Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/130/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobcu: E.. E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. P. H. Č.. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: GRMAN&PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Landererova č. 1, 811 09 Bratislava, adresa na doručovanie: P.O.BOX 46, Landererova 1, 810 11 Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO: 35 792 141, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1589,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 1.589,50 Eur a to od 1.8.2004 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta. III. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. IV. Žalobca je povinný zaplatiť znalcovi H.. L. S., H., J.., L. XX, XXX XX Bratislava znalečné vo výške 1036,04 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi H.. L. S.A., H., J.., L. XX, XXX XX Bratislava znalečné vo výške 136,26 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Športový klub stolného tenisu Bratislava sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.01.2007 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 mil. Sk, t.j. 33.193,92,- eur s úrokom z omeškania vo výške 15,5% ročne zo žalovanej sumy od 31.3.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako občianske združenie založené podľa z.č. dňa 24.02.1998 uzavrel so žalovaným v zmysle o reklamnej činnosti (ďalej tiež „“). Jej predmetom bola v zmysle čl. II. reklama a propagácia žalovaného počas všetkých majstrovských a medzinárodných súťaží a turnajov športového klubu v priestoroch športovej haly Športového klubu v období od 1.8.1998 do 31.07.2001. V intenciách čl. III sa žalovaný za propagáciu a reklamu zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 500.000,- Sk za 1 panel o rozmeroch 1,20 x 1,45 m za kalendárny rok. Podľa článku IV. ods. 2 písm. b/ sa žalovaný zaviazal poskytnúť reklamné služby v priestoroch stolnotenisovej haly umiestnením reklamy žalovaného na čelnej strane haly v počte dvoch kusov o rozmeroch 1,20 x 1,45m. Dňa 25.07.2001 bol zmluvnými stranami podpísaný dodatok č. 1 k , ktorým sa dohodli na predĺžení platnosti o tri roky (od 1.8.2001 do 31.7.2004). Na základe žalobca vystavoval žalovanému každoročne faktúru na dohodnutú sumu 1.000.000,- Sk (za dva panely po 500.000,- Sk). Faktúrou č. 8/2001 z 19.10.2001 vyfakturoval žalovanému sumu 1 mil. Sk za reklamu za obdobie r. 1999/2000 (od 1.8.1999 do 31.7.2000). Žalovaný faktúru uhradil v dvoch platbách a to 29.11.2001 v sume 700.000,- Sk a 06.12.2001 v sume 300.000,- Sk.

Faktúrou č. 9/2001 z 19.10.2001 vyfakturoval žalovanému sumu 1 mil. Sk za reklamu za obdobie rokov 2000/2001 (od 1.8.2000 do 31.7.2001). Žalovaný faktúru uhradil v dvoch platbách a to 05.12.2001 v sume 700.000,- Sk a 06.12.2001 v sume 300.000,- Sk. Faktúrou č. 3/2002 z 11.10.2002 vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú cenu 1 mil. Sk za reklamu za obdobie r. 2001/2002 (od 1.8.2001 do 31.7.2002). Žalovaný faktúru uhradil 28.10.2002. Dňa 16.3.2003 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 01/2004, ktorou vyfakturoval dohodnutú sumu 1 mil. Sk za reklamu za obdobie r. 2003/2004 (od 1.8.2003 do 31.7.2004) s dátumom splatnosti 14 dní. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil a táto je predmetom tohto konania. Listom z 27.2.2006 ho žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bez reakcie zo strany žalovaného. Listom z 25.7.2006 žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, žalovaný ju prevzal 26.7.2006, pričom 11.8.2006 žalobcovi doručil odpoveď na výzvu v ktorej mu oznámil, že pohľadávku žalobcu vo výške 1 mil. Sk z faktúry 1/2003 a vo výške 1 mil. Sk z faktúry 1/2004 v účtovníctve neeviduje a požiadal o zaslanie originálov, resp. odpisov faktúr a , ako aj o dokumentáciu k plneniu predmetu . Listom z 15.8.2006 žalobca zaslal žalovanému žiadané doklady a to kópiu a kópie faktúr 8/2001, 9/2001, 3/2002, ktoré už žalovaný uhradil a aj neuhradené faktúry 1/2003 a 1/2004, žalovaný však dlžnú sumu neuhradil. V konaní žalobca uviedol, že kompletný materiál preukazujúci plnenie zo pozostávajúci z fotodokumentácie, videozáznamu a prehľadu čerpania finančných prostriedkov a ich použitia bol zaslaný generálnemu riaditeľovi žalovaného A.. R..

2. Keďže po podaní žaloby došlo dňa 16.7.2007 k právnej skutočnosti - uzatvoreniu o postúpení pohľadávky, ktorou boli predmetné práva, uplatnené žalobou v konaní tunajšieho súdu , postúpené zo Športového klubu stolného tenisu na JUDr. E. D., súd uznesením sp. zn. z 26.2.2009 pripustil zámenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že na miesto doterajšieho navrhovateľa Športový klub stolného tenisu Bratislava vstúpi E.. E. D..

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že túto žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ust. z.č. o ŽSR a uviedol, že je subjektom napojeným priamo na štátny rozpočet, nemá vlastný majetok, hospodári len s majetkom štátu a tento nemôže použiť na iné ako zákonom stanovené účely. Uzavretiu s právnym predchodcom žalobcu mal predchádzať postup podľa zákona o verejnom obstarávaní k čomu ale nedošlo, preto považuje za absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že sa v skutočnosti netýkala reklamnej činnosti, keď v tom čase ako monopolný dopravca vykonával železničnú dopravu a teda takúto reklamu nepotreboval, ale šlo o sponzoring s účelom podpory športovej činnosti ako vyplýva zo . Namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže v dôsledku zmeny osoby veriteľa sa zmenil aj obsah pohľadávky postúpenej na žalobcu, ktorý pritom nepreukázal splnenie povinností v zmysle čl. IV . Dodal, že žalobca sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. domáha zaplatenia faktúry č. 01/2003 v sume 1 mil. Sk.

4. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -131 zo dňa 4.11.2013 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu č.k. -161 v obdobnej veci a teda o reklamnej činnosti vyhodnotil ako neplatnú podľa z.č. . Ďalej ustálil, že na strane žalovaného nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko neprijal žiadne plnenie od žalobcu a nárok žalobcu kvalifikoval ako ušlý zisk. Vyhodnotil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože nepreukázal, že by bol sám v nejakom právnom vzťahu so žalovaným, ani že by v súvislosti s porušením povinnosti žalovaným došlo k nejakému úbytku v jeho majetkovej sfére, ktorý by sa vzhľadom na pravidelný chod vecí dal očakávať. Nebolo preukázané, že by pôvodný žalobca postúpil na žalobcu okrem pohľadávky z titulu odplaty zo i nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, žalobca teda nevstúpil do všetkých práv a povinností postupcu vyplývajúcich zo . 4.1. Po odvolaní žalobcu vec prejednal Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -151 z 20.1.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení k o reklamnej činnosti uviedol, že skutočnosť, že zmluvné strany si v článku V. dojednali účel použitia vyplatených financií neznamená, že vôľa účastníkov smerovala k uzatvoreniu o sponzoringu. Ustálil, že úmysel zmluvných strán jednoznačne smeroval k uzatvoreniu o reklamnej činnosti, v ktorej si jej účastníci dohodli vzájomné plnenia a v rámci zmluvnej voľnosti si dojednali aj účelové použitie finančných prostriedkov vyplatených na jej základe ako dohodnutú odmenu.

Stotožnil sa aj so záverom prvostupňového súdu, že je pre rozpor so neplatným právnym úkonom a preto žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dojednanej odmeny. Odvolací súd uviedol, že v prípade neplatnej , ak si na jej základe poskytli vzájomné plnenia obe strany, platí pre ich vzájomné vysporiadanie vzťahov z neplatnej ust. a pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto bol účastníkom neplatnej , ktorému bolo na jej základe plnené. Na základe o reklamnej činnosti si zmluvné strany mali plniť navzájom, keď právny predchodca žalobcu bol povinný poskytovať žalovanému reklamné služby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za to dohodnutú odmenu. Nakoľko ide o synalagmatický záväzok, rovnako vzájomne podmienené sú aj ich reštitučné nároky na vrátenie si už prijatých plnení na základe . Ak právny predchodca žalobcu poskytol na základe žalovanému reklamné služby, vznikla žalovanému povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu toto plnenie. Keďže plnenie spočívalo vo výkonoch, žalovaný je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou v zmysle vety druhej , ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý žalovanému poskytnutím reklamných služieb vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka zodpovedajúca čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za obdobné poskytnuté služby. Keďže právny predchodca žalobcu od žalovaného žiadne plnenie za služby neprijal, nevznikla mu proti žalovanému vzájomná (reštitučná) povinnosť na vrátenie mu plnenia. Zároveň poznamenal, že v rozsudku súdu prvého stupňa citované odvolacie rozhodnutie sa na predmetné konanie nevzťahuje a nie je pre rozhodnutie v danej veci právne významné a pre konajúcich ani právne záväzné. Ustálil, že žalobcovi ako postupníkovi svedčí aktívna legitimácia v konaní a to nielen titulom zmluvne dojednanej odmeny, ale aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď na základe o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka prešla postúpená pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia i keď zmluvné strany túto v o postúpení kvalifikovali ako pohľadávku zo o reklamnej činnosti. Na platnosť o postúpení pohľadávky nemá totiž vplyv skutočnosť, z akého právneho titulu bude postúpená pohľadávka v konečnom dôsledku súdom priznaná. Zaviazal súd prvého stupňa ustáliť na základe dokazovania, v akom rozsahu právny predchodca žalobcu plnil žalovanému zo v spornom období, či mu poskytol reklamné služby v dojednanom rozsahu podľa čl. IV. bod 2 a podľa zisteného rozsahu plnenia následne zistiť všeobecnú (trhovú) hodnotu, resp. obvyklú cenu (odmenu) za poskytnuté služby v danom mieste a čase. Uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď v konaní neposudzoval opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a za stavu, keď dospel k záveru o neplatnosti od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok, nezisťoval či boli splnené zákonné podmienky na priznanie mu ním požadovaného plnenia na základe niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd nepostupoval správne, keď mimo rozsahu žalobcom vymedzeného predmetu konania posudzoval odôvodnenosť jeho nároku z titulu nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, nakoľko žalobca v tomto smere netvrdil žiadne rozhodné skutočnosti a ani nenavrhol dôkazy. Záverom zaviazal súd prvého stupňa vyhodnotiť výsledky ním vykonaného dokazovania vo vzťahu k rozsahu plnenia právneho predchodcu žalobcu na základe o reklamnej činnosti a ak dospeje k záveru, že žalovaný prijal plnenie, doplniť dokazovanie na zistenie jeho výšky a opätovne rozhodnúť o nároku uplatňovanom žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Žalobca pri opätovnom prejednaní veci uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 33.193,92,- eur spolu s úrokom z omeškania 15,5% zo sumy 33.193,92 eur od 31.3.2004 do zaplatenia vrátane náhrady trov konania. Vzhľadom na neplatnosť o reklamnej činnosti si uplatňuje nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, uskutočneného podľa neplatnej . Uviedol, že z jeho strany šlo o plnenie reklamných služieb, ktorých predmetom bola reklama a propagácia ŽSR v priestoroch stolnotenisovej haly v televíznych prenosoch a umiestnenie reklamy v rozpisoch zápasov, ktoré sa konali v tejto hale. Predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle zo 16.7.2007 bola pohľadávka na odplatu za poskytnuté reklamné služby v zmysle o reklamnej činnosti. Na platnosť postúpenia nemá vplyv dodatočná zmena právnej kvalifikácie pohľadávky z dôvodu, že o reklamnej činnosti je neplatná. Nemá vedomosť o tom, že by právny predchodca žalobcu vrátil žalovanému v zmysle zaplatené peňažné sumy, žalovaný ani nikdy nežiadal o ich vrátenie, navyše jeho nárok sa týka obdobia od 1.8.2003 do 31.7.2004, za ktoré právny predchodca žalobcu od žalovaného nedostal žiadne peňažné plnenie a teda ani v petite žaloby nie je potrebné, aby bola povinnosť žalobcu vrátiť plnenie

žalovanému za toto obdobie. Predložil aj obdobnú so stolnotenisovým klubom za r. 2001-2002 na sumu 1 mil. Sk na 2 roky, teda žalovaná suma bola sumou obvyklou, to potvrdil aj svedok Kollárovitz vo svojej výpovedi. Nárok nemôže byť premlčaný, nakoľko napriek neplatnosti si strany zvolili použitie , teda aj premlčanie ide podľa neho a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR MObdoV2/2000. Nárok je uplatnený v premlčacej dobe, nie sú premlčané ani úroky z omeškania, pričom k začiatku omeškania mohlo dôjsť najskôr 1.8.2003. Aplikáciu potvrdil aj odvolací súd. 5.1. V konaní žalobca na podporu svojich tvrdení predložil odborné vyjadrenie znaleckej organizácie Expres Consult, s.r.o. z 23.9.2016 a trval na tom, že pri určovaní všeobecnej ceny za prenájom reklamných plôch v danom prípade je potrebné vychádzať z individuálnej dohody medzi zmluvnými stranami, ktorá bola v zmysle a Dodatku č. 1 k nej stanovená dohodou na 33.193,92,- eur. Táto cena je primeraná z dôvodu atraktívnosti uvedených reklamných plôch, keď atraktívnosť a osobitosť prenájmu vyplýva z toho, že v stolnotenisovej hale sa v posudzovanom období (01.08.2003-31.07.2004) uskutočňovali medzinárodné majstrovské stolnotenisové súťaže za účasti profesionálnych hráčov a predstaviteľov nielen domácich, ale aj medzinárodných klubov, reklama bola prístupná špecifickej skupine adresátov a veľkému poštu divákov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, ktorí boli prítomní počas stolnotenisových súťaží a turnajov, pričom návštevnosť turnajov bola cca 100-300 divákov v závislosti od domácich a zahraničných súťaží. Postavenie Športového klubu stolného tenisu bolo výnimočné, bol jedným z popredných európskych stolnotenisových klubov a víťaz medzinárodnej superligy, ktorý na území SR nemal konkurenciu. V danom období 2003-2004, aj pred tým, bol uznávaným športovým klubom s významnými športovými výsledkami nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. Bol preto uznávanou marketingovou značkou v oblasti stolného tenisu. V stolnotenisovej hale sa konal veľký počet podujatí a to každý víkend, za rozhodné obdobie 72 podujatí a v dôsledku toho bola daná pravidelná prístupnosť reklamy širokému okruhu divákov. Reklama bola sprístupnená širokému okruhu verejnosti cez televízne prenosy a športové správy nielen v Slovenskej televízii, ale aj na Markíze a TA3, pretože výsledky zo športových podujatí sa vysielali každý víkend v televíziách. Reklama bola sprístupnená prostredníctvom televíznych prenosov a športových správ nielen na území SR, ale aj v zahraničí, najmä v Rakúsku, v ČR a v Maďarsku. Žalovaný zdôraznil, že v danej oblasti neexistujú žiadne cenové štandardizované normatívy, t.j. cenníky, z ktorých by vyplývala trhová, resp. obvyklá cena za prenájom reklamných plôch a teda jeho žalobný návrh je plne oprávnený. 5.2. Žalobca namietol, že znalec H.. L. S., MA, J.. vo svojom znaleckom posudku len spriemeroval ceny za reklamu, ktoré mu poskytli oslovené športoviská a mediálne, prieskumné a reklamné agentúry. Znalec pritom sám uviedol, že cena za reklamu je určovaná dohodou zmluvných strán. Žalobca uviedol, že nič na tom nemení skutočnosť, že súd posúdil ako neplatný právny úkon. o reklamnej činnosti je neplatná pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní, nie preto, žeby nevyjadrovala skutočnú vôľu strán a túto je potrebné čo sa týka ceny reklamy rešpektovať. Tiež namietol, že znalec nesprávne vyhodnotil niektoré aspekty ceny za reklamu, snažil sa spochybniť popularitu stolného tenisu, čo nie je správne. Znalec vychádzal len z novinových článkov a časť z nich sa ani netýka posudzovaného obdobia, pričom znalec sa nezaoberal konkrétne popularitou Športového klubu stolného tenisu Bratislava. Žalobca nesúhlasil s tvrdením znalca, že skutočnosť, že stolnotenisové turnaje boli v danej hale aj s medzinárodnou účasťou, je pre cenu a reklamnú efektivitu loga ŽSR irelevantný, keď práve medzinárodný aspekt zohral dôležitú úlohu v danej propagácii. Nesúhlasil ani s tým, ako znalec porovnal cenu dohodnutú v o reklamnej činnosti s priemernou cenou za jednu reklamnú plochu, keď vychádzal z údajov týkajúcich sa bilbordových plôch, aj to len ich hrubého odhadu a používa celkovo vzájomne nekonzistentné a nekorelujúce údaje, pričom sám uznal, že v prípade posudzovaných reklamných plôch ide o neštandardný formát. Žalobca namietol aj údaje od športovísk a k ich použitie znalcom, keď mal za to, že znalec použil údaje od športovísk, ktoré neboli porovnateľné s halou Športového stolnotenisového klubu a tieto údaje neboli relevantné pre zodpovedanie uložených otázok. Taktiež výsledky prieskumu medzi mediálnymi agentúrami nemajú podľa neho žiadnu relevanciu pre znalecké dokazovanie.

6. Žalovaný pri opätovnom prejednaní doplnil svoje vyjadrenie keď potvrdil, že uhradil faktúry č. 8/2001, 9/2001 a 3/2002. Predmetnú faktúru 1/2004 neuhradil. Tiež uviedol, že na jeho výzvu žalobcovi mu tento síce doručil faktúry a , ale nedoručil mu doklady preukazujúce vykonanie reklamnej činnosti tak, ako to bolo dohodnuté v . Skutočnosť, že dôvodom neplatnosti bol rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní neznamená, že dohodnutá cena bola v poriadku. Znalecký posudok H.. S., MA, J.. považuje za akceptovateľný, spĺňajúci vyžadované náležitosti a vypracovaný vedeckou metodikou. Plne sa stotožňuje so záverom znalca uvedeným v Doplnení 1 k znaleckému posudku, podľa ktorého

by bola trhová cena 33.193,92 eur na trhu marketingových spoluprác v športe aj v súčasnosti výrazne nadhodnotená vo vzťahu k danému plneniu. Poukázal na skutočnosť, že podľa výpovede Ing. B. za organizáciu Expres Consult, s.r.o., tento pri vypracovávaní odborného vyjadrenia neskúmal výkonnosť klubu, resp. ekonomickú silu zadávateľa, preto jeho záver, že cena prenájmu uvedených reklamných plôch odráža ekonomické a trhové podmienky v príslušnom období je pochybný. Odborné vyjadrenie je ako celok nepresvedčivé a stotožnil sa s názorom uvedeným znalcom Mgr. S., MA, J.., v ktorom uviedol, že odborné vyjadrenie je založené na pocite, skúsenosti a je nepreskúmateľné. Dodal, že A.. B. ani znalecká organizácia Expres Consult, s.r.o. nevykonávajú znaleckú činnosť v odbore masmédiá. Do pozornosti dal rozhodnutia v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. s tým, aby sa predišlo prekvapivému súdnemu rozhodnutiu. Keďže žaloba znela na plnenie za obdobie od 1.8.2003 do 31.7.2004, pričom žalobca podal žalobu 30.01.2007, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uvedeného nároku. Spochybnil predloženú žalobcom uzatvorenej medzi DAMOVO Slovakia s.r.o. a Športovým klubom stolného tenisu Sporiteľňa Bratislava, s tým, že nie je zrejmé, či došlo k úhrade tejto sumy. Uviedol, že bezdôvodné obohatenie nie je zmluvnou cenou a zotrval na tom (aj v zmysle rozhodnutí v konaní ), že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to výsluchom svedkov A.. Y. F., E.. H. Z., A.. H. R., A.. Z. S., konfrontáciou znalca H.. L. S., MA, J.. a Ing. E. B. ako osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti organizácie Expres Consult, s.r.o., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: o reklamnej činnosti z 24.02.1998, Dodatok č. 1 z 25.07.2001, faktúry č. 8/2001, 9/2001, 3/2002, 01/2004, výzvy na zaplatenie z 27.02.2006 a 25.07.2006, doručenka výzvy žalovanému, podanie žalovaného z 08.08.2006, výzva na zaplatenie faktúr z 15.08.2006, o postúpení pohľadávky zo 16.07.2007, Hlavná kniha analytickej evidencie právneho predchodcu žalobcu za r. 2004, 2005, Daňové priznanie právneho predchodcu žalobcu za r. 2004, faktúry č. 8,9/2001 a 3/2002 s potvrdením o ich úhrade žalovaným, zoznam zaúčtovaných faktúr od ŠK stolného tenisu, fotodokumentácia, bulletin a CD s televíznym záznamom o reklamnej činnosti právneho predchodcu žalobcu v súvislosti so o reklamnej činnosti, odborné vyjadrenie Expres Consult, s.r.o. z 23.9.2016, znalecký posudok H.. L. S., MA, J.., č. 2/2017, vrátane Doplnenia č. 1 k tomuto znaleckému posudku a pripojený spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. .

8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že:

8.1. ŽSR ako zmluvná strana 1 a Športový klub stolného tenisu Sporiteľňa ako zmluvná strana 2 dňa 24.02.1998 uzatvorili o reklamnej činnosti v zmysle , v ktorej sa v čl. II dohodli, že Zmluvná strana 2 poskytne reklamné služby zmluvnej strane č. 1 v rámci usporiadania všetkých majstrovských i medzinárodných súťaží a turnajov v termíne od 01.08.1998 do 31.07.2001. V čl. III sa dohodli, že za poskytnuté reklamné služby uhradí zmluvná strana 1 zmluvnej strane 2 dohodnutú odmenu vo výške 500.000,- Sk za 1 panel o rozmeroch 1,20 x 1,45 za jeden kalendárny rok. Podľa čl. IV bod 2 sa zmluvná strana 2 zaviazala v súvislosti s plnením predmetu poskytnúť zmluvnej strane 1 nasledovné reklamné služby: a/ v rozpise všetkých pretekov a vo výsledkoch týchto pretekov zabezpečiť umiestnenie reklamy zmluvnej strany 1 v rozsahu jednej strany A5, b/ v priestore stolnotenisovej haly umiestniť na čelnej stene reklamu zmluvnej strany 2 o rozmeroch 1,20 x 1,45 m - 2 ks a c/ zabezpečiť propagáciu ŽSR v televíznych šotoch a prenosoch. Podľa čl. V účelom použitia finančných prostriedkov je podpora športovej činnosti vrcholového stolného tenisu zmluvnej strany 2 a v prípade nedodržania tohto účelu alebo nedodržania povinností stanovených má zmluvná strana 1 nárok na ich vrátenie. bola uzatvorená nad dobu určitú - na 3 roky od 01.08. 1998 do 31.07.2001 a platnosť a účinnosť nadobudla dňom podpisu oboma stranami. Dňa 25.07.2001 bol k uzatvorený Dodatok č. 1 podľa ktorého sa strany dohodli na predĺžení platnosti o tri roky (01.08.2001-31.07.2004). 8.2. Právny predchodca žalobcu Športový klub stolného tenisu dňa 19.10.2001 vystavil faktúru č. 8/2001s dobou splatnosti 10 dní, ktorou v zmysle o reklame fakturoval žalovanému za r. 1999/2000 sumu 1. mil. Sk. Toho istého dňa vystavil právny predchodca žalobcu aj faktúru č. 9/2001 s dobou splatnosti 14 dní, ktorou v zmysle o reklame fakturoval žalovanému za r. 2000, 2001 sumu 1 mil. Sk. Dňa 11.09.2002 vystavil právny predchodca žalobcu faktúru 3/2002, ktorou v zmysle o reklame fakturoval žalovanému za r. 2001-2002 sumu 1 mil. Sk. Dňa 16.03.2004 vystavil právny predchodca žalobcu faktúru 01/2004 so splatnosťou 14 dní, ktorou podľa o reklamy a dodatku č. 1 fakturoval žalovanému za r. 2003-2004 sumu 1 mil. Sk.

8.3. Športový klub stolného tenisu vyzval dňa 27.02.2006 a 25.07.2006 žalovaného na zaplatenie faktúr 01/2003 a 01/2004. Žalovaný podaním z 08.08.2006 právnemu predchodcovi žalobcu uviedol, že v účtovníctve neeviduje pohľadávku voči nemu vyplývajúcu z faktúr 01/2003 a 01/2004, preto požiadal o predloženie faktúr a o reklame a o predloženie dokumentácie k plneniu predmetu . Podaním z 15.08.2006 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému a faktúry. 8.4. Zo žalobcom predloženého odborného vyjadrenia Expres Consult, s.r.o., znaleckej organizácie v odbore ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov z 23.09.2016 vyplýva, že prenájom reklamných plôch je striktne individuálnou cenovou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom a ich výška je častokrát obchodným tajomstvom prenajímateľov. Z tohto dôvodu nie sú a neexistujú žiadne stanovené normatívne cenové štandardy a cena prenájmu reklamných plôch odráža ekonomické a trhové podmienky v príslušnom období (01.08.2003-31.07.2004). Je nesporné, že sa v danom prípade jedná o prenájom atraktívnych športových reklamných plôch, pričom hodnotenie primeranosti cien reklamných plôch medzi zmluvnými stranami je vzhľadom na špecifiká reklamného trhu v športovej oblasti hypotetické, pretože tu nie sú stanovené žiadne cenové štandardizované normatívy. Nie je možné na prenájom športových reklamných plôch aplikovať ceny používané na prenájom reklamných plôch reklamnými agentúrami pri bežných reklamných plochách a bilbordoch. 8.4.1. Znalec Ing. E. B. ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti organizácie Expres Consult, s.r.o. uviedol, že pri športovej reklame je dôležitá ekonomická sila subjektu, pričom ŽSR sú veľmi silným hráčom. Nedá sa oddeliť sponzoring a reklama. Úspešnosť a výkonnosť klubu má svoj vplyv, aj atraktivita priestoru je dôležitá. Pri vypracovávaní odborného vyjadrenia výkonnosť klubu neskúmali, ani podklady k ekonomickej sile zadávateľa, prípadne vysielanie v televízii, ani si neobstarávali vlastné podklady. Zdôraznil, že cenové štandardy pri športovej reklame neexistujú, ide o špecifickú reklamu a jej cena nemôže byť určená spriemerovaním ceny iných klubov, ani ich porovnaním, je to citová oblasť a žiadne normatívy tam nie sú. Ide vždy o cenu individuálnej dohody dvoch subjektov, je to subjektívna záležitosť, nie záležitosť empirických dát. 8.5. Podľa Znaleckého posudku Mgr. L. S., MA, J.., č. 2/2017, znalca v odbore masmédiá, odvetvie mediálne produkty, vo veci odhadu trhovej ceny reklamných panelov o rozmeroch 1,2 x 1,45 m s logom ŽSR umiestnených v stolnotenisovej hale v Bratislave, na adrese Na barine 21, v období od 24.02.1998 do 31.7.2003 a v čase od 1.8.2003 do 31.7.2004 znalec pre určenie - odhad ceny použil metódu prieskumu trhu medzi subjektami podnikajúcimi na trhu v danom časovom období, keď prieskum mal dve časti - v prvej išlo o bratislavské športoviská a v druhej o slovenské mediálne, prieskumné a reklamné agentúry. Pre časové obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004 pri porovnaní cenových údajov jednotlivých športovísk po prepočítaní ceny na skúmané dve plochy bola priemerná cena 47.885,40 Sk, t.j. 1.589,50 Eur za dané obdobie za celkovú plochu 3,48m2, teda obe plochy 1,2 x 1,45m. Za obdobie od 24.2.1998 do 31.7.2003 bola ročná trhová cena skúmaných plôch v danom období veľmi blízka cene za obdobie od 01.08.2003 do 31.7.2004. 8.5.1. Znalec pri svojej výpovedi uviedol, že metóda prieskumu trhu je relevantná odborná metóda vybratá vzhľadom na formuláciu zadaných úloh. Ide o veľmi špecifickú reklamnú plochu, takže podobných športovísk nie je veľa. Okrem dotknutej stolnotenisovej haly zistil len jednu takú, ale to nepostačovalo, preto zisťoval iné obdobné športoviská. V posudku použil aj metódu porovnania od reklamných agentúr, ale len podporne, lebo tieto takýto druh reklamy primárne nepredávajú. Okrem metódy prieskumu trhu je možné určiť trhovú cenu reklamy len dátami z trhu a tie sú možné získať prieskumom. Sú agentúry, ktoré vytvárajú prieskum z dát na trhu, ale v SR nie je taká agentúra. V ČR je taká komplexná agentúra, ktorá sleduje slovenský trh, ale keďže išlo o dáta takmer 20 rokov staré a tiež z dôvodu špecifickosti reklamných plôch tento nástroj nebol k dispozícii. Dotknuté športoviská sa na internete spomínajú v uvedenom období minimálne. Podstatné je, koľko ľudí reklamu vidí, pričom vychádzal z vyjadrenia žalobcu, že na zápasy chodilo asi 300 ľudí. Zo zistených výsledkov vyplynulo, že dohodnutá cena 1 mil. Sk bola mnohonásobne nadhodnotená k požadovanému produktu. Zohľadňoval mediálny dosah produktu, ktorý vyhodnotil ako minimálny, pričom úspech klubu v danom prípade má len zanedbateľný vplyv na výsledok, lebo ide o minimálne vysielaný a známy šport, ktorý mal málo fanúšikov, čo znamenalo minimálny dosah reklamy. Nikde v spise nenašiel doklad o desiatkach zobrazení loga v mediálnom priestore, ani dôkaz o žalobcom tvrdených medzinárodných podujatiach, príp. ako boli mediálne pokryté, ani koľko ľudí to videlo. Je tiež diskutabilné ako je relevantné, že logo vidí zahraničný divák. Vysvetlil aj použitie časového rámca údajov od vybraných športovísk a úpravu cenových údajov tak, aby zodpovedali zisťovanému obdobiu. Poukázal na to, že relevantnosť reklamy bola len v sezóne. Ak aj logo v hale bolo celý rok, je irelevantné keď nie je sezóna a reklama nie je videná. K odbornému vyjadreniu Expres Consult, s.r.o. uviedol, že ide tam o iný princíp. Dá sa súhlasiť s tým, že je to vysoko

individuálne, ale cena sa určiť dá. Expres Consult, s.r.o. nevychádzala z empirických dát, ale znalecký posudok je možné postaviť len na preskúmateľných dátach. 8.6. Súd v konaní rozhodol, že nevykoná dokazovanie navrhnuté žalovaným a to preukázaním plnenia záväzku zo predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 13.7.2021 uzatvorenej medzi DAMOVO Slovakia s.r.o. a Športovým klubom stolného tenisu Sporiteľňa Bratislava z účtovníctva právneho predchodcu žalobcu, resp. DAMOVO Slovakia, nakoľko tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný a irelevantný pre rozhodnutie v danej veci. 8.7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. mal súd za preukázané, že v danom konaní strany konania sú zhodné so stranami tohto konania, pričom predmetom konania je zaplatenie sumy 1 mil. Sk s príslušenstvom na základe faktúry č. 1/2003 vystavenej na základe o reklamnej činnosti z 24.2.1998 a to za obdobie od 1.8.2002 do 31.7.2003. Súd dňa 26.5.2009 rozsudkom č.k. -99 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.305,41,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,18% ročne od 1.8.2003 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že z 24.2.1998 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor so z.č. o verejnom obstarávaní s poukazom na a . Uviedol, že žalobca preukázal poskytnuté plnenie len v rozsahu čl. IV bod 2 písm. b/ , žalobcovi by preto patrila za dané obdobie cena ročného nájmu reklamnej plochy 2618 eur. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania za obdobie od 1.8.2002 do 30.1.2003 zaviazal žalovaného na úhradu vyššie uvedenej sumy. Po odvolaní strán Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -161 z 29.11.2012 zrušil uvedený rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa s posúdením neplatnosti pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní, ale uviedol, že nárok žalobcu nemožno posudzovať ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, lebo ten žiadne plnenie neprijal a teda nárok je možné kvalifikovať ako ušlý zisk. Súhlasil tiež s obranou žalovaného, že obsahom nebola reklamná činnosť ale sponzoring. Vec vrátil na opätovné posúdenie, či vzhľadom na námietky žalovaného vôbec žalobcovi nárok na ušlý zisk vznikol. Okresný súd po vykonaní dokazovania rozsudkom č.k. -174 zo 17.06.2013 žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 78 eur titulom súdneho poplatku. V odôvodnení uviedol, že žalobca zotrval na právnej kvalifikácii nároku ako nároku z titulu o reklamnej činnosti, kde z dôvodu vyhodnotenia jej neplatnosti sa mohol domáhať len ušlého zisku podľa . V danom prípade ale nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže podľa o postúpení pohľadávok sa mohol domáhať voči žalovanému plnenia len titulom odplaty zo o reklamnej činnosti a nepreukázal, že by pôvodný žalobca postúpil na neho aj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -194 zo dňa 27.11.2013 a nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2013. 8.8. Vo svojej výpovedi Ing. Štefan Kollarovitz ako dlhoročný prezident Športového klubu stolného tenisu uviedol, že klub bol tretím najlepším stolnotenisovým klubom v strednej Európe počas 3 rokov a na Slovensku boli v tom čase najlepším klubom. Kapacita ich haly bola 400 divákov. Často sa objavovali okrem našej, aj v Rakúskej televízii. Obdobnú ako so ŽSR mali aj so Slovenskou sporiteľňou, elektrárňami a SPP. Oslovil ho riaditeľ ŽSR, že im klesla tržba z nákladnej dopravy a chcel zviditeľniť železnice, preto uzatvorili . Potvrdil, že reklamnú činnosť riadne vykonávali aj to, že viac krát dával podklady o vykonanej reklamnej činnosti žalovanému a aj p. R. za ŽSR dal videozáznam - jeho súkromný, kde bola reklamná činnosť zdokumentovaná. Svedok A.. E. H. uviedol, že od 1.1.2001 do septembra 2003 bol finančným riaditeľom železníc, avšak na si nepamätal. Ing. H. R. uviedol, že od r. 1999 do 31.12.2001 bol riaditeľom divízie dopravnej cesty so sídlom na generálnom riaditeľstve ŽSR a zo svojej pozície nemal dôvod o vedieť a ani nemal kompetenciu ich uzatvárať. V r. 2006 bol od augusta do októbra generálnym riaditeľom železníc, nespomínal si, že by bol prevzal dokumentáciu o reklamnej činnosti športového klubu. Ing. Ladislav S. vypovedal, že od novembra 1998 do roku 2003 bol riaditeľom odboru informatiky generálneho riaditeľstva železníc a predmetná nespadala do jeho pôsobnosti. JUDr. H. Z. uviedol, že bol od 1.7.1997 do 31.12.1998 generálnym riaditeľom ŽSR, na uzavretie predmetnej si pre odstup času nespomenul aj keď vie, že o reklamnej činnosti uzatváral. Tiež uviedol, že železnice v tej dobe mohli vynakladať financie aj na reklamné služby.

9. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa nižšie uvedených článkov z.č. .

10. Podľa z.č. v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len Obch. zák.), účastníci môžu uzavrieť aj takú , ktorá nie je upravená ako typ . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, nie je uzavretá.

Podľa z.č. v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len Obč. zák.) (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa cit. Obč. zák., ak je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 cit. Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 397 cit. Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa cit. Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v , inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa z.č. (ďalej tiež ), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu - Športový klub stolného tenisu Bratislava, uzatvoril dňa 24.02.1998 so žalovaným o reklamnej činnosti podľa Obch. zák., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému reklamné služby v rozsahu dohodnutom v článku IV bod 2 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu vo výške 500.000,- Sk za 1 kalendárny rok (za 1 panel o rozmeroch 1,20 x 1,45 m). bola uzatvorená nad dobu určitú - na 3 roky od 01.08. 1998 do 31.07.2001. Dňa 25.07.2001 bol k uzatvorený Dodatok č. 1 podľa ktorého sa strany dohodli na predĺžení platnosti o tri roky (01.08.2001-31.07.2004). Faktúrou č. 01/2004 zo dňa 16.03.2004 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému na základe o reklamnej činnosti sumu 1 mil. Sk za obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004, ktorú žalovaný v lehote splatnosti 14 dní nezaplatil. Uvedené nebolo medzi stranami konania sporné. Žalobca si síce uplatnil pôvodne nárok ako odmenu zo o reklame, avšak vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený v jeho zrušujúcom uznesení č.k. -151 zo dňa 20.01.2015, ktorý posúdil uvedenú ako neplatnú () z dôvodu rozporu so o verejnom obstarávaní, si uplatnil svoj nárok na základe rovnakých skutkových okolností titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu žalovaného získaného plnením z neplatného právneho úkonu podľa Obč. zák.

12. Žalovaný v konaní vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si uvedeného nároku, pričom s uvedenou námietkou sa vysporiadal záväzným právnym názorom (v zmysle ) odvolací súd vo vyššie uvedenom uznesení z 20.01.2015, kedy uviedol že pokiaľ právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil o postúpení pohľadávok zo 16.07.2007 na žalobcu pohľadávku, ktorá mu vznikla na základe o reklamnej činnosti vo výške 1 mil. Sk ako odmena za poskytnuté reklamné služby za obdobie 01.08.2003-31.07.2004, svedčí žalobcovi ako postupníkovi aj aktívna legitimácia domáhať sa zaplatenia postúpenej pohľadávky nielen titulom zmluvne dojednanej odmeny, ale aj titulom bezdôvodného obohatenia, teda vrátenia plnenia poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému na základe neplatnej , keďže na platnosť

o postúpení pohľadávky nemá vplyv skutočnosť, z akého právneho titulu bude postúpená pohľadávka súdom priznaná.

13. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 20.01.2015 zaviazal súd prvého stupňa po vrátení veci skúmať, v akom rozsahu plnil právny predchodca žalobcu žalovanému zo o reklamnej činnosti v spornom období, resp. či mu poskytol reklamné služby v dojednanom rozsahu vyplývajúcom z čl. IV bod 2 a podľa rozsahu plnenia zistiť trhovú hodnotu, resp. obvyklú cenu za poskytnutie služieb v danom čase a mieste. Žalobca uviedol, že poskytol plnenie zo v zmysle čl. IV bod 2 , pričom predložil fotodokumentáciu, bulletin a CD s televíznym záznamom o reklamnej činnosti právneho predchodcu žalobcu v súvislosti so o reklamnej činnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd k rozsahu poskytnutého plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že tento poskytol reklamné služby uvedené v čl. IV bod 2 písm. b/ , keď v rozhodnom období mal na čelnej stene stolnotenisovej haly v ktorej pôsobil, reklamu zmluvnej strany a to dva panely o rozmeroch 1,20 x 1,45 m s logom ŽSR, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ostatnej reklamnej činnosti v zmysle čl. IV bod 2 písm. a/ a c/, keď predložené doklady na ktorých je logo ŽSR nepreukazujú, že jeho právny predchodca zabezpečil umiestnenie reklamy zmluvnej strany v rozpise všetkých pretekov a vo výsledkoch týchto pretekov v rozhodnom období, takisto obsah žalobcom predloženého CD (na ktorom sa nachádza záznam s dokumentom o stolnom tenistovi Štefanovi F. z r. 1996 z vysielania Slovenskej televízie, a záznam dvoch krátkych príspevkov o stolnom tenise, avšak bez možnej jasnej identifikácie kde a kedy boli odvysielané) nepreukazuje, že zabezpečil v rozhodnom období propagáciu ŽSR v televíznych šotoch a prenosoch.

14. Po zistení rozsahu plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu skúmal trhovú cenu za poskytnutie preukázaných služieb, t.j. umiestnenie dvoch panelov na čelnej strane vo vnútri predmetnej stolnotenisovej haly za žalované obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004 a aj za obdobie od uzavretia , t.j. 24.2.1998 do 31.07.2003. Žalobca predložil v konaní odborné vyjadrenie znaleckej organizácie Expres Consult, s.r.o. na podporu svojej argumentácie, že pre určenie výšky ceny športovej reklamy je smerodatná výlučne dohoda dvoch strán, kde dohoda medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným bola vo výške 1. mil. Sk za uvedené obdobie, čo s poukazom na výpoveď svedka Kollarovitza a aj žalobcom predloženú medzi DAMOVO Slovakia s.r.o. a Športovým klubom stolného tenisu Sporiteľňa Bratislava bola obvyklá cena. Jej primeranosť odôvodňoval atraktívnosťou predmetných reklamných plôch z dôvodu konania viacerých medzinárodných i vnútroštátnych súťaží v danom období v predmetnej hale, postavením Športového klubu stolného tenisu a aj množstvom odvysielaných podujatí v rozhodnom období. Súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu, keď predmetom skúmania vo veci nebola dôvodnosť a výška dohodnutej odplaty za reklamnú činnosť, ale bezdôvodné obohatenie sa na strane žalovaného z neplatnej (podľa a 458 ods.1 Obč. zák.), ktoré nemožno stotožniť s dohodnutou odplatou z uzatvorenej . Taktiež mediálny presah a atraktívnosť podujatí konajúcich sa v uvedenej hale v rozhodnej dobe žalobca nijako nepreukázal. 14.1. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku H.. S., MA, J.., č.2/2017, ktorý určil trhovú cenu predmetných reklamných panelov s logom ŽSR pre časové obdobie od 01.08.2003 do 31.07.2004 vo výške 47.885,40 Sk, t.j. 1.589,50 Eur za dané obdobie za celkovú plochu 3,48m2, teda obe plochy 1,2 x 1,45m. Súd má za to, že znalec v posudku a najmä v rámci konfrontácie zrozumiteľne a jasne vysvetlil a odôvodnil akým spôsobom dospel k uvedenej sume, pričom súd do pozornosti dáva skutočnosť, že bolo nutné posúdiť trhovú cenu za obdobie r. 2003-2004, čo v čase zisťovania trhovej ceny znalcom predstavovalo získavanie údajov starých 13 rokov. Znalec sa vysporiadal aj so závermi odborného vyjadrenia Expres Consult s.r.o., ktoré nevychádzali z empirických údajov, čo potvrdil aj A.. B. v rámci vykonanej konfrontácie. Žalobca vzniesol v konaní viaceré námietky proti metodike aj výpočtu znalca, avšak súd po výsluchu znalca v rámci konfrontácie dospel k záveru, že znalec presvedčivo vysvetlil svoj postup a preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný námietky proti posudku nevzniesol, považoval ho za akceptovateľný. Žalobca aj po oboznámení sa so znaleckým posudkom okrem vznesených námietok iné dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil a ani nežiadal vykonať a preto súd priznal žalobcovi znalcom určenú sumu ako peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného z neplatnej spočívajúce v poskytnutí reklamného plnenia právnym predchodcom žalobcu v rozhodnom období (1.8.2003-31.7.2004) a vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu zamietol.

15. Žalovaný v závere konania namietol premlčanie nároku žalobcu, ktorú námietku odôvodnil tým, že pri bezdôvodnom obohatení je premlčacia doba dvojročná a keďže žaloba znela na plnenie za obdobie od

1.8.2003 do 31.7.2004, pričom žalobca podal žalobu 30.01.2007, nárok je premlčaný. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý poukázal na skutočnosť, že napriek neplatnosti si strany zvolili použitie , preto aj premlčanie je potrebné posúdiť v zmysle jeho ustanovení, keďže predpisy občianskeho práva sa použijú len pri riešení otázok, ktoré neupravuje. Zhodne s argumentáciou žalobcu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR M Obdo V 2/2000 (viď zhodne aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.8.2003, ) , podľa ktorého právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe podľa , ktorá v tomto prípade podľa Obch. zák. začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Keďže plnenie bolo poskytované od 1.8.2003 do 31.7.2004 a žaloba bola podaná 30.01.2007, od poskytnutia plnenia neuplynula štvorročná premlčacia doba v zmysle uvedeného a teda súd vyhodnotil predmetnú námietku žalovaného ako nedôvodnú.

16. Súd len na margo dodáva, že aj keď žalovaný poukazoval na rozhodnutia v obdobnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. s tým, aby sa predišlo prekvapivému súdnemu rozhodnutiu, s argumentáciou odvolávajúcou sa na rozhodnutia v uvedenom konaní sa vysporiadal odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. -151 z 20.1.2015, keď jednoznačne uviedol, že v rozsudku súdu prvého stupňa citované odvolacie rozhodnutie (v konaní ) sa na predmetné konanie nevzťahuje a nie je pre rozhodnutie v danej veci právne významné a pre konajúcich ani právne záväzné. Keďže po tomto rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa vykonával ďalšie dokazovanie súc viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu, nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že by mohlo pri inom posúdení veci (než v konaní ) ísť o prekvapivé súdne rozhodnutie.

17. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo žalovanej sumy od 31.3.2004 do zaplatenia. Keďže žalobca nezaplatil peňažný záväzok, dostal sa do omeškania nasledovným dňom po ukončení plnenia, t.j. 01.08.2004, preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania od uvedeného dňa vo výške v zmysle vyššie cit. , keď základná úroková sadzba NBS predstavovala v rozhodnom období 5%, teda vo výške 15% z priznanej sumy a vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.

18. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , teda podľa pomerného úspechu v spore. Žalobca sa voči žalovanému domáhal sumy 33.193,92 eur, pričom priznaná mu bola suma 1.589,50 eur, čo predstavuje 4,79% úspech žalobcu a 95,21% úspech žalovaného, teda celkový úspech žalovaného vo výške 90,42% (95,21-4,79). Keďže žalovaný mal väčšinový úspech, patrila by mu náhrada trov konania v rozsahu celkového úspechu, keďže si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

20. V priebehu konania súd uznesením č.k. -433 zo dňa 26.04.2018 priznal znalcovi Mgr. L. S., MA, J.. za vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2017 tarifnú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 1.422,30 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250 eur dňa 26.7.2016, avšak žalovaný preddavok v uvedenej výške nezložil. Znalcovi bol uznesením č.k. -240 zo dňa 02.09.2016 určený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250 eur a tento mu bol aj účtárňou vyplatený, pričom súd v odôvodnení uviedol, že zvyšná časť znalečného vo výške 1.172,30 eur bude znalcovi vyplatená po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v rámci náhrady trov konania. Z dôvodu posudzovania náhrady trov konania podľa § 255

ods. 2 , teda podľa pomerného úspechu strán v konaní, keďže nedošlo zo strany žalovaného k zloženiu preddavku na trovy znalca, súd zaviazal strany konania k úhrade trov znalečného za vypracovanie znaleckého posudku, ktoré vznikli v konaní vo výške 1.422,30 eur a to podľa celkového úspechu strán v konaní, teda žalobcovi vo výške 90,42% (celkový úspech žalovaného = neúspech žalobcu) z uvedenej sumy s odpočítaním ním zloženého preddavku 250 eur a žalovanému vo výške jeho neúspechu v konaní 9,58% (100-90,42). Mgr. Branislav Ondrášik, MA, PhD. uviedol číslo účtu na úhradu platieb vo Všeobecnej úverovej banke, IBAN: 0000 0034 3121 2455.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.