Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-115-2025.pdf
PDF · 127.8 KB
Case nature
Subarea
43Cob/115/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Alebazi, s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 24, 036 01 Martin, IČO: 53 733 355, v konaní zast. Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 proti žalovanému MOMAP s.r.o., so sídlom Hrabiny 267, 036 07 Lipovec, IČO: 36 424 056 o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/145/2025-56 zo dňa 19. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/145/2025-56 zo dňa 19. augusta 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 06.08.2025 doručený Okresnému súdu Žilina dňa 08.08.2025 v celom rozsahu zamietol a v druhej výrokovej vete žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 08.08.2025 sa žalobca pred podaním žaloby vo veci samej domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 142.000,- Eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v návrhu ako byty, nebytové priestory a spoluvlastnícke podiely k nebytovým priestorom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako budúci kupujúci uzavrel so žalovaným ako budúcim predávajúcim štyri Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorých predmetom bol záväzok žalovaného predať žalobcovi špecifikované byty nachádzajúce sa v budove súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. 3045/18, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. A., vedený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to v lehote do 40 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o povolení trvalého užívania bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. Žalobca uhradil žalovanému kúpne ceny/preddavky, resp. ich časť, avšak žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, neuzatvoril so žalobcom riadne kúpne zmluvy a byty predal tretím osobám. V zmysle uzatvorených Zmlúv pri nesplnení záväzkov je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetky preddavky na kúpnu cenu, ako aj uhradiť zmluvnú pokutu. Žalobca uhradil žalovanému za byt č. 4-J sumu 60.000,- Eur dňa 20.07.2022 a sumu 140.000,- Eur dňa 17.08.2022, zmluvná pokuta je vo výške 20.000,- Eur; za byt č. 3-K sumu 30.000,- Eur dňa 18.10.2022 a sumu 50.000,- Eur dňa 28.06.2023, zmluvná pokuta je vo výške 12.000,- Eur; za byt č. 3-H sumu 100.000,- Eur dňa 28.06.2023, zmluvná pokuta je vo výške 10.000,- Eur a za byt č. 3-L sumu 100.000,- Eur dňa 06.06.2023, zmluvná pokuta je vo výške 10.000,- Eur. Do dňa podania návrhu žalovaný vrátil žalobcovi len čiastku v celkovej výške 400.000,- Eur
postupnými platbami od 23.10.2024 do 11.02.2025. Ostatnú časť žalobcom zaplatenej sumy vo výške 80.000,- Eur žalovaný žalobcovi nezaplatil a uvedeným konaním žalovaného zároveň vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 52.000,- Eur a z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 10.000,- Eur uhradenej žalovanému prevodom dňa 10.11.2022. Žalobca tak eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 142.000,- Eur, ako aj zákonné príslušenstvo k jednotlivým čiastkam a pohľadávku si následne uplatní žalobou. Žalobca v návrhu poukázal na majetok žalovaného, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností vedených Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v Martine, okres B., obec B., v k. ú. A., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Pri opise rozhodujúcich skutočnosti, ktorými odôvodňuje potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov, žalobca dal do pozornosti súdu aj stav spoločnosti žalovaného, a to evidenciu pohľadávok voči štátu ku dňu 06.08.2025, ako aj zoznam poverení na vykonaní exekúcií proti žalovanému s konštatovaním, že podľa žalobcu sú splnené všetky predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že existencia záložných práv uvedených na LV č. XXXX na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného odôvodňuje potrebu zriadiť záložné právo v prospech žalobcu ku všetkým v návrhu označeným nehnuteľnostiam, pretože ak dôjde k výkonu záložného práva a z výťažku sa uspokojí veriteľ, ktorému prináleží skoršie záložné právo, nie je záruka, že z ostatnej časti výťažku bude uspokojená aj celá pohľadávka žalobcu, ktorú má voči žalovanému, ak by sudcovské záložné právo v prospech žalobcu bolo zriadené len k niektorej z nehnuteľností opísaných v návrhu, ktoré tak predstavujú jediný známy majetok vo vlastníctve žalovaného, ktorý by mohol byť potenciálne použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu v budúcom exekučnom konaní. Žalobca zdôraznil, že ku dňu podania návrhu žalovaný napriek výzvam a uplynutiu primeranej lehoty nepredložil žalobcovi riadne kúpne zmluvy na predmetné byty v prospech žalobcu, nepreviedol mu vlastnícke právo k predmetným bytom a ani nevrátil celú poskytnutú zálohu, pôžičku a ani neuhradil zmluvné pokuty. Vydanie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia, žalobca vníma ako jediný spôsobilý inštitút poskytnúť ochranu žalobcovi, z čoho vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie je podložená, relevantná a nespochybniteľná vzhľadom na stav a konanie žalovaného. Podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a samotné jeho nariadenie je spôsobilé navodiť stav, v rámci ktorého má žalobca šancu očakávať uspokojenie svojich pohľadávok voči žalovanému. Len zabránenie nakladaniu s príslušnými nehnuteľnosťami a nasledujúca exekúcia po právoplatnom rozhodnutí o priznaní pohľadávok žalobcovi je spôsobilá uspokojiť pohľadávky, v dôsledku čoho je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vnímané žalobcom ako primerané vo vzťahu k poskytnutiu ochrany žalobcu.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému na vrátenie poskytnutého preddavku vo výške 80.000,- Eur, rovnako preukázal existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute a z pripojeného výpisu z účtu žalobcu vyplýva úhrada sumy 10.000,- Eur dňa 10.11.2022 s poznámkou „pôžička B. A.“. Súd prvej inštancie však posudzoval aj existenciu ďalšej kumulatívnej podmienky, a to reálnosť obavy z možného budúceho ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na existenciu pohľadávok štátu voči žalovanému v podobe daňových nedoplatkov, dlhu na sociálnom poistení a nedoplatku preddavku poistného a rovnako poukázal a osvedčil existenciu pohľadávok Ministerstva vnútra SR vzniknutých zo správneho konania alebo obdobného konania voči žalovanému a rovnako poukázal na vedené tri exekučné konania voči žalovanému a majetkovú situáciu žalovaného vyplývajúcu z verejne dostupnej stránky C.. Z verejne dostupných údajov na webovej stránke D. je zrejmé, že celkové výnosy žalovaného za rok 2024 predstavujú 1,75 milióna Eur, oproti roku 2023, kedy celkové výnosy žalovaného dosiahli sumu 346.272,- Eur. Zisk žalovaného v roku 2024 dosiahol sumu 239.009,- Eur oproti roku 2023, kedy bol v strate -93.540,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný aktívne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, nesmeruje do konkurzného konania a v prípade žalovaného nemožno hovoriť o konaní, ktorého cieľom by bolo zbaviť sa svojho majetku s úmyslom poškodiť žalobcu, ale o vykonávanie podnikateľskej činnosti a realizovanie podnikateľského zámeru vybudovaním polyfunkčného objektu s následným predajom bytov a nebytových priestorov v tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca v návrhu argumentoval tým, že žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, pričom žalobcovi nevrátil celú uhradenú preddavkovú platbu, poskytnutú pôžičku a nezaplatil dohodnutú zmluvnú pokutu, uvedené tvrdenia žalobca nespájal so zámerom žalovaného zbaviť sa svojho bonitného majetku s cieľom vyhnúť sa splneniu pohľadávky žalobcu, resp. ochrániť svoj majetok pred prípadnou exekúciou zo strany žalobcu. Pokiaľ potom šlo o podmienku osvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neposkytol dostatočné tvrdenia v návrhu podložené dôkaznými prostriedkami, z ktorých možno vyvodiť dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Z tvrdení žalobcu súd
prvej inštancie nemal v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa žalovaného, ktoré smeruje k nakladaniu s jeho nehnuteľným majetkom v podobe jeho zaťaženia právami tretích osôb, ktoré by smerovalo k zmareniu exekúcie. Žalobcom namietané konanie žalovaného, ktorým prevádza byty a nebytové priestory v novopostavenom polyfunkčnom objekte, priamo nespôsobuje negatívny zásah do práva žalobcu, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Správanie sa žalovaného, ktorý aktuálne nesplnil voči žalobcovi všetky svoje zmluvné záväzky, bez ďalšieho neosvedčuje obavu ohľadom znižovania kvality a rozsahu zexekvovateľného majetku žalovaného, čím v tomto štádiu konania nemožno prijať záver, že by žalobcom bola osvedčená naliehavosť pre úpravu pomerov strán pred začatím konania vo veci samej. Nehnuteľnosť, ktorej je žalovaný vlastníkom, vzniká výstavbou s predpokladom následného predaja jednotlivých bytov a podielov na spoločných častiach a zariadeniach v dome budúcim kupujúcim, a to v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného. Predpokladaný predaj jednotlivých bytov a nebytových priestorov žalovaným nie je výrazom snahy žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu scudzovaním svojho majetku, ale súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovaného, vykonávanou za účelom dosiahnutia zisku. Naliehavosť úpravy pomerov je znižovaná aj tou skutočnosťou, že napriek existencii pohľadávky, žalobca doposiaľ neuplatnil svoj nárok vo veci samej riadne podanou žalobou. Naopak, z tvrdení žalobcu vyplýva, že v zmysle štyroch v návrhu označených zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách z celkového žalobcom uhradeného preddavku vo výške 480.000,- Eur žalovaný doposiaľ postupne uhradil žalobcovi sumu 400.000,- Eur, čo svedčí o tom, že žalovaný sa nevyhýba plneniu svojich záväzkov. Súd prvej inštancie teda aj pri existencii iných záväzkov žalovaného nemal v potrebnej intenzite osvedčené také správanie sa žalovaného, ktoré by smerovalo k nakladaniu s nehnuteľným majetkom vedúcim k zmareniu exekúcie. Existencia pohľadávky žalobcu bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť nároku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Prípadne odmietavý postoj žalovaného v otázke komunikácie so žalobcom ako veriteľom bez ďalšieho neosvedčujú obavu ohľadom znižovania kvality a rozsahu zexekvovateľného majetku žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že iná situácia by mohla nastať v prípade, ak by aj po prevode vlastníctva bytov žalovaný neplnil ani čiastočne svoje zmluvné povinnosti a vykonával faktické a právne kroky smerujúce k zmareniu výkonu rozhodnutia, ktorý záver súd prvej inštancie v aktuálnom štádiu konania prijať nemohol. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predajom bytových jednotiek dochádza k transformácii nehnuteľného majetku žalovaného na finančné hodnoty, ktorým však nedochádza k zmene hodnoty aktív majetku žalovaného. Zo žiadnych dôkazov označených a predložených žalobcom nebola osvedčená záporná majetková situácia žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil existenciu obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
4. Súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a nakoľko žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, rozhodol súd prvej inštancie výlučne o nároku žalobcu na náhradu trov konania tak, že z dôvodu neúspechu v konaní žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie a nariadi zabezpečovacie opatrenie.
6. Žalobca v odvolaní uviedol, že súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Žalobca si je vedomý, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí vysporiadať s každým argumentom, avšak je povinný dať odpovede na všetky také, ktoré majú pre vec podstatný význam. Opačný postup by pritom znamenal zásah do základného práva na spravodlivý proces vyplývajúci z článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené podporuje aj konštantná judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto v kontexte opätovne žalobca dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003.
7. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tým, že v návrhu absentuje existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie a mal za to, že aj táto náležitosť je naplnená a dostatočne odôvodnená. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvoláva na skutočnosť, že výnosy žalovaného v roku 2024 dosiahli čiastku 1,75 mil. Eur. Táto informácia je však vytrhnutá z kontextu a nezohľadňuje náklady na vytvorenie takéhoto výnosu. Zároveň je nič nehovoriaca o skutočnom aktuálnom stave žalovaného. Žalovaný možno v roku 2024 vykonával aktívne svoju podnikateľskú činnosť, čomu svedčilo aj to, že si plnil svoje záväzky voči žalobcovi. V roku 2025 však situácia je diametrálne odlišná. Žalovaný má viacero záväzkov po splatnosti, o čom svedčí práve zoznam z exekúcií vedených proti nemu, ako aj záväzky voči štátu a štátnym inštitúciám. Je možné tvrdiť, že žalovaný je v úpadku a hrozí tak zmarenie prípadnej exekúcie na majetok žalovaného. Preto nejde len o záväzok voči žalobcovi, ktorý si žalovaný dlhodobo neplní, ale aj o stále narastajúce dlhy voči štátnym inštitúciám, ktoré sa od podania návrhu opätovne navýšili. Ak by bol žalovaný v dobrej finančnej kondícii, tak by sa proti nemu naďalej neviedli exekúcie, nezvyšovali sa záväzky voči štátu a uhrádzal by aj ostatné záväzky. Súd prvej inštancie opiera svoju argumentáciu aj tým, že k času rozhodovania žalobca neuplatnil svoju pohľadávku vo veci samej, avšak podanie žaloby vo veci samej nie je zákonným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca mal v úmysle uplatniť svoj nárok na súde, a to aj vykonal podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Ohrozenie exekúcie sa síce vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, avšak existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Všetky dôkazy a tvrdenia doposiaľ produkované žalobcom jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný sa už viac ako pol roka vyhýba plneniu svojich záväzkov voči žalobcovi, a to aj napriek tomu, že postupne scudzil skoro všetky byty, resp. nebytové priestory v predmetnej stavbe polyfunkčného domu, toto vyplýva z dôkazu „LV č. XXXX pre kat. úz. A.“ priloženého k návrhu žalobcu, podľa ktorého došlo k predaju niekoľkých bytov aj v období mesiacov január - júl roku 2025, a to dokonca aj bytov, ktoré mal rezervované žalobca.
8. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka, ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok. Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Žalobca má za to, že riadne osvedčil, že žalovaný nie je dlhodobo schopný plniť viaceré finančné záväzky, čo je predpokladom na osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V kontexte uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017 žalobca tvrdí, že minimálne existencia záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca už vo svojom návrhu, má za následok osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súčasná rozhodovacia prax slovenských súdov zastáva názor v obdobných prípadoch poskytnúť ochranu žalobcovi, tak aby sa uplatnenie jeho nárokov nezmarilo. Vydaním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k obmedzeniu žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah vzhľadom na skutočnosť, že na základe už existujúcich záložných práv v prospech iných subjektov je už určitým spôsobom obmedzený v dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami a hnuteľnými vecami a vydané zabezpečovacie opatrenie žalovanému nebráni v užívaní predmetných nehnuteľností. Žalobca je toho názoru, že dostatočným spôsobom osvedčil potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Na základe označených dôkazov je možné vyvodiť záver o opodstatnenosti návrhu. Žalobca preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
9. Žalobca po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá lehota začala žalobcovi plynúť dňa 03.09.2025 (rozhodnutie bolo do elektronickej schránky zástupcu žalobcu,
ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, doručené dňa 02.09.2025, čo vyplýva z údajov doručenky nachádzajúcej sa na č.l. 67 listinnej podoby spisu) a uplynula dňa 17.09.2025 (§ 121 ods. 1, 2, 5 CSP), doplnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.09.2025 odvolanie o ďalšie skutočnosti. Podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací súd tvrdenia, argumenty a dôkazy žalobcu uvedené v doplnení odvolania neuvádza a ani na ne nebude prihliadať, vyhodnocovať ich a posudzovať ich. Pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste udáva, že k ustanoveniu § 365 ods. 3 CSP uviedol Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS/141/2019 zo dňa 17.12.2019: „... § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného konania, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to 15 dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.“.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP výzvou zo dňa 07.10.2025 umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 24.10.2025 márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)), v určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia sa žalovaný nevyjadril.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
18. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa
ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom v lehote na podanie odvolania, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
20. Žalobca v úvode odvolania konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. S týmto odvolací súd nemôže nesúhlasiť, pričom tak ako v odvolaní konštatoval aj žalobca, obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak však žalobca mal za to, že v súdenej veci súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie riadne neodôvodnil, odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že odvolacia argumentácia žalobcu predstavuje len všeobecnú úvahu k tomuto právu, vrátane poukazu na judikatúru Ústavného súdu SR. Odvolací súd preto na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha jeho prieskumu len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu pritom už aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“.
21. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania a odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery a postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež konkretizuje prečo sú nesprávne.
22. Ak žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť, bolo na žalobcovi ako odvolateľovi, aby nezostal len v rovine všeobecných tvrdení bez zohľadnenia konkrétneho skutkového a právneho stavu veci, v ktorej odvolanie podáva, ale aby v konkrétnych okolnostiach súdenej veci definoval a obsahovo vymedzil porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Všeobecné a dá sa povedať, že v tejto časti do určitej miery až formulárové odvolanie, nie je spôsobilé, aby odvolací súd mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie. Nebolo pritom povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu odvolaciu argumentáciu žalobcu dotvárať a dopĺňať, keď takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a v rozpore s princípom rovnosti strán a keď právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepredstavuje ani procesnú podmienku konania, na splnenie ktorej by mal odvolací súd ex offo prihliadať.
23. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa odvoláva na výnosy žalovaného v roku 2024, avšak táto informácia je vytrhnutá z kontextu a žalovaný možno v roku 2024 vykonával aktívne svoju podnikateľskú činnosť, avšak v roku 2025 situácia je diametrálne odlišná, odvolací súd udáva, že k základným princípom civilného sporového konania patrí aj princíp procesných povinností a bremien strán deklarovaný v článku 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležitá pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje jej tvrdenia dôkazmi a zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by sa tento princíp nemal uplatňovať aj pri inštitúte zabezpečovacieho opatrenia, a teda že by súd mal o návrhu rozhodovať nad rámec navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia (žalobcom) osvedčených tvrdení. Práve naopak, z ustanovenia § 326 ods. 1, 2 v spojení s § 344 CSP jednoznačne vyplýva povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia uviesť tvrdenia a podložiť ich listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie potom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na verejne dostupné údaje na webovej stránke D., konkrétne na výnosy a zisk žalovaného za rok 2023 a 2024. Odvolací súd si však nemohol nevšimnúť, že údaje (tvrdenia) o výnosoch a zisku žalovaného za rok 2023 a rok 2024, vyplývajúce z webovej stránky D., žalobca v návrhu neuviedol. Je pravdou, že žalobca v návrhu ako dôkaz označil a k návrhu ako listinu pripojil údaje z webovej stránky D., a to v rozsahu zoznamu exekúcií žalovaného ku dňu 06.08.2025 a záväzkov žalovaného ku dňu 06.08.2025, avšak skutočnosť, že žalobca v návrhu ako dôkaz označil a k návrhu ako listinu pripojil výňatok údajov z webovej stránky D., neznamenala, že súd prvej inštancie mal vlastnou procesnou aktivitou získavať z tejto stránky aj iné údaje, t.j. údaje nad rámec tvrdení žalobcu. Ustanovenie § 185 ods. 2 CSP síce umožňuje súdu aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ale len vtedy, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Ak strana neuvedie skutkové tvrdenia, ktoré sa javia ako rozporné so skutočnosťou vyplývajúcou z verejných registrov a zoznamov, nie je právom súdu nad rámec tvrdení strany (strán) vykonávať dokazovanie, resp. osvedčovanie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže by to odporovalo zásade rovnosti strán a princípu kontradiktórnosti sporového konania. Navyše, verejnými registrami a zoznamami v zmysle § 185 ods. 2 CSP sa rozumejú tie verejné zoznamy a registre, ktoré sa spravujú princípom formálnej a materiálnej publicity (napr. obchodný register, kataster nehnuteľností), nie akékoľvek webové stránky.
24. Odhliadnuc, že údaje o výnosoch a ziskoch žalovaného súd prvej inštancie získal vlastnou procesnou aktivitou nad rámce tvrdení a dôkazov žalobcu, hoci žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že šlo o informácie vytrhnuté z kontextu, žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nedôvodí a neargumentuje, ako konkrétne táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Všeobecné konštatovania žalobcu, že v roku 2025 bola situácia diametrálne odlišná a že žalovaný má viacero záväzkov po splatnosti o čom svedčí práve zoznam exekúcií vedených proti nemu, ako aj záväzky voči štátu a štátnym inštitúciám, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a najmä neboli spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základný zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým predpokladom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok síce bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka „obava, že exekúcia bude ohrozená“, keďže však exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom podniku, odvolací súd je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“, je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa teda nevyhodnocuje finančná kondícia žalovaného, a preto samotná existencia dlhov žalovaného nemohla byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca pritom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len stroho dal do pozornosti súdu evidenciu pohľadávok žalovaného voči štátu, pričom tieto ani len nekonkretizoval a nešpecifikoval, len ako dôkaz označil a predložil zoznam záväzkov žalovaného voči štátu. Najmä však žalobca v návrhu existenciu záväzkov žalovaného voči štátu konštatoval bez toho, aby tvrdil a osvedčil, ako konkrétne práve táto okolnosť odôvodňuje reálnu a bezprostrednú hrozbu exekúcie. Obava z ohrozenie exekúcie totiž musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne
hroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci preto ani odvolací súd nedospel k záveru o potrebe odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v tom, že samotná existencia dlhov (záväzkov) žalovaného nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Keďže existencia záväzkov nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bez právneho významu bolo aj všeobecné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odo dňa podania návrhu sa záväzky žalovaného opätovne navýšili.
25. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že minimálne existencia záložných práv na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca už vo svojom návrhu, má za následok osvedčenie existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie a k poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/66/2017 zo dňa 17.07.2017, odvolací súd udáva, že rozhodnutia iných odvolacích súdov nespadajú pod ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa článku 2 ods. 2 CSP. Navyše, na každé súdne rozhodnutie je potrebné nahliadať v konkrétnych okolnostiach veci, v ktorej bolo prijaté a v súdenej veci žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom netvrdil a nedôvodil, že obavu z ohrozenia exekúcie zakladá existencia záložných práv na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Žalobca totiž v návrhu poukázal na existenciu záložných práv len v kontexte primeranosti a proporcionality požadovaného zabezpečovacieho opatrenia a žalobca v návrhu žiadnym spôsobom netvrdil a nedôvodil, ako konkrétne a prečo by existencia záložných práv mala zakladať obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie.
26. Pokiaľ žalobca v odvolaní dôvodí tým, že podmienkou pre návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť žaloba vo veci samej, s týmto odvolací súd súhlasí, keďže v zmysle § 324 ods. 1 v spojení s § 344 CSP návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno podať aj pred začatím konania, avšak žalobca v odvolaní opäť nedôvodí, nekonkretizuje a nešpecifikuje, ako táto okolnosť spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
27. Odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním žalobcu v odvolaní, že v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa generálne nemožno zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, avšak v konkrétnych okolnostiach súdenej veci žalobca do vydania napadnutého rozhodnutia neposkytol žiadne také tvrdenia, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že je tu obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozenie exekúcie musí vždy vychádzať z požiadavky dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ako aj z požiadavky ich osvedčenia. Hoci vzhľadom na procesný postup pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia pohľadávky bez ohľadu na správanie sa dlžníka. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie, a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. Takéto skutočnosti však v posudzovanej veci ani odvolací súd z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezistil, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keď neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.
28. Pokiaľ potom žalobca v odvolaní konštatuje, že je možné tvrdiť, že žalovaný je v úpadku a hrozí tak zmarenie prípadnej exekúcie na majetok žalovaného, odhliadnuc, že ide len o všeobecné, t.j. nekonkretizované, nešpecifikované a dôkazom nepodopreté tvrdenie, odvolací súd predovšetkým udáva, že pre rozhodovanie odvolacieho súdu bol podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v konaní na súde prvej inštancie žalobca neuvádzal žiadne tvrdenia o úpadku žalovaného. Z pohľadu odvolacieho konania tak ide aj o novotu, na ktorej použitie nie sú splnené zákonné predpoklady podľa § 366 CSP, keďže toto tvrdenie sa netýka procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu, nemá ním byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca v odvolaní ani
len netvrdil, prečo tento prostriedok procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, bol by mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný však bol v odvolacom konaní pasívny a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto za danej situácie bolo v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu na mieste rozhodnúť priamo tak, že odvolací súd žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
31. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).