Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľky: L.. G. A., F.. H.Č., D.. XX.XX.XXXX, N. N. S. Č.. XXX, XXX XX N. S., proti manželovi navrhovateľky : M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N. S. Č.. XXX, XXX XX N. S., o rozvod manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom - M. A., D.. XX.XX.XXXX V. G. A., D.. XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov G. M. A.Á., D.. XX.X.XXXX V. L.. G. A., F.. H., D.. X.X.XXXX, X. W. XX.XX.XXXX D. O. Ú. S. D., R. S. G. O. S. R., F.G. XXXX D. Z. XX, A. A.. Č.. XXX r o z v á d z a .

II. Malol. G. A., D.. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletej.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú G. mesačne sumou 80,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Účastní kom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 29.12.2020 domáhala rozvodu manželstva, doplnený dňom 12.03.2021 o úpravu práv a povinností k malol deťom M. D.. XX.XX.XXXX V. G., D.. XX.XX.XXXX, ktoré deti žiadal zveriť do jej výchovy a starostlivosti a otca detí zaviazať na platenie výživného po 200,-€ mesačne, s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, v dôsledku zlej finančnej situácie do ktorej sa dostala rodina, keď svoj majetok museli uchrániť pred vydražením. Celú nehnuteľnosť prepísali na plnoletú dcéru, z ktorej účtu sa realizujú všetky platby aj úveru. Zatiaľ s manželom zdieľajú spoločnú nehnuteľnosť, kde s nimi bývajú aj deti.

2. Manžel navrhovateľky žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť, v záujme obnovenia manželského spolužitia, keď si priznal svoje chyby , narušenie dôvery navrhovateľky, konflikty plynúce zo spoločného hospodárenia, odlišnosti názorov na spolužitie v manželstve, poukazujúc na jeho prínos v manželstve pri zabezpečení detí v čase neprítomnosti navrhovateľky.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, svedkyne G. A.j, dcéry účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zopakovala svoje tvrdenia o spolužití v manželstve. Nevidela východisko z tejto krízy. S manželom komunikácia viazne. Rozhovory končia hádkami, ktorého sú svedkami aj deti. Naďalej žijú v jednom dome, ale nevedú manželský život. Pre čas po rozvode navrhla malol. G. zveriť do jej výchovy a určiť výživné v čo najnižšej miere, vzhľadom na pomery otca dieťaťa. Splácajú úvery na bývanie 467,-€, spotrebný úver po 205,-€ mesačne a elektrinu 250,-€ mesačne.

5. Manžel navrhovateľky spočiatku žiadal, aby sa dohodli a pokúsili sa obnoviť manželské spolužitie, v záujme toho žiadal odročiť pojednávanie, majúc za to, že ich pomery s navrhovateľkou, nie sú tak kritické, že by to malo viesť k rozvodu manželstva. Tvrdil, že ekonomická situácia rodiny sa zlepšila, potrebuje len prebrať niektoré veci sa navrhovateľkou, na čo pre krátkosť času pred pojednávaním, nemal priestor. Potvrdil, že s navrhovateľkou už štyri roky nežijú spolu ako manželia.

6. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné podľa možnosti a schopnosti povinného a odôvodnených potrieb dieťaťa. V rámci vykonaného šetrenia z výchovného prostredia vypočuli malol. G., ktorá sa vyjadrila, že v prípade rozvodu rodičov, by radšej ostala vo výchove plnoletých súrodencov. Konštatovala, že vie o rozvodovom konaní rodičov, ktorí sa veľa hádajú, vtedy sa uzatvára v izbe. Obaja rodičia vedia variť, matka chodieva domov niekedy neskôr.

7. Z výpovede svedkyne, plnoletej dcéry účastníkov konania G. A. súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne rozvrátené, pre nedostatočnú, primeranú komunikáciu medzi manželmi, kde vládne rivalita, nepochopenie a dokazovanie, toho kto je lepší, kto urobil viac pre rodinu, domácnosť, deti. Ona je nimi postavená do pozície, aby rozhodla, kto je lepší, pričom si neuvedomujú, že ich má oboch rovnako rada, ale vidí aj to, že nie sú schopní spolu existovať a ich konflikt sa prenáša aj na súrodencov, ktorí sa uzatvárajú pred nimi, v čase hádok a nechcú byť toho účastní. Nevidela lepšie východisko zo situácie, ako rozvod manželstva. Potvrdila, že konflikty medzi rodičmi už vnímala dlhodobo, keď matka dávnejšie vyhlásila, že sa rozvedie.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11.Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ňu prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

12.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené. Tento rozpor v manželstve pretrvával , ako zhodne potvrdili účastníci konania, od čias finančných problémov rodiny, keď nezvládali z príjmu rodiny hradiť úvery na bývanie, keď museli zachraňovať nehnuteľnosť pred dražbou. Vzťahy sa napriek tomu nezlepšili. Manželia súce bývajú v jednom dome, ale nie sú si oporou, nevytvárajú pre deti zdravé rodinné prostredie. Deti sú svedkami hádok medzi rodičmi, ktorí už nie sú schopní bez toho riešiť žiadnu situáciu. Vytratila sa úcta medzi manželmi. Každý z nich chcel dokázať druhému aký je dobrý a lepší, pričom, hoci účelom manželstva je vzájomná podpora a pomoc, byť vďačný za všetko čo spoločne dosiahli. Zachovanie tak hlboko narušeného manželstva, negatívne vplýva aj na život detí pochádzajúcich z manželstva, ktoré sú svedkami nezhôd medzi rodičmi. Utekajú a zatvárajú sa do svojho sveta a nechcú byť sudcami medzi rodičmi. Dôkazom toho je aj vyhlásenie malol. G., ktorá vidí kľudnejšie prostredie u súrodencov ako u rodičov.

13. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v nezhodách medzi manželmi, vyplývajúce z rozdielnosti ich názorov na spolužitie v manželstve, vyplývajúce z rozdielnosti ich pováh, ktoré nezhody manželia včas neriešili.

14. Podľa § 24 Zákona o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

17. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V zmysle citovaného ustanovenia súd po vyhodnotení doterajšieho výchovného prostredia, berúc do úvahy vykonané šetrenie opatrovníkom, ktoré výchovné prostredie dieťaťa u matky bolo zatiaľ hodnotené pozitívne, rozhodol o zverení dieťaťa do jej starostlivosti.

19. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

20. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad

súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.

25. Rodičia maloletého sú obaja zárobkovo činný, navrhovateľka ako súkromná podnikateľka, zamestnaná vo svojej spoločnosti s minimálnou mzdou, ktorá v roku 2020 vykázala príjem 6.961,21€, z toho výdavky 1.614,25€, pričom ona finančne zabezpečuje rodinu, i výdavky manžela, ako to potvrdila dcéra. Manžel navrhovateľky pracuje ako taxikár na prenajatom aute, kde jeho mesačný príjem činí 944,-€, z ktorého príjmu má zrážky od 400,-€ do 500,-€ mesačne v prospech sociálnej poisťovne. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Náklady na bývanie hradí navrhovateľka, ako aj náklady na deti, preto žiadala určiť minimálnu výšku výživného, pričom okrem plnoletej G., ktorá je evidovaná ako nezamestnaná, plnoletý sa ešte pokračuje v štúdiu. Malol. G. navštevuje 4.ročník základnej školy a okrem bežných nákladov mimoriadne výdavky na dieťa neboli. Má záľubu v jazdení na koni, ktorého si už kúpili a majú ju vo dvore . Vychádzajú z možností a schopností otca dieťaťa z príjmu 944,-€, z toho 25% činí 236,-€. Berúc do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na plnoletého M., pričom aj plnoletá G. je zatiaľ bez pravidelného príjmu, výška výživného na malol. G. v sume 80,-€, súd považoval za primerané, pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností, zabezpečením rovnakej životnej úrovne rodičov aj detí.

26. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.