade ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Tvrdí totiž rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a skutočným stavom vlastníctva. Meritórne tak mohol uvedené určenie súd prejednať.

28. Čo sa týka určenia, že žalovaná je vlastníčkou v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2, tak v tomto prípade absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaná už totiž je vlastníčkou označených nehnuteľností, a teda nie je prítomný rozpor medzi údajmi katastra nehnuteľností a skutočným stavom vlastníctva. Už určením, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v podiely 1/2, by bol dosiahnutý zápis v katastri nehnuteľností, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníkom podiely 1/2. Samotné určenie tohto dôsledku súdom by preto bolo nadbytočné. Preto vo vzťahu k tomu určeniu je žaloba žalobcu nedôvodná.

29. Žaloba je vecne nedôvodná v prípade určenia, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiele 1/2. Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva, ktorou so svojou vtedajšou manželkou

previedli v žalobe označené nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť G-trading s.r.o. (a z ktorej sa následne dostali nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej), sa nikdy nestala účinnou, keďže Obchodný register si nesplnil povinnosť podľa a do zbierky listín neuložil príslušné dokumenty, hoci k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností došlo.

30. Podľa platilo ku dňu 17. 12. 2008 (kúpna zmluva bola uzatvorená podľa žalobcu k tomuto dňu - pozri č. l. 7 spisu), že ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

31. K zmyslu a účelu tohto ustanovenia sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril Najvyšší súd. Uviedol, že „z dikcie vyplýva, že sa vzťahuje len na odplatné nadobúdanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka (tzv. skrytý nepeňažný vklad), na základe zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom (kupujúcim) na jednej strane a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim) na strane druhej, nie však na odpredaj majetku spoločnosti spoločníkovi. Hlavným účelom je zabránenie obchádzaniu pravidla o splácaní nepeňažných vkladov a v tomto zmysle má byť aj predmetné ustanovenie vykladané (k tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28. júla 2021)“ (uznesenie zo dňa 30. 6. 2022, sp. zn. , bod 26.).

32. Ustanovenie zákonodarca precizoval s účinnosťou od 1. 7. 2015 vložením dôsledku zmluvy, ktorá nenadobudla podľa uvedeného ustanovenia účinnosť. V uznesení zo dňa 28. 7. 2021, sp. zn. Najvyšší súd skonštatoval, že „s účinnosťou od 1. júla 2015 zákonodarca doplnil do uvedeného ustanovenia , v ktorom zákonodarca upresnil dôsledky zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť pre nesplnenie tak, že účastníci takejto zmluvy sa môžu domáhať vrátenia hodnoty vzájomného plnenia, pričom nedostatok založenia znaleckého posudku do zbierky listín neznamená neplatnosť predmetnej zmluvy a upravil ručenie členov štatutárneho orgánu, ktorí boli jeho členom v čase poskytnutia plnenia zo zmluvy (okrem iného zákonodarca zúžil aplikáciu tohto ustanovenia len na akciové spoločnosti). Z uvedeného doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku nedodržania , mohlo dôjsť riadne k prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť, čím sa zo strany zákonodarcu chcela zrejme docieliť ochrana tretích osôb, ktoré možno už nadobudli daný majetok od obchodnej spoločnosti. Uvedené dáva zmysel aj pri pohľade na cez jeho hlavný účel“ (relevantné boldom zvýraznil súd - pozn. súdu).

33. Vzhľadom na uvedenú judikatúru má súd za to, že aj neúčinná zmluva podľa mohla spôsobiť riadny vklad vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť. Porušenie preto nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Obchodná spoločnosť, na ktorú žalobca so svojou vtedajšou manželkou previedli v žalobe označené nehnuteľnosti, sa stala riadnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Tento záver spôsobuje, že žaloba je v časti určenia, že žalobca je vlastníkom v žalobe označených nehnuteľností v podiely 1/2 nedôvodná.

34. Súd sa zároveň stotožnil s argumentáciou žaloby o nedôvodnosti žaloby vzhľadom k § 9 ods. 1 poslednej vety zákona o Obchodnom registri, podľa ktorého predložením na príslušnom registrovom súde sa listina považuje za uloženú v zbierke listín. Žalobca preukázal predloženie listiny, ktorá mala byť uložená v zbierke listín, čím sa považuje zo zákona za tam uloženú.

VIII. Záver a náhrada trov konania

35. Zhrnúc uvedené, súd výrokom I. zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, výrokom II. čiastočne konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Výrokom III. súd žalobu zamietol dielom z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu (k určeniu, že žalovaná je vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiely 1/2), dielom z dôvodu vecnej neopodstatnenosti.

36. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Súd hodnotil procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania podľa . Dospel k záveru, že to bol žalobca, pretože čiastočne zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Náhrada trov konania v tejto časti patrí žalovanej. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V tejto časti súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa . Žalovaná bola v tejto časti úspešná, a preto je v tejto časti náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené súd výrokom IV. priznal žalovanej plný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia .