Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-18-2024.pdf
PDF · 208.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/18/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 20 –
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugri, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen, IČO: 56434995, konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa D. E. F., proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 5.872,45 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
– 2 –
I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.872,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
– 18 –
1. Dňa 10.04.2024 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu 5.872,45 Eur titulom náhrady škody voči členskému štátu Európskej únie, ktorá vznikla žalobcovi porušením práva vyplývajúceho zo smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj ako „smernica 2003/88/ES“ alebo „smernica“) na 48 hodinový týždenný pracovný čas z dôvodu nesprávne implementovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím vznikla žalobcovi porušením unijného práva škoda. Pri absencií vnútroštátnej úpravy nárok na náhradu škody z porušenia práva únie jednotlivcovi žiadal posudzovať ako nárok na náhradu škody analogicky podľa ustanovení právneho poriadku, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú ustanovenia občianskeho zákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu §§ 11 - 13.
1.1. Žalobca pôsobí ako príslušník hasičského a záchranného zboru, pričom vykonáva štátnu službu v služobnom pomere v súlade s ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. Štátnu službu vykonáva v služobnej hodnosti práporčík vo funkcii hasič – záchranár v družstve A, na
Hasičskej stanici v Obci Pliešovce. Do HaZZ nastúpil dňom 01.08.2015 kedy bol prijatý do prípravnom štátnej služby, pričom v stálej štátnej službe pôsobí od 25.05.2016 až doposiaľ. Ako zásahový hasič pracuje viac než osem rokov. K návrhu uplatňovaného v konaní uviedol, že služobný (pracovný) čas príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne a to tým spôsobom, že pracovná zmena sa skladá z výkonu služby, po ktorom nasleduje služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna pracovná (služobná) zmena hasiča sa skladá z výkonu služby a určenej služobnej pohotovosti. Do konca roka 2021 boli pracovné zmeny rozvrhnuté na 17 hodín výkonu služby a 7 hodín určenej služobnej pohotovosti, s účinnosťou od 01.01.2022 sú pracovné zmeny rozvrhnuté na 16 hodín výkonu služby a 8 hodín služobnej pohotovosti. Celkovo v rámci jednej pracovnej zmeny strávi žalobca ako hasič na pracovisku sústavne minimálne 24 hodín. Obe pohotovosti, či už určená služobná pohotovosť podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ, rovnako ako nariadená služobná pohotovosť podľa § 92 ods. 2 Zákona o HaZZ sa nezapočítavajú do pracovného času a výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske za príslušný kalendárny mesiac, kde je len uvedený súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti. Určené služobné pohotovosti vykonáva počas nočných hodín. Do konca roku 2021 boli služobné pohotovosti vykonávané v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. a od začiatku roku 2022 sú vykonávané v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod.. V prípade ak je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a ako hasič je vyslaný na zásah mení sa služobná pohotovosť na prácu nadčas. V hasičskej stanici Pliešovce je výkon služby rozčlenený medzi tri hasičské zmeny – družstvá A, B, C, pričom pracovný čas hasiča je rozvrhnutý tak, že každý tretí deň odslúži každá zmena minimálne 24 hodín a následne má mať dva dni voľna. Ide o nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého časť pripadá na určenú služobnú pohotovosť (§ 86 ods. 2 v spojení s ustanovením § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ). Vzhľadom na takéto rozvrhnutie služobného času každá hasičská zmena mesačne odslúži aspoň 10 pracovných zmien, pričom v niektorých mesiacoch je to až 11. V niektorých týždňoch hasiči odslúžia dve zmeny týždenne 48 hodín, v niektorých aj 3 zmeny týždenne, čo je 72 hodín to v závislosti od toho, na ktoré dni im pripadanú dni služobných zmien v týždni. Pri takto stanovenom rozvrhu služobného času má stráviť hasič v službe minimálne 240 hodín (10 zmien za mesiac) až 244 hodín (pri 11 zmenách za mesiac). Do tohto rozsahu pritom nie sú zahrnuté hodiny nadčasov, keďže častokrát sa stane, že pred koncom služby je vyhlásený poplach a je potrebné ísť vykonať výjazd k požiaru, ktorého hasenie trvá napr. päť hodín takže hasič strávi v práci v rámci jednej zmeny aj 27 hodín nepretržite. Vzhľadom k tomu je služobný čas hasiča rozdelený tak, že každý hasič zmenovej služby má za rok pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň odpracovať 121,67 zmenových služieb, ročne to teda priemerne vychádza 2920 odpracovaných hodín.
1.2. Na pojednávaní dňa 29.10.2024 žalobca uviedol, že pôsobí ako hasič záchranár na Hasičskej stanici Pliešovce - Lešť. Počas služby minimálny počet hasičov v jednej smene predstavuje sedem hasičov. Počas 24-hodinovej služby dochádza častokrát k presahu, najmä v prípade, keď sú vyslaný na zásah a tento pretrváva. Častokrát sa stane, že služba sa im z 24 hodín predĺži o niekoľko hodín. Po návrate zo zásahu následne musia skontrolovať pracovné pomôcky, doplniť materiál, vypísať správu o zásahu, dať do poriadku strojové zariadenia tak, aby boli pripravené a spôsobilé k ďalšiemu výjazdu. Okrem toho uviedol, že počas dvoch dní voľna, ktoré majú nasledovať častokrát musí absolvovať nariadené školenia, odborné výcviky, semináre, takže nie je zachovaný ani rozvrhnutý čas na odpočinok po 24-hodinovej službe. Takto prebiehajúce služby a pracovná činnosť sa odzrkadľuje aj na jeho osobnom živote s tým, že býva v rodinnom dome v Očovej, kde sa presťahoval z Banskej Bystrice a v rodinnom dome býva od septembra 2024. Dochádza do zamestnania na Lešť, pričom do presťahovania sa do Očovej dochádzal až z Banskej Bystrice. S partnerkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti sa starajú o maloleté deti s tým, že partnerka sa zamestnala po materskej v materskej škôlke. O deti vo veku 3 a 6 rokov pri starostlivosti im pomáhajú starí rodičia, ktorí bývajú tiež v Očovej. Práce na dome podľa vlastných slov nie sú dokončené s tým, že pri dome majú veľkú záhradu, ovocné sady a pestujú hospodárske plodiny. Žalobca uviedol, že má záľuby, avšak tieto musel skorigovať s prácou a rodinou a momentálne sa venuje len futbalu, ktorý hráva na amatérskej úrovni.
1.3. Rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou bola aj určená služobná pohotovosť vykonávaná v mieste výkonu služby žalobcu v žalovanom období bola od apríla 2021 do februára 2024 vrátane kedy odpracoval spolu 2016,47 hodín určenej služobnej pohotovosti. Za žalované obdobie celkovo odpracoval 2091,90 hodín služobnej pohotovosti (z toho 2016,47 hodín určenej a 75,43 hodín nariadenej služobnej pohotovosti), pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola započítaná do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia od apríla 2021 do februára 2024 dosiahol najmenej 52,97 hodín týždenne. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že počas všetkých hodín, ktoré odslúžil v rámci služobnej pohotovosti sa ako hasič musí zdržiavať na pracovisku, nesmie sa vzdialiť, musí byť vždy počas celej doby služobnej pohotovosti pripravený na vykonanie zásahu. Ak je hlásený výjazd vykonáva sa do jednej minúty od nahlásenia, pričom v tomto čase musí už hasičské vozidlo vyraziť zo stanice. Počas celej pohotovosti musí byť patrične ustrojený v služobnej rovnošate a musí byť fyzicky aj psychicky pripravený okamžite vykonať výjazd na miesto určenia. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že čas služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. neaktívna časť, počas ktorej hasiči čakajú na vyhlásenie výjazdu, tento časový úsek je povinný tráviť na pracovisku, nesmie sa z neho vzdialiť, musí byť okamžite pripravený poskytnúť svoje služby a vykonať služobný zákrok. Aj napriek uvedených skutočnostiam sa služobná pohotovosť, t.j. všetky hodiny neaktívnej časti služobnej pohotovosti nezapočítavajú do pracovného času a teda tieto odpracované hodiny nie sú považované za pracovný čas a to aj napriek tomu, že v práci trávi v rámci každej jednej zmeny minimálne 24 hodín tak osem hodín z toho času, ktoré trávi na pracovisku vždy pripravený na výkon práce, nie je považovaný za pracovný čas (do koncu roku 2021 to bolo 7 hodín). Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že priemerný týždenný pracovný čas počas žalovaného obdobia pravidelne presahoval nielen 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ (§ 85 ods. 2 Zákona o HaZZ), ale aj maximálne prípustný priemerný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak ako to ustanovuje článok 6, písm. b/ smernice. K tejto skutočnosti dochádza v priamom dôsledku tým, že žiadna z hodín odpracovanej služobnej pohotovosti nie je započítavaná do fondu pracovného času, keďže vnútroštátna úprava v zákone o HaZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje za služobný pracovný čas. Takéto vnímanie je v rozpore s článkom 2, ods. 1 smernice a judikatúrou súdneho dvora. Priemerná dĺžka týždenného pracovného času, ktorú hasiči pri uvedenom rozvrhovaní pracovného času odpracujú tak pravidelne zásadne prekračuje nielen dĺžku týždenného pracovného času stanovenú zákonom o HaZZ a kolektívnymi zmluvami, ale aj smernicou stanovenú maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času.
1.4. V období apríl 2021 – december 2021 podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval žalobca 430,55 hodín v 15% určenej službe pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu a 14 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu. Služobnú pohotovosť, ktorá mu bola nariadená podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ v tomto období nevykonával. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2021 (apríl 2021 – december 2021 vrátane) predstavuje spolu sumu 1.204,77 Eur.
1.5. V období január 2022 - december 2022 podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval 714,40 hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu a 16 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu. Služobnú pohotovosť, ktorá mu bola nariadená podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ v tomto období odpracoval v rozsahu 54,43 hodín. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2022 (január 2022 – december 2022 vrátane) predstavuje spolu sumu 2.046,72 Eur.
1.6. V období január 2023 – december 2023 vrátane podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval žalobca 689,52 hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu a 16 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase služobného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu. Služobnú pohotovosť nariadenú podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ v tomto období odpracoval v rozsahu 21 hodín. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2023 (január 2023 – december 2023 vrátane) predstavuje spolu sumu 2.183,53 Eur.
1.7. V období január 2024 – február 2024 vrátane podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval 128 hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu a 8 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase služobného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu. Služobnú pohotovosť nariadenú podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ v tomto období nevykonával. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za obdobie január 2024 – február 2024 predstavuje spolu sumu 437,42 Eur.
1.8. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.872,45 Eur, ktorú vyčíslil ako súčin odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za obdobie od apríla 2021 do februára 2024 vrátane a rozdiel peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 1, § 122 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ. Celková výška náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za žalované obdobie pri odpracovaných hodinách určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ v rozsahu 2016,47 hodín predstavovala súhrnne sumu 5.872,45 Eur.
1.9. Smernica 2003/88/ES neobsahuje žiadne ustanovenia o práve na náhradu škody v prípade jej porušenia. Náhrada škoda spôsobená jednotlivcovi porušením práva únie musí byť primeraná vzniknutej škody, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je na vnútroštátnom práve členských štátov, aby pri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí poskytnúť vo forme udelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme finančného odškodnenia a definovali aj pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Právny poriadok SR nemá výslovnú úpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej porušením práva únie. Vzhľadom na zistený skutkový stav má ujma žalobcu najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu (analógia podľa ustanovenia § 11 - § 13 OZ). Žalobca v žalovanom období v rozpore s článkom 6, písm. b/ smernice odpracoval 1168,69 hodín služobnej pohotovosti čím priemerný týždenný pracovný čas počas celého rozhodného obdobia presiahol 48 hodín týždenne. Na preukázanie tvrdení o počte odpracovaných hodín predložil doklady od zamestnávateľa plán služieb žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil pred súdom prvej inštancie. Žalobca poukázal na § 85 ods. 1 a ods. 2 Zákona o HaZZ, článok 2, ods. 1 a ods. 2 a článok 6 smernice, článok 288 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ a článok 7, ods. 2 a ods. 5, ako aj článok 144 ods. 1 Ústavy SR a k právnemu posúdeniu veci uviedol, že smernica predstavuje normu komunitárneho práva a na základe princípu prednosti komunitárneho práva a jeho priameho účinku je založená aj zodpovednosť členského štátu v prípade jej chybnej aplikácie alebo opomenutia jej aplikácie, pričom osoby, ktoré sú takýmto konaním poškodené sa môžu voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody. Žalobca zdôraznil, že smernica nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky a to konkrétne do zákona o HaZZ, ktorého ustanovenia mal za to, že sú v rozpore s vyššie uvedenými článkami smernice.
1.10. Základný problém videl v obsahu pojmu pracovný čas tak ako ho na jednej strane stanovuje smernice a judikatúra Súdneho dvora EÚ a tým ako ho na druhej strane upravuje zákon o HaZZ. Pojem pracovný čas uvedený v smernici je podľa Súdneho dvora EÚ autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel smernice, ktorým je zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov. Súdny dvor EÚ zároveň vo svojej judikatúre zdôraznil, že rozlišovanie je binárne, buď je určitý čas pracovným časom alebo ním nie je a že čas pracovnej (služobnej) pohotovosti treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času, pričom rozhodujúcim faktorom pre záver, či sú naplnené znaky pojmu pracovný čas je skutočnosť, že pracovník je povinný byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a musí mu byť v prípade potreby k dispozícii. Zo žiadneho ustanovenia zákona o HaZZ nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času. Vzhľadom na účelové oddelenie služobnej pohotovosti od služobného (pracovného) času sa potom formálne javí, že žalobcov služobný (pracovný) čas nepresahuje 48 hodín týždenne. Ak sa však za pracovný (služobný) čas v súlade s judikatúrou súdneho dvora považuje aj služobná pohotovosť, je zrejmé, že súhrn takto naskladaného pracovného času hasičov pravidelne prekračuje 48 hodín týždenne, pričom bežne dosahuje v priemere aj 53 – 56 hodín týždenne. V dôsledku vnútroštátnej právnej úpravy zákona o HaZZ nie je tak približne 30% zo všetkých žalobcom reálne odslúžených hodín v rámci pracovného času považovaných za pracovný čas.
1.11. Žalobca v priebehu konania poukázal na množstvo rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, v ktorých sa Súdny dvor EÚ zaoberal prípadmi porušenia práva na dodržiavanie 48 hodinového týždenného pracovného času vyplývajúceho z článku 6, písm. b/ smernice, ako aj porušením unijného práva, práva na náhradu škody, pojmami pracovný čas. Išlo napr. o rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-429/09 zo dňa 25.11.2010, C-106/77 zo dňa 09.03.1978, C-397/01 zo dňa 05.10.2004, C-14/04 zo dňa 01.12.2005, C-518/015 zo dňa 21.02.2018, C-518/15, C-52/04 zo dňa 14.07.2005, ako aj ďalšie.
1.12. Ako je vyššie uvedené žalobou uplatnený nárok je pri absencii vnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva EÚ jednotlivcovi potrebné vychádzať analogicky z ustanovení § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka upravujúcich nemajetkovú ujmu, keďže tieto ustanovenia upravujú vzťahy
obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody porušením úniového práva ako je to v tomto prípade. Práve z týchto dôvodov možno žalobou uplatnený nárok posúdiť ako nemajetkovú ujmu (strata času odpočinku a s tým súvisiacich porušení práva na ochranu zdravia zakotveného v článku 40 Ústavy SR, práva na súkromie a rodinný život), k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. V dôsledku nezapočítania hodín služobnej pohotovosti do pracovného času, keď žalobca reálne odpracoval viac než pripúšťa článok 6, písm. b/ smernice, dochádzalo sústavne a dlhoročne k porušovaniu jeho osobnostných práv na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúcom v porušení práva na primeranú dobu odpočinku, ako aj k porušeniu práva na súkromie a rodinný život. Neprimeraná pracovná zaťaženosť mala nepriaznivý vplyv na kvalitu jeho života, negatívne sa prejavovala aj na jeho osobnom a rodinnom živote, keďže trávil na úkor rodiny a osobného života neprimerane dlhý čas v práci a prichádzal o čas, ktorý chcel tráviť so svojou rodinou, najbližšími, priateľmi, venovať sa svojim záľubám a voľnočasovým aktivitám. Žalobca konštatoval priamu príčinnú súvislosť medzi porušením ustanovení unijného práva a škodou, ktorá mu bola spôsobená. Ak by žalovaný správne prebral ustanovenia článku 2, ods. 1 a článku 6, písm. b/ smernice do zákona o HaZZ, resp. ak by boli tieto ustanovenia z materiálnej stránky v praxi dodržiavané, nedochádzalo by k porušovaniu práva žalobcu na maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas a nedošlo by k strate času odpočinku, na ktorý by žalobca mal nárok. Za splnenia všetkých troch podmienok je štát povinný napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave nesmú byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa v obdobných vnútroštátnych prostriedkoch nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). Poskytnutá náhrada škody musí spĺňať aj požiadavku primeranosti tak, aby dostatočne sanovala ujmu, ktorá poškodenému jednotlivcovi vznikla.
1.13. Zákona o HaZZ v ustanovení § 122 upravuje odmenu za nariadenú služobnú pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania štátnej služby. Je to ustanovenie, ktoré je z hľadiska analógie iuris najbližšie prejednávanej veci na to, aby jeho aplikáciou bolo možné určiť primeranú výšku náhrady škody. Aj výšku nemajetkovej ujmy je potrebné určiť spôsobom, ktorý najviac a najlepšie zohľadňuje okolnosti, za ktorých táto ujma vznikla. Hodiny služobnej pohotovosti, ktoré žalobcovi neboli započítané do služobného času je možné analogicky posúdiť ako odpracované mimo rozvrhnutia služobného času, čo je práve rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ a nariadenou služobnou pohotovosťou podľa ustanovenia § 92 ods. 2 Zákona o HaZZ, keďže služobný čas by mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu práv žalobcu nedochádzalo. Primeranú náhradu škody v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 1 Zákona o HaZZ a peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 2, písm. a/ zákona a to za každú jednu odpracovanú hodinu služobnej pohotovosti počas žalovaného obdobia. Vychádzajúc z určenia výšky nemajetkovej ujmy ako rozdielu náhrady uvedenej v § 122 ods. 1 zákona (15% alebo 30% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) a peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. 2, písm. a/ zákona (50% z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) je v prípade odpracovanej služobnej pohotovosti počas pracovných dní možné určiť výšku nemajetkovej ujmy ako súčin počtu odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti počas bežného služobného dňa za príslušný kalendárny mesiac a sumy zodpovedajúcej 35% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac (50% - 15%) a ako súčin odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 20% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (50% - 30%). Uvedeným spôsobom stanovená náhrada škody predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť, t.j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou časťou služobného platu žalobcu (50% - 15% = 35%), a v prípade ak ide o deň služobného pokoja (50%
- 30% = 30%).
2. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok považovala za neopodstatnený a nedôvodný. Podľa článku 1, ods. 2 smernice je pracovným služobným časom akýkoľvek čas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Do služobného času podľa žalovanej spadá samotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako je zdržiavanie sa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia napr. vo forme pracovnej pohotovosti. Pracovný
čas v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na pracovisku. V prípade pohotovosti Súdny dvor EÚ rozhodol, že do maximálneho týždenného pracovného času sa zaratáva iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa. K definícií služobného času príslušníka HaZZ žalovaná uviedla, že o časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za ktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Žalovaná s poukazom na zákonné ustanovenia uviedla, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom čase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času. Poukázala na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ za jednotlivé roky, ktorých ustanovenia rovnako ako ustanovenia zákona o HaZZ transponujú podľa tvrdení žalovanej článok 2, ods. 1 smernice. Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní v zmysle smernice nesmie prekročiť 48 hodín vrátane nadčasov. Smernica pripúšťa obzvlášť pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase iné ako 7-dňové referenčné obdobie. Žalovaná poukazovala na článok 16 smernice, ktorý ustanovuje referenčné obdobie štyroch mesiacov a článok 17, ktorý ustanovuje toto obdobie až na šesť mesiacov, čo je podľa žalovanej referenčným obdobím určeným podľa § 84 Zákona o HaZZ. Zároveň uviedla, že kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času hasičov, podľa ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok. Žalovaná mala za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by štát neprebral smernicu do zákona správne a neosvedčil, že by mu nárok na náhradu škody vznikol, keď žalobca stanovil škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmeňovaný v zmysle vnútroštátnej legislatívy nejasným spôsobom. Pred nástupom na výkon štátnej služby v HaZZ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podmienkami výkonu služby a vopred vedel o platových podmienkach služobnej pohotovosti a služobnom čase, ako aj o ďalších svojich právach a povinnostiach. Nemajetková ujma môže vzniknúť až konkrétnym porušením ustanovení smernice a len v rozsahu tohto porušenia. Žalobca si však v konaní uplatňuje nárok mzdový nie na nemajetkovú ujmu, pričom predmetom konania nemôže byť doplatenie mzdy za služobnú pohotovosť. Žalovaná namietala aj výpočet samotnej nemajetkovej ujmy, ako aj výšku nemajetkovej ujmy a považovala ju za absolútne neprimeranú. Mala za to, že žalobca z hľadiska odmeny vyplatenej v predmetnom období za vykonanú štátnu službu nebol na svojich právach ukrátený. Plánovacie plachty, ktoré žalobca použil ako dôkaz na výpočet hodín považovala žalovaná za zavádzajúce obzvlášť s poukazom na počítanie hodín v čase čerpania dovolenky, OČR, PN, prípadne náhradného voľna, dodatkovej dovolenky, voľna v KZ a rekondičného pobytu, kedy žalobca nepracoval podľa pokynov zamestnávateľa, nevykonával svoju činnosť alebo povinnosti pre zamestnávateľa. Pokiaľ išlo o výšku požadovanej peňažnej náhrady podľa žalovanej žalobca túto neodôvodnil, keď neuviedol v čom neoprávnený zásah do jeho práv spočíval.
2.1. Po vrátení veci tunajšiemu súdu poukázala opätovne žalovaná na dôkazné bremeno, ktoré leží na žalobcovi a stotožnila sa s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici prezentovanom v bode 21, kde odvolací súd konštatoval, že „Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pre účely zistenia nerešpektovania článku 2 v spojení s článkom 6, písm. b/ smernice nevychádzal zo šesť mesačných referenčných období, pretože ustálenie si referenčného obdobia má priamy dopad na zistenie rozsahu porušenia článku 6, písm. b/ smernice (t.j. v koľkých referenčných obdobiach došlo k prekročeniu 48 hodín), od čoho potom logičky závisí aj záver o primeranosti výšky priznanej ujmy“. Z uvedeného žalovaná poukazovala na to, že základným predpokladom pre úspech žalobcu v spore je tvrdiť a preukázať všetky skutočnosti, z ktorých pre súd vyplynie, že žalobcov pracovný čas v referenčných obdobiach v priemere prekračoval 48 hodín týždenne. V tejto súvislosti poukázal aj na množstvo rozhodnutí k nárokom uplatňovaným jednotlivými hasičmi naprieč Slovenskom, pričom citovala a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol potvrdený rozsudok Mestského súdu Bratislava IV. zo dňa 12.11.2024 o neunesení dôkazného bremena.
3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 29.10.2024 tak, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Dospel k záveru ohľadom splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi porušením práva únie, pričom predmetné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva únie vyplývajú z judikatúry súdneho dvora. Podľa judikatúry súdneho dvora štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie, ak porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým alebo právnickým osobám alebo zakladá povinnosti pre členský štát, porušenie práva únie je dostatočne závažné, a medzi porušením práva únie a členským štátom, ako aj vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť s tým, že o výške náhrady škody vždy rozhoduje
vnútroštátny súd. V súdenej veci boli predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi v dôsledku porušenia práva únie splnené. Článok 6, písm. b/ smernice priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Toto ustanovenie smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Ustanovenie článku 6, písm. b/ smernice nebolo do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňovalo, aby priemerný týždenný pracovný čas žalobcu vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do pracovného času sa v rozpore s článkom 2, ods. 1 smernice žalobcovi nezapočítaval čas služobnej pohotovosti, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie mal súd preukázané a to listinnými dokladmi, ktoré boli vypracované žalovanou, že za sporné obdobie, ktoré je predmetom sporu a to apríl 2021 – február 2024 vrátane, dochádzalo k tomu, že priemerný týždenný služobný čas žalobcu presahoval hranicu 48 hodín na čo poukazoval žalobca a tiež listiny doložené žalobcom, z ktorých vyplývalo, že počet hodín odpracovanej pracovnej pohotovosti bol vo vyššom rozsahu. Zároveň bola splnená aj podmienka porušenia práva únie dostatočne závažným spôsobom, keďže porušenie článku 6, písm. b/ smernice vo vzťahu k žalobcovi bolo dostatočne závažným, pretože išlo o porušenie jasnej a konkrétnej normy únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne išlo o porušenie práva únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. Splnená bola aj podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom ujmy u jednotlivca, keď v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovanej došlo u žalobcu k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) a to v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia v zmysle článku 40 Ústavy a tiež v dôsledku zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život v zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca reálne musel odpracovať viac ako bol povinný v zmysle smernice a to na úkor svojich blízkych, ako aj seba, pričom musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať rodine, priateľom, záľubám, prípadne iným aktivitám, ktoré nesúviseli s pracovným zaradením.
4. Z dôvodu podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 18.08.2025 rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.10.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že pre zistenie prekročenia maximálneho priemerného týždenného pracovného času je dôležité, aby žalobca preukázal, že v referenčnom období odpracoval taký počet hodín (pracovného času), ktorý po spriemerovaní v rámci referenčného obdobia presiahne hodnotu 48 hodín týždenne. Z uvedeného je zrejmé, že úlohou súdu prvej inštancie bolo potrebné zistiť, či u žalobcu v rámci žalovaného obdobia dochádzalo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, t.j. nad 48 hodín. Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné si ozrejmiť akým spôsobom má žalobca rozvrhnutý služobný čas, od čoho potom závisí aj určenie referenčného obdobia, v rámci ktorého sa zisťuje dodržiavanie povinností rešpektovať maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času. Pre konštatovanie prekročenia maximálneho priemerného týždenného pracovného času nepostačuje len všeobecný údaj o fonde pracovného času s prirátaním hodín služobnej pohotovosti, ktorá nebola v právnom zmysle slova uznaná za služobný čas a to bez ohľadu na skutočnosť, že rozvrhnutý pracovný čas nezohľadňoval pracovnú pohotovosť ako pracovný čas pre účely dodržania maximálneho priemerného týždenného pracovného času. Odvolací súd zdôraznil, že ak by z dôvodu napr. čerpania dovolenky, či práceneschopnosti v jednom z referenčných období došlo k pomernému zníženiu priemerného týždenného pracovného času, nemožno tento čas použiť na kompenzáciu v referenčnom období, v ktorom už k prekročeniu priemerného týždenného pracovného času došlo. Uvedené vyplýva z výkladového oznámenia, obsah ktorého stanovuje neprípustnosť kompenzácie neexistencie práce (z dôvodu dovolenky, či PN) počas jedného obdobia v období kedy k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času došlo.
4.1. Odvolací súd uviedol, že pre záver o (ne) dôvodnosti žaloby (základu nároku) je potrebné v prvom rade zistiť, či v rámci žalovaného obdobia ako dôsledku nesprávne transponovanej smernice absentovali také normatívne opatrenia, ktoré umožňovali pracovnú pohotovosť nepovažovať za pracovný čas pre účely dodržania maximálneho priemerného týždenného pracovného času. Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné vychádzať z právnej úpravy Slovenskej republiky, ktorá normovala pracovno- právne postavenie žalobcu ako hasiča účinnej v rámci rozhodného obdobia. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd na znenie zákona o hasičskom zbore v znení účinnom do 31.10.2024 a zákonník práce v znení účinnom do 29.02.2024. Pri nerovnomerne rozvrhnutom služobnom čase príslušníkov je tento
rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov (§ 86 ods. 1 a 2 Zákona o HaZZ). Z uvedeného vyplýva záver, že vnútroštátna právna úprava v rozhodnom období umožňovala zamestnávateľom nezapočítavať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času (hoci príslušník je v službe ak by z pozícii služobnému úradu) a rozvrhnúť žalobcovi služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú článkom 6, písm. b/ smernice. Povedané inak zákonník práce v znení účinnom do 29.02.2024 v ustanovení § 85 ods. 9 uvádza, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnancov vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Oproti tomu z ustanovení § 85 - § 93 Zákona o HaZZ v znení účinnom do 31.10.2024 nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času a práve v tom spočíva rozpor s právom európskej únie. V tejto súvislosti potom odvolací súd konštatoval, že Slovenská republika ako členský štát EÚ v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov v tomto prípade príslušníkov HaZZ neprijala v rozhodnom období opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby bol služobný čas definovaný v súlade s pojmom pracovný čas podľa článku 2 smernice pre účely dodržania maximálnej hranice priemerného týždenného pracovného času (článok 6, písm. b/ smernice).
4.2. V rozsahu predpokladov zodpovednosti žalovanej odvolací súd uviedol, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie ak porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým osobám alebo právnickým osobám alebo zakladá povinnosti pre členský štát. Porušenie práva únie je dostatočne závažné a medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivcovi existuje príčinná súvislosť s tým, že o výške náhrady škody vždy rozhoduje vnútroštátny súd. Relevantný bude už sama skutočnosť, že v dôsledku nesprávnej transpozície smernice došlo v rámci referenčných období k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času čo logicky znamená, že žalobca musel v danom období odpracovať viac ako bol v zmysle smernice povinný a to na úkor seba a svojho rodinného života. S ohľadom na povahu škody nie je pre vec relevantné o aké konkrétne činnosti, či aktivity bol žalobca porušením práva únie ukrátený, pretože tieto sa z logiky veci s prihliadnutím na rozmanitosť a nepredvídateľnosť života nedajú absolútne konkretizovať. Dôležitým aspektom je pre posúdenie ujmy objektívne kritérium a to, že žalobcovi bolo v dôsledku porušenia práva únie zasiahnuté do práva na ochranu zdravia a práva na súkromie a rodinný život. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere postačovalo už zistenie, že v referenčnom období k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času skutočne došlo (rozsudok Súdneho dvora C-243/09). Otázka intenzity tohto prekročenia už potom z logiky vecí bude spadať do kategórie ustálenia primeranej výšky náhrady za takýto zásah. Povaha tejto náhrady zodpovedá zásahu do osobnostných práv (§ 13 OZ) formou zadosťučinenia v peniazoch. V tomto smere sa potom nevylučuje ani taký spôsob ustálenia výšky ujmy, ktorý zodpovedá súčtu odpracovaných hodín služobnej pohotovosti (ktorá nebola v súlade so smernicou zarátaná ako služobný čas), za žalované obdobie vrátane a rozdielu peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 1 Zákona o HaZZ a náhrady za nariadenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 2, písm. a/ predmetného zákona, pretože konečným kritériom bude vždy aspekt primeranosti tejto náhrady k okolnostiam a následkom nezákonného zásahu do sféry poškodenej osoby (žalobcu).
5. Po vrátení veci tunajšiemu súdu podal tak žalobca ako aj žalovaná písomné vyjadrenia. Žalobca súčasne sa vo veci vyjadril aj na pojednávaní dňa 13.11.2025, kde zotrval na podanej žalobe, poukázal aj na rozhodnutie krajského súdu v danej veci, ako aj na rozhodovaciu prax iných senátov Krajského súdu v Banskej Bystrici a tiež doložil nové prepočty, ktoré vykonal po rozhodnutí odvolacieho súdu, na ktoré žalovaná strana nereagovala. K prepočtu priemerného týždenného pracovného času uviedol, že tieto boli vyhotovené v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal na to, že došlo k prekročeniu maximálneho limitu priemerného týždenného pracovného času v každom jednom referenčnom období, ktoré počítal z obdobia šiestich mesiacov, maximálne 48 hodinového priemerného týždenného času, ktorý bol prekročený zásadným spôsobom. Do výpočtu priemerného týždenného pracovného času zahrnul údaje, ktoré v zmysle rozhodnutia krajského súdu považoval za nesporné a ktoré zároveň vyplývajú z údajov obsiahnutých vo výplatných páskach, ako aj z údajov z predloženého plánu služieb. Vo výpočtoch priemerného týždenného pracovného času boli zahrnuté tie časové obdobia, o ktorých napokon aj samotná žalovaná v obdobných súdnych sporov konštantne tvrdila, že tieto sú pracovným (služobným) časovom a teda ich zahrnutie do výpočtu nemôže byť sporné. Išlo o odpracované hodiny služobnej činnosti, tzv. výkon služby, ktorých rozsah je uvedený na výplatných páskach za každý jednotlivý mesiac v položke označenej ako „Odp.h.“; odpracované hodiny služobnej pohotovosti, ktorých rozsah je uvedený na výplatných páskach za každý jednotlivý mesiac v položke označenej ako „pohotovosť na pracovisku“, pričom tieto hodiny služobnej pohotovosti nie sú zahrnuté
do odpracovaných hodín uvedených na výplatnej páske v položke „Odp.h.“; hodiny strávené účasťou na školeniach, výcvikoch, kurzoch a rekondičných pobytoch, ktoré nie sú zahrnuté do odpracovaných hodín uvedených vo výplatnej páske v položke „Odp.h.“ a zároveň tieto hodiny nie sú zistiteľné z výplatných pások, avšak sú zaznamenané v predloženom pláne služieb. Zároveň došlo k neutralizácii dní čerpania dovolenky a obdobia práceneschopnosti pri výpočte priemerného týždenného pracovného času. V stĺpci označenom hodiny služobnej činnosti uvádzal žalobca údaje o odpracovaných hodinách, ktoré boli ako odpracované hodiny, v tom ktorom mesiaci vykázané na výplatných páskach. V stĺpci označenom hodiny služobnej pohotovosti sú uvádzané údaje o odpracovaných hodinách pohotovosti (určenej, ako aj nariadenej), ktoré v jednotlivých mesiacoch odpracoval a tieto sú vykázané na výplatných páskach v položke „pohotovosť na pracovisku“. V stĺpci označenom školenia, výcviky, kurzy, nariadená práca nadčas sú uvedené hodiny strávené účasťou na školeniach, výcvikoch, kurzoch, ako aj tie nariadenej práce nadčas, ktoré nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách. Súčasne údaje o hodinách účasti na týchto školeniach a podobne sa nenachádzajú vo výplatných páskach, ale je možné ich zistiť z predloženého plánu služieb. Školenia, výcviky alebo kurzy, ktoré absolvoval mimo služobných zmien sú v pláne služieb označené ako „SKO“ za účasť za jeden deň si spravidla počítal 7,30 hodín. Ako príklad uviedol mesiac november, v rámci ktorého absolvoval školenia v dňoch 08.11.-11.11.2021, pričom na výplatnej páske sa uvádza údaj v Odp.h. v rozsahu 85 hodín, ktoré odpracoval v dňoch 02., 06., 22., 27. a 30.11.2021 (5x17=85 hodín). Školenia absolvoval v dňoch 08.-11.11.2021 nepretržite v rozsahu štyroch pracovných dní, kde sa tento údaj nachádza vo výkaze ako údaj SKO. V ďalšom stĺpci označenom ako rekondičný pobyt sú údaje o hodinách, ktoré absolvoval na rekondičnom pobyte a tieto nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách na výplatnej páske, ani v iných údajoch na výplatnej páske. Tento údaj je možné zistiť z plánu služieb pri zmene A. Ďalšia kolonka bola označená ako akcia, kde sú uvedené hodiny účasti na rôznych akciách, osobitne financovaných nie priamo z prostriedkov HaZZ, ale z rozpočtu EÚ, výcviky modulu pozemného hasenia, mimoriadne udalosti, záplavy, opatrenia proti slintačke, krívačke a podobne. Tieto nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách v položke Odp.h. uvedenej na výplatnej páske, avšak údaje o týchto odslúžených hodinách sa na výplatnej páske nachádza a to v položkách označených ako plat nadčas PD akcia 3, napr. za mesiac september 2021. Ďalšia kolonka je spolu odpracované hodiny, kde sa nachádza súčet všetkých odslúžených hodín špecifikovaných v jednotlivých kolonkách. Následne nasleduje kolonka DOV/PN/ OČR/VSZ, kde sú uvedené údaje ohľadom čerpania práceneschopnosti, dovolenky a podobne, ako aj ďalšie položky, ktoré neutralizuje aj samotná žalovaná a bol zohľadnené v rámci rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento stĺpec následne rozčlenil na jednotlivé položky a to počet čerpania služieb/dní, kde sú údaje zodpovedajúce počtu služieb, ktoré čerpal, ako aj dní dovolenky alebo práceneschopnosti, neutralizácia, kde sú uvedené údaje, ktoré sa majú neutralizovať a to pri zachovaní špecifík nerovnomerného služobného času. Samotná smernica, ako aj zákon o HaZZ a kolektívne zmluvy pre príslušníkov HaZZ vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov. Kalendárny rok, ktorý má 365 dní pripadá priemerný počet týždňov v rozsahu 52,14 týždňa, počas ktorých by mal každý hasič z nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom odslúžiť v priemere 121,67 služobných dní (zmien). Jeden služobný deň, teda jedna zmena je tak v číselnom vyjadrení 0,424 týždňa. Tento prepočet služobných dní, ktoré čerpal v rámci dovolenky, PN-ky, alebo OČR-ky a podobne na zodpovedajúce časti týždňa, ktoré sa majú neutralizovať je zohľadnený v položke označenej ako zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám. Uvedený prepočet a neutralizácia jednotlivých týždňov zodpovedajúcich čerpaným služobným dňom dovolenky, PN-ky, OČR-ky, či VŠZ je tak nielen súladný so samotnou smernicou, ale predstavuje logický a spravodlivý prepočet, resp. zohľadnenie neutralizácie pri zachovaní špecifík nerovnomerne rozvrhnutého služobného času. Podľa prepočtov žalobca označil priemerný počet týždňov v mesiaci, maximálny priemerný týždenný pracovný čas v hodinách podľa článku 6, písm. b/ smernici, ktoré hodiny rozčlenil pred neutralizáciou a po neutralizácii. Na základe uvedeného spôsobu výpočtu a údajov obsiahnutých v ID plachtách, ako aj pri zohľadnení 6-mesačného referenčného obdobia stanovil priemerný týždenný pracovný čas v každom jednom referenčnom období s tým, že tento presiahol 48 hodinový pracovný čas stanovený článkom 6, písm. b/ v spojení s článkom 16 smernice.
Prvé referenčné obdobie od 04/2021 – 09/2021:
I. 04/2021 – 09/2021 = 50,65 hodín týždenne (prekročené o 2,65 hodín týždenne) Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
136,00
49,00
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
2,00
0,85
4,29
163,67
59,55
0,00
0,00
0,00
223,22
1,00
0,42
4,43
102,00
42,00
0,00
0,00
0,00
144,00
3,00
1,27
4,43
136,00
56,00
0,00
0,00
27,00
219,00
1,00
0,42
4,29
813,67
311,55
0,00
0,00
27,00
1152,22
8,00
3,39
26,14
II.10/2021 – 03/2022 = 50,57 hodín týždenne (prekročené o 2,57 hodín týždenne)
Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
153,07
56,00
0,00
0,00
0,00
209,07
3,00
1,27
4,43
26,00
23,46
50,57
85,00
35,00
32,00
0,00
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
4,43
845,07
309,00
32,00
0,00
0,00
1186,07
6,00
2,54
26,00
III.04/2022 – 09/2022 = 52,47 hodín týždenne (prekročené o 4,47 hodín týždenne)
Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
148,00
56,00
0,00
0,00
24,00
228,00
0,00
0,00
4,29
26,14
23,39
52,47
147,97
78,03
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
152,00
2,00
0,85
4,29
830,95
366,55
5,50
0,00
24,00
1227,00
6,50
2,76
26,14
IV.10/2022 – 03/2023 = 52,31 hodín týždenne (prekročené o 4,31 hodín týždenne)
Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
133,00
64,00
0,00
0,00
0,00
197,00
0,00
0,00
4,43
26,00
23,88
52,31
154,57
68,43
22,50
0,00
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
1,00
0,42
4,00
160,00
72,00
0,00
0,00
0,00
232,00
0,00
0,00
4,43
842,57
384,18
22,50
0,00
0,00
1249,25
5,00
2,12
26,00
V.04/2023 – 09/2023 = 51,67 hodín týždenne (prekročené o 3,67 hodín týždenne)
Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
112,00
56,00
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
1055,00
13,50
5,72
26,14
VI.10/2023 – 03/2024 – 52,08 hodín týždenne (prekročené o 4,08 hodín týždenne)
Hodiny služobnej činnosti za RO Hodiny služobnej pohotovosti za RO školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas rekondičný pobyt Akcia SPOLU odpracované hodiny za RO DOV/PN/PNK /OČR/VSZ priemerný počet týždňov v mesiaci priemerný počet týždňov v RO priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO
počet čerpania služieb/dní neutralizácia
zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám
pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov
177,25
86,75
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
1,00
0,42
4,43
121,50
56,00
0,00
0,00
0,00
177,50
1,00
0,42
4,14
120,00
56,00
37,50
0,00
0,00
213,50
1,00
0,42
4,43
808,75
382,75
37,50
0,00
0,00
1229,00
6,00
2,54
26,14
5.1. V rámci vyjadrenia doložil žalobca nový výpočet za jednotlivé referenčné obdobia v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu a mal za to, že jednoznačne preukázal, že počas žalovaného obdobia dochádzalo aj v rámci tvrdených 6-mesačných referenčných období k zásadnému porušovaniu článku 6, písm. b/ smernice a k prekračovaniu 48 hodinového priemerného týždenného služobného času v dôsledku čoho dochádzalo aj k porušovaniu základných práv garantovaných článkami Ústavy SR (článok 19, ods. 2, článok 36, ods. 1 a článok 40). Zároveň mal za to, že dochádzalo aj k porušovaniu vnútroštátne stanoveného týždenného služobného času podľa § 85 ods. 2 Zákona o HaZZ a príslušných kolektívnych zmlúv, keďže v zákone o HaZZ stanovuje 40 hodinový týždenný služobný čas a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ v žalovanom období stanovujú ešte kratší služobný čas príslušníka HaZZ v trvaní 38 hodín týždenne (v roku 2021), resp. 37,5 hodín týždenne v roku 2022 ako to vyplýva z článku 3, ods. 1 kolektívnej zmluvy.
5.2. Žalobca sa zároveň vyjadril aj k referenčným obdobiam, kde poukázal na rozhodnutia súdov SR, v ktorých jednotlivé časti citoval. Išlo o rozhodnutia odvolacích súdov tak Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj iných krajských súdov v rámci SR. Z uvedených rozhodnutí, na ktoré poukazoval a z ktorých citoval sa tieto prikláňajú k argumentácii o tom, že právna úprava referenčných období nebola transponovaná do zákona o HaZZ, ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o HaZZ pojednávajúce o nerovnomernom rozvrhnutí služobného času nie je zakotvením referenčných období tak ako ich má na mysli a umožňuje transponovať článok 16 smernice. Zákon o HaZZ neupravuje žiadne obdobie pre výpočet priemerného služobného času na účely článku 6, písm. b/ smernice, ale veľmi nejednoznačne a neúplne upravuje obdobie, počas ktorého sa rozvrhuje týždenný služobný čas. Je zrejmé, že problém spôsobuje to, že služobný čas zásahových hasičov, ktorí slúžia v režime nerovnomerne rozvrhnutého služobného času je v skutočnosti rozvrhovaný tak ako je to u príslušníkov HaZZ s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom. Žalobca mal za to, že v § 85 ods. 2 Zákona o HaZZ v spojení s § 86 ods. 1 Zákona o HaZZ bol transponovaný článok 6, písm. a/ smernice, avšak v žiadnom smere nebol transponovaný a pre tento spor rozhodujúci článok 6, písm. b/ smernice a na to nadväzujúci článok 16 smernice. Zákon o HaZZ žiadnu úpravu referenčného obdobia ani úpravu maximálneho priemerného pracovného času neprevzal a táto v žalovanom období úplne absentovala. V tejto súvislosti poukázal aj na odôvodnenie odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a to, že referenčné obdobia majú slúžiť na to, aby v určenom referenčnom období bol v priemere dodržaný rozsah ustanoveného týždenného pracovného času a zároveň tak, aby nebol prekračovaný maximálny priemerný týždenný pracovný čas podľa článku 6, písm. b/ smernice. Referenčné obdobie totiž aj podľa judikatúry súdneho dvora má slúžiť práve na to, aby bolo zabezpečené dodržiavanie a neprekročenie maximálneho priemerného 48 hodinového týždenného pracovného času. Tu však zdôraznil, že prvýkrát sa niečo čo by aspoň teoreticky mohlo byť označené za referenčné obdobie, v ktorom sa sleduje priemerný týždenný služobný čas objavilo v zákone o HaZZ až od účinnosti ustanovenia § 97 ods. 3 Zákona o HaZZ (od
01.11.2024). Toto ustanovenie však v žalovanom období neexistovalo. Za aspoň formálnu transpozíciu článku 6, písm. b/ smernice pritom možno považovať až právnu úpravu zákona o HaZZ účinnú od 01.07.2025 kedy boli do zákona doplnené ustanovenia § 85 ods. 3 – ods. 7 Zákona o HaZZ. Ani tieto ustanovenia však v žalovanom období neexistovali. Preto ak by mal byť správny právny názor, že referenčné obdobia vyplývajú z ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o HaZZ (ktoré upravuje nerovnomerné rozvrhnutie služobného času na obdobie šiestich mesiacov) boli by posledné legislatívne zmeny zákona o HaZZ úplne nadbytočné (duplicitné) a boli by prijaté v rozpore s tzv. princípom racionálneho zákonodarcu. Tento princíp predpokladá, že zákonodarca nevytvára nadbytočné ustanovenia, teda také, ktoré už zákonná úprava obsahuje. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na dôvodovú správu zdôvodňujúcu aktuálnu legislatívnu zmenu účinnú od 01.07.2025, ktorá absolútne nekorešponduje s obranou a vyjadreniami žalovanej v konaní. Vzhľadom na názor odprezentovaný odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení poukázal na prepočty a ktoré zohľadňovali výhrady odvolacieho súdu vyjadrené v zrušujúcom uznesení, kde sú prepočítané všetky referenčné obdobia, ktoré plynuli počas žalovaného obdobia a kde je konštatované prekročenie limitu maximálneho 48 hodinového priemerného týždenného (služobného) času.
6. Rovnako aj žalovaná zaslala písomné stanovisko a vyjadrila sa k žalobcovmu nároku na priznanie náhrady škody na pojednávaní 13.11.2025. V písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení počas pojednávania považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. So žalobou uplatneným nárokom žalovaná nesúhlasila a prepočty prekročenia predložené žalobcom považovala za nesprávne, avšak nekonkretizovala v čom a nedoložila listiny na spochybnenie výpočtu žalobcu. Podľa žalovanej žalobca nesprávne aplikoval inštitút neutralizácie na prejednávanú vec. Prepočty predložené žalobcom mal predložiť pred rozhodnutím súdu vo veci samej a nie až po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom a prispôsobovať prepočet vyslovenému právnemu záveru, nakoľko sa tak spor dostal na začiatok. Čo sa týkalo prekročenia zotrvávali na pôvodných vyjadreniach doručených pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a pred samotným zrušením rozhodnutia odvolacím súdom. Žalovaná mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do otázky preukázania porušenia ustanovenia práva únie, ktoré priznáva jednotlivcovi právo a nenaplnil ani podmienku tvrdenia, nakoľko nesprávne tvrdil, že by stratil stovky hodín svojho voľného času. Nebolo preukázané zasiahnutie do jeho práv, preto nie je dôvodné, aby mu bola priznaná akákoľvek kompenzácia. Ďalej sa vyjadrovala k určovaniu nemajetkovej ujmy, v rámci ktorého žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Namietla, že žalobca neuvádza žiadne skutočnosti vo vzťahu k samému sebe a k jeho rodinnému zázemiu alebo voľnočasovým aktivitám, pričom iba spočítal hodiny služobnej pohotovosti a poukázal na rozdielnosť odmeny za nariadenú služobnú pohotovosť a neaktívnu služobnú pohotovosť. Z týchto dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.
7. V súlade s pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd opätovne preskúmal, či v prípade žalobcu v spornom období dochádzalo a ak áno, v akom rozsahu k prekračovaniu maximálneho týždenného pracovného času podľa článku 6, písm. b/ smernice. Za základ pre svoje výpočty vzal do úvahy údaje o počte odpracovaných hodín služobnej činnosti a služobnej pohotovosti uvádzané v listinách doložených žalobcom v priebehu konania (výplatné pásky žalobcu a plány služieb žalobcu tzv. ID karty), z ktorých napokon pri svojich výpočtoch vychádzal tak žalobca, ako aj žalovaná a v ktorých sa uvádzajú aj dni neprítomnosti v práci s uvedením dôvodu neprítomnosti a z ktorých bolo možné zistiť aj tzv. neutrálne dni pre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času žalobcu v spornom období tak ako to bolo uložené odvolacím súdom.
7.1. Zákon o HaZZ neurčuje kedy začína a kedy končí 6-mesačné referenčné obdobie, v rámci ktorého by mal zamestnávateľ žalobcovi podľa § 86 Zákona o HaZZ rozvrhovať služby tak, aby týždenný 48 hodinový pracovný čas bol dodržaný, akceptuje súd po vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu referenčné obdobie zhodne s obdobím, za ktoré požaduje žalobca náhradu. Postup žalovanej nemá zákonnú oporu a určenie referenčných období týmto spôsobom je na ľubovôli strán tak, aby prípadný výsledok zodpovedal príslušnej argumentácii žalobcu alebo žalovanej o prekročení, resp. neprekročení limitu týždenného pracovného času. Zákon o HaZZ ani samotná smernica výslovnú úpravu začiatku a konca referenčných období neurčujú pre účely kontroly počtu odpracovaných hodín žalobcom v spornom období, preto súd tento postup akceptoval. Pri výpočte prihliadol na dôvodnú námietku žalovanej, že žalobca nesprávne do vzorca na výpočet priemerného týždenného služobného času dosadzoval aj údaje o fonde pracovného času, ktorý nepredstavuje veličinu vyjadrujúcu skutočne
odpracovaný čas, ale plánovaný čas, do ktorého sa nezapočítavajú neutrálne dni určené v článku 16, písm. b/ smernice.
7.2. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom bolo skúmať porušenie článku 6 smernice v rámci 6-mesačných referenčných období a zistiť, či dochádzalo u žalobcu k prekročeniu maximálneho priemerného pracovného času nad stanovených 48 hodín. Z plánov služieb žalobcu (tzv. ID plachiet), ktoré doložil žalobca a žalovaná ich nespochybnila, súd zistil akú činnosť žalobca vykonával v každom konkrétnom dni sporného obdobia, kedy mal dovolenku, kedy bol práceneschopný, kedy sa zúčastnil školenia, či rekondičného pobytu. Za výkon práce v zmysle článku 2, ods. 1 smernice sa považuje aj účasť na školeniach a povinných rekondičných pobytoch absolvovaných žalobcom v zariadení určenom zamestnávateľom. Pre účely výpočtu priemerného služobného času žalobcu akceptoval súd názor žalovaného, že ak zákon č. 315/2001 Z.z. ani smernica neurčujú počiatok a koniec referenčných období, možno v spore zisťovať či bol dodržaný maximálny týždenný služobný čas v spornom období tak, že sa tento rozdelí na 6-mesačné obdobia (posledné obdobie vzhľadom na ukončenie služobného pomeru 4 mesiace). Súd pri prepočte zohľadnil aj neutrálne dni podľa článku 16, písm. b/ smernice a ako výkon práce žalobcovi započítal výkon štátnej služby, služobnú pohotovosť, školenia, zvyšovanie kvalifikácie a rekondičné pobyty. Súd vychádzal z plánov služieb žalobcu, spočítal vykazované hodiny služobnej činnosti a hodiny služobnej pohotovosti, ktoré spolu predstavujú odpracované hodiny v konkrétnom mesiaci a tieto vydelil počtom týždňov pripadajúcich na konkrétne 6-mesačné obdobie po zohľadnení neutrálnych dní (ťažiskovo dovolenka a práceneschopnosť žalobcu). Je zrejmé, že v každom z referenčných období došlo k prekročeniu 48 hodinového týždenného pracovného času. Žalovanou konkrétne tieto prepočty namietané neboli s tým, že v rámci záverečného prednesu bolo uvedené, že žalovaná nesúhlasí s nárokom ako takým a prepočty považuje za nesprávne. V čom však považuje prepočty za nesprávne nekonkretizovala a namietala ďalšie skutočnosti, ktoré však v rozhodnutí odvolacieho súdu namietané neboli.
7.3. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že základ nároku žalobcu bol v posudzovanej veci daný a preukázaný a za zásah do práv žalobcu mu nepochybne patrí nárok na primerané odškodnenie – samotné konštatovanie porušenia práva nie je v posudzovanom prípade možné považovať za dostatočné zadosťučinenie a práve peňažná náhrada v určitej primeranej výške sa javí ako spôsobilá forma odškodnenia takto vzniknutej ujmy. Pri určovaní sumy náhrady nemajetkovej ujmy súd zohľadňoval svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako vychádzal z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu, ako aj iných súdov v obvode pôsobnosti odvolacieho súdu. Konštatoval, že v obdobných veciach si žalobcovia správne uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ustanovenie § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré závery tunajšieho súdu boli už v mnohých iných sporoch potvrdené odvolacím súdom, pričom súdna prax je v tomto jednotná a navyše to zodpovedá aj zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o primeranosť uplatňovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú v dôsledku nesprávnej implementácie práva EÚ žalobca utrpel, súd uvádza, že pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je viazaný len v tom smere, že má posúdiť jej primeranosť. Spôsob určenia, resp. posudzovania výšky je na úvahe súdu, keď priznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však táto úvaha neznamená priestor na svojvôľu, či arbitrárnosť, keď aj táto musí byť odôvodnená a musí mať základ v zistenom skutkovom stave. Žalobca po úprave konkrétne identifikoval obdobia a počty hodín, počas ktorých došlo k prekročeniu priemerného 48 hodinového týždenného pracovného času v dôsledku započítania služobných pohotovostí. Výpočet predložil formou tabuliek, ktoré súd zahrnul aj do svojho rozhodnutia. Následne opísal akým spôsobom mu opakovane dochádzalo k zásahu do jeho práva na zdravie a súkromný a rodinný život, keďže nemohol plnohodnotne využívať svoj voľný čas na oddych a rodinné aktivity. Právny poriadok Slovenskej republiky nemá výslovnú úpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej porušením práva únie. Ani zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takúto právnu úpravu neobsahuje, preto súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na zistený skutkový stav má ujma žalobcu najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu. Žalovanou uvádzaná námietka aj po vrátení veci odvolacím súdom týkajúca sa nepreukázania spôsobenej ujmy bola vyhodnotená súdom prvej inštancie ako nie dôvodná. So zreteľom na povahu osobnostného práva, ktoré bolo v danom prípade porušené a to práva na ochranu zdravia a na súkromie, ako aj okolnosti porušovania práva žalobcu, súd dospel k záveru, že sú tu splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 2 OZ a to na priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Zo samotného znenia ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti je len príkladmo uvedené kedy fyzickej osobe
môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom právna úprava v ustanovení § 13 ods. 1, 2 OZ nevylučuje, aby fyzická osoba použila aj iné prostriedky ochrany. Vychádzajúc z povahy porušeného práva a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, t.j. žalovaný ako členský štát únie neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného času podľa článku 6, písm. b/ smernice, je dôvodný záver, že žalobca na upustenie od neoprávneného zásahu, ani žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na mieste vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (§ 13 ods. 1 OZ). Berúc do úvahy judikatúru ESD možno nárok na náhradu takto vzniknutej škody podľa unijného práva posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom zobral do úvahy nedodržiavanie štátom únie ustanovenia smernice, tento zásah pretrvával pomerne dlhé obdobie a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca v spoločnosti plní zodpovedné úlohy, bolo dôležité, aby mal možnosť si po práci náležite odpočinúť. K porušovaniu práv a prisúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy dochádzalo práve výkonom služobnej pohotovosti, preto spôsob výpočtu tejto náhrady považoval súd za primeranú a žalobe opätovne vyhovel.
8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a strane v konaní úspešnej priznal plnú náhradu trov konania a to aj s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania voči strane, ktorá v konaní úspech nemala. O výške trov konania bude rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).