Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-14-2025.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2025 v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. C., trvale bytom D. XXX/XX, E., živnostník, slobodný, na slobode, u z n á v a s a v i n n ý m , ž e dňa 27.07.2024 v čase okolo 23.15 hodine, viedol pod vplyvom stimulačných psychoaktívnych látok osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA SUPERB, evidenčné číslo F. XXX G. po ceste II/520 od mesta Námestovo smerom na obec H., pri autobusovej zastávke vo H. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, následne bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, ktorý bol s jeho súhlasom vykonaný v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená dňa 28.07.2024 o 00.20 hod. a chemicko - toxikologickou analýzou za použitia metódy plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou bola v krvi obžalovaného zistená prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 25,2 ng/ml, metamfetamínu v koncentrácii 125 ng/ml a delta-9-tetrahydrokanabinolu v koncentrácii 5,8 ng/ml, ktoré vylučovali u obžalovaného bezpečné a spoľahlivé ovládanie motorového vozidla, t e d a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, t ý m s p á c h a l prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e: Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 289 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výške 1.200,- (tisícdvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :
SpisovaZnacka
Dňa 21.02.2025 podal na Okresnom súde Námestovo prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo obžalobu pod č. k. Pv 462/24/5507-11 zo dňa 21.02.2025 na obžalovaného, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Po podaní obžaloby samosudkyňa dňa 17.04.2025 vydala trestný rozkaz, ktorým bol obvinený A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 24 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor prokurátor.
Hlavné pojednávanie bolo nariadené a vykonané dňa 11.11.2025. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutok, ktorý je vyššie kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potrestá, ak vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Trestného zákona.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k súdenému skutku, ktorý subsumoval pod skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože nemal pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného, o jeho zavinení a trestnosti skutku.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona, a to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým v závažnosti a okolnostiach konania a osobe obžalovaného, ktorý už bol v minulosti odsúdený pre trestný čin.
Obžalovaný k osobným a majetkovým pomerom vypovedal, že je živnostník v oblasti stavebníctva, býva s rodičmi, je slobodný a je otcom dvoch maloletých detí. Voči deťom má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na obe deti vo výške 500,- eur. Jeho príjem je 2.000,- eur v hrubom, prácu má stále zabezpečenú a na výživnom nemá žiaden dlh.
Následne boli oboznámené listinné dôkazy, ktoré súviseli s výrokom o treste, resp. ktoré mali dopad na rozhodnutie o výroku o treste.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má v registri 2 záznamy, a to z roku 2019 a 2021. Konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/66/2019 zo dňa 31.07.2019, právoplatným dňa 13.8.2019, bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 , 2 písm. a/ Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, výkon trestu mu bol nariadený dňa 01.09.2021, z výkonu trestu bol podmienečne prepustený a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkon trestu sa osvedčil. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/22/2021 zo dňa 04.05.2021, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov, zaradený pre výkon trestu bol do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal dňa 19.06.2021, bolo mu tiež uložené ochranné protitoxikomanické liečenie, z ochranného liečenia bol prepustený dňa 15.05.2024.
Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov odsúdeného vyplýva, že má 2 záznamy (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a priestupok na úseku cestnej dopravy).
Zo správy o povesti vyplynulo, že nie je platcom dane z nehnuteľnosti a nemá voči obci žiadne záväzky, nebol komisiou pre verejný poriadok riešený za protispoločenskú činnosť.
V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Tr. zákona a § 37 Tr. zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona). Pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 33a Tr. zákona a § 34 a nasl. Tr. zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby stanovej zákonom pre súdený prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, a to v rozpätí až na 1 rok.
Keďže obžalovaný vyhlásil vinu vo vzťahu ku skutku, v minulosti za trestný čin takého charakteru nebol stíhaný a ani odsúdený, súd po zvážení všetkých okolností prípadu, obžalovanému uložil peňažný trest a keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím svojou nerozvážnosťou vážne ohrozil nielen svoj život a životy svojich priateľov, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a priťažujúcou okolnosťou bolo, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).
Súd je toho názoru, že druh a výmera uložených trestov je primeraná aj vo vzťahu k osobe obžalovaného, ako aj vo vzťahu k jeho osobným a majetkovým pomerom. Pri ukladaní výšky peňažného trestu súd prihliadal na výšku mesačného príjmu zo živnosti a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Pri
treste zákazu činnosti bolo prihliadané na kartu vodiča obžalovaného, závažnosť priestupku spáchaného na úseku cestnej dopravy.
Uložené tresty považuje súd za dostatočné, spravodlivé a primerané závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj za spôsobilé na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.