Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-67-2025.pdf
PDF · 113.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/67/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom Pugačevova 1, Humenné proti žalovaným 1. E. B., 2. F. B. G., 3. H. F., 4. C. B. G., 5. A. G., 6. I. B. G., 7. C. J., 8. K. J., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 8. rade k parcele KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2, zapísanej na LV č. XXX pre obec I. C., katastrálne územie I. C. a vyporiadava ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje parcelu KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2, zapísanú na LV č. XXX pre obec I. C., katastrálne územie I. C..
II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému v 1. rade E. B. XXX,- eur, žalovanému v 2. rade F. B. G. 488,- eur, žalovanej v 3. rade H. F. 488,- eur, žalovanému v 4. rade C. B. G. 418,- eur, žalovanej v 5. rade A. G. 418,- eur, žalovanému v 6. rade I. B. G. XXX,- eur, žalovanej v 7. rade C. J. XXX,- eur a žalovanej v 8. rade K. J. 836,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal 8. 7. 2025 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil jeho podielové spoluvlastníctvo so žalovanými k parcele C-KN č. 222 záhrada o výmere 3159 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. I. C., obec I. C., okres M. a túto parcelu po zrušení spoluvlastníctva prikázal do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalovaným finančnú náhradu za ich zaniknuté podiely.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom hore uvedenej parcely a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci, ktorých pobyt nie je známy a preto ich zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Uviedol, že požiadal zástupcu žalovaných – Slovenský pozemkový fond o odpredaj ich podielov, čo však Slovenský pozemkový fond odmietol.
3. K navrhovanému spôsobu vyporiadania a to prikázaním celej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva uviedol, že ide o záhradu, o ktorú sa starali už jeho predkovia a na tejto nehnuteľnosti bol pôvodne postavený ich rodinný dom. Všetci podieloví spoluvlastníci sú vzdialení príbuzní, ale ich pobyt nie je známy a preto nie je možné uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti dal žalobca vypracovať znalecký posudok, kde znalec stanovil všeobecnú cenu vo výške 7.518,42 eur, na základe ktorej žalobca vypočítal finančnú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom tak, že vyplatí žalovanému v 1. rade sumu 836,- eur, žalovanému v 2. rade sumu 488,- eur, žalovanej v 3. rade sumu 488,- eur, žalovanému v 4. rade sumu 418,- eur, žalovanej v 5. rade sumu 418,- eur, žalovanému v 6. rade sumu 418,- eur, žalovanej v 7. rade sumu 418,- eur, žalovanej v 8. rade sumu 836,- eur a to všetko na účet Slovenského pozemkového fondu.
4. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných sa vyjadril tak, že v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. je oprávnený nakladať s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností a zastupovať ich v konaní pred súdom.
Podľa § 13 a § 8 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností, t. z. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami ktorých vlastník nie je známy.
Z hore uvedeného vyplýva, že u označených žalovaných ide o nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.
5. K žalobe čo do základu uviedol, že koná za nezistených vlastníkov a uznáva zásadu vyplývajúcu z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nikoho nemožno spravodlivo nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto čo do základu so žalobou súhlasí.
Uviedol, že v prvom rade je potrebné vyporiadať sa s možnosťou reálneho rozdelenia parcely, ktorá je predmetom sporu a tiež s tým, aby sa mohla v budúcnosti reálne využiť. Uviedol, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, umiestnenie spornej parcely a jej tvar, je podľa jeho názoru reálna deľba nereálna a neúčelná. Spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetnej parcele je 169/432 k celku, čo predstavuje výmeru 1235,81 m2. Spoluvlastnícky podiel ôsmych nezistených vlastníkov je spolu 1923,19 m2 a prístup na spornú parcelu na je možný len z cesty o šírke 12 m. Reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov by vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou na to, aby boli účelne využiteľné. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.
6. Zástupca nezistených vlastníkov však nesúhlasil s cenou nehnuteľnosti určenou znaleckým posudkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely C-KN č. 222 na sumu 2,38 eur za 1 m2 parcely.
Podľa Slovenského pozemkového fondu táto cena nezodpovedá všeobecnej trhovej hodnote parciel v katastrálnom území obce I. C..
7. Na preukázanie výšky primeranej náhrady Slovenský pozemkový fond predložil súdu kúpnu zmluvu medzi N. I. C. a kupujúcou, kde cena bola dohodnutá na sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.
V katastrálnom území obce L. bola uzatvorená kúpna zmluva, kde 1 m2 bol ocenený sumou 8,70 eur za 1 m2 a v inom prípade v katastrálnom území tejto obce bola všeobecná hodnota pozemku určená znaleckým posudkom na sumu 2,47 eur, ale kúpna cena bola dohodnutá vo výške 7,86 eur za 1 m2.
Poukázal na to, že všeobecnú cenu a z toho vychádzajúcu primeranú náhradu, ktorá má byť vyplatená ustupujúcemu spoluvlastníkovi, určuje súd a znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov súdom.
Keďže pri svojej činnosti dbá na ochranu pôdneho fondu Slovenskej republiky a ochranu pôdy nezistených vlastníkov, musí postupovať tak, ako by postupovala iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá by bola známa. Takáto osoba by vychádzala z trhovej hodnoty nehnuteľností a mala by záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre seba ako odstupujúceho spoluvlastníka.
8. Slovenský pozemkový fond ako zástupca nezistených spoluvlastníkov súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, aj s jej prikázaním do výlučného
vlastníctva žalobcu, ale za primeranú finančnú náhradu, ktorá bude zodpovedať trhovému princípu ocenenia. Navrhol na vyplatení náhrady tak, že 1 m2 parcely by bol ohodnotený sumou 5,- eur.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu uviedol, že sa stotožňuje s jeho obsahom v tom, že parcelu, ktorá je predmetom sporu, nie je možné reálne rozdeliť medzi všetkých spoluvlastníkov, lebo je úzka, má asi len 10 m a prístup iba z jednej strany od hlavnej cesty. Pri rozdelení by tak vznikli časti, ktoré nebude možné obhospodarovať, lebo by vznikli úzke a dlhé parcely. Poukázal tiež na to, že žalobca je takmer polovičným podielovým spoluvlastníkom.
Pokiaľ ide o výšku finančnej náhrady, ktorá má byť vyplatená žalovaným, tak poukázal na to, že vychádza zo znaleckého posudku, ktorý nechal vypracovať znalcom, ktorý určil sumu 2,38 eur za 1 m2. Znalec sa dostatočne vysporiadal so stanovením všeobecnej hodnoty pozemku a bral do úvahy všetky aspekty.
K zmluve medzi N. I. C. a kupujúcou uviedol, že kupujúca mala eminentný záujme o kúpu, lebo bola okružená cudzím pozemkom v podielovom spoluvlastníctve a aby vyrovnala hranicu so susednými pozemkami, musela odčleniť a odkúpiť parcelu, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy.
K zmluve medzi spoločnosťou Eustream, a. s. a predávajúcimi v obci L. uviedol, že ide o firmu, ktorá budovala plynovod medzi Slovenskom a Poľskom, išlo o strategickú stavbu európskeho významu, čomu zodpovedala aj kúpna cena. Finančné prostriedky na projekt boli zabezpečené EÚ so stanoveným časovým ukončením.
Aj ďalšia kúpna zmluva predložená Slovenským pozemkovým fondom sa týkala obce L., kde kupujúci chceli sceliť pozemky do jedného celku a preto zvýšili kúpnu cenu.
Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, vrátane výšky vyplatenia finančnej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom.
10. Slovenský pozemkový fond k vyjadreniu žalobcu uviedol, že spornou ostala len výška primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov. Treba vychádzať z trhovej hodnoty, ktorá má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné nadobudnúť porovnateľný pozemok v danej lokalite. Všeobecná cena veci musí zodpovedať trhovému princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého, resp. ostatných.
Slovenský pozemkový fond sa nestotožnil so záverom znaleckého posudku Ing. Rároga, ktorý predložil žalobca, ale poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj30/97 z 20. 10. 1997, podľa ktorého „primeranú náhradu“ je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať.
Konštatoval, že primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. na znalca. Treba zobrať do úvahy aj informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sprostredkúvajú kúpu a predaj nehnuteľnosti a tiež poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu.
Z toho dôvodu žiadal doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z obce I. C..
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä z listom vlastníctva č. XXX kat. úz. I. C., so znaleckým posudkom znalca Ing. Emila Raroga č. 28/2024, s kúpnymi zmluvami predloženými Slovenským pozemkovým fondom, ako aj so stanoviskom Obce I. C. a zistil nasledovný skutkový stav.
12. Z listu vlastníctva č. XXX pre obec I. C., kat. úz. I. C., okres M. mal súd za preukázané, že je na ňom zapísaná parcela KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2 ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných. Spoluvlastnícky podiel žalobcu je vo výške 169/432 k celku, čo predstavuje výmeru 1235,81 m2. Spoluvlastnícky podiel žalovaných je spolu vo výmere 1923,19 m2.
13. Obec I. C. súdu písomnou správou zo 7. 10. 2025 oznámila, že nemá žiadne poznatky o žalovaných, ktorí sú spoluvlastníkmi parcely, ktorá je predmetom sporu, lebo buď zomreli, alebo sú na neznámom mieste.
Zároveň obec oznámila, že nemá vypracovaný územný plán a nemá výhrady k prikázaniu parcely do výlučného vlastníctva žalobcu, lebo sa o ňu žalobca dlhodobo stará. Zároveň nemá výhrady k prikázaniu tejto parcely do výlučného vlastníctva žalobcu z hľadiska jej využitia vo verejnom záujme.
Oznámila zároveň, že nemá poznatky o trhovej hodnote parcely.
14. Žalobca predložil do konania znalecký posudok znalca Ing. Emila Raroga č. 28/2024 na určenie všeobecnej hodnoty parcely, ktorá je predmetom sporu. Podľa záverov posudku je hodnota parcely KN- C č. 222 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. I. C. vo výške 7.518,42 eur, t. z. 2,38 eur za 1 m2 parcely.
Znalec vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty jednak z kópie katastrálnej mapy o umiestnení parcely v obci, z jej fotodokumentácie, ale aj z ponúk na predaj pozemkov v širšej lokalite zverejnených na realitných portáloch, ako aj z kúpnej zmluvy o predaji parcely KN-E 141/1 zastavaná plocha a nádvorie a parcely KN-E 1080 orná pôda, kde predávajúcou bola Obec I. C. a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3,026 eur za 1 m2 parcely.
15. Slovenský pozemkový fond predložil snímok o umiestnení spornej parcely v teréne, z ktorého je zrejmé, že ide o tak úzku parcelu s jediným prístupom z cesty, že reálne rozdelenie v prospech všetkých podielových spoluvlastníkov je neúčelné.
Zároveň predložila kúpnu zmluvu medzi predávajúcou N. I. C. a kupujúcou fyzickou osobou, predmetom ktorej boli parcely zastavaná plocha a nádvorie a záhrada v obci I. C. a kúpna cena bola stanovená na sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.
Z ďalšej predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúcou bola Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom a kupujúcimi fyzické osoby s tým, že predmetom predaja boli parcely v obci L. a všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom vo výške 2,90 eur za 1 m2. Účastníci zmluvy sa však dohodli na cene 8,70 eur za 1 m2 parcely.
Bola tiež predložená kúpna zmluva, kde predávajúcou bola Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom a kupujúcim spoločnosť euastream, a. s. Bratislava a predmetom boli pozemky v obci L., kde všeobecná hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom vo výške 2,47 eur za 1 m2, ale medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá suma 7,86 eur za 1 m2.
16. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka poluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu, ak to nechce. Autoritatívne rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodli na jeho zrušení. Účastníkmi konania pred súdom musia byť všetci spoluvlastníci, lebo súd nemôže prejednať návrh len s niektorými z nich. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, lebo ten vyplýva priamo z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je dané poradie pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po jeho zrušení a to tak, že v prvom rade má súd spoluvlastníctvo vyporiadať rozdelením veci podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Ak to nie je dobre možné, v druhom rade prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku, ako postup v treťom rade, prichádza do úvahy len vtedy, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
Ak rozdelenie veci nie je účelné a súd pristúpi k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že celý predmet spoluvlastníctva prikáže do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, musí prihliadnuť na účelné využitie veci a s tým spojenú starostlivosť o predmet spoluvlastníctva v budúcnosti.
18. Žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že nechce ďalej zostať v spoluvlastníctve so žalovanými, ktorí sú nezistenými vlastníkmi. Mal snahu o odkúpenie ich podielov, avšak Slovenský pozemkový fond, ako ich zástupca, s tým nesúhlasil. Keďže dohoda s nezistenými spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je možná, nezostávalo mu iné, než podať žalobu na súd.
Žalobca žiadal, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva mu bola celá parcela KN-C č. 222 zapísaná na LV č. XXX kat. úz. I. C. prikázaná do výlučného vlastníctva.
Poukázal na to, že reálne rozdelenie tejto parcely medzi všetkých spoluvlastníkov nie je účelné, lebo by boli vytvorené veľmi úzke a dlhé parcely, ktoré by nebolo možné účelne využívať. Keďže je väčšinovým spoluvlastníkom žiadal, aby mu celá parcela bola prikázaná do výlučného vlastníctva a to aj vzhľadom na to, že patrila už jeho právnym predchodcom, na ktorej mali postavený aj rodinný dom. V súčasnej dobe je užívateľom tejto parcely a má záujem aj v budúcnosti sa o ňu starať a využívať pre svoju potrebu.
Navrhol, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatí ustupujúcim spoluvlastníkom za ich zaniknuté podiely finančnú náhradu, kvôli čomu nechal vypracovať znalecký posudok na určenie trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Poukázal na to, že znalec určil trhovú hodnotu vo výške 2,38 eur za 1 m2.
K zmluvám predloženým Slovenským pozemkovým fondom uviedol, že jednak dve zmluvy sa týkajú iného katastrálneho územia a zmluva, ktorá sa týka predaja časti parciel v rovnakom katastrálnom území, bola uzatvorená za situácie, že kupujúca mala eminentný záujem na kúpe určitej plochy v danej obci.
19. Slovenský pozemkový fond zastupujúci nezistených spoluvlastníkov so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil s uvedením, že rešpektuje názor, že nikoho nemožno nútiť, aby zostal v spoluvlastníctve s tým, s kým v spoluvlastníctve byť nechce. Zároveň sa vyjadril tak, že súhlasí aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania, lebo reálne rozdelenie parcely, ktorá je predmetom sporu, nie je účelné vzhľadom na jej tvar, umiestnenie v intraviláne obce a jednu prístupovú cestu. Rešpektoval to, že žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom a v prípade reálneho rozdelenia parcely podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov, by ustupujúci spoluvlastníci mali mať prikázané také parcely, ktorých využitie by nebolo účelné. Išlo by o úzke, dlhé pozemky, ktoré by v budúcnosti nemali reálne využitie.
Zástupca nezistených spoluvlastníkov však nesúhlasil s navrhnutou výškou finančnej náhrady, lebo podľa jeho názoru všeobecná hodnota porovnateľných parciel v danej obci je 5,- eur za 1 m2 a žalobca podľa predloženého znaleckého posudku chce vyplatiť žalovaným len sumu 2,38 eur za 1 m2.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva je čo do základu opodstatnená, lebo žalobca je jedným z podielových spoluvlastníkov parcely KN-C č. 222 záhrada o výmere 3159 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. I. C. a naďalej nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí sú nezistenými vlastníkmi.
V zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve, ak to sám nechce, súd považoval podanú žalobu za dôvodnú, pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva.
21. Ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhol žalobca prikázanie celej spornej parcely do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na to, že táto parcela patrila v minulosti už jeho právnym predchodcom, mali na nej postavený rodinný dom a v súčasnej dobe sa o túto parcelu stará, užíva ju a aj v budúcnosti má záujem ju obhospodarovať.
K navrhnutému spôsobu vyporiadania nemal výhrady ani zástupca nezistených vlastníkov, lebo tak z katastrálnej mapy, ako aj z leteckej snímky tejto parcely, je zrejmé, že ide o úzky a dlhý lán pôdy, na ktorý je prístup len z hlavnej cesty. V prípade reálneho rozdelenia tejto parcely podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov, by v prospech žalovaných, ako nezistených spoluvlastníkov, mali byť vytvorené parcely podľa výšky ich podielov. Vzhľadom na výšku podielov k celkovej výmere by museli byť vytvorené úzke lány pôdy, ktoré by v budúcnosti nemali reálne využitie.
Za daného stavu, po zistení všetkých relevantných skutočností preukázaných listinnými dôkazmi, súd nielen zrušil podielové spoluvlastníctvo, ale pristúpil aj k jeho vyporiadaniu spôsobom navrhnutým samotným žalobcom. V súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prikázal celú parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu, lebo mal za preukázané, že jej reálne rozdelenie nie je možné vzhľadom na účelnosť jej využitia v budúcnosti po prípadnom reálnom rozdelení podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Zrušenie samotného spoluvlastníctva, ani jeho vyporiadanie, nebolo medzi stranami spornými, lebo tak žalobca, ako aj zástupca nezistených spoluvlastníkov dospeli k názoru, že je potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo medzi nimi a vyporiadať ho tak, aby celá nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.
22. Spornou skutočnosťou bola výška odplaty, ktorú má žalobca vyplatiť žalovaným ako ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom.
Na preukázanie všeobecnej hodnoty parcely, ktorá je predmetom sporu, predložil žalobca znalecký posudok znalca O. F., ktorý určil hodnotu celej parcely vo výške 7.518,42 eur, čo vzhľadom na výmeru parcely 3159 m2 značí, že 1 m2 bol ohodnotený sumou 2,38 eur. Zástupca nezistených spoluvlastníkov s tým nesúhlasil a predložil do konania kúpne zmluvy týkajúce sa odpredaja parciel v širšej lokalite s tvrdením, že výšku odplaty stanovuje súd a nie je viazaný znaleckým posudkom, lebo ten je len jeden z dôkazov preukazujúcich všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Navrhol, aby žalovaným za ich zaniknuté podiely žalobca vyplatil sumu 5,- eur za 1 m2 parcely.
23. Súd rozhodol o výške výplaty ustupujúcim spoluvlastníkom podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom, t. z. určil sumu 2,38 eur za 1 m2 ako primeranú a zodpovedajúcu trhovej, všeobecnej hodnote danej nehnuteľnosti.
Zobral do úvahy nielen spôsob výpočtu trhovej hodnoty, ale aj popis a účelné využitie parcely a tiež to, že znalec zohľadnil aj ponuky predaja parciel v širšom okolí obce na realitných trhoch, ale aj obdobnú kúpnu zmluvu uzatvorenú samotnou obcou ako predávajúcou.
Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že parcela KN-C č. 222 tvorí rozsiahlu prieluku medzi riedkou zástavbou rodinných domov s dĺžkou od 120 do 170 m a šírkou 10 m. Parcela je prístupná len z miestnej komunikácie a siaha až k lesu na svahu s východnou orientáciou. Ide o parcelu, ktorá nie je poľnohospodársky obrábaná a inžinierske siete, elektrika a zemný plyn sú v cestnom telese, pričom prípojka pre značnú dĺžku parcely je investične náročná. Obec je vzdialená od okresného mesta asi 35 km a je takmer bez občianskej vybavenosti. Ide o záhradu bez využitia, podobne ako množstvo okolitých, právne nevysporiadaných parciel.
Znalec porovnával aj trhovú hodnotu obdobných pozemkov v okolitých obciach a to N., M., P. E. D. a zohľadnil kúpnu zmluvu týkajúcu sa pozemku priamo v obci I. C.. Predmetnou kúpnou zmluvou Obec I. C. odpredala fyzickej osobe podiel v parcelách KN-E 141/1 zastavaná plocha a nádvorie a KN-E 1080 orná pôda za trhovú cenu 3,026 eur. Táto trhová cena je primeraná cene stanovenej znalcom za 1 m2 parcely, ktorá je predmetom sporu, lebo v prípade predloženej kúpnej zmluvy išlo o zastavanú plochu a nádvorie a v prípade parcely, ktorá je predmetom sporu, ide o záhradu. Rozhodujúcim kritériom je aj umiestnenie danej parcely, spôsob jej využitia a tiež záujem kupujúceho o kúpu. Všeobecná hodnota vždy zodpovedá ponuke a dopytu na realitnom trhu v danom prostredí.
Znalec konštatoval, že v prípade prejednávanej parcely ide o parcelu bez využívania, podobne ako množstvo okolitých, právne nevysporiadaných parciel.
Súd sa tak stotožnil s výškou hodnoty 1 m2 parcely, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
24. Pokiaľ ide o kúpne zmluvy predložené zástupcom nezistených spoluvlastníkov, tak len jedna sa týkala priamo obce I. C., kedy predávajúcou bola samotná obec a kupujúcou fyzická osoba a kúpna cena bola dohodnutá na sumu 5,- eur za 1 m2 parcely. Išlo však o záujem kupujúcej na kúpe parciel KN- C 620/2 a 622/2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom za tým účelom, aby bol vytvorený prístup k hlavnej ceste. Tomu zrejme zodpovedala aj výška kúpnej ceny.
Pokiaľ ide o ďalšie dve zmluvy, jednak sa týkali iného katastrálneho územia (obec L.) a jednak kúpna cena nezodpovedala cene určenej znaleckým posudkom.
V jednom prípade bola cena stanovená na sumu 2,90 eur za 1 m2, ale účastníci zmluvy sa dohodli na sume 8,70 eur za 1 m2 a v druhom prípade bola stanovená znaleckým posudkom suma 2,47 eur za 1 m2, ale dohodnutá kúpna cena bola vo výške 7,86 eur za 1 m2. Súd nemohol vychádzať z takto dohodnutých kúpnych súm, lebo nie je zrejmé, z akého dôvodu pristúpili kupujúci na úhradu vyššej sumy, než bola stanovená znaleckým posudkom. V prípade spoločnosti eustream je zrejmé, že išlo o výstavbu plynovodu, kde finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti boli zabezpečené prostredníctvom Európskej únie s určením časového rámca na ich využitie. Túto situáciu nemožno porovnať s určením výšky finančnej náhrady v prejednávanom prípade, lebo znalec v znaleckom posudku uviedol, že ide o parcelu bez využitia v obci, kde je ponuka takýchto parciel značná. Spoločnosť eustream bola nútená kupovať pozemky, na ktorých došlo k výstavbe plynovodu.
25. Súd po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpil k určeniu výšky finančnej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom a to tak, že akceptoval sumu 2,38 eur za 1 m2 a výšku výplaty pre každého ustupujúceho spoluvlastníka určil podľa metrov štvorcových zodpovedajúcich podielu k celkovej výmere parcely.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo súd nielen zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade jeho návrhom, ale podľa predloženého znaleckého posudku určil aj výšku finančnej náhrady, ktorá bude žalovaným vyplatená za ich zaniknuté podiely.
Žalobca si náhradu trov konania voči žalovaným neuplatnil s odôvodnením, že ich zástupca súhlasil so zrušením spoluvlastníctva aj navrhnutým spôsobom jeho vyporiadania.
Súd rešpektujúc stanovisko žalobcu, že náhradu trov konania si neuplatňuje, rozhodol tak, že mu vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.