Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/46/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, F., proti odporcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX bytom F. A., XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e ta .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, vstupovať do obydlia navrhovateľky, do miesta jej pracoviska a miesta kde sa zdržiava a kontaktovať navrhovateľku, jej rodinných príslušníkov a známych či už telefonicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v minulosti mala s odporcom nepríjemné skúsenosti, pričom uviedla, že ju odporca obťažoval. Zdôraznila, že odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho jej aktuálne nemôže spôsobovať žiadnu ujmu, avšak vzhľadom na blížiaci sa predpokladaný koniec výkonu jeho trestu sa obáva ohrozenia svojho života a zdravia. Uviedla, že je občanom so zdravotným postihnutím a má zníženú schopnosť akejkoľvek obrany, preto sa obáva prípadného kontaktu zo strany odporcu po jeho prepustení.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k návrhu kópiu preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a listinu označenú ako Hodnotenie na výkon trestu odňatia slobody vypracovanú v súvislosti s konaním o podmienečné prepustenie odporcu.

4. Podľa ust. až 3 (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná

integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa ust. , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ust. druhá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa ust. , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

14. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v

. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných SR je právo, ktoré má absolútnu povahu, tzn. že aj keď vlastníctvo a právo na obydlie je tiež právo ústavné, chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potláčaní druhého práva brať na zreteľ.

15. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ť, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť navrhovateľa. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.

16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný osvedčiť hodnovernosť nároku. Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právne pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia.

18. V danom prípade súd konštatuje, že navrhovateľka k svojmu návrhu nepredložila žiadne dôkazy, na základe ktorých by si bolo možné utvoriť záver, že zo strany odporcu aktuálne dochádza k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity, ani že by bolo potrebné bezodkladne upraviť ich pomery.

19. Navrhovateľka v návrhu nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval ňou tvrdenú skutočnosť, že jej zo strany odporcu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo alebo že by odporca po svojom prípadnom prepustení z výkonu trestu podnikol kroky smerujúce k jej obťažovaniu či ohrozovaniu. Vo svojom návrhu neuviedla ani nekonkretizovala, v čom konkrétne mali spočívať „nepríjemnosti“, ktoré mala v minulosti s odporcom a akým spôsobom ju mal odporca obťažovať. Z návrhu taktiež nie je zrejmé či sa malo jednať o verbálne, fyzické, alebo iné formy neprimeraného správania. Síce uviedla, že odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody avšak neuviedla za aký trestný čin bol odsúdený a teda nie je možné posúdiť, či jeho trestná činnosť akokoľvek súvisela s jej osobou alebo so správaním, ktoré by zakladalo dôvodnú obavu z jeho ďalšieho konania voči nej. Súd z priloženého listinného dôkazu - Hodnotenie na výkon trestu odňatia slobody nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca počas výkonu trestu prejavuje znaky agresívneho alebo nebezpečného správania, z ktorého by bolo možné odvodiť hrozbu jeho budúceho protiprávneho konania voči navrhovateľke, práve naopak na základe kladného stanoviska riaditeľa bol preradení do diferenciačnej skupiny „B“, jeho správanie a vystupovanie je bez evidovaných nedostatkov, nedovolenej činnosti sa nedopúšťa a v interpersonálnej oblasti sa konfliktom vyhýba.

Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného bol dokonca disciplinárne odmenený. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nijako neosvedčujú dôvodnosť obavy navrhovateľky z bezprostredného ohrozenia jej života alebo zdravia zo strany odporcu po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu.

20. Súd zároveň vyhodnotil, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa ku dňu podania návrhu ako aj rozhodnutia súdu nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, objektívne nie je možné, aby v súčasnosti akokoľvek zasahoval do práv navrhovateľky, kontaktoval ju, obťažoval alebo jej iným spôsobom ublížil. Aktuálne tak neexistuje žiadna reálna, bezprostredná ani preukázaná hrozba, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Obava navrhovateľky z možného budúceho správania odporcu po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu má len subjektívny charakter a nie je podložená konkrétnymi okolnosťami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné usudzovať na existenciu hrozby bezprostrednej ujmy.

21. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného zásahu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné tvrdenia, nepodložené žiadnymi dôkazmi, nemôžu postačovať na rozhodnutie, ktorým by došlo k zásahu do práv odporcu. Keďže v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti nasvedčujúce bezprostrednej hrozbe zásahu do telesnej či duševnej integrity navrhovateľky, preto súdu neostávalo iné, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle a navrhovateľke, ktorá vo veci nemala úspech, nepriznal náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania ani úspešnému odporcovi, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ktorému sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle veta druhá ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (/ ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd ( ).