Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-259-2020.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Subarea
29Ek/259/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47255706 proti povinnému: A. B., C.: X.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX E. o vymoženie 222,40 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 212EX 199/20, rozhodujúc o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.02.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 222,40 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresný súd Prešov, sp. zn. 10Csp/98/2017 zo dňa 15.8.2017. Poverením zo dňa 16.04.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róbert Segľa, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 212EX 199/20.
2. Súdny exekútor vydal dňa 07.05.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie, súčasťou ktorého bola aj výzva na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorou na náhradu výdavkov súdneho exekútora vo výške 73,80 Eur (vrátane DPH) zaviazal oprávneného. Súdny exekútor zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
3. Predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného dňa 18.05.2025. Námietky oprávneného boli na exekútorský úrad doručené dňa 22.05.2025. Súd konštatuje, že námietky oprávneného boli podané v zákonom stanovej 15-dňovej lehote.
4. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený vo svojich námietkach uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie.
V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.“ Na základe uvedených skutočností má oprávnený za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že povinný nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom a neboli zistené ani postihnuteľné príjmy. Taktiež v priebehu 5 rokov nebol zexekvovaný žiadny majetok. Jeho majetkové pomery ku dňu uplynutia predmetnej lehoty 5 rokov sú nasledovné. Postihnuteľné finančné prostriedky na účtoch v bankách nemá, je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, nehnuteľnosti, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, nevlastní, nevlastní motorové vozidlá, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, žiadny iný postihnuteľný majetok ani príjem nezistený. Žiadny hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou v hodnote, ktorá by prevyšovala náklady dražby, zistený nebol. Povinný bol vyzvaný v zmysle ust. § 40 ods. 1 Ex. por. na splnenie povinnosti v upovedomení o začatí exekúcie. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti o vyhlásení o majetku v predmetnom exekučnom konaní zaslaná nebola, nakoľko všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch povinného, ktoré by mohli viesť k úspešnému vymoženiu pohľadávky, bolo možné zistiť z dostupných registrov a ďalším šetrením. Vzhľadom na horeuvedené mám za to, že námietky oprávneného sú nedôvodné a je potrebné ich zamietnuť.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje dôvody zastavenia exekúcie súdnym exekútorom. Účelom čiastočného zverenia tejto právomoci súdnemu exekútorovi je odbremenenie exekučného súdu od rozhodovacej agendy v prípadoch uvedených v ust. § 61n Exekučného poriadku. Ide v podstate o jasné, resp. o potenciálne nekonfliktné procesné situácie. Napriek tomu však zákon v niektorých prípadoch pripúšťa proti rozhodnutiu súdneho exekútora procesnú obranu v podobe námietok účastníka konania. Exekútor zastavuje exekúciu vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie (Molnár, P. in: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375).
10. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti napadnutému upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie a tiež celého spisového materiálu dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod, pre ktorý by bolo možné námietkam oprávneného vyhovieť a napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie zrušiť. Súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného (tzn. absolútnu nemajetnosť). Dikcia ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, pretože zákonná požiadavka na nemajetnosť absolútnu by sa míňala účelu predmetného ustanovenia, ktorým je snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. Uvedené sa vzťahuje aj na exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného preto nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu je len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Molnár, P. in: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375).
11. Súd konštatuje, že námietky oprávneného nie sú právne významné. Súdny exekútor postupoval v zmysle zákona keď podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu, nakoľko súdny exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora, pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak, a to tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor po uplynutí zákonom stanoveného času pristúpil k použitiu ustanovenia § 61n ods.1 písm. d), teda pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne. Zároveň ani skutočnosti uvedené oprávneným, ktorými namieta nemajetnosť povinného a len predpokladá, že povinný má zexekvovateľný majetok, nemožno považovať za také skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom predlžovali dobu ustanovenú v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, resp. by vylučovali aplikáciu tohto ustanovenia súdnym exekútorom.
12. Oprávnený namietal, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti. Taktiež namietal, že súdny exekútor nevykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku, a že nie je v správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Exekučný súd na tomto mieste uvádza, že oprávnenému nič nebránilo v možnosti informovať sa na exekútorskom úrade o úkonoch, ktoré súdny exekútor vykonával. Počas celej doby trvania exekúcie tak oprávnený mohol učiniť, pričom postup súdneho exekútora spochybnil až pri podávaní námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že počas konania bolo zistené, že povinný finančné prostriedky na účtoch v bankách nemá, je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, nehnuteľnosti, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, nevlastní, nevlastní motorové vozidlá, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, žiadny iný postihnuteľný majetok ani príjem nezistený. Žiadny hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou v hodnote, ktorá by prevyšovala náklady dražby, zistený nebol. Exekučný súd konštatuje, že preskúmaním exekučného konania nedospel k záveru, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti svoje povinnosti porušil. Súdny exekútor pri výkone svojej funkcii postupoval plne v súlade s Exekučným poriadkom. Pokiaľ oprávnený spochybňuje zákonný postup súdneho exekútora, súd dáva do pozornosti skutočnosť, že orgánom štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou
jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Keďže exekúcia začala dňa 16.04.2020 doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 07.05.2025, súd mal tiež za preukázané, že ubehlo viac ako päť rokov, počas ktorých súdny exekútor aktívne zisťoval majetok povinného, pričom žiadny majetok postihnuteľný exekúciou nezistil.
14. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, pričom takýto majetok povinného zo strany povereného súdneho exekútora zistený nebol, a preto súd s poukazom na ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.