Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/191/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., toho času bytom F. X. G. X, A., proti manželovi: E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: D. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -64 zo dňa 16.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie sa o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 16.07.2025 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 17.09.2010 vo Veľkých Úľanoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľké Úľany, vo zväzku XIII, ročník 2010, na strane 15, pod poradovým číslom 11, rozviedol. Výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej maloletú D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 300,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu otca zaviazal zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Výrokom V. styk otca s maloletou neupravil. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manžel sa k nej dlhodobo zle správa a nadmerne požíva alkohol, čo je častým „spúšťačom“ agresívnych prejavov voči nej. Manžel súhlasil s návrhom na rozvod manželstva ako aj s príčinami rozvratu manželstva, ktoré uviedla manželka. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby ju súd schválil. Rodičovskú dohodu v prípade rozvodu manželstva navrhol schváliť aj kolízny opatrovník, nakoľko je v záujme maloletej.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou článkov 1, 3, 4, 5, ustanovení § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75

ods. 1, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ustanovenia (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie po zistení skutkového stavu a zhodnotení vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky na rozvod manželstva. Dôvodil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva vyžadovaných , pričom tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a ich nezáujmu o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa. Konštatoval, že manželia majú jedno maloleté dieťa, dcéru D., ktorá bude žiačkou 7. ročníka základnej školy, je zdravá a výdavky na ňu sú bežné, primerané jej veku, na pojednávaní ich navrhovateľka vyčíslila vo výške 392,- Eur. Navrhovateľka je zamestnaná ako supervízor s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.800,- Eur. S maloletou býva v prenajatom dvojizbovom byte, mesačné nájomné je v sume 500,- Eur a poplatok za energie je v sume 160,- Eur. Manžel je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 860,- Eur. Býva v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd prvej inštancie na základne vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky , preto rodičovskú dohodu schválil.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že sa odvoláva proti rozvodu manželstva a nesúhlasí s vyživovacou povinnosťou na maloletú v sume 300,- Eur mesačne, pretože je nezamestnaný. Požadoval nové pojednávanie a predvolanie svedkov.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), skôr ako pristúpil k preskúmaniu rozsudku z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré mu predchádzalo, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( - ďalej len „CSP“ a contrario) najskôr zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či obsahuje všetky náležitosti, pričom dospel k záveru, že odvolanie manžela je potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou a zároveň ako smerujúce voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( a c) ).

8. Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

11. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Dispozičná zásada platí aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou stranou sporu (pri sporovom konaní) alebo niektorým účastníkom konania (pri nesporovom konaní).

Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať. Odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len voči súdu a len po vyhlásení rozhodnutia. Vzdať sa odvolania je možné od vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Vzdanie sa práva podať odvolanie má pritom charakter neodvolateľného právneho úkonu (bližšie Z IV, str. 1096, Sborník stanovisek, zpráv o rozhodovaní soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983; ktoré právne závery sú v zmysle R 71/2018 naďalej aplikovateľné). To znamená, že ak sa konkrétny účastník konania vzdá práva podať odvolanie, nemôže ho podať v neskoršom štádiu; inými slovami, stráca subjektívne oprávnenie na podanie odvolania. Pokiaľ ho napriek uvedenému predsa len podá, učiní tak ako osoba, ktorá na uvedené už nemá oprávnenie.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci na pojednávaní dňa 16.07.2025, kedy v prítomnosti účastníkov konania rozsudok verejne vyhlásil. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.07.2025 vyplýva, že bezprostredne po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, sa všetci účastníci konania vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že sa odvolateľ (manžel) po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vzdal práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku, nastúpili účinky vyššie citovaného ustanovenia , v dôsledku čoho už nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu.

16. Odvolací súd uvádza, že odvolanie manžela okrem už vyššie uvedeného zároveň smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je prípustné, čo zakladá ďalší zákonný dôvod jeho odmietnutia. Ak v konaniach starostlivosti súdu o maloletých dôjde k uzavretiu dohody a súd takúto dohodu rozsudkom schváli, zákon vylučuje voči výrokom, ktorými bola dohoda schválená, podať odvolanie. Zmyslom ustanovenia je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

17. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.07.2025 vyplýva, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 300,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu sa zaväzuje zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a styk otca s maloletou sa neupravuje. Túto rodičovskú dohodu obaja rodičia v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.07.2025 vlastnoručne podpísali a súd prvej inštancie ju napadnutým rozsudkom schválil. Dohoda účastníkov konania je hmotnoprávny úkon urobený počas konania, ktorým sa na základe svojej autonómie vôle, ktorá sa stretla v konsenze, upravujú práva povinnosti, ktoré sú predmetom konania. S ohľadom na skutočnosť, že dohoda o predmete konania je zásadný úkon, stanovuje zákon obligatórne, že táto dohoda musí byť súčasťou zápisnice. V takom prípade zápisnicu podpisujú v zmysle ustanovenia aj subjekty, ktoré dohodu uzavreli (za predpokladu, že súd považoval za vhodné a účelné, spísať aj zápisnicu v zmysle ). Dohoda rodičov o zverení maloletej, o jej zastupovaní a spravovaní jej majetku, o výživnom i neupravení styku otca s maloletou bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázateľne uzavretá.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru o neexistencii práva manžela na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu subjektívnej neprípustnosti, t. j. z dôvodu, že bolo podané tým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Zároveň manžel podal odvolanie proti rozsudku prvoinštančného súdu, proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa, preto odvolací súd odvolanie manžela bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. tol.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia .

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).