Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/18/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Rudolfa Botta a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaných A. A., nar. XX.XX.XXXX, a B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom v štádiu prípravy podľa , , a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , o odvolaní prokurátora Generálnej prokuratúry SR proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. -2279 zo dňa 28.11.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora Generálnej prokuratúry SR, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 28.11.2024, č. k. -2279 boli obžalovaní A. A., nar. XX.XX.XXXX, a B. C., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinných na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v období od 21. apríla 2006 do 26. júna 2006 v obciach D. E. F. G., požiadal obžalovaný B. C. obžalovaného A. A. o zabezpečenie úpravy pištole značky Voltran, model 2004, výrobné číslo A491625, ktorej vlastníkom bol obžalovaný B. C., a to tzv. prevŕtaním hlavne, za týmto účelom obžalovaný B. C. odovzdal uvedenú pištoľ obžalovanému A. A., následne obžalovaný A. A. požiadal o tzv. prevŕtanie hlavne osobu H. D., a za týmto účelom mu odovzdal uvedenú pištoľ, osoba H. D. obžalovanému A. A. uviedla, že sa to nedá urobiť, pretože hlaveň je tenká, a uvedenú pištoľ vrátila obžalovanému A. A., následne obžalovaný A. A. vrátil uvedenú pištoľ obžalovanému B. C., ktorý uvedenú pištoľ držal až do 06.00 hod. dňa 26. júna 2006, kedy bola vykonaná domová prehliadka rodinného domu súp. č. XXX, D. E., a priestorov k nemu patriacich, pri ktorej obžalovaný B. C. dobrovoľne vydal pištoľ značky Voltran, model 2004, výrobné číslo A491625, ktorá bola v tom čase už upravená tak, že z ústia hlavne bola odstránená prepážka, v dôsledku čoho bolo možné do ústia hlavne vložiť strelu o priemere 9 mm a túto následne pomocou nábojky vystreliť, čím sa uvedená pištoľ stala zakázanou zbraňou kategórie A podľa o strelných zbraniach a strelive v znení účinnom do 20.12.2007, ktorú v zmysle o strelných zbraniach a strelive v znení účinnom do 20.12.2007 mohol nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu alebo držiteľ zbrojnej licencie, pričom obžalovaný B. C. nie je držiteľom takéhoto povolenia, t e d a 1/ Obžalovaný A. A. inému sprostredkoval výrobu strelnej zbrane bez povolenia, 2/ Obžalovaný B. C. držal strelnú zbraň bez povolenia, č í m s p á c h a l i 1/ Obžalovaný A. A.

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa v znení účinnom od 06.08.2024, 2/ Obžalovaný B. C. zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa v znení účinnom od 06.08.2024. Za to sa boli obžalovaní odsúdený takto: 1/ Obžalovaný A. A. Podľa v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím a na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2/ Obžalovaný B. C. Podľa v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím , a na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:

- 1 kus pištoľ zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625 Podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Naproti tomu obžalovaní: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. XXX/XX, G. a 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom D. E. XXX, D. E., boli podľa oslobodení spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 08.12.2006, pod č. Kv 24/06-125, pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa , , , ktorí mali spáchať tak, že v zmysle vykonaného dokazovania obžalovaný A. A. počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, v časovom období od 28.03.2006 do 21.04.2006, sa s J. K., s ktorým sa počas výkonu trestu zoznámil, rozprávali okrem iného aj o tom, ako sa po skončení výkonu trestu budú snažiť zaobstarať si motorové vozidlo, obžalovaný A. A. spomenul, že o jednom motorovom vozidle vie, je to motorové vozidlo jeho najlepšieho priateľa, ktorému to motorové vozidlo podpálili, a majú len domnienky a indície, kto by to mohol urobiť, ale na isto to nevedia, na čo J. K. uviedol, že keď sa dostanú von z výkonu trestu, chcel by sa s tým priateľom porozprávať, následne po skončení výkonu trestu J. K. vyhľadal obžalovaného A. A., s ktorým sa stretol, na toto stretnutie prišiel aj obžalovaný B. C., ktorý bol zavolaný obžalovaným A. A., následne sa obžalovaný B. C. a J. K. dohodli na predaji motorového vozidla BMW, a obžalovaní A. A. a B. C. sa s J. K. dohodli aj na kúpe kryštálového cukru, pričom J. K. sa tiež obžalovaného B. C. v súvislosti s podpálením motorového vozidla pýtal, že kto to bol, že ho treba dať dole, obžalovaný B. C. v tejto súvislosti uviedol meno L. M., následne z iniciatívy J. K. došlo k ďalším dvom stretnutiam v dňoch 24.05.2006 a 02.06.2006 s obžalovanými A. A. a B. C., a to už za účasti agenta N. J., počas stretnutia dňa 24.05.2006 v aute zn. Opel Vectra, ev. č. D., v D. E., z iniciatívy N. J. obžalovaný B. C. ukázal dom, v ktorom mal L. M. bývať, a opäť z iniciatívy N. J. obžalovaný B. C. na papier napísal meno a adresu - M. L., D. E., F. O. XXX, počas stretnutia dňa 02.06.2006 J. K. a N. J. ukázali obžalovaného A. A. obálku, v ktorej boli fotografie L. M. a jeho domu, a A. A. im ukázal plynovú pištoľ, pričom obžalovaný A. A. a B. C. kontakt s J. K. a N. J. udržiavali len z dôvodu, že J. K. mal obžalovanému B. C. dlhovať peniaze za predaj motorového vozidla BMW a obžalovanému B. C. a A. A. mal dodať kryštálový cukor, pričom tak neurobil, a obžalovaní mali obavu zo zmarenia plnenia J. K. v prípade, ak s ním stratia kontakt, preto v uvedenom kontakte pokračovali a komunikáciu ohľadom L. M. len predstierali, pretože skutok nie je trestným činom. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len prokurátor GP SR, a to proti výroku o vine, výroku o treste a nadväzujúcim výrokom a aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.01.2025 a to nasledovne (skrátene).

2.1. Prvostupňový súd v trestnej veci obžalovaných A. A. a B. C. rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.11.2024 rozhodol tak, že obžalovaných uznal vinných zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , pričom im uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a obžalovanému B. C. uložil aj trest prepadnutia veci. Pre skutok právne kvalifikovaný ako príprava na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spolupáchateľstvom podľa , , prvostupňový súd obžalovaných podľa spod obžaloby oslobodil. Proti predmetnému rozsudku podal dňa 28.11.2024 prokurátor odvolanie priamo na hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaných vo vzťahu k výrokom o vine a treste, ktoré následne odôvodnil. 2.2. Prvostupňový súd opätovne nevyhovel návrhu prokurátora na prečítanie zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že prokurátor nepredložil správu v zmysle ustanovenia , resp. taký dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti správy. Uviedol, že z povahy veci vyplýva, že predmetnú správu môže vydať len taký orgán, ktorý záznam vyhotovil alebo získal. Takéto tvrdenie súdu nemá absolútne žiadnu oporu v zákone. Tiež nemá v zákone oporu tvrdenie, že správa môže byť len z roku 2006 a nie z roku 2023. 2.3. Prokurátor ďalej doplnil, že súčasťou každého prepisu vyhotoveného záznamu je zrejmé, kto a akým spôsobom ho vyhotovil. Prokurátor navrhol vykonať z jednotlivo vyšpecifikovaných prepisov doložených v rámci predchádzajúceho odvolania len tú časť, ktorá sa týka správy v zmysle . Je štandardné, že príslušný pracovník polície, ovládajúci v tomto prípade maďarský jazyk, vyhotoví prepis záznamu a následne orgán činný v trestnom konaní zváži, či z neho vyplývajú skutočnosti relevantné pre trestné konanie a pokiaľ sa tak stane, následne priberie do konania prekladateľa a oboznamuje sa už len úradný preklad záznamu. Tak to prokurátor navrhol vykonať aj v tomto prípade, pričom mal za to, že je dostatočné, ak sa v správe nachádza, aký útvar vykonal záznam a prepis, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v správe musí byť bližšie uvedená osoba, ktorá záznam vyhotovila alebo získala. V prípade pochybností by bolo možné zisťovať jednotlivých príslušníkov polície zaradených na Odbore zvláštnych policajných činností, ale to len v prípade, že by bol potrebný ich výsluch, čo z dôkaznej situácie v tejto trestnej veci nevyplýva. 2.4. Všeobecne vo vzťahu k ustanoveniu poslednej vety mal prokurátor za to, že jeho účel spočíva v tom, aby bolo zrejmé odkiaľ vykonávaný zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam pochádza, teda, že nebol do vyšetrovacieho spisu zadovážený nezákonne. Zo spisového materiálu a chronológie vykonaných úkonov je pritom celkom zjavné, že podkladom pre vyhotovenie jednotlivých záznamov boli príkazy sudcu pre prípravné konanie a na ich základe boli Úradom zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru jednotlivé záznamy vyhotovené. Komunikácia zachytená na uvedených záznamoch bola spracovaná prvotne formou pracovného prekladu operatívneho pracovníka (z jazyka maďarského do jazyka slovenského), kde súčasťou každého jednotlivého prepisu bola aj správa v znení „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis vyhotovil Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“ citovaná aj súdom prvého stupňa (jedná sa o listiny doložené prokurátorom v rámci odvolacieho konania voči predchádzajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa), pričom po vyhotovení pracovného prekladu bol vyhotovený aj úradný preklad obsahu záznamov. Z tohto dôvodu prokurátor navrhoval oboznámiť správy v zmysle poslednej vety z listín doložených v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania a samotné prepisy navrhol oboznámiť z listín vo vyšetrovacom spise, kde sa nachádzali prepisy vo forme úradného prekladu. 2.5. Pokiaľ ide o listiny, ktoré boli predložené prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2024, tieto mali podporný význam a rovnako z nich vyplývalo, ktorý útvar PZ po technickej stránke zabezpečoval akciu vykonávanú na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie. 2.6. Na základe uvedeného možno konštatovať, že o zákonnosti a pôvode zabezpečených záznamov nejestvujú žiadne pochybnosti. Z povahy a označenia úkonov, ktorými boli realizované príkazy sudcu pre prípravné konanie, je zrejmé, že tieto boli zabezpečené nasadením informačno-technických prostriedkov. Ďalšie formalistické požiadavky súdu prvého stupňa na obsah správy v zmysle sú ojedinelé, nezodpovedajúce súdnej praxi a účelu daného ustanovenia. 2.7. Na záver prokurátor konštatoval, že v odôvodnení prvostupňového súdu je uvedené stanovisko Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd, v príslušnom gramatickom tvare) , z ktorého vyplýva, že nadriadený súd má za preukázané, že dôkazy predložené prokurátorom v rámci odvolacieho konania spĺňajú všetky náležitosti ustanovenia . Predmetná úvaha vychádza z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, kde sa konštatuje, že prokurátor predložil v rámci odvolacieho konania prepisy a správu. Teda z uvedeného vyplýva, že aj odvolací súd považuje

predložené dôkazy za správu. Nebol potom už priestor pre prvostupňový súd, aby s týmto záverom polemizoval, ale mal predmetný dôkaz vykonať a následne sa s ním vysporiadať. 2.8. Z uvedených dôvodov preto prokurátor navrhuje, aby odvolací súd uznesením rozhodol tak, že podľa , písm. b), písm. c) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Tiež navrhuje, aby odvolací súd výslovne uložil prvostupňovému súdu povinnosť vykonať po prečítaní správy podľa a ďalších príslušných listinných dôkazov (návrhov a príkazov), prokurátorom navrhované zvukové záznamy z telefonických rozhovorov, SMS a zvukové záznamy z rozhovorov s agentom v zmysle návrhu prokurátora zo dňa 29.04.2015, resp. 14.07.2022. 3. K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný B. C., ktorý vo svojom podaní (cestou obhajkyne) zo 06.02.2025 uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje obžalovaný za zákonný a vecne správny a je toho názoru, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal zákonne a správne so všetkými okolnosťami významnými pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Podané odvolanie prokurátora GP SR, v znení jeho odôvodnenia zo dňa 13.01.2025, považuje za nedôvodné v celom rozsahu. 3.2. Prokuratúra vo svojom odvolaní dôvodí tým, že v danom prípade sa súd nevysporiadal s obžalobou, najmä vytýka súdu, že opätovne nevyhovel návrhu prokuratúry a neumožnil prokurátorovi vykonať dôkaz smerujúci k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Predmetný dôkaz prokuratúra predložila v odvolacom konaní. Navrhovaný dôkaz podľa prokuratúry spĺňa všetky potrebné náležitosti správy podľa , s čím prvostupňový súd nesúhlasil a v rozsudku uviedol, že nespĺňa náležitosti správy v zmysle . Prvostupňový súd ďalej uviedol, že z povahy veci vyplýva, že predmetnú správu môže vydať len taký orgán, ktorý záznam vyhotovil, alebo získal, čo je podľa prokuratúry nesprávne a ničím nepodložené stanovisko. Ďalej v odvolaní poukazuje na to, že aj odvolací súd považuje predložené dôkazy prokuratúrou za správu a nebol potom podľa prokuratúry priestor pre prvostupňový súd, aby s týmto záverom polemizoval, ale mal predmetný dôkaz vykonať a následne sa s ním vysporiadať. Záverom sa prokuratúra v odvolaní dožaduje zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a uloženia povinnosti prvostupňovému súdu, aby navrhované dôkazy prokuratúrou, vykonal. 3.3. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou prokuratúry obžalovaný uvádza, že prvostupňový súd sa dôkladne a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam prejednávanej veci (tak k právnej kvalifikácii, ku vzťahu k ukladanému trestu, ako aj k dôkazu, ktorého vykonania sa dožaduje prokuratúra), v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok považovať za preskúmateľný a zákonný. Po dôkladnom oboznámení s obsahom napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania spolu s prílohami zo strany prokuratúry nemožno zistiť žiaden dôvod na to, aby sa odvolací súd odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery prvostupňového súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. Skutočnosti uvádzané prokuratúrou v podanom odvolaní sú v zásade totožné s argumentmi, ktoré uvádzala počas konania na prvostupňovom súde a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a dostatočne dôkladne vysporiadal. Podané odvolanie poukazuje len na nutnosť vykonania dôkazu smerujúceho k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Vykonanie takéhoto dôkazu by v žiadnom prípade neovplyvnilo vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je dostatočne jasné, zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietka, ktorú uvádza prokuratúra vo svojom odvolaní proti rozsudku, nie je podstatná. 3.4. Obžalovaný má za to že prvostupňový súd dostatočne odôvodnil námietku prokuratúry o odmietnutí navrhovaných dôkazov, smerujúci k prečítaniu zabezpečených záznamov z telekomunikačnej činnosti, ako aj záznamov z rozhovorov s agentom. Vo svojom vyjadrení obžalovaný pripomína, že návrh na vykonanie označených dôkazov podala prokuratúra dňa 29.04.2015, avšak dôkazy zabezpečila až v roku 2022 a pripojila ich k odvolaniu. Hoci odvolací súd zaujal stanovisko, že nie je podstatné kedy bol dôkaz zabezpečený a je potrebné sa s ním vysporiadať aj po takej dlhej dobe, obžalovaný má za to, že správne prvostupňový súd upustil od vykonania vyššie uvedených dôkazov, pretože ich vykonaním by sa na rozhodnutí súdu absolútne nič nezmenilo. S predloženými dôkazmi sa obžalovaný podrobne oboznámil a zistil, že všetky prepisy vykonal z maďarského jazyka do jazyka slovenského operatívny pracovník polície, čím sa hodnovernosť prepisu znížila na minimum, preto takýto dôkaz je pre rozhodnutie súdu irelevantný. Odvolanie prokuratúry je formálne a bolo podané len z dôvodu, aby

bolo naplnené postavenie prokuratúry ako žalobcu. Dožadovanie sa vykonania predložených dôkazov prokuratúrou je nezodpovedné, neopodstatnené, úmyselne predlžujúce konanie, ktoré trvá už takmer 20 rokov, navyše keď z nich, vyplýva, že agent nekonal zákonne, teda v súlade s ustanovením „…Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu.“ Obžalovaný má za to, že vykonanie navrhovaných dôkazov prokuratúrou je nadbytočné, a preto prvostupňový súd správne odmietol vykonať takýto dôkaz. 3.5. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolanie Generálnej prokuratúry SR podľa ustanovenia zamietol ako nedôvodné. 4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že navrhuje rozhodnúť v zmysle písomného podania zo dna 15.01.2025. Prítomní obhajcovia žiadali odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. 5. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 6. Odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo (vrátane existencie tzv. dovolacích dôvodov), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. 7. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaných, ktoré naplnilo všetky zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého boli uznaní za vinných, považuje odvolací súd za správne. Špecifikom uvedenej trestnej veci je, že prokurátor primárne namieta úplnosť zisteného skutkového stavu na podklade namietaného odmietnutia vykonania časti dôkazov (nasadených informačno-technických prostriedkov) a ich prepisov, resp. súvisiacej dokumentácie, ktoré prvostupňový súd odmietol vykonať s odôvodnením ich nesúladu so zákonom (pasáž nachádzajúca sa na stranách 28 a nasl. napadnutého rozsudku pod názvom ,,K odmietnutiu dôkazov“). Prvostupňový súd v príslušnej pasáži podrobne odôvodnil úvahy, ktoré ho viedli k potrebe odmietnuť navrhnutý dôkaz, resp. dôkazy, pričom podrobne sa vysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu, formulovaným v uznesení odvolacieho súdu, sp. zn.: zo dňa 17.07.2024. 8. V prvom rade je nutné uviesť, že ak prokurátor vytýka prvostupňovému súdu nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, keďže má za to, že tento sa mal implicitne vyjadriť o tom, že predložené prílohy sú správou v zmysle , tak v tomto smere sa odvolací súd s interpretáciou prokurátora nestotožňuje. Zo žiadnej časti skoršieho uznesenia odvolacieho súdu (sp. zn.: zo dňa 17.07.2024) nie je možné odvodiť záver o splnení požiadaviek príloh predložených prokurátorom v zmysle ustanovenia , keď (ako správne poukázal aj prvostupňový súd) odvolací súd prvostupňovému súdu uložil ,,len“ vysporiadať sa s predloženými listinnými prílohami, čo prvostupňový súd aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vykonal. Žiada sa dodať, že odvolací súd ani sám nemohol prvostupňový súd zaviazať názorom o správnosti a úplnosti predložených príloh, jednak preto, že by odňal obžalovaným právo na

dvojinštanšnosť trestného konania proti ich osobám a taktiež aj preto, lebo nemohol hodnotiť dôkazy, ktoré neboli v konaní riadne vykonané. 9. Pokiaľ ide o obsahovú stránku odmietnutia vykonania odposluchov v trestnej veci obžalovaných, s právnymi závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd rovnako stotožňuje a uvedené argumentačne dopĺňa nasledovne. Podstatou odpočúvania podľa je pred účastníkmi aktuálne prebiehajúcej telekomunikačnej prevádzky utajené a účelové vnímanie ich komunikácie, ktoré je sprostredkované telekomunikačným zariadením, tretím subjektom. Záznamom sa v rôznych súvislostiach rozumie jednak zaznamenávanie takto vnímanej komunikácie prebiehajúcej v telekomunikačnej prevádzke na dátový nosič, ktorý umožní uchovanie komunikácie a reprodukciu zachytenej komunikácie v budúcnosti, a jednak to, čo nosič obsahuje (k tomu viď Novotná, J.K některým otázkám dokazování odposlechem a záznamem telekomunikačního provozu. In: Trestněprávní revue, 2003, č. 10, s. 291.) Určitú paralelu je potom nutné pozorovať aj v prípade zaznamenávania komunikácie medzi agentom, obžalovanými a prípadnými ďalšími osobami (viď primerane ). Prvostupňový súd v tejto súvislosti de uviedol, že : a) K prepisom zvukových záznamov (odpočúvanie a stretnutia s agentom) odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 08.04.2008, sp. zn. , uviedol, že z obsahu prepisov zvukových záznamov je známy len ich obsah, nie však spôsob, ako boli získané, a poukázal na . b) Prvostupňový súd bol toho názoru, že aj v súčasnosti, a to aj napriek návrhom na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora, v konaní nebola predložená správa podľa , resp. taký dôkaz, ktorý by spĺňal náležitosti správy v zmysle , nakoľko z povahy veci vyplýva, že správu v zmysle môže vydať len taký orgán, ktorý zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam vyhotovil alebo získal. Z listín predložených prokurátorom vyplýva, že prokurátorom predložené prepisy mal vyhotoviť orgán: Prezídium Policajného zboru, Úrad zvláštnych policajných činností, odbor zvláštnych policajných činností - Západ, Bratislava. Potom platí, že správu podľa mal tiež vypracovať tento orgán. c) Prvostupňový súd preto analyzoval relevantné dôkazy, ktorými boli: · správa od MV SR, Prezídium PZ, NAKA, zo dňa 13.07.2023 (č. l. 2074), · správa od ÚŠP zo dňa 14.08.2009 (č. l. 2075), · oznámenie od Prezídium PZ, ÚBOK, zo dňa 25.08.2009 (č. l. 2076), · žiadosť vyšetrovateľa PZ o predčasné ukončenie ITP v počte 5 ks (č. l. 2253-2257), pričom tieto zo svojej podstaty nemôžu byť správami podľa , pretože tieto listiny vydali iné subjekty, a to: vedúci 2. oddelenia vyšetrovania NAKA (č. l. 2074), prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry (č. l. 2075), a vyšetrovateľ PZ (č. l. 2076 a č. l. 2253-2257). d) Prvostupňový súd je tiež toho názoru, že správu podľa nemožno nahrádzať tým, že skutočnosti, ktoré majú vyplývať z tejto správy, budú prípadne uvedené v iných listinách od iných subjektov. K predmetným listinám prvostupňový súd uviedol, že listinu na č. l. 2074 považuje za prípis o zaslaní listín (pričom správa z 13.07.2023 nemôže byť správou v zmysle k záznamom, ktoré mali vzniknúť v roku 2006), listinu na č. l. 2074 za žiadosť prokurátora o predloženie vyšetrovacieho spisu a zvukových záznamov, listinu na č. l. 2076 za odpoveď vyšetrovateľa na žiadosť prokurátora, a listiny na č. l. 2253-2257 za žiadosti vyšetrovateľa o predčasné ukončenie ITP. Podľa názoru prvostupňového súdu bolo súdu zrejmé, že žiadna z týchto listín nie je správou v zmysle , pretože nejde o listinu, ktorú by vyhotovil príslušný subjekt, a zároveň z ktorej by bolo možné zistiť akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Súdu nebolo ďalej zrejmé, aké skutočnosti majú predmetné listiny vlastne preukazovať, resp. aká ma byť podľa prokurátora ich relevancia smerom k veci samej. e) Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne žiadal o vykonanie prepisov záznamov z telekomunikačnej prevádzky (č. l. 2078-2133), ktoré predložil v odvolacom konaní, pričom bol toho názoru, že ich časť (hlavička) predstavuje správu v zmysle , avšak samotný text prepisov nežiadal oboznamovať z prepisov predložených v odvolacom konaní, ale z prepisov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise (prokurátor uviedol: „ja navrhujem oboznámiť prepisy záznamov, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ktoré sú spracované formou úradného prekladu. Z listín, ktoré boli predložené v odvolacom konaní navrhujem oboznámiť len časť, ktorá predstavuje samotnú správu o získaní záznamu.“). f) Prvostupňový súd prepisy (č. l. 2078-2133), ktoré prokurátor predložil v odvolacom konaní, a ktoré žiadal ako dôkaz vykonať, posúdil tak, že ani tieto nie je možné považovať za správu, resp. obsahujúce správu podľa . Zo zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správa obsahuje „akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný“. Už samotné zákonné ustanovenie predpokladá, že správa bude obsahovať minimálne dve skutočnosti, ktoré bude možné zo správy zistiť, teda: 1. akým spôsobom bol záznam vyhotovený alebo získaný, a súčasne 2. kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. g) Náležitosťami správy v zmysle preto musia byť nevyhnutne označenie spôsobu, akým bol záznam vyhotovený alebo získaný, a označenie subjektu/orgánu/osoby - kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že ustanovenie dôsledne rozlišuje medzi „záznamom“ a „prepisom“, pričom správa podľa sa viaže na záznam, a nie na prepis. h) Časť prepisu, ktorú prokurátor považoval za správu podľa , v zásade znie: „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis vyhotovil Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom záznamu uloženého na CD nosiči.“ Podľa názoru súdu z uvedeného textu je možné zistiť len to, že záznam vyhotovil „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“, avšak nie je možné z neho zistiť spôsob, akým bol tento záznam vyhotovený; poslednú vetu súd posúdil ako administratívnu poznámku k číslovaniu a k spôsobu uchovávania záznamu, pričom uchovávanie záznamu nie je možné stotožňovať s vyhotovením záznamu. Súd zároveň uvádza, že ohľadom subjektu, ktorý mal záznam vyhotoviť, je len všeobecne uvedené „Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR“ bez toho, aby bola bližšie uvedená osoba (meno, priezvisko, alebo jej funkčné zaradenie), ktorá takýto záznam vyhotovila. V tomto smere súd na porovnanie uvádza, že v sprievodnom liste (č. l. 2077) je napríklad uvedená konkrétna osoba aj s funkciou, ktorá listinu za Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR vytvorila, prípadne v samotných prepisoch je uvedené, že „preklad z maďarského jazyka vykonal operatívny pracovník“ - v tomto smere sa súd stotožňuje s námietkami obhajoby, ktoré spochybňovali odbornú spôsobilosť danej (a neurčenej) osoby na preklad, nakoľko nejde o úradný preklad, keďže preklad vykonal bližšie neurčený operatívny pracovník. i) Prvostupňový súd posúdením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že v predmetných listinách nie je uvedený spôsob, akým bol záznam vyhotovený, a určenie orgánu, kým bol záznam vyhotovený, je nedostatočné, a preto súd dospel ku konečnému záveru, že predmetné listiny nemajú náležitosti v zmysle a preto nejde o správy v zmysle . Nakoľko súčasťou spisu nebola správa podľa , resp. v konaní nebola vykonaná žiadna správa podľa , nebolo možné vykonať dôkazy podľa , ktorých súčasťou výkonu táto správa má byť. Z týchto dôvodov súd podľa rozhodol o nevykonaní nasledovných dôkazov: prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 313-318), prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 324-373), prepisy z odpočúvania a preklad prepisov (č. l. 379-394), prepisy zo sledovania a preklad prepisov (č. l. 412-443), prepisy zo sledovania a preklad prepisov (č. l. 444-451), CD č. 761, č. 762, č. 763, č. 290, č. 302, DVD č. 61, č. 62, a prepisy záznamov z telekomunikačnej prevádzky (č. l. 2078-2133). Podporne k uplatnenému procesnému postupu súdu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2022, sp. zn. , podľa ktorého: „Najvyšší súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvého stupňa, ktorý odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to oboznámenie CD so záznamami telekomunikačnej prevádzky (krycí názov „J. P.“) a ich prepisov. Aj podľa názoru najvyššieho súdu súčasťou výkonu navrhovaného dôkazu nebola relevantná správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Z prokurátorom predloženej žiadosti vyšetrovateľa o poskytnutie záznamov a ich doslovných prepisov (č. l. 1073 spisu) a z oznámenia o zaslaní prepisov (č. l. 1074 spisu) nevyplýva, v potrebnej miere akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne judikuje, že ak súčasťou navrhovaného dôkazu nie je relevantná správa v zmysle , tak samotné záznamy alebo ich prepisy nie je možné vykonať. j) Pozornosti súdu neunikla ani tá skutočnosť, že prokurátorom boli v konaní predložené de facto dva prepisy týkajúce sa toho istého odpočúvania, resp. záznamov, pričom jedny prepisy obsahovali formuláciu „Záznam telekomunikačnej prevádzky a jeho prepis vyhotovil Odbor zvláštnych policajných činností Západ ÚZPČ P PZ MV SR. Poradové číslo neutajovanej prílohy je súhlasné s poradovým číslom záznamu uloženého na CD nosiči.“, a druhé - pôvodne nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise - takúto formuláciu neobsahovali. Zároveň aj obsah samotných prepisov je rozdielny (viď. porovnanie napr. č. l. 380 a č. l. 2106, ktoré sa obidve týkajú telefonátu zo dňa 13.05.2006 o 14:28 hod.). Nie je možné vylúčiť, že túto rozdielnosť si uvedomoval aj prokurátor, keď navrhol oboznámiť časť jedných prepisov a inú časť druhých prepisov. Skutočnosť, že z jedného a toho istého odpočúvania, resp. záznamu, existujú dve rozdielne verzie prepisov čo do formálnych náležitostí a aj čo do obsahu, podľa názoru súdu len

prehĺbila pochybnosti, ktoré súd prezentoval v poslednom meritórnom rozhodnutí. Pretože súd rozhodol o nevykonaní uvedených prepisov, nebolo potrebné, aby súd vykonával listiny, ktoré vytvoreniu prepisov predchádzali. Z týchto dôvodov ako nepodstatné súd odmietol vykonať príslušné návrhy prokurátora a príslušné príkazy súdu, ktoré v texte podrobne špecifikoval. k) Záverom k uvedenému prvostupňový súd uviedol, že ak má súd rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná, a ktorý dôkaz vykonať odmietne ( ), prípadne ktorý dôkaz nevykoná ( ), tak z povahy veci vyplýva, že musí posúdiť, ktorá okolnosť má byť dôkazom preukázaná, resp. vyvrátená, či je táto okolnosť podstatná pre rozhodnutie, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý naplniť sledovaný účel, ako aj to, či ide o dôkaz zákonný, prípadne dôkaz obsahujúci všetky zákonné náležitosti na to, aby mohol byť vykonaný. Súd za týmto účelom musí byť oboznámený s celým spisom, a na základe takto získaných informácií musí posúdiť uvedené okolnosti, a podľa nich v zásade aj vedie hlavné pojednávanie, vrátane dokazovania. Ak by uvedené neplatilo, súd by musel vykonať v podstate všetky navrhované dôkazy, a až v rozhodnutí vo veci samej by uviedol, na ktoré dôkazy prihliadal, a na ktoré neprihliadal, čo prvostupňový súd nepovažuje za správne a v tomto smere pripája ďalšiu argumentáciu. 10. Prvostupňový súd v tejto súvislosti citoval obsah ustanovenia o výkone zvukového, obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu na technickom zariadení so zvýraznením okolnosti a správne uviedol, že súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o spôsobe a autorovi získania a vyhotovenia záznamu. Uviedol ďalej, že ak sa majú informácie zadovážené formou ITP použiť ako dôkaz v trestnom konaní pred súdom, vyhotoví orgán štátu nielen doslovný prepis záznamu, ale aj písomný záznam (správu) s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia ITP, ktorý orgán štátu priloží k doslovnému prepisu. V skúmanej veci podľa prvostupňového súdu spisový materiál a to aj po jeho opakovanom doplnení zo strany prokurátora v príbehu súdnej etapy trestného stíhania obžalovaných stráda správu o tom, akým spôsobom, a kým, bol záznam vyhotovený alebo získaný. Prvostupňový súd (rešpektujúc skôr vyslovený názor odvolacieho súdu) preskúmal spisový materiál ako celok (vrátane všetkých doplnení, výkon ktorých prokurátor v konaní navrhoval) a dospel k záveru, že spisový materiál ako celok neumožňuje vysloviť záver, že príslušná etapa konania, resp. proces vyhotovenia, zabezpečenia a predloženia ITP bola vykonaná v súlade s , resp. že boli dodržané všetky procesné ustanovenia z tohto vyplývajúce. 11. Možno sa v plnej miere stotožniť so záverom prvostupňového súdu o tom, že existuje diametrálny rozdiel medzi prepisom zabezpečených ITP a správou (oboje v zmysle ). Prepis (doslovne ,,písomný prepis“) je fakultatívna časť zabezpečeného ITP, keď jeho správne a zákonné vyhotovenie umožňuje konajúcemu súdu vykonať ITP ,,len“ prečítaním tohto prepisu, ergo nie je nutné počúvať napr. záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom uvedené možno aplikovať len k relevantnej časti zabezpečených ITP (podstatnej časti komunikácie). Naproti tomu účelom správy v zmysle nie je uľahčiť priebeh dokazovania, ale zabezpečiť preskúmateľnosť splnenia zákonných predpokladov pre nasadenie, vyhotovenie a predloženie ITP. 12. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, v zmysle interných predpisov MV SR (čo napokon nerozporoval a nenamietal ani odvolateľ) vykonáva odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky Útvar zvláštnych policajných činností Prezídia policajného zboru (táto príslušnosť mu ostala zachovaná napriek viacerým zmenám organizačnej štruktúry na úrovni Prezídia PZ). Ak odvolateľ namieta, že nie je zrejmé, kto by mal byť autorom správy v zmysle , už len z účelu samotnej správy, ktorým je skúmanie zákonnosti predmetného postupu je zrejmé, že musí ísť o útvar, ktorý bol daného postupu (úkonu) účastný. V tomto smere nie je možné, aby odvolateľ argumentoval prílohou zo dňa 13.07.2023 (č.l. 2074), ktorú vypracoval vedúci 2. oddelenia vyšetrovania Prezídia PZ, (vtedajšej) Národnej kriminálnej agentúry, odbor Západ. Účelom predmetnej správy je poskytnutie údajov, z ktorým možno odvodiť, že odpočúvanie bolo vykonané v zákonnom rozsahu, na základe zákonného podkladu a oprávneným subjektom. Nie je zrejmé tiež ani to, či odvolateľ odvodzuje právne nástupníctvo v rozsahu oprávnenia na poskytnutie správy podľa na organizačnú súčasť vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ide o kompetenciu Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ ako útvaru s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené má aj praktický význam, nakoľko samotný fakt, že odpočúvanie a záznam vykonáva iný útvar, ako ten, na ktorom pôsobí procesne samostatný vyšetrovateľ, tiež znamená viacstupňovú kontrolu, keď útvar vykonávajúci odpočúvanie zabezpečí úplné podklady, ktoré následne v rámci prípravného konania predloží vyšetrovateľovi a ten ich preskúma a posúdi, či sú zákonné a úplné (v prípade zistenia odstrániteľnej vady, túto odstráni). Iný postup by znamenal obchádzanie viacstupňovej kontroly, pričom ako už skôr judikoval odvolací súd, absencia správy v zmysle môže byť odstrániteľnou vadou, avšak v predmetnej veci nebola v dostatočnej miere v plnom rozsahu odstránená.

Túto skutočnosť uviedol prvýkrát odvolací súdu už v uznesení, sp. zn.: zo dňa 08.04.2008 (viď strana 4). 13. Odvolací súd taktiež dodáva, že prokurátor žiadal vykonať vymedzenú časť zabezpečených ITP, ktoré presne označil (pričom ide o súčasť vyšetrovacieho spisu, ako aj spisového materiálu z konania pred súdom) pričom potom ako podľa prvostupňový odmietol vykonať prepisy ITP zo súdnej časti spisu (č.l. 2078-2133), ako aj z prípravného konania (navyše doplnené o žiadosť o vykonanie záznamov z CD nosičov) a prokurátor nenavrhol vykonať iný dôkaz, resp. uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, pričom vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá, a teda že ich berie späť (viď R 116/2014). 14. Taktiež poukaz na ,,štandardný postup“ pri zabezpečovaní a vykonávaní ITP v cudzom jazyku s využitím prekladov operatívnymi pracovníkmi PZ nemá oporu v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Napr. v zmysle uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn.: zo dňa 13.01.2022 (t.j. v inej trestnej veci) je pri predložení operatívnych prekladov nutné vychádzať zo zabezpečených zvukových záznamov, ktoré je nutné v konaní prehrať a tieto následne tlmočiť, pričom nie je možné použiť len tzv. operatívne prepisy. Argumentácia odvolateľa taktiež opomína poukaz na fakt, že tento žiadal iba o vykonanie dôkazu – oboznámenie zabezpečeného prekladu vymedzenej časti - ktorý ale nespĺňa zákonné náležitosti úradného prekladu. Ide totiž o operatívny preklad pracovníkom PZ, ktorý nie je procesne použiteľný (hoci tento návrh následne modifikoval prokurátor v tom smere, že žiadal oboznámiť ,,len“ záhlavie príslušných dokumentov), navyše súčasťou spisu sú listiny predložené zrejme súdnym prekladateľom (nie tlmočníkom!) I. Q. (č.l. 412 – 443 a iné) - čo sťažnostný súd vyrozumel len z pečiatky na predmetných listinách - kde je uvedené, že ide o „preklad nahrávky“. K uvedenému možno len primerane poukázať práve na záver uznesenia odvolacieho súdu, sp. zn.: zo dňa 13.01.2022, v zmysle ktorého je nutné v takomto prípade po pribratí tlmočníka obsah komunikácie „zachytiť“ tlmočníkom v pôvodnom (maďarskom) jazyku, čiže dosiahnuť aby tlmočník preložil pôvodnú, originálnu komunikáciu po jej vypočutí. Pozornosti súdu neuniklo, že listiny, predložené orgánom činným v trestnom konaní obsahujúce predmetnú komunikáciu tak v slovenskom ako aj maďarskom jazykom, neboli označené ani ako preklad písomného textu, ani ako preklad „počúvanej“ komunikácie. Nie je teda zrejmé, či išlo o preklad písomného textu (o ktorého preklad z maďarského jazyka prekladateľa niekto požiadal), alebo preklad/pretlmočenie prekladateľom vypočutej komunikácie a jej prepis do písomnej podoby. Ako bolo uvedené už vyššie bolo nutné tlmočenie vypočutej originálnej komunikácie (v jazyku, v akom bola vykonaná) a zachytenie do písomnej, následne preloženej podoby. To, čo bolo súdu doručené, resp. listiny, ani nespĺňali náležitosti podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov. Išlo o síce zviazané listiny, ale bez titulných strán, bez označenia, o aké preklady/tlmočenie sa jedná. Na ich zákonné použitie nestačí, keď na jednotlivých listinách, ako napr. od strany 380, je označenie „Slovenský preklad zvukového záznamu v maďarskom jazyku“, pod tým „Zvukový záznam č. 763 zo dňa 13.5.2006 o 14:28:00 hod., Volajúci.....a Volaný....“, pretože v prvom rade chýba akékoľvek označenie, o čo bol prekladateľ požiadaný, nie je zrejmé, koľko vyhotovených prekladov a tlmočení, na akom podklade vyhotovil, v spise sú tieto jednotlivo založené, oddelené zviazaním, ale nie je sa možné dozvedieť z takto evidovaného spisového materiálu, čo bolo presne podkladom pre prekladateľa, čo mu bolo, akým orgánom predložené a to najdôležitejšie – či prekladal jemu predložený písomný text z maďarského jazyka alebo vykonal svoj prekladateľský/tlmočnícky úkon po vypočutí zvukovej originálnej nahrávky s jej následným (prekladateľom vykonaným) prepisom v pôvodnom jazyku a toto následne preložil a zapísal tak v maďarskom (pôvodnom) jazyku, spolu s následným prekladom. 15. Uvedené možno sumarizovať a konštatovať tak, že návrhu prokurátora na vykonanie (oboznámenie obsahu listiny) inak ako riadne úradne preloženej komunikácie preto nebolo možné vyhovieť. Výkon ITP v konaní pred súdom by v prípade riadne predloženej správy a riadne vykonaného prepisu a prekladu/ tlmočenia zvukových záznamov bol v konaní následne možný prehratím takéhoto zvykového záznamu a jeho riadnym tlmočením na hlavnom pojednávaní . 16. Taktiež nie je možné akceptovať vyjadrenie prokurátora, v zmysle ktorého je správou podľa záhlavie, resp. hlavička prepisu ITP (č.l. 2078-2133), nakoľko správa v zmysle citovaného ustanovenia sa má týkať verifikácie obsahu ITP ako celku. V tomto prípade obsah tzv. záhlavia môže verifikovať maximálne obsah prílohy, ktorej je súčasťou, t.j. prepisu komunikácie v maďarskom jazyku, ktorý bol navyše vyhotovený nie úradným prekladom. Záver prvostupňového súdu, že takáto časť listinnej prílohy nie je spôsobilá (tak ako to má na mysli ustanovenie

ods. 2 ) verifikovať splnenie zákonných predpokladov pre vyhotovenie zvukového záznamu z odpočúvania (pretože tento ako jediný prichádzal do úvahy ako zákonný dôkaz, teda ak by bol verifikovaný zákonom predpokladanou správou v zmysle , čo sa v predmetnej veci nestalo). Možno len podčiarknuť, že prokurátor žiadal prihliadnuť na záhlavie predložených listín (č.l. 2078-2133, ako súčasť jednej formy prepisu komunikácie) a z tejto odvodiť zákonnosť iného prepisu, ktorý dokonca (ako správne uvádza už prvostupňový súd) zachytáva preklad rovnakej komunikácie za použitia iných slov (!). 17. Nie je možné stotožniť sa s právnym názorom odvolateľa v tomto smere, keď namieta, že požiadavky prvostupňového súdu sú ojedinelé a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Odvolací súd akceptuje, že proces vzniku ITP je podmienený časom ich vzniku, pričom rozhodne nie je štandardným postupom, keď o zákonnosti ITP, ich prepisov, či správy v zmysle , rozhodujú súdy s odstupom viac ako 18 rokov, t.j. aj na základe ex post vyvinutej judikatúry, v tomto smere je ale nutné prisvedčiť názoru, že uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu obžalovaných, ale skôr na ťarchu štátnych orgánov, o.i. aj prokuratúry. S poukazom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd za to, že navrhnuté prepisy ITP v zmysle návrhu prokurátora nie je možné vykonať. 18. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä však zásady zákonného procesu (), práva na obhajobu (), voľného hodnotenia dôkazov (), ako i rovnosti strán trestného konania (). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. 19. Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 20. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo, ako ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného, pričom ďalšie dôkazy odmietol v zmysle (pričom svoje rozhodnutie odôvodnil aj v texte napadnutého rozsudku a to jednak tým, že tieto sa týkali okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, resp. okolností nepodstatných pre rozhodnutie a na druhej strane [v prípade navrhovaných ITP – záznamov z odpočúvania, resp. ich prepisov] podrobne odôvodnil prečo takýto dôkaz nepovažuje za zákonný a odmieta ho vykonať, pričom nadväzujúce listinné prílohy vyhodnotil ako dôkazy bez procesného významu v prípade záveru o nezákonnosti samotných prepisov ITP. Týmto si splnil svoju zákonnú povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením . Skutočnosť, že prokurátor sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu, uvedenými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom. 21. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine obžalovaných (resp. o potrebe ich čiastočného oslobodenia spod obžaloby) a ktoré považuje odvolací súd za vecne správne, pričom tieto v prípade vhodností odvolací súd dopĺňa. Žiada sa dodať, že prvostupňový súd neporušil ani imperatív uvedený v ustanovení , t.j. viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (hoci sa tak odvolateľ mylne domnieval). 22. Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť výroku (za zločin nedovoleného ozbrojovania), v tomto smere je napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podrobne a vecne správne odôvodnený. Žiada sa dodať, že samotné spáchanie trestnej činnosti a odsúdenie obžalovaných nenamietajú ani samotný obvinení (títo odvolanie ani v odsudzujúcej časti nepodali), pričom prokurátor namieta primárne výrok o oslobodení

obvinených z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu prípravy, ktorý mal byť spáchaný podľa názor prokurátora (zrejme) v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania. Z takto vymedzeného stavu ale vyplýva, že odvolateľ nenamieta konkrétne uznanie obžalovaných za vinných zo zločinu nedovoleného ozbrojovania, resp. v tomto smere nepredkladá žiadne zásadné argumenty (tieto sa týkajú oslobodzujúcej časti primárne výroku napadnutého uznesenia). Vzhľadom na uvedené, za absencie konkrétnych odvolacích námietok, vrátane dôvodov, ktoré by umožňovali podanie dovolania ( ), možno konštatovať vecnú správnosť odsudzujúcej časti rozsudku. 23. Naopak primárnym predmetom odvolacích námietok prokurátora bola nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaných spod tej časti obžaloby, ktorá im za vinu kládla spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu prípravy. V tomto smere sa prokurátor zameral primárne na odmietnutie vykonania záznamov z nasadených a vyhotovených ITP, pričom k týmto sa rozsiahlo vyjadril ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd (vyššie v tomto rozhodnutí). Odvolací súd na tomto mieste k poukazu prokurátora uvádza taktiež nasledovné. Napriek faktu, že prvostupňový súd podrobne vysvetlil, prečo nemal preukázanú subjektívnu stránku skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu prípravy, prokurátor argumentačne namietal iba voči tej časti odôvodnenia, resp. predchádzajúcemu postupu súdu, ktorým bol odmietnutý výkon takýchto ITP a súvisiacej listinnej dokumentácie. V trestnom konaní v zásade nie je možné hodnotiť dôkazy, ktoré súd odmietol vykonať z ich obsahovej stránky, avšak aj v prípade prokurátora je nutné trvať na závere, že z každého návrhu na vykonanie dôkazu musí byť zrejmé, aké okolnosti sa majú týmto dôkazom objasniť. V tomto smere je ale nutné uviesť, že procesná obrana obžalovaných, ktorej uveril aj prvostupňový súd, čo v texte napadnutého rozsudku aj podrobne uviedol ( viď pasáž ,,Ad príprava úkladnej vraždy“), bola dôvodná, pričom na takto vyslovenom názore a zhodnotení vykonaných dôkazov nepozoroval ani odvolací súd žiadnu vadu. Pri takto vyslovenom závere, konkrétne že obžalovaní síce konali tak, že svojím konaním naplnili objektívnu stránku skutkovej podstaty takto stíhaného trestného činu, avšak vzhľadom k nedostatku vážneho úmyslu nie subjektívnu stránku takejto skutkovej podstaty, je v tomto prípade možné objektívne konštatovať, že odmietnuté dôkazy vo forme zabezpečených ITP majú k podstatnému elementu (preukazovaniu subjektívnej stránky), len minimálnu výpovednú hodnotu. Subjektívnu stránku totiž primárne tvorí vnútorný stav, myšlienkový pochod, motivujúci aktívne konania (resp. nekonanie) a možno ho len odvodzovať z aktívneho, či pasívne (relevantného) konania, resp. ďalších skutočností. V prípade, ak ale obžalovaní v prevažnej miere priznávajú aktívne konanie, okrem iného stretnutie so svedkom K., agentom J. a ďalšími svedkami, potom dôkaz - obsah komunikácie (jej presné znenie) medzi obžalovaným a svedkami - môže byť v tomto smere skôr podporným dôkazom, pričom ale prokurátor presne nešpecifikoval, ktorú skutočnosť z tohto chce preukázať. V tomto smere je nutné podotknúť, že zo strany prvostupňového súdu nejde ani o prekvapivý právny záver, keďže tento záver (o nesplnení predpokladov pre riadne vykonanie ITP) de facto vyslovil prvostupňový súd už v zrušenom rozsudku sp. zn.: zo dňa , ktorý bol síce odvolacím súdom zrušený, avšak z iných (procesných) dôvodov. Následnou reakciou prokurátora bolo doplnenie (predloženie) listinných dôkazov a zotrvanie na tomto návrhu, pri ktorom mal za to, že reparuje prezentované výtky prvostupňového súdu, s čím sa následne prvostupňový súd nestotožnil. V takomto postupe prvostupňového súdu nie je možné vidieť porušenie procesných ustanovení upravených , ani rozpor s ústavnoprávnym princípom legitímneho očakávania. 24. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku rozviedol skutočnosti, ktoré mal z vykonaných dôkazov za preukázané a zároveň sa v zásadnom rozsahu vysporiadal s argumentáciu prokurátora, ktorú tento vzniesol sčasti už pred vyhlásením napadnutého rozsudku, resp. v časovo predchádzajúcich etapách konania. Prvostupňový súd v tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku dal odpovede na argumentáciu prokurátora, ktorá sa čiastočne obsahovo kryje s jeho odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní, nepovažuje za potrebné opakovať odpovede, ktoré dal obžalovanému ako strane v konaní už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. 25. Správanie sa obžalovaných bolo možné hodnotiť iba optikou preukázaného skutkového stavu a nie aj domnienok, ktoré môžu byť viac či menej logické, podstatné však je pri zisťovaní skutkového stavu to, čo bolo v konaní reálne preukázané. Obžalovaní pri svojich výpovediach popísali vlastné aktívne konanie, ako aj konania J. K. a agenta N. J., pričom na základe podradenia tohto pod príslušné ustanovenia ich prvostupňový súd v časti uznal za vinných, vo zvyšku ich z dôvodu absencie preukázania subjektívnej stránky ich konania spod obžaloby oslobodil. 26. Pokiaľ ide o námietky obhajoby (JUDr. Csekeyovej) o tom, že obsah navrhovaných ITP preukazuje maximálne dolózne konanie J. K. a agenta N. J., tu je nutné trvať na závere, že podrobne analyzovať

nevykonaný dôkaz ako celok nie je možné. K tejto skutočnosti je teda vzhľadom na aktuálne zabezpečenú dôkaznú situáciu nadbytočné sa zo strany odvolacieho súdu vyjadrovať. 27. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia. V tomto smere odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom zo strany prokurátora úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil prvostupňový súd. Je zrejmé z akých dôkazov (viď č.l. 5 a nasl. napadnutého rozsudku) tieto závery prvostupňový súd vyvodil, a teda prvostupňový súd si taktiež splnil svoju povinnosť podrobne uviesť, čo vyplýva z dôkazov, vykonaných v trestnom konaní. 28. Ak prokuratúra namieta nesprávnosť (prípadne aj nezákonnosť) postupu súdu vo vzťahu k odmietnutiu vykonania dôkazu, musí presne identifikovať v čom túto vadu vidí a čoho presne sa domáha (v konkrétnej rovine, s konkrétnymi námietkami). Prokurátor predniesol svoje námietky v texte doručeného odvolania, pričom v tomto rozsahu mu na uvedené dal odvolací súd postačujúcu odpoveď. 29. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného. Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia. 30. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , , , ). 31. Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, tento prokurátor namietol iba ako nadväzujúci výrok vo vzťahu k čiastočnému oslobodeniu obžalovaných, pričom k týmto námietkam sa odvolací súd vyjadril vyššie. 32. Vo všeobecnosti možno uviesť, že proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od dvoch skupín podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. 33. Možno sa nepochybne stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že v prípade obžalovaných musel aj odvolací súd nevyhnutne pripustiť, že v trestnej veci vznikli neodôvodnené prieťahy, za ktoré v prevažnej miere nemohli obžalovaní. Možno bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že obžalovaní (pôvodne väzobne stíhaní) boli prepustení z väzby dňa 08.12.2008 a od tohto momentu súd s ich osobami nekonal nielen prednostne a urýchlene (tento režim by bolo možné čiastočne akceptovať, vzhľadom na ich prepustenie z väzby a stratu statusu veci ako väzobnej), ale konal s rozsiahlymi prieťahmi. Uvedený stav je sčasti, aj keď menšej, spôsobený aj potrebou doplnenia dokazovania, aj vo väzbe na fakt, že po dvojnásobnom zrušení napadnutých rozsudkov, ide aktuálne o preskúmanie v poradí tretieho rozsudku, pričom zavinenie na takomto oneskorení nemožno pripísať obštrukčnej aktivite obžalovaných. S poukazom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že boli porušené práva obžalovaných na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento stav v zmysle judikatúry a aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať ako dôvod mimoriadneho zníženia trestu v zmysle , čo aj prvostupňový súd považoval za vhodné a účelné, pričom s týmto záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 34. Podľa veta prvá každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. Podľa každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak 35. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obžalovaných, ale i prípadných poškodených na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 19 rokov, samotné trestné stíhanie voči obžalovaným je taktiež vedené viac ako 19 rokov. Dĺžku trestného konania odvolací súd, keďže ne- bola spôsobená prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaných, považuje za neodôvodnenú a nepri- meranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného ko- nania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dô- vodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Podmien- ka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby boli obvinení, resp. obžalovaní príliš dlho vystavení trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do ich práv a slobôd, a aby neboli vystave- ní neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na ich povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo o sebe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie obvineného (obžalovaného) je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž spo- ločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvi- nených (obžalovaných) prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obžalovaným možnosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstra- šujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným tres- tom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ale tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalších všeobecných súdov, vychádzajúc z príslušných medzinárodných dohovorov, ktorým je aj Slovenská republika viazaná, v prípadoch dlhšie trvajúceho trestného stíhania na túto skutočnosť reaguje miernejším postihom páchateľa trestného činu. 36. Obžalovaný C. od spáchania stíhaného skutku má vykázaný 1 záznam v registri trestov z roku 2009 za spáchanie prečinu marenia výkonu súradného rozpadnutia, v rozsahu ktorého sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Obžalovaný A. mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vykázaných 6 záznamov, z nich 4 po spáchaní stíhaného skutku. V prípade obžalovaného C. je preto v maximálnej možnej miere opodstatnené ukladanie trestu mimoriadne zníženého až na minimálnu možnú výmeru v zmysle . V prípade obžalovaného A., u jeho osoby je taktiež daný dôvod na mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na masívne prieťahy v tejto trestnej veci, avšak v jeho prípade by vzhľadom na jeho trestnú minulosť mohlo byť uvažované síce o rovnako podmienečnom treste, ale vo vyššej výmere, ako uložil prvostupňový súd, keďže však prokurátor nenamietol neprimeranú miernosť trestu vo vzťahu k jeho osobe, pričom takto uložený trest je aj pri jeho osobe trestom zákonným, vo väzbe na fakt, že v tomto rozsahu nebola identifikovaná vada, ktorá by umožňovala podanie dovolania ( a nasl. ) , odvolací súd viazaný rozsahom (zdôvodnením) podaného odvolania v tomto smere nevidel priestor pre zrušenie takéhoto výroku o treste pre obžalovaného A.. V takýchto prípadoch oboch obžalovaných sa stráca preventívny účinok trestania, ktorý by v prípade uloženia prísnych trestov bol len neopodstatnenou retribúciou resp. zastrašením, ktorého význam sa celkom stráca po uplynutí tak dlhého času trestného konania. S poukazom na uvedené preto aj odvolací súd považoval za zákonné, primerané a vhodne, obom obžalovaným v zmysle uložiť mimoriadne znížené tresty a to až vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorých ich zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia a to aj s ohľadom na fakt, že obaja obžalovaní budú mať tieto tresty vykonané po započítaní skôr vykonanej väzby. Obžalovanému C. bol taktiež správne uložený trest prepadnutia veci - pištole zn. Voltran, model 2004 Aras, kaliber 9 mm P.A.Blanc, výrobné číslo A491625, pričom tento výrok nebol

napadnutý osobitným odvolaním, iba titulom odvolania prokurátora vo vzťahu k výroku o vine, pričom argumentačne neboli k danému výroku žiadne výhrady. 37. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere preto odvolací súd považuje za dostatočné a uložený trest v tomto smere za zákonný, spravodlivý a primeraný. V rozsahu výroku o treste nebolo tiež zistená žiadna vada, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania ( posledná veta ). 38. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa . Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.