Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-10-2019.pdf
PDF · 143.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Z. K., G. XXX, XXX XX G., zastúpený advokátkou: JUDr. Tatiana Jánošíková, advokátka so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 74764-4/2018-BA zo dňa 02.01.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 17.04.2019 domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovni č. 74764-4/2018-BA zo dňa 02.01.2019 (ďalej aj ako „žalovaný“), ktorým žalovaný rozhodujúc podľa § 215 ods. 4 (Generálny riaditeľ) a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 16349-45/2018-BA zo dňa 11.09.2018 vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX odo dňa 01.07.2011 nepriznania nároku na výplatu úrazovej renty z titulu premlčania odo dňa 01.07.2011 do dňa 26.05.2012 a čiastočného priznania nároku na výplatu úrazovej renty odo dňa 27.05.2012 do dňa 31.05.2012 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz ako učeň u zamestnávateľa v tom čase pod názvom I. Ž.D., J. K., Y. W..N..N. H., N..V..Q.. zasiahnutím elektrickým prúdom s popáleninou tela v rozsahu 65%. Odvtedy absolvuje 1 až 2 krát do roka operácie kvôli kontraktúram s obmedzením pohyblivosti tela. V rokoch 2013, 2014 a 2015 bol hospitalizovaný v W. H., kde absolvoval operačné zákroky.
3. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol aj predchádzajúce konanie o nároku žalobcu na úrazovú rentu, v ktorom bola dňa 27.05.2015 doručená žiadosť žalobcu o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zák. 461/2003 Z.z. v súvislosti s pracovným úrazom. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. 19672-5/2016-BA zo dňa 28.01.2016, ktorým žalobcovi priznala podľa § 88 nárok na úrazovú rentu odo dňa 22.01.2015 a súčasne podľa §109 ods. 2 odo dňa 22.01.2015 nepriznala nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty podľa § 89 nepresiahla nulu. Podkladom pre rozhodnutie bol lekársky posudok zo dňa 24.11.2015, v ktorom stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na 60% s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu dňa 22.01.2015. Dňa 28.01.2016 podal žalobca voči rozhodnutiu opravný prostriedok, na základe ktorého bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený. Posudková
lekárka navýšila mieru poklesu pracovnej schopnosti na 70% s dátumom vzniku nároku 22.01.2011. O opravnom prostriedku rozhodoval Krajský súd v Košiciach rozsudkom 6Sp/6/2016 zo dňa 18.10.2017, v spojení s opravným uznesením, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil ústrediu na nové konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol: „Podľa názoru súdu odporca vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu v otázke pravdepodobného zárobku navrhovateľa, ktorý posúdil podľa zákona o sociálnom poistení z hľadiska nároku navrhovateľa. Pri výpočte úrazovej renty a aplikácii príslušných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, vychádzal v rozpore s možným zistením v administratívnom spise, ako zo základu pre výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu zisteného zamestnávateľom z vreckového učňa - navrhovateľa, ako rozhodujúceho pre výpočet úrazovej renty. Spôsob výpočtu úrazovej renty zistený z vreckového učňa - navrhovateľa pokladá súd za nezodpovedajúci zneniu a filozofii zákonného ustanovenia § 84 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Ten upravuje spôsob zisťovania pravdepodobného denného vymeriavacieho základu pre výpočet úrazovej renty. Súd preto ukladá odporcovi dôsledne skúmaťˇ podklady, ktoré vyžiada od právneho nástupcu zamestnávateľa navrhovateľa zodpovedného za pracovný úraz o pravdepodobnom zárobku navrhovateľa, ako rozhodujúceho pre posúdenie nároku navrhovateľa na výplatu úrazovej renty. Argumentácia odporcu o tom, že dodržal zákon o sociálnom poistení a iné možnosti pri výpočte výšky úrazovej renty nemal, nie je pre súd dostatočná. Odporca v novom rozhodnutí zohľadní právnu úpravu platnú pre posúdenie zisťovania pravdepodobného denného vymeriavacieho základu navrhovateľa a vyžiada a zistí správny zárobok navrhovateľa u zamestnávateľa ako základ pre výpočet úrazovej renty, ktorý posúdi opätovne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení a rozhodne o výške a priznaní (nepriznaní) úrazovej renty navrhovateľovi.“
4. Následne v novom konaní ústredie požiadalo dňa 20.02.2018 listom č. 16349-31/2018 - BA posudkovú lekárku o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu a listom č. 16349-32/2018-BA dňa 21.02.2018 požiadalo zamestnávateľa o oznámenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu novo nastúpeného zamestnanca v pracovnej pozícii prevádzkový elektromontér pred utrpením pracovného úrazu, t.j. v mesiaci M. XXXX. Zamestnávateľ 14.03.2018 oznámil pravdepodobný vymeriavací základ vo výške 1 9054 Eur, ktorý bol určený z priemernej sumy vymeriavacích základov zamestnancov v pozícii elektrikár dosiahnutých v rozhodujúcich obdobiach od 01.08.1975 do 31.08.1975, t.j. 1 722 Sk a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Dňa 15.08.2018 posudkový lekár vypracoval lekársku správu, kde v časti „ Celkový posudok “ uviedol, že poškodený nemôže vykonávať 70% pracovných úkonov a ostatných 30% vykonávať môže naďalej. Miera poklesu pracovnej schopnosti určil na 70% s dátumom vzniku odo dňa 01.07.2011, teda dňom výrazného zhoršenia poúrazového stavu poškodeného, súčasne dňom ukončenia pracovnej činnosti. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. 16349-45/2018- BA zo dňa 11.10.2018.
5. Ústrediu bolo dňa 19.09.2018 doručené podanie žalobcu vo veci „Žiadosť o zaslanie podkladov “ zo dňa 17.09.2018, v ktorom poškodený žiadal o zaslanie podkladov, na základe ktorých bol vypočítaný denný vymeriavací základ na účely jeho úrazovej renty a vysvetlenie výpočtu sumy úrazovej renty. Ústredie listom č. 16349-47/2018-BA zo dňa 20.09.2018 poškodenému odpovedalo a zároveň oznámilo, že ak nebude doručené iné podanie do 7 dní, bude podanie považované za odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 11.09.2018. Dňa 03.10.2018 žalobca ústrediu doručil „Oznámenie“, že už nepožaduje o vysvetlenie výpočtu denného vymeriavacieho základu a sumy úrazovej renty, ale žiada o odpoveď na otázku, či bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne archivovať a zachovať záznamy ťažkých úrazov s trvalými následkami, ktoré sa stali pred vznikom Slovenského štátu , teda za bývalého režimu. Záverom konštatoval, že podáva odpor na súd, pretože jeho pracovný úraz „musí byť odškodnený na 100%“. Žalobca dňa 17.10.2018 doručil odvolanie proti rozhodnutiu č. 16349-45/2018-BA zo dňa 11.09.2018, ktorým žiada o stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Po preskúmaní rozhodnutia zo 11.09.2018 žalovaný dospel k záveru, že postup ústredia pri priznaní nároku na úrazovú rentu a čiastočného nepriznania nároku na jej výplatu z dôvodu premlčania, bol správny. V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenia § 88 ods. 1, § 88 ods. 3, § 114 ods. 1, § 153 ods. 4, § 215 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. a § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku.
6. Po podaní odvolania ústredie listom č. 16349-50/2018-BA zo dňa 09.10.2018 požiadalo posudkovú lekárku pobočky o prehodnotenie správnosti Lekárskej správy zo dňa 15.08.2018. Posudková lekárka nevyhovela odvolaniu poškodeného v plnom rozsahu z dôvodu, že do konania neboli predložené žiadne nové lekárske nálezy, preto spisovú dokumentáciu odstúpila na ďalšie konanie posudkovej lekárke ústredia so sídlom v Košiciach. V lekárskej správe zo dňa 29.11.2018 posudková lekárka ústredia
opätovne preštudovala zdravotnú dokumentáciu poškodeného, vrátane nových lekárskych nálezov z vyšetrení vykonaných v rokoch 2017 a 2018, potvrdila v predchádzajúcom konaní určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 70%. Uviedla, že poškodený utrpel pracovný úraz ako učeň dňa XX.XX.XXXX v rámci vykonávania odbornej praxe v odbore prevádzkový elektromontér. V období po utrpení pracovného úrazu vykonával elektro-stavebné práce a od roku 1989 vykonával prácu prevádzkového elektrikára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Posudková lekárka konštatovala, že poškodený trpí v dôsledku pracovného úrazu poruchou dynamiky celej chrbtice so zmenou jej postavenia na podklade rozsiahlych kontraktúr brušného svalstva. Od decembra 2017 je liečený pre poškodenie pečene, ktoré nesúvisí s pracovným úrazom. Na základe uvedených skutočností posudková lekárka určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 70% s dátumom vzniku nároku od 01.07.2011.
7. Ohľadne určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza najmä z náplne práce (profesiogramu) poškodeného v rámci jeho pracovného zaradenia pričom:
- dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca,
- vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania,
- zohľadňuje stupeň, formu a štádium poškodenia orgánu alebo systému, t.j. prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia,
- skúma možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce.
8. V súvislosti s profesiogramom žalovaný uviedol, že v predchádzajúcom konaní bol oslovený zamestnávateľ na predloženie náplne práce, ktorú preňho poškodený v čase utrpenia pracovného úrazu vykonával. Zamestnávateľ vzhľadom na to, že ide o právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa poškodeného, nedisponuje so štruktúrou pracovných miest čo do druhu prác a tomu zodpovedajúceho rozsahu pracovných náplní za obdobie pred rokom 2000, profesiogram preto neposkytol. V nadväznosti na túto skutočnosť žalovaný uviedol, že posudková lekárka pobočky, ako aj posudková lekárka ústredia, museli vychádzať z tzv. pravdepodobnej pracovnej náplne elektrikára, teda pracovného zaradenia, ktorému sa poškodený učil a ktoré pre zamestnávateľa vykonával v rámci odbornej praxe. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodený po utrpení pracovného úrazu reálne vykonával prácu elektrikára 30 rokov, z tohto dôvodu žalovaný považuje za nelogické domnievať sa, že ho následky pracovného úrazu obmedzili vo výkone práce elektrikára na 100%. Sociálna poisťovňa však nespochybňuje zdravotné ťažkosti žalobcu avšak konštatuje, že na účely úrazovej renty sa hodnotia iba následky pracovného úrazu a nie celkový zdravotný stav poškodeného. Zdravotné ťažkosti, ktoré nemajú pôvod v pracovnom úraze, nemožno na účely úrazovej renty zohľadniť. Navyše posudkoví lekári neposudzujú schopnosť vykonávať akúkoľvek prácu, prípadne možnosť spoločenského uplatnenia, či znevýhodnenia, ale zdravotné schopnosti vykonávať konkrétnu prácu na pôvodnom pracovnom zaradení.
9. K otázke poškodeného, či je žalovaný povinný archivovať a zachovávať záznamy pracovných úrazov, ktoré sa stali pred rokom 1993 žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa bola zriadená dňa 01.11.1994 zákonom č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni na účely vykonávania nemocenského a dôchodkového poistenia. Výkonom poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania prevzala od Slovenskej poisťovne a.s., odo dňa 01.01.2002. Úrazové poistenie v zmysle zákona vykonáva odo dňa 01.01.2004. V období, na ktoré sa dopytuje poškodený v odvolaní, evidovali a archivovali dokumenty súvisiace s pracovnými úrazmi zamestnávatelia, respektíve Slovenská poisťovňa. Sociálna poisťovňa je zodpovedná za archiváciu príslušných dokumentov až od začatia svojej pôsobnosti a realizuje ju v zmysle zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach v platnom znení.
10. V závere uviedol, že v odvolacom konaní bol v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach zistený správny pravdepodobný denný vymeriavací základ a potvrdené, že určená miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 70% od 01.07.2011 je primeraná a správna.
11. Žalobca v správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 17.04.2019 uviedol, že ako XX ročný utrpel pracovný úraz v bývalej I. H. bez vlastného zavinenia a utrpel tým popáleniny 2-3 stupňa na 65% povrchu tela. Odvtedy do súčasnosti absolvuje komplikované a bolestivé operácie a ďalšie ho v budúcnosti
čakajú. Aj napriek tomu, že je zdravotne ťažko postihnutý, celý život poctivo pracoval. Od 01.07.2011 mu bol priznaný invalidný dôchodok a súdom priznané vyplácanie poúrazovej renty, čo nebolo dodržané Sociálnou poisťovňou, z dôvodu, že mu úrazová renta bola vyplácaná až od 26.05.2012 a miera poklesu pracovnej schopnosti mu bola určená v rozsahu 70% s odôvodnením, že 30 rokov pracoval bez problému a psychické problémy sa do toho nepočítajú. Nesúhlasil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne a žiadal o priznanie 100% miery poklesu pracovnej schopnosti a preplatenie poúrazovej renty od vzniku invalidity.
12. Dňa 31.05.2019 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uvádza, že Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy a neuznala jeho pridružené zdravotné komplikácie, ktoré sú podľa žalobcovho názoru dôsledkami pracovného úrazu a žiadal o priznanie odškodnenia pracovného úrazu na 100% ma doplatenie poúrazovej renty od vzniku nároku od 01.07.2011. Zároveň doložil súdu odborný posudok o invalidite zo dňa 04.05.2015, lekársky nález zo dňa 22.05.2019, celkový posudok MUDr. A. Y., publikácie z internetu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 16349-45/2018-BA zo dňa 11.09.2018.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.06.2019 k správnej žalobe navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu rozsudkom zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Chronologicky zhrnul predchádzajúce konanie o nároku žalobcu na úrazovú rentu a aj nové konanie o nároku žalobcu. K námietkam žalobcu uviedol, že podľa názoru žalovaného bola medicínska stránka veci zistená dostatočne a úplne. Nárok žalobcu na úrazovú rentu bol súdom preskúmavaný už v predchádzajúcom konaní. Rozhodnutie zo dňa 28.01.2016 bolo síce zrušené, táto skutočnosť však automaticky nezakladá právnu domnienku, že v novom konaní bolo povinnosťou ústredia priznať žalobcovi nárok na úrazovú rentu v sume zodpovedajúcej vyššej miere poklesu pracovnej schopnosti. V zrušujúcom rozsudku súd závery lekárskej správy neoznačil za nesprávne, ani ústrediu v novom konaní nenariadil vykonať ďalšie dokazovanie v tejto súvislosti. Naopak, uviedol že, „odvolacie dôvody navrhovateľa, t. j. rozsah pracovnej obmedzenosti navrhovateľa a dátum priznania úrazovej renty boli z časti odporcom akceptované v novom lekárskom posudku, ktorý odporca prehlásil ako základ svojho budúceho rozhodnutia.“ Navyše, tieto závery boli posudkovými lekárkami opätovne posúdené a potvrdené. Žalobca s nimi nesúhlasil, avšak svoj nesúhlas neopiera o žiadne relevantné skutočnosti.
14. Žalobca podaním, doručeným správnemu súdu dňa 11.07.2019, predložil ďalšie lekárske správy ohľadom svojho zdravotného stavu, ktoré sú žurnalizované v súdnom spise pod číslami listov 59 až 78. Uviedol, že je po ďalšej komplikovanej operácii, ktorá nie je posledná. Predložil lekárske správy za účelom dôkazu jeho častých návštev lekárov a tým aj nemožnosť sa zamestnať, zároveň žiadal o 100% odškodnenie a plný invalidný dôchodok.
15. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.10.2019 žalobca zotrval na svojej skutkovej argumentácii a odkázal na lekárske správy z podania zo dňa 11.07.2019, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú postoj žalovaného.
16. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. Replika spolu s výzvou mu bola doručená dňa 04.10.2019.
17. Na pojednávaní konanom dňa 14.07.2021 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že v prvom rade má za nepreukázaný spôsob výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu zo strany jeho bývalého zamestnávateľa, ktorý bol oznámený súdu zamestnávateľom vo výške 1,9054 Eura ako pravdepodobný denný vymeriavací základ. Aj keď sa žalobca snažil si zabezpečiť podklady za účelom kontroly správnosti tohto výpočtu, tieto mu poskytnuté neboli s tým, že môže o tieto žiadať len cestou súdu. Preto žiadal, aby súd si vyžiadal poklady od jeho bývalého zamestnávateľa, respektíve už teraz od jeho právneho nástupcu, za účelom kontroly správnosti výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Takisto spochybňoval percentuálnu mieru jeho schopnosti alebo zníženia jeho schopnosti vykonávať tú istú činnosť, akú vykonával v čase úrazu, t. j. práca elektrikára, ktorá bola žalovaným určená vo výške 70%. Mal za to, že sú uňho podmienky a jeho zdravotný stav taký, že by mala táto percentuálna miera byť určená až na výšku 100%.
18. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na odôvodnení napadnutých rozhodnutí, žiadala správnu žalobu zamietnuť a trovy konania si neuplatňovala. Striktne odmietala invektívy na stranu Sociálnej poisťovne, že je zločineckou a asociálnou organizáciou. K určeniu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu uviedla, že tento bol určený zamestnávateľom a Sociálna poisťovňa do týchto údajov nevstupuje. Dňa 14.03.2018 bol zaslaný Sociálnej poisťovni, kde bol určený pre úrazové
dávky denný vymeriavací základ 1,9054 Eur a bol určený z priemernej sumy vymeriavacích základov zamestnancov pracujúcich vo funkcii elektrikár vo výške 1.722 Sk, dosiahnutých v rozhodujúcom období od 01.08.1975 do 30.08.1975. V napadnutom rozhodnutí sú podrobne popísané všetky skutkové okolnosti z ktorých žalovaný vychádzal. K určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti dodala, že je to výlučne medicínska otázka a teda posudkový lekár na základe listinných dôkazov a zdravotného stavu určuje túto mieru poklesu pracovnej schopnosti k doteraz vykonávanej činnosti. Doplnila, že žalobca po úraze vykonával aj naďalej činnosť, čiže pracoval ako samostatne zárobková činná osoba.
19. Podľa § 88 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
21. Podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
22. Podľa § 84 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
23. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
24. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
26. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
29. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
32. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
35. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov, s poukazom na § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
37. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone úrazového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona - Druhá časť, Tretia. Hlava - LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA).
38. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
39. Podľa § 153 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
40. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ale rovnako ako žalovaný musí vychádzať z lekárskych posudkov posudkových lekárov, kde posudzuje ich presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, najmä však s prihliadnutím na námietky osoby uplatňujúcej svoj nárok.
41. Z lekárskeho posudku (15.08.2018), ako aj lekárskeho posudku vypracovaného v odvolacom konaní (29.11.2018) vyplýva, že predmetom posudzovania bolo posúdenie poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu na účely úrazovej renty. Z pracovnej anamnézy žalobcu bolo zistené, že tento od roku XXXX Š. J. N., I. D., Q. K. D., ktoré štúdium neukončil pre pracovný úraz. V rokoch XXXX-XXXX študoval na N. D., ktoré ukončil maturitou. Od roku XXXX vykonával elektrostavebné práce v pridruženej výrobe: v rokoch XXXX-XXXX Z. Š.É. O., Q. K., I. V. XXXX-XXXX Z. Y., Q. I. J. Y., I. V. XXXX-XXXX Z. G., Q. I. H., I. V. XXXX-XXXX pracoval ako živnostník - prevádzkový elektrikár.
42. Pri vypracovaní posudku vychádzali posudkoví lekári z pracovnej náplne elektrikára (- pravidelná údržba elektrotechnických zariadení a zabezpečovanie ich plnej funkčnosti, - pravidelná kontrola jednotlivých zariadení podľa kontrolného plánu, - operatívne riešenie vzniknutých problémov na rozvádzačoch a iných elektrotechnických zariadeniach, - pripájanie, zapájanie a odpájanie zásuviek, rozvádzačov, vypínačov, prípojok, ističov, poistiek, transformátorov a iných elektrických zariadení,
- vedenie a pravidelná aktualizácia prevádzkových denníkov, - čítanie technickej dokumentácie a dodržiavanie pracovných postupov v nadväznosti na dokumentáciu, - navrhovanie rozmiestnenia elektrického vedenia, rozvádzačov, hlavných a vedľajších vypínačov a výstražných tabuliek, - dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrana zdravia pri práci, - znalosť používania elektrikárskych nástrojov a prístrojov).
43. Z posudkovej časti označenej - Celkový posudok - vyplýva, že zdravotný stav poškodeného bol nanovo posúdený v dôsledku rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 28.01.2016. K opakovanému posúdeniu zdravotného stavu poškodený doložil nové lekárske nálezy z ambulancie H. K. M. V. U. W. J. I. G. zo dňa 03.10.2017 a 26.06.2018, z ambulancie vnútorného lekárstva S. N.. N. V..Q.. I. H. zo dňa 20.10.2017, 24.11.2017 a 20.06.2018, z infekčnej ambulancie W. I. H. zo dňa 06.12.2017 a z hepatálnej poradne W. I. H. zo dňa 16.01.2018 a 27.06.2018 a súčasne sú priložené lekárske nálezy z predchádzajúceho posúdenia. Poškodený utrpel pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX ako učeň X. V. N. Q. W. K. I. D. I. H.Š. v rámci odbornej praxe v odbore prevádzkový elektromontér. Bol zasiahnutý elektrickým prúdom a utrpel popáleniny 65% povrchu tela. Štúdium na N. pre pracovný úraz neukončil, v rokoch 1976 - 1980 absolvoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú - profesiogram elektrotechnika. V rokoch 1981 - 1989 vykonával elektrostavebné práce v K. I.. Od roku 1989 do 30.06.2011 pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba ako prevádzkový elektrikár, dňa 01.07.2011 ukončil pracovnú činnosť. Od utrpeného pracovného úrazu bol opakovane operovaný pre ťažkosti s jazvami v oblasti prednej strany brucha a slabín, naposledy v januári 2015. Je plánovaná ďalšia plastická operácia na uvoľnenie kontraktúry na bruchu a v pravej slabine na jeseň roku 2018. V odborných lekárskych nálezoch sa popisuje porucha dynamiky celej chrbtice so zmenou jej postavenia na podklade rozsiahlych kontraktúr brušného svalstva následkom pracovného úrazu. Od decembra 2017 je liečený pre poškodenie pečene - chronickú hepatitídu C v štádiu počínajúcej cirhózy, nie je však dokumentovaná súvislosť s pracovným úrazom. Ďalej posudkový lekár z pracovnej náplne elektrikára zistil, že poškodený na základe poúrazových zmien nemôže vykonávať 70% pracovných úkonov (pravidelná údržba elektrotechnických zariadení a zabezpečovanie ich plnej funkčnosti, pravidelná kontrola jednotlivých zariadení, operatívne riešenie vzniknutých problémov na elektrotechnických zariadeniach, pripájanie, zapájanie a odpájanie elektrických zariadení), ostatných 30% z pracovnej činnosti môže vykonávať (vedenie prevádzkových denníkov, čítanie technickej dokumentácie, navrhovanie rozmiestnenia elektrického vedenia, dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrana zdravia pri práci, znalosť používania elektrikárskych nástrojov a prístrojov). Na základe poúrazových funkčných zmien a pracovnej náplne stanovili posudkoví lekári mieru poklesu pracovnej schopnosti naďalej 70%. Dátum vzniku úrazovej renty určil naďalej od 01.07.2011, dňom výrazného zhoršenia poúrazového stavu, súčasne dňom ukončenia pracovnej činnosti.
44. Z časti Pracovná rekomandácia vyplýva, že doteraz vykonávanú pracovnú činnosť, zamestnanie, nemôže vykonávať, navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku nemôže vykonávať, na
trhu práce môže vykonávať. V dôsledku obmedzenia schopnosti môže vykonávať prácu len v prostredí bez: ťažkej fyzickej námahy, práce v prašnom a vlhkom prostredí, bez dvíhania bremien a môže vykonávať prácu (popis): jednoduché manuálne práce napr. v dielni. Posudkový lekár žalovaného v posudku zo dňa 29.11.2018 doplnil, že môže vykonávať prácu: fyzicky ľahšiu prácu, v teplom a suchom prostredí, napr. rôzne pomocné práce v dielni, administratívne práce a pod., za vyššie uvedených uľahčených pracovných podmienok.
45. Výroku posudku znie, že posudzovaný je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti s tým, že miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená v percentách: 70 s dátumom vzniku 01.07.2011.
46. Z lekárskeho posudku (zo dňa 29.11.2018) okrem iného rovnako vyplýva, že k opakovanému posúdeniu zdravotného stavu poškodený doložil nové lekárske nálezy z ambulancie H. K. M. V. U. W. J. I. G. zo dňa 03.10.2017 a 26.06.2018, z ambulancie vnútorného lekárstva S. N.. N. V..Q.. I. H.F. 20.10.2017, 24.11.2018, a 20.06.2018, z infektologickej ambulancie W. I. H. zo dňa 06.12.2017 a z hepatálnej poradne W. I. H. zo dňa 16.01.2018 a 27.06.2018, súčasne sú priložené lekárske nálezy z predchádzajúceho posúdenia. Rovnako posudkový lekár doplnil, že účastník konania od utrpeného pracovného úrazu bol opakovane operovaný pre ťažkosti s jazvami v oblasti prednej strany brucha a slabín, naposledy v januári 2015. Je plánovaná ďalšia plastická operácia na uvoľnenie kontraktúry na bruchu a v pravej slabine na jeseň roku 2018.
47. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa určenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 15.08.2018 a 29.11.2018 vyhodnotili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na pracovnú náplň elektrikára, a to na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobcu ku dňu ich rozhodovania predložené.
48. V priebehu súdneho konania nebolo zistené, žeby posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktoré im predložil žalobca do času ich rozhodnutia v súvislosti s jeho žiadosťou o úrazovú rentu (§ 135 ods. 1 SSP). Preto aj pre potreby súdneho prieskumu súd vychádzal z daného ustanovenia § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a zo skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie nároku žalobcu.
49. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
50. Pokiaľ sa týka lekárskych správ predložených žalobcom v súdnom konaní, tieto lekárske správy sa týkajú obdobia rokov 2017-2019. Žalobca počas súdneho konania nespochybňoval, žeby posudkoví lekári nezobrali do úvahy nejakú lekársku správu predloženú im z jeho strany do dňa vydania napadnutých rozhodnutí.
51. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobcov zdravotný stav (aj keď tento svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje určenie vyššej mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Podľa týchto posudkov miera poklesu žalobcovej pracovnej schopnosti, s prihliadnutím na pracovnú náplň elektrikára, predstavuje 70%.
52. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobcu a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v dôsledku jeho zhoršenia, ktoré má pôvod v rozhodnom pracovnom úraze, môže tento opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu jeho pracovnej schopnosti.
53. Rovnako žalovaný pre posúdenie miery poklesu zárobkovej schopnosti dopytoval predpokladaného zamestnávateľa žalobcu ohľadne predloženia pracovnej náplne poškodeného v čase utrpenia pracovného úrazu, pričom mu bolo oznámené, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa poškodeného, nedisponuje so štruktúrou pracovných miest, čo do druhu prác a tomu zodpovedajúceho rozsahu pracovných náplní za obdobie pred rokom 2000 a teda profesiogram neposkytol. Z tohto dôvodu posudkoví lekári museli vychádzať z tzv. pravdepodobnej pracovnej náplne elektrikára, to znamená pracovného zaradenia, ktorému sa poškodený učil a ktoré pre zamestnávateľa vykonával v rámci odbornej praxe. S daným postupom žalovaného za účelom náležitého zistenia podkladov pre jeho rozhodnutie možno len súhlasiť.
54. Pokiaľ sa týka miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu určenej v zmysle posudkov posudkových lekárov, či už pobočky, respektíve ústredia na 70%, súd má za to, že toto určenie bolo určené na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu s prihliadnutím na pracovnú náplň elektrikára a jasne a zrozumiteľne v posudkoch odôvodnené, prečo vzhľadom na túto pracovnú náplň prichádza do úvahy u žalobcu možnosť vykonávania pracovných úkonov elektrikára v rozsahu 30%, ktoré činnosti aj posudkový lekár vymenúva: vedenie prevádzkových denníkov, čítanie technickej dokumentácie, navrhovanie rozmiestnenia elektrického vedenia, dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrana zdravia pri práci, znalosť používania elektrikárskych nástrojov a prístrojov a ktoré činnosti v rozsahu 70% nemôže vykonávať: pravidelná údržba elektrotechnických zariadení a zabezpečovanie ich plnej funkčnosti, pravidelná kontrola jednotlivých zariadení, operatívne riešenie vzniknutých problémov na elektrotechnických zariadeniach, pripájanie, zapájanie a odpájanie elektrických zariadení. Samotný žalobca ani nenamietal, že z činností, ktoré posudkoví lekári určili a zahrnuli do rozsahu, ktoré činnosti môže vykonávať, tieto činnosti nenamietal, že ide o činnosti, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade žalobcu a jeho posúdenia v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení a určenia jeho miery poklesu pracovnej schopnosti možno zohľadniť u neho iba tie zdravotné postihnutia a problémy, ktoré majú svoj pôvod v pracovnom úraze v roku 1975 a s týmto súvisia.
55. Treba podotknúť, že žalobca v priebehu správneho, ako ani súdneho, konania nespochybňoval, že by práce, ktoré posudkoví lekári uviedli v rozsahu 30% možnosti vykonávania pracovných úkonov elektrikára (viď odsek vyššie), by nemohol vykonávať.
56. Správny súd sa rovnako stotožňuje aj s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu podľa § 88 ZoSP, ktorí posudkoví lekári určili na deň 01.07.2011. Ako vyplýva z vyššie uvedených posudkov, za vznik bol určený práve tento dátum, nakoľko týmto dňom súčasne došlo k ukončeniu pracovnej činnosti zo strany žalobcu, teda do tohto dátumu vykonával činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba - prevádzkový elektrikár, pričom týmto dňom došlo u neho k výraznému zhoršeniu poúrazového stavu. S týmto odôvodnením sa správny súd stotožňuje a dodáva, že nebolo ani možné v prípade žalobcu určiť skorší dátum vzniku, nakoľko až týmto dňom žalobca ukončil pracovnú činnosť a teda možno konštatovať, že do tohto dátumu vykonával pracovnú činnosť ako prevádzkový elektrikár v rozsahu 100%. Nie je pritom bez právneho významu na určenie miery poklesu pracovnej schopnosti, že žalobca po utrpení pracovného úrazu vykonával prácu elektrikára následných 30 rokov.
57. Žalobca rovnako namietal, že má za nepreukázaný spôsob výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu zo strany jeho bývalého zamestnávateľa, ktorý bol oznámený súdu zamestnávateľom vo výške 1,9054 Eura ako pravdepodobný denný vymeriavací základ a žiadal, aby súd ohľadne daného vykonal dokazovanie dopytom od jeho bývalého zamestnávateľa, respektíve od jeho právneho nástupcu, za účelom kontroly správnosti výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základ.
58. Ohľadne tejto námietky správny súd uvádza, že v zmysle rozsudku krajského súdu (sp. zn. 6Sp/6/2016) bolo povinnosťou žalovaného vyžiadať si od zamestnávateľa podklady o správnom zárobku zamestnanca zamestnávateľa v pracovnom zaradení elektrikár a znova posúdiť pravdepodobný zárobok žalobcu, ktorá má vplyv na určenie výšky úrazovej renty. Dané bolo zo strany žalovaného uskutočnené listom zo dňa 21.02.2018, kedy zamestnávateľ im následne oznámil (dňa 14.03.2018), že pravdepodobný denný vymeriavací základ, ktorý zohľadnili v prípade žalobcu, je 1.9054 EUR. Predmetná suma bola určená z priemernej sumy vymeriavacích základov zamestnancov pracujúcich
vo funkcii elektrikár dosiahnutých v rozhodujúcom období odo dňa 01.08.1975 do dňa 31.08.1975, t.j. vo výške 1.722,- Sk a počtu 30 kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Z určeného denného vymeriavacieho základu následne Sociálna poisťovňa, ústredie vychádzala pri výpočte sumy úrazovej renty. Zo strany ústredia bolo na požiadavku žalobcu o vysvetlenie výpočtu zaslané podanie zo dňa 20.09.2018, na ktoré reagoval žalobca podaním zo dňa 03.10.2018, z ktorého vyplynulo, že žalobca súhlasí s určeným denným vymeriavacím základom a namieta iba určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný sám pravdepodobný zárobok žalobcu nevypočítaval, ani nestanovoval, ale vychádzal rýdzo z údajov poskytnutých mu (pravdepodobným) zamestnávateľom žalobcu. Až po oznámení o pravdepodobnom zárobku žalobcu pristúpil k určeniu výšky úrazovej renty, s ktorej výpočtom sa správny súd stotožňuje a preto správny súd nevykonal žiaden ďalší dopyt na žalobcovho predpokladaného zamestnávateľa, keďže nemá pochybnosti, žeby bol z jeho strany poskytnutý iný údaj.
59. Pravdepodobný denný vymeriavací základ bol určený zo strany žalovaného podľa § 84 ZoSP z rozhodujúceho obdobia mesiaca M. XXXX v sume 1,9054 EUR, ktoré oznámil (predpokladaný) zamestnávateľ poškodeného W..N..N. H. N..V..Q.. listom zo dňa 14.03.2018. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.09.2018 je rozvedený podrobný výpočet úrazovej renty žalobcu majúci svoj podklad v dennom vymeriavacom základe určenom podľa § 84 ods. 2 ZoSP. Pre posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu správny súd sa stotožňuje s postupom žalovaného, že aj keď následky poistnej udalosti (pracovný úraz) vznikli pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z. (01.01.2004), tieto môžu trvať alebo progredovať aj po 31.12.2003 a preto v takomto prípade sa na účely nároku na úrazovú rentu posudzuje zhoršenie zdravotného stavu od 01.01.2004. Teda nárok na úrazovú rentu sa čiastočne posudzuje, ako keby poistná udalosť vznikla za účinnosti zákona o sociálnom poistení (podľa § 88 ods. 1 ZoSP sa postupuje výlučne v prípadoch, ak poškodenému bol pracovný úraz alebo choroba z povolania zistená pod 31.12.2003). Preto správny súd nemal pochybnosti o správnosti výpočtu denného vymeriavacieho základu potrebného pre určenie úrazovej renty žalobcu a ďalšie dokazovanie za týmto účelom nevykonal.
60. Správny súd teda nemal pochybnosti o správnosti výpočtu denného vymeriavacieho základu rozhodného pre výpočet úrazovej renty žalobcu, keďže zistenia žalovaného vychádzali zo správy možného respektíve predpokladaného zamestnávateľa žalobcu (ak by dokončil školu, ktorú navštevoval počas úrazu, ktorú v dôsledku pracovného úrazu nemohol ukončiť). Týmto zamestnávateľom je spoločnosť W..N..N. N..V..Q.. ako právny nástupca spoločnosti I. H., kde sa pracovný úraz stal (záverečná správa o ťažkom pracovnom úraze vo I. L. O. XX.XX.XXXX).
61. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má zato, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver žalovaného a ktorý rovnako vyplýva z vyššie uvedených lekárskych posudkov, spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
62. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo, respektíve nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).