Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-60-2025.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/60/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokurátorka“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.07.2025, sp. zn. 38T/32/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 na tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX a koncom mesiaca A. XXXX v obci A. na poli v osobnom motorovom vozidle, na ktorom na miesto priviezol aj maloletú B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, na sedadle spolujazdca, vykonal súlož s maloletou tým spôsobom, že oba razy maloletá ležala na sklopenej sedačke, A. B. ležal na nej a potom, ako vyzliekol ju aj seba, zasunul svoj penis do jej vagíny a vykonal s ňou súlož, pričom pohlavný styk vždy trval niekoľko minút, a v čase od XX.XX.XXXX do konca mesiaca A. XXXX v E. na F. ulici v priestoroch garáží pri autobusovej stanici, kam priviedol maloletú B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, na matraci položenom na zemi, dvakrát v dvoch rôznych dňoch vykonal súlož s maloletou tým spôsobom, že oba razy maloletá ležala na matraci na chrbte, A. B. ležal na nej a potom, ako vyzliekol ju aj seba, zasunul svoj penis do jej vagíny a vykonal s ňou súlož, pričom pohlavný styk vždy trval niekoľko minút, pričom ako druh jej matky mal vedomosť o tom, že nedovŕšila XX-XX rok veku“.
Za to mu bol podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený a určený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určená skúšobná doba 3 roky. Podľa § 51 odsek 3 písmeno f/ Trestného zákona uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s maloletou poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podala odvolanie prokurátorka čo do výroku o vine a treste a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Svoje odvolanie odôvodnila poukázaním na ustanovenia § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona a zdôraznila, že za blízke osoby podľa § 127 odsek 5 Trestného zákona sa tak považuje aj vzťah osoby s blízkymi osobami podľa § 217 odsek 4 Trestného zákona aj druhá, pričom vo vzájomnom vzťahu osoby poškodenej trestným činom a osoby uvedenej v odseku 5 nie je potrebné zisťovať, či by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, pociťovala druhá osoba právom ako ujmu vlastnú. S poukazom na to je
irelevantné, že poškodená bola súdnym rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti jej starej matky, so svojou matkou nežila v spoločnej domácnosti a nemá s ňou vzťah ako dcéra s matkou. Vzhľadom na špecifickosť páchania závažnej trestnej činnosti vymedzenej v ustanovení § 127 odsek 5 Trestného zákona osobami, ktoré sa vzájomne poznajú a trestná činnosť pramení z ich skoršej, ale aj súčasnej blízkosti, pojmom blízka osoba sa označuje aj taký skorší vzťah alebo faktický súčasný užší vzťah. Má za to, že dcéru v čase spáchania skutku družky obvineného je potrebné posudzovať ako osobu blízku v zmysle ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona, a preto skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmená a/, b/, d/, e/, odsek 3 Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uznať obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch písomne podaného odvolania, nad rámec jeho dôvodov nič nedoplnila a navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátorky, prípadne vec vrátiť súdu I. stupňa.
Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania prokurátora nevyjadril a navrhol ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania prokurátora uviedol, že všetko ľutuje.
Zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej na verejnom zasadnutí uviedla, že poškodenú zverovala do rúk dcéry, aby zažila aj niečo iné, keď už nemá otca, ona mala nad ňou dohľad do jej XX-XXXX rokov. Uviedla, že trest si obžalovaný zaslúži, avšak berie ohľad aj na syna, ktorého má s jej dcérou.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné, aj keď sa krajský súd stotožňuje s dôvodmi odvolania prokurátorky vo vzťahu k postaveniu maloletej osoby ako osoby blízkej obžalovanému v zmysle ustanovenia § 127 odsek 5 Trestného zákona.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na súde I. stupňa, nevznikli žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a že tento skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného a s vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré súd I. stupňa vyhodnotil postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, pričom správne vyhodnotil, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je preukázané jednak jeho vlastnou výpoveďou a jeho priznaním sa k spáchaniu skutku, výpoveďou maloletej poškodenej a výpoveďou svedkyne G. A.. Tieto všetky dôkazy vo svojom súhrne bez dôvodných pochybností preukazujú zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, a teda podstatu odvolacích námietok, krajský súd zdôrazňuje, že sa nestotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že postavenie maloletej poškodenej ako blízkej osoby v zmysle § 127 odsek 4, odsek 5 Trestného zákona vylučuje skutočnosť, že maloletá bola jednak v čase spáchania skutku a jednak pomerne dlhé obdobie pred spáchaním skutku zverená do osobnej starostlivosti inej osoby ako svojej matke, ktorá mala v čase spáchania skutku postavenie družky obžalovaného a súčasne zákonnou zástupkyňou maloletej poškodenej nebola jej biologická matka a súčasne tou skutočnosťou, že maloletá poškodená nežila so svojou matkou dlhodobo v spoločnej domácnosti. Z týchto skutočností súd I. stupňa vyvodil záver, že vzťah obžalovaného s poškodenou nie je takej intenzity, aby mala maloletá poškodená postavenie blízkej osoby. Krajský súd zdôrazňuje, že v zmysle § 127 odsek 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely, okrem iných trestných činov, aj trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4 § 127 Trestného zákona. Z daného vyplýva, že pri týchto trestných činoch nie je potrebné zisťovať materiálnu podmienku, ktorú upravuje ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona, t. j. že ujmu, ktorú trpela jedna z nich, by druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú, pretože maloletá poškodená je blízkou osobou (príbuzná v priamom pokolení) blízkej osoby vyjadrenej v ustanovení § 127 odsek 5 Trestného zákona – družky obžalovaného, ktorá je jej matkou. Z stanovenia § 127 ods. 5 Trestného zákona nevyplýva, že tento vzťah musí súčasne napĺňať materiálnu podmienku vyjadrenú v ustanovení § 127 odsek 4 Trestného zákona.
Bez ohľadu na uvedené však tak orgány činného v trestnom konaní, ako aj prokurátor a následne súd I. stupňa pochybili, keď táto skutočnosť, t. j. vyjadrenie vzťahu obžalovaného a maloletej poškodenej ako blízkej osoby, absentuje v popise skutku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 139 odsek 2 Trestného zákona. Je potrebné uviesť, že na správne vymedzenie skutku v obžalobe nie je postačujúce, ak je v skutku označená poškodená osoba ako osoba chránená v zmysle § 139 odsek 1 Trestného zákona napríklad, že je dieťa, blízka osoba, chorá osoba, resp. tak, ako je tomu v danom prípade (hoci v danom prípade nie je označená ako chránená osoba v skutku ani takýmto elementárnym vyjadrením jej statusu). Pri postavení chránenej osoby vrátane blízkej osoby je nevyhnutné brať do úvahy aj ustanovenie § 139 odsek 2 Trestného zákona a súvislosť spáchania trestného činu práve s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Aj táto súvislosť musí mať odraz v opise skutku, pretože v opačnom prípade skutok nenapĺňa znaky tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty. Na to, aby bolo možné pri právnej kvalifikácii použiť aj ustanovenie § 139 odsek 1 Trestného zákona, nestačí len formálne zistenie, že napríklad v danom prípade maloletá poškodená je blízkou osobou obžalovaného (aj keď v danom prípade popis skutku neobsahuje ani takúto elementárnu informáciu, v skutku je iba uvedené, že obžalovaný ako druh matky poškodenej mal vedomosť o jej veku, čo je však skutkové zistenie, a nie charakteristika postavenia maloletej poškodenej ako blízkej osoby obžalovaného). Len takéto zistenie samé o sebe opomína § 139 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatným pre posúdenie postavenia chránenej osoby ako znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty je nielen zistenie, že niekto má postavenie chránenej osoby, ale aj skutočnosť, že trestný čin, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, bol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby. Pokiaľ trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby, nie je možné použiť tento znak ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku. Ustanovením § 139 odsek 2 Trestného zákona vyžadovaná súvislosť spáchaného trestného činu s postavením chránenej osoby je skutkovým zistením, t. j. musí byť súčasťou popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 163 odsek 3 Trestného poriadku. Súvislosť spáchaného trestného činu s postavením poškodenej osoby musí vyplývať zo skutkovej vety. Dané závery vyplývajú nielen z výkladu ustanovenia § 139 odsek 2 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 163 odsek 3 Trestného poriadku, ale aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 03.12.2013 sp. zn. 2Tdo/65/2013, rozsudok NS SR z 29.10.2025 sp. zn. 1Tdo/45/2025). Z popisu skutku v napadnutom rozsudku, avšak aj zo skutkovej vety uvedenej v obžalobe prokurátora nemožno vyvodiť, že by obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s postavením maloletej poškodenej
ako blízkej osoby a navyše k tomuto skutkovému zisteniu nebolo vykonané ani zodpovedajúce dokazovanie, napríklad dôsledným výsluchom maloletej poškodenej, svedkyne A., ktorými by bolo možné objasniť práve skutočnosť, ako malo postavenie maloletej poškodenej ako príbuzného v priamom pokolení družky obžalovaného, súvis s konaním obžalovaného. V skutkovej vete napadnutého rozsudku a podanej obžaloby teda nielenže nie je vyjadrený kvalifikačný znak podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, ale nie je tam vyjadrený ani kvalifikačný znak podľa § 139 odsek 2 Trestného zákona. Z týchto dôvodov preto nie je možné posúdiť konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, ale výlučne len ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, teda že obžalovaný vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, bez vyjadrenia skutočnosti, že maloletá poškodená mala postavenie blízkej osoby v zmysle ustanovenia § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona.
Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, správne u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu obžalovanému krajský súd prihliadol na kritériá určené ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona a okrem iných skutočností, na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, pričom zahladené odsúdenie má zahladené od roku 2006 a odvtedy sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a táto skutočnosť teda odôvodňuje ukladanie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu. Krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý je riadne zamestnaný, odsúdenie ktoré má zahladené, je staršieho dáta, že trestný čin oľutoval a tieto skutočnosti vo svojom súhrne odôvodňujú ukladanie trestu s podmienečným odkladom jeho výkonu, zvlášť za situácie, keď obžalovanému je ukladaný súčasne probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe za súčasného ukladania zákazu kontaktu s maloletou poškodenou. Takto uložený trest je trestom primeraným a zákonným, spĺňajúcim kritériá tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.