Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-41-2025.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Subarea
13Co/41/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcov: 1./ W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., 2./ X. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovaným: 1./ X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., 2./ Q. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., žalovaní právne zastúpení: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/26/2025-55 zo dňa 21. júla 2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Žalovaní s ú p o v i n n í zdržať sa nakladania v rozsahu predaja, iného scudzenia, zaťaženia vecnými bremenami, založenia, prenajatia a zaťaženia inými právami tretích osôb, s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese V., obci G., k. ú. G. a to :
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada, o výmere XXX m2,
- stavba so súp. č. XX, rodinný dom, postavený na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanoveniami § 324 odseky 1, 3, § 325 odseky 1, 2, § 326 odseky 1, 2, § 328 odseky 1, 2, § 329 odsek 1, § 330 odsek 1, § 331 odsek 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v podanom návrhu uviedli, že v roku XXXX žalovaní žiadali žalobkyňu v 2./ rade, aby na nich dočasne na katastri prepísala vyššie uvedené nehnuteľnosti, z dôvodu problémov žalobkyne v 2./ rade v jej zamestnaní. Žalobkyňa v 2./ rade a žalovaní sa dohodli, že sa uzatvorí akože kúpna zmluva, na základe ktorej sa dosiahne prepis majetku na katastri, a že po tom, čo problémy žalobkyne v 2./ rade v práci pominú, sa nehnuteľnosti opäť v katastri prepíšu späť na žalobkyňu v 2./ rade. Žalobkyňa v 2./ rade aj žalovaní mali od počiatku zámer uzavrieť iba fiktívnu (simulovanú) kúpnu zmluvu, nakoľko v skutočnosti nemalo dôjsť ani k trvalému, ani k odplatnému prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaných. O tom svedčí aj to, že kúpna cena deklarovaná v zmluve bola 1 euro, pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobcovia podrobným opisom skutkových okolností a na opis nadväzujúcimi predloženými listinami osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov. Mal za nesporné, že je potrebné priznať žalobcom právnu ochranu a dočasne upraviť pomery strán tak, aby sa počas trvania súdneho
sporu vlastnícky režim k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania nezmenil. Žalovaným by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia ešte pred skončením predmetného sporu nič nebránilo previesť alebo zaťažiť dotknutú nehnuteľnosť, ktorej sa súdny spor týka. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môžu, ale i nemusia byť úspešní), vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na ďalšie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu týchto nehnuteľnosti. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcov v spore vo veci samej, prípadne, k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Poukázal na skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti predstavujú ako pre žalobcov, tak aj pre žalovaných obydlie, preto nevyhovením návrhu na vydanie predbežného opatrenia by mohlo dôjsť aj k výraznému obmedzeniu prístupu k obydliu strán sporu, zvlášť žalobcov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaní nemajú úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do ich vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaných. Ak naopak žalovaní majú úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcov, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto súdu prvej inštancie javilo, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili. Pokiaľ žalovaní nemajú záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťou, vydanie neodkladného opatrenia ich v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o určenie vlastníckeho práva je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a návrh žalobcov zamietnuť. Uviedli, že už z obsahu samotnej žaloby vyplýva a je zrejmé, že predmetnú nehnuteľnosť- rodinný dom zapísaný na LV č. XXX k.ú. G. ako samostatné bytové jednotky užívajú na X.NP žalobcovia a celé prízemie je užívané žalovanými. Zo spôsobu takéhoto užívania a realizácie vlastníckeho práva k samostatným bytom jasne vyplýva, že žalovaní nemajú dôvod a ani záujem celú nehnuteľnosť ako takú scudziť, resp. zaťažiť zákonom prípustným spôsobom, ako je to uvedené vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Naviac z aktuálneho LV č. XXX k.ú. G. v časti B je v poznámke P XXX/XXXX konštatované obmedzenie a taktiež v časti C - ťarchy je evidované k vlastníkom pozemku a stavbe ťarcha pod V XXXX/XXXX, ktorou je zriadené záložné právo k celej nehnuteľnosti v prospech E.. Za pochybenie a nesprávny postup je potrebné považovať zo strany súdu, že uveril „čestným prehláseniam“ O. S. a J. W.. Je jasné, že sa jedná o účelové prehlásenie blízkych príbuzných žalobcov v jedinej snahe podporiť ich nedôvodnú žalobu. Zo zápisu na LV č. XXX časti C - ťarchy vyplývajú pre vlastníkov také obmedzenia (zriadenie záložného práva), ktoré v plnej miere znemožňujú žalovaným nakladanie spôsobom ako to súd v rámci uloženej povinnosti uviedol v napadnutom uznesení. Žalovaní, ako rodičia oboch žalobcov čestne a zodpovedne, ako hlboko veriaci občania prehlásili, že počas svojho života nikdy nemienia previesť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na iné cudzie tretie osoby a že vyvolanie celého tohto súdneho sporu podaním žaloby na súd zo strany žalobcov voči žalovaným je iba dôsledkom zhoršenia a narušenia rodinných vzťahov (vyvolaných výlučne žalobcom v 1./ rade), ktoré pri vzájomnej úcte a porozumení je viac ako isté, že takéto narušené vzťahy sa medzi nimi vyriešia mimosúdne vzájomným usporiadaním ich rodinných vzťahov.
5. K vyjadreniu žalovaných podali vyjadrenie žalobcovia. Prvým argumentom, o ktorý žalovaní opierajú ich odvolanie, je ich tvrdenie, že zo spôsobu užívania domu (t. j. že žalobcovia užívajú 1. poschodie a žalovaní prízemie) má byť údajne jasné, že žalovaní nemajú dôvod ani záujem celú nehnuteľnosť ako takú scudziť, resp. zaťažiť. Uvedený argument žalovaných však neobstojí. To, že samotní žalovaní užívajú prízemie domu, nepredstavuje prekážku scudzenia, resp. zaťaženia predmetných nehnuteľností, a nepredstavuje ani istotu, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti nescudzia, resp. nezaťažia. Žalobcovia v žalobe a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia osvedčili existenciu bezprostredného rizika, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti scudzia, resp. zaťažia, s cieľom poškodiť žalobcom a dosiahnuť
prípade aj nútené vysťahovanie žalobcov z týchto nehnuteľností. Existuje pritom celý rad právnych nástrojov, ktorými by žalovaní mohli zabezpečiť, aby (na rozdiel od žalobcov) mohli ostať aj naďalej žiť na prízemí predmetného domu po takomto scudzení, resp. zaťažení predmetných nehnuteľností (napr. zriadenie práva vecného bremena doživotného užívania). Neobstojí ani následný poukaz žalovaných na existenciu poznámky v časti B a tiež ťarchy v časti C listu vlastníctva č. XXX, k. ú. G.. Existencia záložného práva nepredstavuje prekážku scudzenia, resp. ďalšieho zaťaženia zaťažených nehnuteľností (k tomu napr. § 151h a § 151k Občianskeho zákonníka). Navyše, pohľadávka zabezpečená predmetným záložným právom evidovaným pod V XXXX/XXXX bude v priebehu tohto kalendárneho roka v celom rozsahu splatená, t. j. predmetné záložné právo zanikne. Rovnako tak ani existencia poznámky na liste vlastníctva o vedení súdneho konania nepredstavuje prekážku scudzenia, resp. ďalšieho zaťaženia tam evidovaných nehnuteľností. Žalovaní následne považujú čestné prehlásenia O. S. a J. W. za účelové a postup súdu prvej inštancie, že im uveril, za nesprávny. Ani táto argumentácia žalovaných však neobstojí. Žalovaní iba bez ďalšieho všeobecne tvrdia, že uvedené čestné prehlásenia sú účelové, avšak neuvádzajú žiadne dôkazy ani vecnú argumentáciu, ktoré by svedčili o opaku.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným v 1./ rade ako predávajúcim a žalobkyňou v 2./ rade ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva (formou notárskej zápisnice N XXX/ XXXX, Nz XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX), predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a to rodinný dom súpis. č. XX, na parcele č. C KN XXX, C KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C KN XXX - záhrada o výmere XXX m2, v k.ú. G., za kúpnu cenu 600.000 Sk (č.l. 28 súdneho spisu). V zmysle Stavebného povolenia zo dňa XX.XX.XXXX vydaného obcou G. ako príslušným stavebným úradom, žalobcovia pristúpili k rekonštrukcii rodinného domu súpis. č. XX, a to k prístavbe a nadstavbe rodinného domu s využitím podkrovných priestorov na bývanie (č.l. 23 súdneho spisu). Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou v 2./ rade ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj vyššie uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu 1 euro. V zmysle Článku III. bod 1. tejto kúpnej zmluvy predávajúca (žalobkyňa v 2./ rade) prehlásila, že dôvodom zmeny vlastníckeho práva je skutočnosť, že v poslednom období došlo k zníženiu a nepravidelnému vyplácaniu jej mzdy od zamestnávateľa, pričom kupujúci (žalovaní) majú pravidelný mesačný príjem, ktorý je postačujúci pre zábezpeku a zabezpečenie ich životných potrieb (č.l. 26 súdneho spisu). Z údajov platných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uvedených v LV č. XXX k.ú. G. vyplýva, že ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú uvedení žalovaní (spoluvlastnícky podiel X/X).
10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome súpis. č. XX majú svoje obydlie žalobcovia (X.NP) ako aj žalovaní (prízemie).
11. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva, spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu
a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na žalobcoch, aby osvedčili, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
13. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 odsek 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.).
14. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodňujú tým, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola fiktívna (simulovaná), na základe ktorej malo dôjsť iba k dočasnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaných na obdobie, v ktorom mala žalobkyňa v 2./ problémy v práci, o čom svedčí aj kúpna cena 1 euro. Vzhľadom na zhoršenie rodinných vzťahov medzi žalobcami a žalovanými, k spätnému prevodu vlastníckeho práva nedošlo, pričom z vyjadrenia žalobcov vyplýva, že žalovaní viackrát výslovne hrozili žalobcom, že žalobcovia v predmetných nehnuteľnostiach nemajú čo robiť, že tam ďalej nebudú a pre predmetné nehnuteľnosti predajú resp. darujú inej osobe, aby dosiahli, že v nich žalobcovia ďalej nebudú. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia predložili aj čestné prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX svojho syna O. S. a jeho priateľky J. W. (ktorých podpisy na uvedených prehláseniach boli úradne osvedčené). Syn žalobcov v čestnom prehlásení uviedol, že počas posledných 2 kalendárnych mesiacov bol viackrát priamym očitým svedkom toho, ako sa jeho starí rodičia (žalovaní) vyhrážali jemu ako aj jeho rodičom (žalobcom), že rodinný dom súpis. č. XX aj s dvorom predajú alebo darujú niekomu inému, aby dosiahli, že tam nebudú a že žalobcovia tam nemajú čo robiť (č.l. 30 súdneho spisu). Z čestného prehlásenia J. W. vyplýva, že ju žalovaní telefonicky kontaktovali, pričom jej začali rozprávať o nehnuteľnostiach, ktoré obývajú spolu so žalobcami a negatívne sa vyjadrovali o žalobcoch ako aj o jej priateľovi a uviedli, že ich vnúčatá sa majú podeliť s týmto majetkom (č.l. 29 súdneho spisu).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. G. predstavujú obydlie žalobcov, pričom je v súčasnosti vedený spor o určenie vlastníckeho práva k nim. Žalobcovia tiež svojim vyjadrením ako aj predloženými čestnými vyhláseniami osvedčili, že nenariadením neodkladného opatrenia by im hrozila strata svojho obydlia (ku ktorému je vlastnícke právo sporné), a to vzhľadom na vyhrážky žalovaných. Z tvrdenia oboch sporových strán nesporne vyplýva, že medzi nimi došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov, čo následne vyeskalovalo k podaniu žaloby vo veci samej. Žalovaní v podanom odvolaní síce uviedli, že takto narušené vzťahy sa medzi nimi vyriešia mimosúdne, avšak v obsahu spisu (ani konkrétne z obsahu ich odvolania) nebola takáto možnosť ani len osvedčená.
16. Súd prvej inštancie tiež správne zohľadnil princíp proporcionality, a teda škodu ktorá by žalobcom hrozila (strata obydlia pred rozhodnutím vo veci samej) v porovnaní s obmedzením, ktoré vzniklo žalovaným.
17. Na záver odvolací súd uvádza, že postavenie subjektu, proti ktorému nariadené neodkladné opatrenie smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (ustanovenie § 334 C.s.p.), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (ustanovenie § 340 odsek 1 C.s.p.) (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
19. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa súdne konanie vo veci samej končí.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).