Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-112-2020.pdf
PDF · 117.15 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému H. K., X.. XX. XX. XXXX, L. E. J. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 2.075,33 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,14 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 700,14 eur od 23. 06. 2021 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2.150,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2.150,- eur, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 700,14 eur do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Žilina dňa 30. 10. 2020 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 075,33 eur spolu s: zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 2 075,33 € od 29. 2. 2019 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 2 150 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 2 150 €, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 075,33 € do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 97,40 € a trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 31.7.2017 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 150,00 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 63,19 €, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 12.2.2019. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 28.2.2019, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru.
Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 2 075,33 € (žalovaný do dnešného dňa zaplatil len sumu 1 488,84 €). V ďalšom uviedol, že žalovaný pristúpil k poisteniu schopnosti splácať úver poskytovaného spoločnosťou MetLife Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 257 105 ako organizačná zložka spoločnosti MetLife Europe Limited, so sídlom Lower Hatch Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko. Na základe pristúpenia k poisteniu sa žalovaný zároveň v zmluve zaviazal nahradiť žalobcovi sumu poistného, ktoré žalobca platil poisťovateľovi. Túto povinnosť si žalovaný riadne a včas nesplnil a ku dňu zosplatnenia úveru mal uhradiť žalobcovi náhradu poistného v sume 531,05 €. Dňom zosplatnenia úveru, ktoré nastalo dňa 28.2.2019 poistenie zaniklo. Jednotlivé náhrady poistného boli splatné k 22. dňu v mesiaci, a teda od dňa nasledujúceho po ich splatnosti je žalovaný s ich úhradou v omeškaní. Uviedol, že záväzky žalovaného vo výške 2 075,33 € pozostávajú: - zo sumy neuhradených záväzkov podľa úverovej zmluvy a ktoré predstavujú súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 1 991,48 €, - zo sumy neuhradených záväzkov na náhradu poistného, ktoré je žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi, t.j. sumu 83,85 €. Dodával, že nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne : - zo sumy 2 075,33 € od 29.2.2019 do zaplatenia. S odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Žalobca mal zaslať žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému.
3. Žalovanému bola žaloba do vlastných rúk doručená dňa 29. 03. 2021 (uvedené vyplýva z doručenky na č. l. 40 spisu), pričom žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 13. 07. 2021, a to v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Žalobca svoju neúčasť a neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav, pričom predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
6. Dňa 21. 07. 2017 uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 7 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 150 eur. Celková výška spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 2 150 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v 48 mesačných splátkach po 63,19 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 22. 08. 2017 a každá ďalšia splátka ku 22. dňu v kalendárnom mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 19,53 %, a ročná úroková sadzba činila 18,03 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom predstavovali sumu 883,12 eur. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol stanovený na 22. 07. 2021. Podľa bodu 11.1 cit. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
7. Oznámením o zosplatnení zo dňa 04. 02. 2019 (č. l. 15 spisu) žalobca podpísal upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžných súm zo zmluvy o úvere v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky z omeškaných splátok o dobu dlhšiu ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia predmetného oznámenia. Ku dňu 04. 02. 2019 predstavovala suma omeškaných splátok 251,68 eur a aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke bolo 74 dní.
8. Z výpisu platieb žalovaného (na č. l. 14 spisu) vyplýva, že tento poukázal na plnenie predmetného úveru sumu 1 488,84,- eur.
9. Dňa 21. 07. 2017 podpísal žalobca a žalovaný prihlášku do poistenia schopnosti splácať úver (na č. l. 11 spisu), podľa ktorej mal platiť mesačné poistné uhrádzané zo strany žalovaného ako poisteného obchodnej spoločnosti MetLife Europe Insurance d.a.c. ako poisťovateľovi priamo žalobca ako poistník.
10. Súd predmetnú právnu vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
11. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej označený ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
12. V zmysle ustanovenia § 2 ZoSÚ, a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html>, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701.html> sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180701.html>.
15. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. V zmysle ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 3a ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
23. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. V zmysle článku 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
25. Žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi ním a žalovaným, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2 150 eur (vid č. l. 7 spisu). Žalovaný uhradil z titulu plnenia na predmetný úver sumu vo výške 1 488,84 eur - dôkaz na č. l. 14 spisu. Súd však musí konštatovať, že nemal preukázané, že žalobca pred poskytnutím úveru posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, nakoľko tým, že neposudzoval schopnosť splácať úver s prihliadnutím na akékoľvek údaje, resp. údaje z príslušných databáz alebo registrov na účely posudzovania schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, nepredložil súdu príslušné výpisy zo zákonom stanovených databáz obsahujúcich údaje o dlžníkovi vo vzťahu k skúmaniu jeho bonity. V uvedenom súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05. 03. 2020, ktorý vo veci C-679/18, OPR Finance proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Systematické súdne preskúmanie splnenia povinností okrem toho prispieva k zabezpečeniu konkurenčných podmienok („level playing-field“) pre veriteľov. Naproti tomu spotrebiteľ by sa prakticky sotva mohol uistiť o splnení tejto povinnosti. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné overovanie bonity dlžníka zo strany veriteľa zo strany súdu skúmať z úradnej povinnosti, s prihliadnutím na to súd uvedené skúmal a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že skúmal bonitu žalovaného, pričom súd na uvedené poukázal aj pri svojom predbežnom právnom posúdení na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 13. 07. 2021. Následne súd ustálil, že z dôvodu hrubého porušenia tejto povinnosti je poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ bezúročný a bezpoplatkový. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že upozornenie na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky doručoval do dispozície žalovaného (z toho dôvodu nebolo preukázané, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo zo strany žalobcu doručené žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením práva na mimoriadne zosplatnenie úveru, na čo súd poukázal aj pri svojom predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 13. 07. 2021). Navyše nebol splnený ani zákonný predpoklad, že žalovaný mal byť v čase mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní dlhšie ako tri mesiace s plnením splátok(tky) úveru. S prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bolo potom potrebné vypočítať, aké plnenie zo strany žalovaného pripadlo na jednu splátku úveru, pričom istina predstavuje sumu 2 150 eur, počet splátok 48, výška jednej splátky potom predstavuje sumu 44,79 eur (2150:48). Ku dňu datovania oznámenia o mimoriadnom zosplatnení (04. 02. 2019) bolo splatných 18 splátok (5 za rok 2017, 12 za rok 2018, 1 za rok 2019). Z toho dôvodu bola ku dňu 04. 02. 2019 z titulu predmetného úveru splatná suma 806,22 eur (18 x 44,79). Súd mal preukázané z dôkazu produkovaného na č. l. 14 spisu, že k tomuto dňu mal žalovaný na predmetný úver splatenú sumu 1 388,84 eur, teda sumu vyššiu ako v tom čase predstavoval súčet splatných splátok. Žalovaný v čase vyhotovenia oznámenia o zosplatnení, a ani 15 dní nasledujúcich po jeho vyhotovení (súd nemá preukázané doručenie a ani doručovanie predmetnej listiny) nebol v omeškaní so žiadnou splátkou z poskytnutého úveru, vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepovažoval oznámenie o zosplatnení na č. l. 15 spisu za platný právny úkon, a to pre vyššie uvádzané rozpory so zákonom.
Súd následne musel zobrať do úvahy, s akou sumou je žalovaný v omeškaní ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci prihliadnuc na splatnosť jednotlivých splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Následne dospel k záveru, berúc do úvahy splatnosť 1. splátky stanovenú na deň 22. 08. 2017, že za rok 2017 bolo splatných 5 splátok, za rok 2018: 12 splátok, za rok 2019: 12 splátok, za rok 2020: 12 splátok, za rok 2021: 6 splátok, v súčte bolo splatných 47 splátok predmetného úveru, čo pri sume jednej splátky vypočítanej z celkovej istiny úveru činí 2 105,13 eur (47 x 44,79). Táto suma bola splatná ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumu, ktorú na predmetný úver žalovaný splatil (ktorá bola v zmysle dôkazu produkovaného zo strany žalobcu na č. l. 14 vo výške 1 488,84 eur), z čoho vzišla suma 616,29 eur (2105,13 - 1488,84). K tejto sume súd pripočítal sumu 83,85 eur, ktorá podľa tvrdenia žalobcu predstavovala sumu neuhradených záväzkov zo strany žalovaného na náhradu poistného (súd mal preukázané uzatvorenie dohody medzi žalobcom a žalovaným na č. l. 11 - 12 spisu), že žalovaný bude ako poistený u MetLife Europe d.a.c. platiť poistné žalobcovi, výšku nezaplatenej sumy z titulu poistného žalovaný nesporil, súd preto predmetnú sumu žalobcovi priznal. Súčet nesplatenej sumy z poskytnutého úveru a nedoplatku na poistnom predstavuje sumu 700,14 eur, ktorá bola žalobcovi zo strany súdu priznaná. V zostávajúcej časti bola z vyššie uvedených dôvodov žaloba žalobcu zamietnutá. Čo sa týka príslušenstva prislúchajúceho k uplatňovanej pohľadávke, súd priznal k priznanej časti pohľadávky aj žalobcom požadovaný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu (bližšie odôvodnenie v bode 27. tohto odôvodnenia), v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá bol zamietnutý aj úrok z omeškania a zmluvná pokuta prislúchajúce k zostávajúcej časti pohľadávky (v zamietavej časti).
26. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 97,40 eur nepovažoval súd za dôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. Žalovaný mal vedomosť o svojom dlhu, pričom nešlo o dlh napr. z náhrady škody, príp. bezdôvodného obohatenia, a teda predžalobná výzva nebola potrebná na uplatnenie nároku žalobcu na súde. Sám žalobca v žalobe uvádzal, že zasielal žalovanému viacero písomných upomienok, preto nie je dôvod, prečo musel túto výzvu urobiť aj prostredníctvom právneho zástupcu. Zároveň žalobca nepreukázal, že by mu náklady spojené s uplatnením pohľadávky skutočne vznikli, teda že ich uhradil.
27. Žalobca si zároveň uplatnil sankcie v súvislosti s omeškaním žalovaného so splácaním súdom priznanej sumy, a to úrok z omeškania a zmluvnú pokutu v zmysle čl. 8.1 zmluvy. Tieto boli uplatnené v súlade s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a neprevyšujú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne neprevyšujú trojnásobok úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená Ministerstvom financií ako „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2021“ pred vznikom omeškania bola 13,01 %, s pripočítaním 10 percentuálnych bodov ročne predstavuje 23,01 %. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním predstavovala 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne), spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne predstavuje sankciu vo výške 15 % dlžnej sumy ročne (táto sankcia predstavuje zároveň trojnásobok úrokov z omeškania), predmetná sankcia bola uplatnená v súlade so zákonnými ustanoveniami a v súlade s nariadením vlády SR. Ďalej bolo v zmysle § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. rozhodnuté o tom, že ak vyššie uvedená sankcia dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (t.j. 2 150 eur), následné sankcie za omeškanie žalovaného nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa predmetného nariadenia (základná úroková sadzba ECB ku dňu 23. 06. 2021 je 0 % + 5 % podľa nariadenia vlády SR), vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi po dni, kedy sankcie za omeškanie žalovaného so splácaním dosiahnu sumu 2 150 eur, 5 % úrok z omeškania ročne z nesplatenej sumy. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zo strany súdu priznanej časti pohľadávky dňom 23. 06. 2021, nakoľko až týmto dňom sa mohol žalovaný dostať do omeškania s celou sumou priznanej časti žalovanej pohľadávky, a to z dôvodu, že posledná splátka, ktorá bola žalobcovi zo strany súdu priznaná bola splatná dňa 22. 06. 2021, žalobca sa teda mohol dostať do omeškania so splácaním celej priznanej sumy až nasledujúcim dňom. Z týchto dôvodov mu súd uvedené nároky z priznanej časti nároku v zmysle vyššie uvedeného priznal odo dňa 23. 06. 2021.
28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobca (žaloba voči žalovanému bola zamietnutá vo väčšej časti, a to v časti o zaplatenie 1 472,59 eur s príslušenstvom, priznaný nárok predstavoval sumu 700,14 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd mu s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).