Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39T-55-2020.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Area
Subarea
39T/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného U. L., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júla 2021 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. L., O.. XX. X. XXXX X. V., Z. V. P. XXX/XX, F. L.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 09.04.2020 v čase o 08.30h vo Svätom Jure na Krajinskej ceste smerom na mesto Pezinok viedol elektrický harley značky Citycoco, nezisteného výrobného čísla, čiernej farby, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Mesto - východ, následne bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo R., ktorým mu bola v čase o 08.47h pod číslom merania 1083 nameraná hodnota 0,89 mg/l alkoholu vo vydychovanom dychu, v čase 09.18h pod číslom merania 1084 pri opakovanej dychovej skúške mu bola nameraná hodnota 0,92 mg/l alkoholu vo vydychovanom dychu
teda
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd
ukladá
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona a § 57 ods. 1 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 800 (osemsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok podala dňa 30. júla 2020 na Okresnom súde Pezinok obžalobu číslo Pv 211/20/1107-12 (ďalej len „obžaloba“) na obžalovaného U. L. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal dňa 17. augusta 2020 trestný rozkaz sp.zn. 39T/55/2020, proti ktorému prokurátorka v zákonom stanovenej lehote podala odpor, preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 258 Trestného poriadku výsluchom obžalovaného a podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov: č.l. 30 - certifikát o overení; č.l. 28 - zápis o dychovej skúške; č.l. 33 - odpis z registra trestov; č.l. 34 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 69 - žiadosť na prevzatie zaistenej automobilovej techniky k skladovaniu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.
K dokazovaniu
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako pri svojom skoršom výsluchu v prípravnom konaní konanom dňa 18. júna 2020, kedy uviedol nasledovné : „Bol som riadne poučený, poučeniu som v plnej miere porozumel a nežiadam jeho ďalšie vysvetlenie. Drogy neužívam, alkohol pijem príležitostne. V tomto momente sa cítim v poriadku a nie som pod vplyvom žiadnej omamnej látky. Žiadam, aby mi boli všetky písomnosti zasielané na adresu môjho trvalého bydliska. Vypovedať chcem a budem. Pracujem ako SBS pracovník, pričom popri tom sa starám aj o svoju matku. Nikdy som neliečil na psychiatrickom oddelení, lieky neberiem a po zdravotnej stránke sa cítim v poriadku. Zbrojný preukaz nevlastním.
Dňa 14.05.2020 som si prevzal uznesenie o vznesení obvinenia vo veci prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorému som porozumel a nepodávam si voči predmetnému uzneseniu sťažnosť.
Dňa 09.04.2020 v čase o od 05:00 hod. som sa nachádzal na rybníku vo Svätom Jure, konkrétne v lokalite Šúry, kde som bol na rybačke. Bol som tam so svojimi kamarátmi, ktorých mená si presne nepamätá. Boli to kamaráti zo Svätého Jura. Popri tom sme popíjali alkohol a to konkrétne rum a vodku. V akom množstve som popil alkohol uviesť neviem. V čase o 08:40 hod. som sa rozhodol, že si pôjdem kúpiť cigarety na čerpaciu stanicu Shell, ktorá sa nachádza na konci mesta Svätý Jur v smere do Bratislavy. Išiel som svojou elektrickou kolobežkou po poľnej ceste, pričom následne som vošiel na dvojprúdovú vozovku v smere k čerpacej stanici. Videl som, že na ceste sa nachádzala polícia mala zastavené jedno vozidlo. Kolobežku som viedol aj napriek tomu, že som pred tým vypil alkohol. Hliadka polície, ktorá v tom čase vykonávala kontrolu ma zastavila a pýtala si odo mňa doklady. Dal som im svoj občiansky preukaz a doklad od kolobežky som nemal, nakoľko kolobežka nemá EC. Pýtali sa ma, či som pred jazdou požil alkohol. Na čo som sa priznal a v tom som sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške, ktorá bola pozitívna. Približne po 15 minútach bola táto dychová skúška zopakovaná, pričom neviem uviesť či bola stúpajúca alebo klesajúca hodnota. Následne som bol eskortovaný na políciu do Pezinka. Svoje konanie ľutujem a viac to nezopakujem. To je všetko, čo by som k veci uviedol. Vypovedal som pravdu, nič som zámerne nezamlčal.“.
Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na rybačke oslavoval jeho kamarát narodeniny - 60-ku. Uviedol, že na oslave pil pivo, víno aj tvrdý alkohol. Uviedol tiež, že nie je držiteľom oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, jeho elektrická kolobežka má nízku konštrukčnú rýchlosť, na jej vedenie nepotrebuje vodičské oprávnenie a nemusí pri jej vedení nosiť ani prilbu. Ďalej vypovedal,
že bol zamestnaný do apríla, teraz je nezamestnaný, ale bude chodiť na brigády, od septembra plánuje odísť do predčasného starobného dôchodku. Poukázal na to, že doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, ani postihnutý za priestupok.
Z certifikátu o overení na č.l. 30 spisu súd zistil, že prístroj AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A409571 bol dňa 23. októbra 2019 overený v laboratóriu Slovenskej legálnej metrológie, n.o. v Banskej Bystrici, pričom platnosť overenia je do 23. apríla 2020.
Zo zápisu o dychovej skúške na č.l. 28 súd zistil, že dňa 09.04.2020 v čase o 08.47 hod. bol obžalovaný podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A409571, ktorým mu bola pod číslom merania 1083 nameraná hodnota 0,89 mg/l a dňa 09.04.2020 v čase o 09.18 hod. bol obžalovaný podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A409571, ktorým mu bola pod číslom merania 1084 nameraná hodnota 0,92 mg/l.
Zo žiadosti na prevzatie zaistenej automobilovej techniky k skladovaniu na č.l. 69 spisu súd zistil, že sa jedná o predtlačené formulárové tlačivo používané políciou v prípadoch, keď polícia žiada Automobilové opravovne Ministerstva vnútra, a.s. o skladovanie automobilovej techniky. Do tohto formulárového tlačiva príslušníčka Obvodného oddelenia PZ Pezinok npor. Mgr. Lenka Žáková dňa 9. apríla 2020 rukopisne vypísala modrým perom údaje požadované vo formulári. V tabuľke č. 2 (identifikačné údaje o automobilovej technike zistené na vozidle, druh a typ) napísala: „Elektrický harley značky Citycoco“ a v tabuľke č. 3 (opis automobilovej techniky) napísala: „Výkon motoru 1000W, konštrukčná rýchlosť 50 km/h“.
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a doposiaľ sa nedopustil žiadneho priestupku.
K výroku o vine a k právnej kvalifikácií Vina je otázka skutková. Výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Na tomto mieste súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, pričom ich vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Preto po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek rozumné pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.
Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval: skutok obžalovaného uvedený v obžalobe ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Súd v rámci posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaného činu bol nepatrný. V danom prípade sa stíhaný prečin žiadnou skutočnosťou spadajúcou pod kritéria v zmysle §10 odsek 2 Trestného zákona z hľadiska závažnosti nevymyká obdobným činom rovnakej právnej kvalifikácie.
K výroku o treste
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci nasvedčujú tomu, že obžalovanému nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody a účel trestu u neho lepšie splní peňažný trest.
Hoci aj prokurátor vo svojej záverečnej reči navrhoval uložiť obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, čo odôvodňoval tým, že elektrické vozidlo obžalovaného má výkon motora 1kW, a konštrukčnú rýchlosť 50 km/h, preto na jeho vedenie treba mať v zmysle § 75 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“) vodičské oprávnenie skupiny AM, súd dospel k záveru, že okolnosti uvádzané prokurátorom ohľadom výkonu motora a konštrukčnej rýchlosti elektrického vozidla použitého obžalovaným pri spáchaní skutku, sa na hlavnom pojednávaní nepodarilo prokuratúre preukázať.
Podľa názoru tohoto súdu totiž údaje rukopisne vypísané príslušníčkou OO PZ Pezinok na predtlačenom formulárovom tlačive používanom políciou a priori a bez ďalšieho nedokazujú, že elektrické vozidlo použité obžalovaným pri spáchaní skutku malo v ňom uvedené parametre výkonu motora a konštrukčnej rýchlosti. Bez iných dôkazov (napr. certifikát od výrobcu), ktoré by správnosť údajov uvedených na č.l. 69 preukazovali, sa tak prokurátor ocitol na hlavnom pojednávaní v stave dôkaznej núdze.
Žiadosť na prevzatie zaistenej automobilovej techniky k skladovaniu z č.l.69 spisu, ktorá nebola súčasťou vyšetrovacieho spisu a ako dôkaz bola prokurátorom predložená krátkou cestou súdu až na hlavnom pojednávaní, sa pritom podľa názoru súdu svojou dôkaznou hodnotu najviac približuje tzv. úradnému záznamu polície, v ktorom si poverený príslušník PZ, či vyšetrovateľ PZ, bez prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu, napíšu to, čo chcú. Úradné záznamy polície nemožno podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovať za dôkazy obstarané kontradiktórnym spôsobom, rovnako ako úradné záznamy obhajcu obvineného, v ktorých si obhajca tiež napíše to, čo chce.
Keby súd v procese dokazovania mal vychádzať z dôkazných prostriedkov v podobe listinných úradných záznamov polície, či listinných záznamov vyhotovených obvineným, resp. jeho obhajcom, nikdy by nesplnil zákonný imperatív riadneho zistenia skutkového stavu, pretože by v procese hodnotenia týchto dôkazov nutne vychádzal len zo subjektívnych názorov ich autorov, z ktorých by nemal ako dospieť k poznaniu pravdy. Tento súd je toho názoru, že úradné záznamy polície preukazujú bez akýchkoľvek pochybností len to, kto a kedy ich napísal.
Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to: že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.); že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne.
Prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi (2:0) bol v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona dôvodom pre zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, kde základom pre výpočet tejto tretiny bol rozdiel hornej (331 930 eur) a dolnej (160 eur ) hranice trestnej sadzby stanovenej v § 56 ods. Trestného zákona. Po takejto úprave trestnej sadzby teda prichádzalo do úvahy ukladanie peňažného trestu v trestnej sadzbe s dolnou hranicou 160 eur a hornou hranicou 221 340 eur.
Súdu sa ako dostačujúci a zákonný trest pre obžalovaného javil byť trest uložený v dolnej polovici uvedeného rozpätia, t.j vo výške 800 eur, v ktorej výške sa podľa súdu naplní tak represívna ako aj preventívna funkcia trestu. Pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, ustanovil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Takýto náhradný trest odňatia slobody je vzhľadom na jeho možnú výmeru uvedenú v § 57 ods. 3 Trestného zákona (až na päť rokov) nielen trestom zákonným, ale vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery a výšku uloženého peňažného trestu aj trestom plne proporcionálnym.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok , rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného; obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech; príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech; zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli; poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.