Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/21/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. - D. XXX, XXX XX, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, IČO: 53 769 589 proti žalovanému: A. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., F. C. G. XXX/X, o zaplatenie sumy 200.000 EUR, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovanie opatrenie zriadením záložného práva žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 200.000 EUR. 2. Úradnou činnosťou súd zistil, že žalobca sa vo veci samej domáhal zaplatenia sumy 200.000 EUR návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 31.7.2025 platobný rozkaz pod sp.zn. , voči ktorému žalovaný podal odpor. Vec bola dňa 17.10.2025 upomínacím súdom postúpená na prejednanie Mestskému súdu Košice a je vedená pod sp.zn. . 3. Nárok vo veci samej na zaplatenie sumy 200.000 EUR žalobca odôvodnil skutočnosťami, že ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 10.10.2024 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalovaný ako výlučný vlastník zaviazal uzavrieť so žalobcom do 15.10.2024 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, okres C. H., obec C. - A., katastrálne územie A. na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 849 m2, orná pôda, pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 83 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 216 m2, zastavaná plocha a nádvorie a 70C/21/2025 2 stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXXX/ XXX, na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/XXX o výmere 32 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Na základe Dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2024 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný so žalobcom dohodli na zmene bodu 4.1 článku IV. predmetnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s tým, že kúpnu zmluvu uzatvoria do 15.9.2025. 4. Žalobca ďalej uviedol, že podľa bodu 2.3.1 článku II. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal zabezpečiť v lehote do 31.1.2025 výmaz záložného práva zaťažujúceho predmet prevodu, evidovaného na LV č. XXXX I. XXXX, s tým, že na tento účel budúci predávajúci použije zálohu č.3 poskytnutú žalobcom ako budúcim kupujúcim v sume 400.000 EUR, ktorú mal zložiť do 31.12.2024. Podľa bodu 2.4 článku II. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal v lehote 30 dní odo dňa výmazu záložného práva spôsobom podľa bodu 2.3.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zriadiť v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k budúcemu predmetu prevodu na zabezpečenie poskytnutých záloh do momentu ich zápočtu na povinnosť budúceho kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny. Pre prípad porušenia tohto záväzku si účastníci zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dohodli v bode 2.6.1 článku II zmluvnú pokutu vo výške 200.000 EUR. Podľa oznámenia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 27.1.2025, do operátu katastra nehnuteľností bol na základe

záznamovej listiny č. Z-425/2025 v katastrálnom území A., na LV č. XXXX I. XXXX, vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam (výmaz záložného práva v prospech C. G.) dňa 27.1.2025. Napriek tomu, že sa žalovaný zaviazal zriadiť v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k budúcemu predmetu prevodu v lehote 30 dní odo dňa výmazu záložného práva t. j. najneskôr dňa 26.2.2025, záložné právo v prospech žalobcu na budúci predmet prevodu na LV XXXX I. XXXX, kat. úz. A., bolo zriadené až dňa 4.3.2025 na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, o povolení vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva V-664/2025 zo dňa 4.3.2025. 5. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dohodnutú v článku II zmluvy. 6. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvorili dňa 12.9.2025 a k odovzdaniu nehnuteľností došlo dňa 17.9.2025. Do nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy, je potrebná značná investícia do opráv, ako aj do zariadenia domu, ktoré žalovaný bez súhlasu žalobcu z domu zobral. Žalovaný zatajil rôzne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na cenu nehnuteľností. Žalobca doposiaľ zisťuje potrebné opravy a náklady na renováciu, ktoré bude môcť stanoviť až na základe odborných stanovísk. 7. Žalobca prezentoval, že už nemá k žalovanému dôveru, vzhľadom na jeho predchádzajúci postoj už pri predaji, kedy napriek zmluve o budúcej zmluve nehnuteľnosti ponúkal iným záujemcom o predaj. Preto má žalobca dôvodné obavy, že kým súd rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť mu zmluvnú pokutu 200.000 EUR, ako aj k prípadnej dohode o refundácii časti kúpnej ceny z dôvodu potrebných opráv, žalovaný nebude ochotný a ani schopný uvedenú sumu mu uhradiť. Podotkol, že značná časť kúpnej ceny vo výške 1.300.000 EUR bola použitá na plnenie dlhov žalovaného. Je preto nanajvýš pravdepodobné, že na uspokojenie dlhov žalovaného, ktoré môžu vzniknúť rozhodnutiami súdov, už nebude mať žalovaný žiadne peňažné prostriedky. 8. Žalobca zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX kat.územie C. F. G. – pozemky reg. „C“ parc.č.XXXX/XX orná pôda o výmere 5515 m2, parc.č.XXXX/XX orná pôda o výmere 534 m2 a parc.č.XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, z ktorých by po speňažení mohli byť uspokojené jeho pohľadávky a preto navrhol, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu. 9. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiaden listinný dôkaz. 10. Súd preto pre účely posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zistenie skutkového stavu) vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu vo veci samej sp.zn. . Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o budúcej zmluve, ako aj s vyjadreniami sporových strán (odpor žalovaného voči platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobcu k odporu). 11. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve súd zistil, že žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 10.10.2024 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalovaný ako výlučný vlastník zaviazal uzavrieť so žalobcom do 15.10.2024 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v zmluve. Dodatkom č. 1 zo dňa 19.11.2024 k zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene lehoty na uzatvorenie zmluvy tak, že kúpnu zmluvu uzatvoria do 15.9.2025. Podľa článku II. bodu 2.1. sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému 4 zálohy na budúcu kúpnu cenu a to postupne v dohodnutých lehotách. 12. Z obsahu článku II. bodu 2.3.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že žalovaný sa zaviazal použiť žalobcom zaplatenú zálohu č.3 na vysporiadanie svojich záväzkov voči svojmu záložnému veriteľovi C. G. a zabezpečiť v lehote do 31.1.2025 výmaz záložného práva zaťažujúceho predmet prevodu, evidovaného na LV č. XXXX a XXXX. 13. Z obsahu článku II. bodu 2.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že žalovaný ako záložca sa zaviazal v lehote 30 dní odo dňa výmazu záložného práva spôsobom podľa bodu 2.3.1 zmluvy zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k budúcemu predmetu prevodu na zabezpečenie poskytnutých záloh do momentu ich zápočtu na povinnosť budúceho kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny. 14. Z obsahu článku II. bodu 2.6.1 vyplýva, že zmluvné strany sa pre prípad porušenia záväzku žalovaného podľa bodu 2.3.1, 2.3.2 alebo 2.4 dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 200.000 EUR. 15. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že k výmazu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach v prospech C. G. došlo dňa 27.1.2025 a tiež potvrdil, že vklad zmluvy o zriadení záložného práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu bol rozhodnutím príslušného okresného úradu povolený pod V-664/2025 dňa 4.3.2025. Žalovaný však zároveň uviedol, že sporové strany, žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca, uzatvorili túto záložnú zmluvu dňa 3.2.2025 a na druhý deň, 4.2.2025 bol podaný návrh na vklad tejto záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

Žalobca vo vyjadrení k odporu (súhlas s pokračovaním v konaní) uvedené skutkové tvrdenia žalovaného nezospornil. 16. Podľa ust. (ďalej len ), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa ust. , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa ust. , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa d môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s , aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

23. Z charakteru zabezpečovacích opatrení zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol by ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

24. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný, ako aj uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená.

25. Zo zákonnej formulácie ust. vyplýva, že základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú:

1. existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného práva, 2. spôsobilý predmet záložného práva, t.j.veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka a 3. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

26. Súd konštatoval, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil prvý z vyššie uvedených predpokladov, t.j. existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom a ktorá by mohla byť neskôr judikovaná rozhodnutím súdu v konaní vo veci samej na základe ním podanej žaloby proti žalovanému titulom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

27. Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Porušenie zmluvnej povinnosti, dojednanej v článku II bod 2.4 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré malo založiť nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca videl v tom, že žalovaný nezriadil včas, t.j. v dohodnutej lehote v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k budúcemu predmetu prevodu.

30. Vzhľadom k tomu, že výmaz predchádzajúceho záložného práva, viaznuceho na predmetných nehnuteľnostiach v prospech C. G. bol vykonaný dňa 27.1.2025, je nesporné, že žalovaný mal túto svoju zmluvnú povinnosť splniť v lehote 30 dní odo dňa výmazu predchádzajúceho záložného práva a teda, do 26.2.2025.

31. Žalobca mal s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, o povolení vkladu zmluvy o zriadení záložného práva V-664/2025 zo dňa 4.3.2025 za to, že žalovaný túto povinnosť splnil až o niekoľko dní neskôr, dňa 4.3.2025.

32. Súd sa s týmto záverom žalobcu nestotožnil. Ako totiž vyplynulo zo skutkových tvrdení žalovaného (ktoré žalobca nespochybnil), žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložca uzatvorili záložnú zmluvu dňa 3.2.2025.

33. Súd poukazuje na ust. prvá veta , podľa ktorého sa záložné právo zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Záložná zmluva je účinná okamihom jej uzavretia, s ktorým je spojené zriadenie záložného práva. Právna úprava záložného práva v teda dôsledne rozlišuje jednak zriadenie záložného práva a jednak jeho vznik. Ide o dve právne skutočnosti. Zriadením záložného práva rozumieme na základe zákonom ustanovenej právnej skutočnosti vytvorenie takého právneho stavu, ktorý následne umožňuje vznik záložného práva, ale sám osebe nevyvoláva tie právne účinky, ktoré zákon spája so vznikom záložného práva.

34. Vzhľadom k tomu, že záložná zmluva bola uzatvorená dňa 3.2.2025 a bolo ňou zriadené záložné právo v prospech žalobcu, javí sa, že žalovaný svoju povinnosť splnil včas, v dojednanej lehote, t.j. v súlade so znením článku II. bodu 2.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

35. Pokiaľ podstata tvrdenia žalobcu, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa článku II bodu 2.4. zmluvy o budúcej zmluve spočíva v názore, že pod splnením tejto povinnosti je potrebné rozumieť nielen uzatvorenie záložnej zmluvy, ale aj jej zavkladovanie v katastri nehnuteľností, súd konštatuje, že z obsahu predmetného článku zmluvy takýto výklad vôle nevyplýva. V citovanom článku zmluvy je jednoznačne uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zriadiť v prospech žalobcu záložné právo k budúcemu predmetu prevodu.

36. Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon učinil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

37. Z teórie práva a ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že vôľa toho, kto úkon učinil, nesmie byť v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom. Od doslovného znenia zmluvného ustanovenia je teda možné sa odchýliť len vtedy, ak existuje vážna pochybnosť o doslovnom znení tohto ustanovenia.

Na skutočnú vôľu ako na vnútorný, priamo nespoznateľný vzťah, je potrebné usudzovať z určitých vonkajších okolností, najmä v spojení s podpisom právneho úkonu, ako aj s následným chovaním účastníkov po jeho podpise. Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nemožno obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jeho jazykovým prejavom. Aj v prípade, kedy obsah hmotnoprávneho úkonu obsiahnutého v zmluve nie je jednoznačný, ale vôľa toho, kto ho učinil, je zrejmá z inej listiny, je tento právny úkon určitý, ak táto vôľa neodporuje jazykovému prejavu v zmluve. Skutočná vôľa toho, kto právny úkon učinil, môže byť pri jeho výklade relevantná len za predpokladu, že nie je v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom vyjadreným písomne. Raz vyjadrený obsah právneho úkonu – zmluvy, je možné preto vykladať len týmto spôsobom. Nemožno výkladom raz učinený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca ho nahradzovať, pokiaľ ju účastník nemal, poprípade mal, ale neprejavil ju.

38. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nateraz (pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia) žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorý si uplatňuje žalobou vo veci samej a teda, neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty.

39. Súd zároveň konštatuje, že žalobca neosvedčil ani ďalší z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý musí byť kumulatívne splnený spolu s ostatnými predpokladmi, t.j. existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

40. V tejto súvislosti súd uvádza, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä vtedy, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje také úkony alebo činnosti, ktoré smerujú k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie vo forme scudzovania majetku, t.j. zmenšovania svojej majetkovej podstaty. 41. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje aj len reálna hrozba vykonania uvedených úkonov smerujúcich k zmenšovaniu majetku dlžníka. Vzhľadom na procesný postup pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu navrhovateľom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od navrhovateľa preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, čo je v niektorých prípadoch vzhľadom na charakter tejto skutočnosti až nemožné a k preukázaniu tohto úmyslu môže dôjsť až vtedy, keď je reálny úkon scudzenia majetku vykonaný. 42. Na druhej strane však návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii obavy z ohrozenia exekúcie. Opak by viedol k absurdnému záveru, že v každej veci s osvedčenou pohľadávkou (a to dokonca ešte aj pred jej právoplatným judikovaním zo strany súdu) by mohlo byť vydané zabezpečovacie opatrenie, čo by bolo popretím zmyslu a účelu neodkladných resp. zabezpečovacích opatrení. 43. Nemožno odhliadnuť od toho, že zabezpečovacie opatrenie má plniť predovšetkým funkciu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. 44. Skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii obavy z ohrozenia exekúcie súd z návrhu nezistil. 45. Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).