Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_100C-83-2025.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Subarea
100C/83/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX B., právne zastúpená: AK Kleberc Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Tbiliská 13, 831 06 Bratislava, IČO: 54 741 548, proti odporcovi: G. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX I., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania (najmä postúpenia, zabezpečenia, prevodu, započítania, dávania príkazu na výplatu, použitia ako predmetu exekučného príkazu či iného dispozitívneho úkonu) s pohľadávkou vo výške 1.260.000 eur priznanou rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.08.2022, č. k. 4C/32/2013-1635 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2023, č. k. 3Co/43/2023–1862), a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/264/2013; uložil odporcovi povinnosť akékoľvek plnenie prijaté na uvedenú pohľadávku počas trvania tohto neodkladného opatrenia zložiť do lehoty troch dní od jeho prijatia do súdnej alebo notárskej úschovy.
2. V návrhu navrhovateľka v podstate uviedla, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené dňa 12. 10. 2011 rozhodnutím Okresného súdu v Pezinku (sp. zn. 5C/318/2010), ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 20. 10. 2011. Napriek zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo doposiaľ vyporiadanie spoločného majetku ukončené; príslušné konanie je vedené pod sp. zn. 6C/264/2013 na Okresnom súde v Pezinku. Do predmetu BSM patrí okrem iného finančná suma vyplývajúca z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.2.2011, vrátane neskorších dodatkov, na základe ktorej došlo k predaju niekoľkých nehnuteľností v okrese F., obci B., zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX J. XXXX. Výška kúpnej ceny činila 1 800 000 eur, pričom nesplatená časť vo výške 1 260 000 eur bola predmetom sporu medzi stranami v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/32/2013 (Okresný súd Pezinok), kde žalobcom bol odporca a žalovanými 1/-3/ deti oboch strán. Rozsudkom Okresného súdu zo dňa 23. 8. 2022 boli žalovaní 1/-3/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi (tu odporcovi – pozn. súdu) sumu 420 000 eur každý, do troch dní odo dňa právoplatnosti, čo bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave. Finančné prostriedky zo sporu sú považované za súčasť BSM, keďže zmluvnou stranou kúpnej zmluvy bola aj navrhovateľka a kúpna zmluva bola uzavretá počas manželstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že existuje reálna obava, že odporca môže priznané finančné prostriedky z rozsudku okamžite použiť na uspokojenie vlastných dlhov alebo nevhodné investície, čím by mohla byť ohrozená majetková podstata BSM a práva navrhovateľky. V minulosti odporca previedol spoločné finančné prostriedky bez vedomia navrhovateľky do rizikových obchodných investícií a nehnuteľností, čím poškodzoval majetkové záujmy navrhovateľky a rodiny. Bez súhlasu navrhovateľky inicioval odporca exekučné konania voči povinným osobám, čo môže viesť k nezvratnému poškodeniu spoločnej majetkovej podstaty a jednostrannému
zvýhodneniu odporcu. Existuje vážna obava, že odporca by s priznanou sumu 1,260.000 eur mohol nakladať tak, že by sťažil a ohrozil uspokojenie nároku navrhovateľky na vysporiadanie BSM. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje navrhovateľka najmä obavami zo správy spoločného majetku zo strany odporcu, z predpokladaného rizika prevodu finančných prostriedkov na tretie osoby, ich investovania, spotreby alebo iného znehodnotenia, ktoré by znemožnilo ich následné rozdelenie v rámci vysporiadania BSM.
3. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.07.2025 sp. zn. 6C/264/2013-812, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.10.2011 sp. zn. 5C/318/2010, listiny nazvané výber v hotovosti, výber v hotovosti – G. B., rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.agusta 2022 sp. zn. 4C/32/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.novembra 2023, sp. zn. 3Co/43/2023, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach sp. zn. 324Ex 120/24, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 131Ex 115/24, exekúcia zrážkami zo mzdy sp. zn. 131Ex 115/24, kúpna zmluva zo dňa 7.februára 2011, dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 25.februára 2011, dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 7.februára 2011 a ďalšieho spisového materiálu, pričom mal za osvedčený tento skutkový stav:
4. Navrhovateľka a odporca sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.10.2011 sp. zn. 5C 318/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011.
5. Počas manželstva, dňa 7.februára 2011 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi zmluvnými stranami – navrhovateľka a odporca na strane predávajúcich a G. A. B., G. G. B., E. B. – deti sporových strán na strane kupujúcich, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., a to rodinný dom a pozemky špecifikované v zmluve. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1.800.000,- eur. Kupujúci sa zaviazali uhradiť kúpnu cenu k rukám predávajúcich pri podpise zmluvy.
6. Rozsudkom zo dňa 23.augusta 2022 pod č. k. 4C/32/2013-1635 Okresný súd Pezinok uložil G. A. B. ako žalovanej v prvom rade zaplatiť žalobcovi (tu odporcovi) sumu 420.000,- eur, G. G. B. (žalovanej v druhom rade) povinnosť zaplatiť žalobcovi (tu odporcovi) sumu 420.000,- eur a E. E. B. (žalovanému v treťom rade) povinnosť zaplatiť žalobcovi (tu odporcovi) sumu 420.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok bol potvrdený dňa 30.novembra 2023 Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3Co/43/2023.
7. Pred Okresným súdom Pezinok prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom došlo k vydaniu rozsudku dňa 21.07.2025, č.k. 6C/264/2013-812, ktorým súd okrem iného prikázal žalobkyni (tu navrhovateľke) 50% z pohľadávky vo výške 1,260.000 eur voči dlžníkom G. A. B., G. G. B. a E. B. vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 07.02.2011 v znení dodatku zo dňa 25.02.2011.
8. Z predložených kúpnych zmlúv súd zistil, že odporca v roku 2001 predal nehnuteľnosť za kúpnu cenu 1.050.000,- Sk, v roku 1997 predal na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť za 700.000,- Sk, v roku 1997 kúpil nehnuteľnosť v hodnote 420.150,- Sk.
9. Z prehľadu výberov v hotovosti súd mal za osvedčené, že z viacerých účtov boli vykonané v roku 2000 až 2009 výbery v hotovosti v rôznych sumách.
10. Exekútor upovedomil dlžníka E. E. B., že dňa 09.04.2024 začala exekúcia v prospech oprávneného a vyzval ho na splnenie pohľadávky oprávneného spolu vo výške 460.450,88 eur. Rovnaká výzva bola zaslaná aj G. A. B..
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) a c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
17. Podľa Civilného sporového poriadku súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca nakladá so spoločným majetkom spôsobom, ktorý ohrozuje nároky navrhovateľky, pričom poukazuje aj na predchádzajúce správanie odporcu a jeho spôsob nakladania s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM v minulosti. Navrhovateľka správanie odporcu v minulosti popisuje ako investovanie nemalých spoločných peňažných prostriedkov do rôznych obchodov bez vedomia navrhovateľky, pričom ide o investície z roku 1996 a 1997. Poukazuje na zoznam výberov odporcu v hotovosti z účtov, ktoré boli vykonané bez vedomia navrhovateľky, pričom výber v hotovosti je rozpísaný manuálne (nejde o potvrdenia banky) a siaha do obdobia rokov 2000 až 2009. Ďalej toto rizikové správanie odporcu osvedčuje kúpnymi zmluvami, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností v rokoch 1997 a 2000 a úvermi odporcu, ktoré boli poskytnuté peňažnými inštitúciami na základe zmlúv o úvere v rokoch 1997 až 2009. Možno teda zhrnúť, že navrhovateľka obavu, že odporca nakladá so spoločným majetkom spôsobom, ktorý ohrozuje nároky navrhovateľky osvedčuje skutočnosťami, ktoré mali nastať pred 16 až 28 rokmi, kedy podľa navrhovateľky odporca prevádzal nehnuteľnosti, uzatváral zmluvy o úvere a vykonával výbery z účtov, príp. iné finančné operácie, ktoré navrhovateľa považuje za rizikové. Navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali súd zasiahnuť do právnych pomerov strán sporu v súčasnosti. Popisované konanie odporcu, pokiaľ ide o nakladanie so spoločným majetkom, siahajúce do obdobia spred 16 rokov, nemožno považovať za konanie, z ktorého možno odvodzovať ohrozenie práv navrhovateľky. Ako bolo uvedené vyššie, neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Takéto konanie zo strany odporcu navrhovateľka nielenže neosvedčila, ale ani netvrdila. Vzhľadom na to, že nie sú naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, predpokladané v ustanovení § 325 odsek 1 CSP, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o jeho zamietnutí sa nedoručuje, nie je možné aplikovať ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého má súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, rozhodovať o trovách konania. Akékoľvek rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je totiž rozhodnutím vo vzťahu k obom stranám konania a pre právoplatnosť výroku o trovách konania je potrebné doručovanie uznesenia obom stranám sporu, čo je však v rozpore s dikciou vyššie citovaného ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, ktoré má špeciálnu povahu voči všeobecnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 262 CSP. Z uvedeného dôvodu súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.