Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-3C-51-2020.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-3C/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. a 3/ G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., všetci zastúpení: Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.676,72 EUR,
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 838,36 EUR, žalobcovi 2/ sumu 419,18 EUR a žalobcovi 3/ sumu 419,18 EUR.
II. Žalobcovi 1/, žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.11.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 09.09.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.665,75 EUR z titulu úrokov z omeškania zo sumy neskoro uhradenej žalovaným na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/6/2018 zo dňa 29.01.2019.
2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 18.09.2014 podali na Okresnom súde Poprad žalobu o zaplatenie sumy 80.000 EUR, na tom skutkovom základe, že dňa 28.10.2011 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motorového vozidla povinne zmluvne poistený u žalovaného. Pri tejto nehode došlo k usmrteniu B. B., ktorá bola manželkou žalobcu v 1. rade a matkou žalobkýň v 2. a 3. rade. Dňa 05.10.2017 súd prvej inštancie, usmernený právnym názorom odvolacieho súdu po zrušení predchádzajúceho medzitýmneho rozsudku, rozhodol rozsudkom č.k. 17C/66/2016 – 142 zo dňa 05.10.2017, že žalobu žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcov dňa 29.01.2019 rozhodol vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 14Co/6/2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 40.000,- EUR, žalobkyni v 2. rade sumu 20.000,- EUR a žalobkyni v treťom rade sumu 20.000,- EUR, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/6/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019 a vykonateľnosť dňa 15.03.2019. Žalovaný si povinnosť zaplatiť uvedené sumy splnil až dňa 16.08.2019. Tým sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sa tak podanou žalobou domáhali zaplatenia úrokov z omeškania, na ktoré im vznikol nárok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Na základe návrhu žalobcov vydal vo veci Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.11.2019 platobný rozkaz sp. zn. 27Up/1652/2019. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že nárok žalobcov neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Uviedol, že žalobcovia v žalobe tvrdia, že celková suma vo výške 80.000,- EUR bola zo strany žalovaného uhradená dňa 16.08.2019. Táto skutočnosť však zo žaloby resp. príloh k nej nevyplýva a moment úhrady dlžnej sumy zo strany žalovaného nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaný tak nárok označil za nepreukázaný a žalobu za zmätočnú. Žalobu žiadal zamietnuť.
4. K odporu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorý iba skonštatovali, že trvajú na podanej žalobe.
5. Súd v zmysle § 167 ods. 4 CSP doručil repliku žalobcov dňa 04.02.2021 žalovanému. Žalovaný sa k replike nevyjadril.
6. Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2025 po výzve súdu žalobcovia rozšírili a zmenili žalobný návrh tak, že požadovali uhradenie sumy 838,36 EUR žalobcovi v 1. rade a sumy po 419,18 EUR žalobcom v 2. a 3. rade. Súd uznesením č.k. B1-3C/51/2020-101 zo dňa 29.09.2025 zmenu žaloby pripustil.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcami, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/6/2018-191 zo dňa 29.01.2019 (č.l. 10 až 15) a doložkou právoplatnosti uvedeného rozsudku (č.l. 17).
8. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za preukázané, že Krajský súd v Banskej Bystrici vydal rozsudok č.k. 14Co/6/2018-191 zo dňa 29.01.2019, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/66/2016-142 zo dňa 05.10.2017 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 40.000,- EUR, žalobcovi v 2. rade sumu 20.000,- EUR a žalobcovi v 3. rade sumu 20.000,- EUR, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019 a vykonateľnosť dňa 15.03.2019.
9. Podľa § 151 ods. 1 CSP: „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“
10. Podľa § 151 ods. 2 CSP: „Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“
11. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že žalovaný si povinnosť uhradiť žalobcom sumy priznané v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/6/2018-191 zo dňa 29.01.2019 splnil až dňa 16.08.2019. Túto skutočnosť v konaní tvrdili žalobcovia, pričom ju nepreukázal žiadnym dôkazom. Išlo však o dostatočne určité skutkové tvrdenie, ktoré nebolo zo strany žalovaného účinne popreté. V zmysle § 151 ods. 2 CSP sa na účinné popretie skutkového tvrdenia, ktoré sa týka konania strany vyžaduje, aby táto strana uviedla vlastné skutkové tvrdenie. Túto povinnosť si žalovaný v konaní nesplnil. Žalovaný len uviedol, že tvrdenie žalobcov o zaplatení dlžnej sumy dňa 16.08.2019 nie je zo strany žalobcov preukázané, avšak neuviedol, že toto skutkové tvrdenie popiera, a tiež neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenie, kedy teda k úhrade dlžnej sumy došlo. Žalovaný tak účinne skutkové tvrdenie žalobcov nepoprel. Súd pritom zdôrazňuje, že popretie a preukázanie nepravdivosti skutkového tvrdenia žalobcov bolo pre žalovaného (ak by tvrdenie žalobcov skutočne bolo nepravdivé) veľmi jednoduché, nakoľko stačilo uviesť, že tvrdenie popiera, uviesť skutočný dátum úhrady a predložiť príslušný dôkaz.
12. Súd na vyššie uvedený skutkový stav aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné v celom rozsahu vyhovieť.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
15. Žalovaný bol povinný sumy uvedené v odseku 8 tohto rozsudku uhradiť jednotlivým žalovaným najneskôr v pätnásty deň po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2019 a vykonateľnosť dňa 15.03.2019. Žalovaný do 15.03.2019 svoju povinnosť nesplnil. Odo dňa 16.03.2019 sa tak dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu určeného vykonateľným rozhodnutím. K splneniu dlhu zo strany žalovaného došlo až dňa 16.08.2019. Žalovaný bol tak odo dňa 16.03.2019 až do dňa 16.08.2019 v omeškaní so splnením dlhu. Počas tohto omeškania vznikol žalobcom nárok na úroky z omeškania. Výška týchto úrokov z omeškania bola súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 16.03.2019 vo výške 0%, bol žalovaný povinný platiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Žalobcovi v 1. rade tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40.000,- EUR od 16.03.2019 do 16.08.2019, čo predstavuje sumu 838,36 EUR. Žalobcom v 2. a 3. rade vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy po 20.000,- EUR od 16.03.2019 do 16.08.2019, čo predstavuje sumu po 419,18 EUR. Keďže presne týchto súm sa jednotliví žalobcovia v žalobe domáhali, súd im žalované sumy prvým výrokom tohto rozsudku priznal.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal druhým výrokom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).