Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-112-2020.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10Csp/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENS s.r.o., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432105, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, L., o zaplatenie 182,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou elektronicky podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.12.2020 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 182,38 Eur a úrokov z omeškania ročne z jednotlivých omeškaných fakturovaných platieb za poskytnuté telekomunikačné služby. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom a. s. so žalovaným uzatvoril zmluvu o pripojení, na základe ktorej zriadil potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté služby. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu.
2. Žalobca uviedol, že predmetný nárok voči žalovanému získal ako postupník a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom.
3. Žalovaný k veci nepredniesol písomnú ani ústnu obranu. Žalovanému bol rovnopis žaloby spolu s prílohami, poučenie strany sporu a výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručené dňa 14.05.2021 podľa § 116 ods. 2 CSP.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené dňa 11.06.2021.
7. K žalobe žalobca pripojil 42 strán listín, zmlúv, dodatkov, faktúr a ostatných dokladov za obdobie rokov XXXX a XXXX, pričom v žalobe nie je špecifikovaná konkrétna zmluva resp. dodatok, od ktorej si nárok žalobca uplatňuje, nie je uvedené ani číslo faktúry, ktorou má byť účtovaná zmluvná pokuta a ani z ktorého konkrétneho zmluvného vzťahu vyplýva.
8. Podľa § 132 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ, žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti sa považujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
10. Žalobca svoj nárok, okolnosti, z ktorých by vyplývala oprávnenosť uplatneného nároku, skutkovo nevymedzil faktúrou, ani presne popísaným skutkovým stavom v žalobe, neuviedol presne z ktorého zmluvného vzťahu si zmluvnú pokutu uplatňuje ani spôsob jej vyčíslenia. Uvedenie výpočtového vzorca nie je špecifikáciou výpočtu konkrétnej zmluvnej pokuty.
11. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP)(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
12. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Strany v sporovom konaní, majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý účastník v konaní nečinný). Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe.
14. Súd z dôvodu nepreukázania v žalobe tvrdených skutočností žalobu zamietol. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno pretože jednoznačne a konkrétne nepopísal skutkový stav, na základe, ktorého uplatňuje pohľadávku, čím môže dôjsť k zámene s iným skutkom. Zmluvy o pripojení, čo jednoznačne a konkrétne nepopisuje skutkový stav, na základe ktorého uplatňuje pohľadávku, čím môže dôjsť k zámene s iným skutkom.
15. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
16. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti rozhodnutia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.