Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/223/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.09.2025 pod sp. zn. - 36, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa za použitia odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E., hlásený trvalý pobyt F. F. G. XXX/X, D. E., okres Banská Štiavnica, Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/ P, podmienečne prepúšťa z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest aktuálne vykonáva v na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. - 381 zo dňa 06.10.2021, právoplatný dňa 22.10.2021.

III. Podľa určuje odsúdenému A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E., skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky, a zároveň mu ustanovuje s poukazom na nasledovné primerané obmedzenia a povinnosti:

- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným dohľadom zamestnať sa resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

- povinnosť spočívajúcu v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným dohľadom pravidelne raz za 2 (dva) mesiace, prvýkrát nasledujúci pracovný deň po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dostaviť sa počas trvania probačného dohľadu k probačnému a mediačnému úradníkovi súdu a (i) oznámiť mu adresu svojho aktuálneho pobytu a svoju aktuálnu doručovaciu adresu a tiež (ii) oznámiť mu a preukázať aktuálny spôsob a zdroje svojej obživy.

- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa (ďalej aj ,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 17.09.2025, sp. zn. - 36 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XXXX XXXX v D. E., bytom F. F. XXX/X, D. E., t. č. v na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 24. júla 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 381 zo 6. októbra 2021 podľa vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia“.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 36 až 38 spisu.

Vzápätí po vyhlásení napadnutého uznesenia (i) sa prokurátor vzdal práva podať proti nemu sťažnosť, a (ii) odsúdený proti nemu zahlásil sťažnosť (č. l. 34 spisu) bez bližšieho vymedzenia dôvodov podľa až písm. c) ; svoju sťažnosť následne odsúdený neodôvodnil (s poukazom na nebolo však povinnosťou odsúdeného svoju sťažnosť odôvodniť).

K odsúdenému zahlásenej sťažnosti sa prokurátor osobitne nevyjadril.

Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa , ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), o zvyšku trestu podľa .

Podľa pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v nečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“) ako nadriadený súd súdu prvého stupňa podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, nakoľko u odsúdeného sú aktuálne prítomné/naplnené všetky zákonom predpokladané podmienky zakotvené v a nasl. na jeho podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody (ďalej aj ,S“); z daného dôvodu sťažnostný súd napadnuté uznesenie v celom jeho rozsahu zrušil a nahradil (týmto) vlastným uznesením, ktorým odsúdeného podmienečne prepustil z . K danému viď podrobnejšie nižšie. Na úvod sťažnostný súd uvádza, že pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami , pričom v procese dokazovania na verejnom zasadnutí pred súdom prvého stupňa bola procesným stranám daná plná možnosť realizovať práva, ktoré im garantuje zákon. Pokiaľ ide o správnosť výroku napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, avšak tieto podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne vo svojom súhrne posúdil a dospel tak k nesprávnym právnym záverom o nenaplnení všetkých zákonných podmienok vyžadovaných v a nasl. na podmienečné prepustenie odsúdeného z .

Z vyššie citovaných ustanovení a nasl. vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu (resp. pomernej časti trestov), a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená tzv. formálna podmienka na podmienečné prepustenie z , teda že v zmysle vykonal potrebnú časť z výmery uloženého (uložených) trestu (trestov), a to dňa 19.02.2025 (k tomu viď predposledný odsek na strane 4 napadnutého uznesenia). Danému záveru nie je teda čo vytknúť.

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv. druhej materiálnej podmienky (t. j. prognóza vedenia riadneho života odsúdeným na slobode) zakotvenej v uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho a v (ii) prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode.

Sťažnostný súd, vychádzajúc z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, vyhodnotil vo svojom súhrne nielen predošlú trestnú činnosť odsúdeného, ale i správanie sa odsúdeného počas doterajšieho (kde je kontinuálne od 04. novembra 2020, t. j. už presne 5 rokov), aktuálne v s minimálnym stupňom stráženia, ako zjavný prejav dostatočnej miery polepšenia/ nápravy/nasmerovania osobnosti odsúdeného k rešpektovaniu celospoločensky uznávaných a právne vynútiteľných noriem správania sa. S poukazom na

- odsúdeným v tomto konaní verbalizovanú ľútosť nad ním spáchanou trestnou činnosťou, kedy podľa hodnotiacej správy z deklaruje kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti a tiež snahu o abstinenciu od návykových látok do budúcna po , kedy čiastočne plní ciele programu zaobchádzania;

- získané disciplinárne odmeny počas (v počte 5), ktoré kontrastujú s/vyvažujú ním spáchané disciplinárne previnenia (opakované porušenie ústavného poriadku počas , ktoré správanie odsúdeného sa však podľa hodnotiacej správy z vplyvom pedagogického zaobchádzania stabilizovalo, a aktuálne odsúdený ústavný poriadok dodržiava);

- odsúdeným vo prejavený záujem o vzdelanie (teda o svoju budúcnosť po v zmysle zlepšenia si vlastnej spôsobilosti zaradiť sa po úspešne ako jej prospešný člen do spoločnosti), kedy ukončil štúdium v odbore kuchár s výučným listom;

- odsúdeným dobrovoľne v rámci vykonanú účasť na socio-terapeutickom programe zvyšujúcom zodpovednosť páchateľa voči obeti trestného činu, z hodnotenia ktorej účasti plynie, že (i) u odsúdeného ide o mladého, nezrelého jedinca snažiaceho sa zvrátiť svoje negatívne smerovanie, (ii) odsúdený má dlhodobú podporu rodiny a (iii) cez úprimnú sebareflexiu sa snaží hľadať/analyzovať/následne vyhýbať sa príčinám, ktoré ho k trestnej činnosti viedli, kedy k niektorým zisteniam už dospel (t. j. je na správnej ceste) a má osobný/sociálny potenciál na to, aby dospel ku všetkým takým zisteniam;

- zmysluplné trávenie času odsúdeným vo (okrem iného, bol aj členom viacerých športových/ voľnočasových krúžkov, zapája sa do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti);

- síce neúspešné pracovné zaradenie jeho osoby vo (napriek jeho záujmu, pre slabé pracovné výkony bol následne vyradený), no zodpovedné plnenie jemu prideľovaných úloh vo ;

- odporúčanie riaditeľa príslušného ZVJS plynúce z hodnotiacej správy z pre podmienečné prepustenie odsúdeného z pod probačný dohľad;

- ale pritom nerezignujúc na potrebu brať do úvahy aj z hodnotiacej správy plynúcu informáciu o nepriaznivej resocializačnej prognóze odsúdeného, kde riziko trestnej recidívy je vysoké, tiež berúc do úvahy trestnú minulosť odsúdeného a povahu ním spáchanej trestnej činnosti (s následkom na právach/ zdraví iných, ako správne uzavrel v napadnutom uznesení súd prvého stupňa), nemožno v súhrne daných informácií podľa názoru sťažnostného súdu vysloviť absenciu prognózy, že odsúdený na slobode (po podmienečnom prepustení z ) v dôsledku vlastného polepšenia sa počas povedenie riadny život (jeho správanie sa vo sťažnostný súd totiž nehodnotí len ako formálne prispôsobenie sa , čo je zrejmé najmä z jeho prístupu k času trávenému vo ,

kedy študoval, prejavil záujem o prácu, dobrovoľne sa zúčastnil terapeutického programu s jednoznačne pozitívnym hodnotením jeho účasti na ňom, kedy navyše on deklaruje ľútosť/kritický postoj k trestnej činnosti). Zjednodušene povedané, sťažnostný súd nevidí v aktuálnom čase u odsúdeného (po 5ročnom ) nemožnosť aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z . Tzv. prvú i druhú materiálnu podmienku vidí sťažnostný súd za naplnenú, podľa názoru sťažnostného súdu možno u odsúdeného jednoznačne badať (i) polepšenie s (ii) prognózou vedenia riadneho života v budúcnosti, všetko v kvalite dostatočnej pre pozitívne rozhodnutie súdu o žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie na slobodu.

Podľa názoru sťažnostného súdu súd prvého stupňa priznal pokleskom odsúdeného počas (v podobe opakovaného porušenia ústavného poriadku) a existujúcej trestnej minulosti odsúdeného (kedy u neho postupne závažnosť trestnej činnosti gradovala) nepomerne väčšiu váhu, akú v porovnaní so zvyšnými z dokazovania plynúcimi informáciami (ako sú uvedené vyššie), v ich vzájomných súvislostiach, naozaj majú. Súd konajúci o žiadosti o podmienečné prepustenie z nemôže nahliadať na niektoré skutočnosti izolovane resp. prikladať im na úkor iných vyššiu váhu; súd musí vychádzať z komplexného hodnotenia odsúdeného (jeho minulosti, doterajšieho života a aktuálneho správania sa počas ); k tomu viď aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález zo dňa 17.07.2025 sp. zn. -30, či nález zo dňa 19.12.2024 sp. zn. -24). Síce k úplnej náprave odsúdeného v minulosti neviedli predošlé formy trestnoprávneho postihu, no dané je relativizované aktuálnym vedením riadneho života odsúdeného (v rámci ). Z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, berúc do úvahy informácie plynúce z takého dokazovania tak jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti, jednoznačne rezultuje podľa názoru sťažnostného súdu (i) polepšenie odsúdeného a (ii) z neho dôvodne plynúca prognóza vedenia riadneho života v budúcnosti (t. j. vo svojom súhrne predčasné naplnenie účelu trestu u odsúdeného tak, ako to vyžaduje ). Pokiaľ ide o otázku kritického postoja odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti, odsúdený uznal v (pôvodnom) trestnom konaní vinu [učinil vyhlásenie podľa ], vinu teda procesne bezvýhradne akceptoval, v ktorom momente (jeseň 2021) začal proces jeho nápravy (sebakritického postoja) a postupné napĺňanie účelu následne uloženého trestu tak, ako ho predpokladá . Následne, v podstate vo svojom súhrne skôr kladne vyznievajúci odsúdeným je možné hodnotiť ako skutočnosť dokladujúcu aktuálnu schopnosť odsúdeného rešpektovať pravidlá správania sa (teda predčasné naplnenie účelu trestu v zmysle ). Pozitívnu prognózu vedenia riadneho života na slobode podporuje aj doterajší pravidelný kontakt odsúdeného s rodinou (ktorá mu vyjadruje podľa hodnotiacej správy z dlhodobú podporu) či priateľmi (ako tiež plynie z hodnotiacej správy z ). Síce v minulosti jeho najbližšia rodina či priatelia evidentne nevedeli zabrániť protiprávnemu správaniu sa odsúdeného, no v aktuálnom čase, vzhľadom na správanie sa/polepšenie sa odsúdeného za posledné roky, zachytené vo svojom súhrne v hodnotiacej správe z , je dôvodný predpoklad o spôsobilosti takej podpory najmä najbližšej rodiny, pri dôvodnej prezumpcii prítomnosti vôle odsúdeného správať sa konformne so zákonom, úspešne podporiť odsúdeného vo vedení riadneho života po podmienečnom prepustení z . Sťažnostný súd tak vidí jednoznačne takú mieru naplneného resocializačného potenciálu u odsúdeného, ktorá výrazne relativizuje potrebu ďalšieho nepodmienečného , kedy účel trestu zakotvený v možno považovať za (predčasne) docielený, s následným preventívnym pôsobením podmienečného prepustenia z za súčasného sledovania správania sa odsúdeného cez dohľad probačného a mediačného úradníka, popri uložení primeraných obmedzení/povinností odsúdenému. To všetko počas nasledujúcich dvoch rokov skúšobnej doby podmienečného prepustenia odsúdeného z a probačného dohľadu v trvaní dva roky, všetko ako doby okolnostiam veci primeranej/ adekvátnej. Podľa názoru sťažnostného súdu, riziko prípadného opätovného skĺznutia odsúdeného do protiprávnej činnosti (a to aj tej relevantnej pre trestné právo) v čase po jeho podmienečnom prepustení z aktuálneho (nakoľko z odpisu registra trestov také riziko u odsúdeného jednoducho je dané, ako plynie aj z hodnotiacej správy z ohľadne odsúdeného), nemusí byť a ani nie je aktuálne prekážkou podmienečného prepustenia odsúdeného z , kedy podľa názoru sťažnostného súdu možno toho času jednoznačne u odsúdeného badať jeho polepšenie/existenciu prognózy vedenia riadneho života (ako je detailne už uvedené vyššie). Každopádne, také riziko je zo strany sťažnostného súdu tu minimalizované do pre súd dostatočnej/akceptovateľnej miery prostredníctvom tu

- vhodne zvolenej dĺžky skúšobnej doby; sťažnostným súdom zvolená dĺžka skúšobnej doby dva roky je toho času adekvátna a postačujúca (a to aj vzhľadom na vyššie uvedené informácie o správaní sa

odsúdeného vo , berúc však do úvahy aj jeho trestnú minulosť, povahu trestného činu, pre ktorý je aktuálne vo , či riziko recidívy identifikované v hodnotiacej správe z );

- vhodne zvolenej dĺžky uloženého probačného dohľadu (v trvaní dva roky); probačný dohľad počas skúšobnej doby považuje sťažnostný súd za potrebný, berúc do úvahy už uvedenú trestnú minulosť odsúdeného (a v nej prítomnú gradáciu závažnosti ním v minulosti páchanej trestnej činnosti), taktiež povahu trestného činu, pre ktorý je aktuálne vo ako i riziko možnej recidívy u odsúdeného; dohľad probačného a mediačného úradníka súdu pri tom má za cieľ aj uľahčiť/napomôcť odsúdenému opätovné začlenenie sa do spoločnosti ako jej plnohodnotný člen.

- vhodne zvolených obmedzení/povinností zameraných a cieliacich na (i) elimináciu kriminogénneho faktora v podobe opojenia alkoholom/inými návykovými látkami u odsúdeného, a (ii) podporu činností (pracovná činnosť, pravidelný režim kontaktu s probačným a mediačným úradníkom), ktoré sú podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilé napomôcť odsúdenému úspešné/riadne zaradenie sa do spoločnosti po podmienečnom prepustení z a tým aj úspešné naplnenie skúšobnej doby takého prepustenia. Z pohľadu sťažnostného súdu možno konštatovať, že odsúdený sa vo polepšil a je u neho predpoklad vedenia riadneho života. Totiž odsúdený, i keď napriek vlastnému polepšeniu sa vo nemusí mať eventuálne úplne eliminované sklony k trestnej činnosti (súd na účely rozhodovania podľa v spojení s a nasl. vychádza, i keď z dôvodného, no stále len predpokladu o vedení riadneho života odsúdeným po jeho podmienečnom prepustení z , nie istoty, nakoľko ,,súd budúcnosť nepozná“), no ten si vie aj po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody v rámci vlastného vnútorného brzdného mechanizmu uvedomiť protiprávnosť svojho konania i jeho následky v podobe trestu a tým predísť vlastnému trestnoprávne relevantnému protiprávnemu správaniu sa, čím je naplnená tzv. individuálna prevencia trestu, kedy sa páchateľ ponaučený z minulosti už trestnej činnosti nedopustí (takejto charakteristike odsúdeného podľa názoru sťažnostného súdu plne nasvedčuje obsah hodnotiacej správy z ).

Sťažnostný súd preto dospel k záveru/predpokladu, že odsúdený je aktuálne už schopný viesť na slobode riadny život (má k tomu všetky zákonom vyžadované predpoklady zakotvené v a nasl. ). Všetky vyššie uvedené aktuálne poznatky o odsúdenom sú pozitívnymi predpokladmi pre jeho úspešnú resocializáciu a znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti do takej miery, že je u neho použiteľný inštitút podmienečného prepustenia z zakotvený v . Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj neodôvodnený. Hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy znižuje (k tomu viď bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -30 zo dňa 17.07.2025).

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru, že je možné predpokladať, že aj len doterajšia časť z vykonaného nepodmienečného trestu odňatia slobody splnila u odsúdeného svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v . S poukazom na sťažnostným súdom zistené splnenie tzv. prvej i druhej materiálnej podmienky sťažnostný súd predpokladá, že odsúdený potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu v minulosti a od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život (a to nielen v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody). Sťažnostný súd je zároveň toho názoru, že podmienečné prepustenie odsúdeného môže mať na neho pozitívny vplyv v tom smere, že ho skutočne odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje ho k vedeniu riadneho života. K tomuto prispeje aj tu určená primeraná dĺžka skúšobnej doby, dohľad probačného/mediačného úradníka súdu a tu uložené primerané obmedzenia/povinnosti.

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že pre takýto záver nebolo možné mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z vyššie uvedených dôvodov práve naopak takýto dôvodný predpoklad vyplýva. Z pohľadu vyššie uvedených skutočností považoval sťažnostný súd za potrebné v rámci rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody určiť mu skúšobnú dobu v trvaní dva roky s probačným dohľadom v trvaní dva roky (pri súčasnom uložení primeraných obmedzení/povinností), kedy bude mať odsúdený možnosť plne preukázať skutočné

polepšenie a tak súd ako i spoločnosť v podstate presvedčiť, že poskytnutá (ďalšia) šanca mala svoj preventívny význam. Záverom sťažnostný súd dodáva, že podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného rovnako prevýchovný vplyv, pričom odsúdenému chce sťažnostný súd poskytnúť (po jeho dúfajúc poslednom výkone trestu) šancu na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel a ďalší výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (no ani žiadneho iného) už nebude potrebný. Podľa , ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko sťažnostný súd nezistil podmienky pre iný procesný postup a mal za to, že u odsúdeného boli (v súčasnej fáze ) splnené všetky (formálna i obe materiálne) podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle , rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (t. j. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.