Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/20/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci veci obžalovaného: A. B., pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp.zn. zo dňa 18.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) sp. zn. zo dňa 18.12.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného nasledovne: „Obžalovaný A. C. D. E. F. G. B. E. H. F. I. , J. B., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom všeobecne K., okr. Šaľa, Slovenská republika, sa uznáva za vinného, že dňa 09.06.2024 v čase o 08:10 hod. v meste Galanta na Ulici Bratislavskej ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 206, zelená metalíza, evidenčné číslo L., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Galanta, pričom vozidlo viedol napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Šaľa č. ORPZ-SA-OPDP52-48/2021-P zo dňa 19.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2021, ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 25.05.2021, mu bola okrem iného uložená sankcia spočívajúca v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 24.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2022, mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov a rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. zo dňa 13.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. , právoplatného 07.03.2024 mu bol okrem iného uložený ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 rokov, teda maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal úmyselný prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa . Za to sa odsudzuje: Podľa a , s použitím a poukazom na a , ako aj s poukazom na , na (i) ďalší trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, ako aj na (ii) ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa a mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.“ 2. Obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o treste a odôvodnil ho prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne (citácia): „ Nesprávne ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2024 prijal v zmysle S 257 ods. 7 moje vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom som ako obvinený priznal spáchanie skutku a vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Pri rozhodovaní o výške trestu mi súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. (páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. (páchateľ bol už za trestný čin odsúdený). Ohľadom môjho priznania ku skutku a následného výroku o treste mám za to, že konajúci súd neprihliadol na všetky okolnosti daného prípadu. Vydaný rozsudok v danej veci nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle Tr. zák., pričom vydaný trest je neprimerane prísny, nakoľko mi nebola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť, a to poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák., podľa ktorej páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Vyhlásenie obvineného, že je vinný v zmysle (,,je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe“), možno považovať za dve poľahčujúce okolnosti. Podľa Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Úplné a správne zistenie a ustálenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, určenie ich pomeru a závažnosti je nevyhnutnou podmienkou na určenie konkrétneho druhu trestu a jeho výmery. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2016, sp. zn. l 6, poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti síce vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu, to však neznamená. že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania. Od počiatku začatia trestného stíhania som sa však k spáchaniu uvedeného skutku priznal, tento som oľutoval a po celý čas som napomáhal tak orgánom činným v trestnom konaní, ako aj súdu. Podľa , ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Tým, že som pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne som uľahčil súdu dokazovanie mojej trestnej činnosti, preto podľa môjho názoru je takýto postoj nevyhnutné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Konajúci súd mi však napriek uvedenému nepriznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., pričom týmto postupom došlo k nesprávnemu ustáleniu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda možno konštatovať porušenie Tr. zák. v neprospech obvineného. Mám za to, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Mimoriadne zníženie trestu Podľa Tr. zák. platí, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločností postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V nadväznosti na uložený trest za skutok uvedený v obžalobe by som v danej veci chcel poukázať na to, že v danom prípade bolo možné pri ukladaní trestu pristúpiť i k mimoriadnemu zníženiu ukladaného trestu. Ku skutku kladenému mi za vinu v rozsahu ako som tento spáchal som sa priznal a tento úprimne oľutoval. Je nutné uviesť, že už v priebehu trvania obmedzenia mojej slobody som preukázal svoju snahu po náprave. Uvedené skutočnosti teda môžu, okrem iného, zakladať dôvod pre mimoriadne zníženie trestu až o l/3 pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s Tr. zák. Mám za to, že \v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, prichádza do úvahy, za vzájomného zváženia všetkých skutočností týkajúcich sa mojej osoby, vzhľadom na moje pomery a okolností prípadu, uloženie miernejšieho trestu. Je síce pravdou, že svojim konaním som mohol ohroziť iných účastníkov cestnej premávky, čo si plne uvedomujem, avšak k ničomu takému

neprišlo. Nespôsobil som nikomu majetkovú ani inú nemajetkovú ujmu, nebol som pod vplyvom alkoholu a svoje nerozvážne konanie mimoriadne ľutujem. Vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu tak, ako to vyplýva z tohto odvolania. tak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, súd mal správne zohľadniť môj sebakritický postoj, skratové konanie a vyhlásenie o vine. V tomto prípade konajúci súd mohol prihliadnuť na vyššie citované ustanovenia a uložiť mi trest nižší. S poukazom na uvedené mám za to, že ide o také okolnosti prípadu, ktoré sú mimoriadne. Svoje konanie úprimne ľutujem. Nechcem sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti zaň. Do budúcna už určite nebudem páchať trestnú činnosť. či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej som sa dopustil len z dôvodu mojej nerozvážnosti. S ohľadom na vyššie uvedené mám za to, že uložený trest je neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti, najmä že sa sám starám o moje maloleté deti, som toho názoru, že konajúci súd mal prihliadať aj na vyššie mnou špecifikované okolnosti, ktoré môžu byť predpokladom pre mimoriadne zníženie trestu v nižšom rozsahu. Uloženie alternatívneho trestu Mám za to, že v zmysle restoratívnej justície by súdy mali zvážiť uloženie niektorého z alternatívnych trestov namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody. V danom prípade mám za to, že trest povinnej práce alebo trest odňatia slobody s podmienečným odkladom možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a moju nápravu. Pri úvahe o zvolení druhu trestu, ktorý sa má páchateľovi uložiť, je potrebné najmä zhodnotiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti prejednávanej trestnej činností, pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Mám za to, že prvostupňový súd pri vydaní rozsudku neskúmal dostatočne, či by alternatívny trest nespojený s odňatím slobody mohol splniť svoj účel, a či predstavuje dostatočný trest. Pri zohľadnení stupňa spoločenskej nebezpečnosti mojej trestnej činnosti, mojich pomerov a možností nápravy a vzhľadom na skutočnosť, že doterajším správaním sa v ÚVTOS som preukázal snahu o nápravu a vôľu na zbavenie sa svojich negatívnych vlastností, je podľa môjho názoru odôvodnený záver k možnosti uloženia niektorého z alternatívnych trestov. Z vyššie uvedeného dôvodu mal preto konajúci súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, dospieť k záveru, že niektorý z alternatívnych trestov nespojených s odňatím slobody je pre celkové dosiahnutie účelu trestu, dostatočným trestom na ochranu spoločnosti a moju nápravu. Mám za to, že súd mal dospieť k záveru, že alternatívny trest bude mať na mňa dostatočný prevýchovný účinok, že v budúcnosti sa budem snažiť vyvarovať akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti a žiť riadnym životom, a tak nemal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Závery a návrh obvineného Vyššie uvedené chyby konania majú, podľa môjho názoru vplyv na skutkový a následne právny stav a bez ich odstránenia je nutné konštatovať pochybnosti o správnosti uloženého trestu a tým porušenie ustanovení . Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. , zo dňa 18.12.2024 vo výroku o treste a uloženom ochrannom opatrení zrušil podľa /tupom podľa mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že mi ukladá trest v nižšom rozsahu, ktorý by mi podmienečne odložil alebo uloží mi niektorý z alternatívnych trestov.“ 3. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto ho navrhuje podľa zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne a dodal, že je potrebné podľa neho postupovať podľa zákona účinného v čase rozhodovania, nie v čase spáchania trestného činu, nakoľko je potrebné brať ako celok. 4. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa :

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou ale-bo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť na-padnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste. Proti výroku o treste je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 6. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. 7. Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený jednak ďalší trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, jednak ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 4 roky. Okresný súd zohľadňoval poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný trestnú činnosť priznal a oľutoval a priťažujúcu okolnosť, teda že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného zaradil na výkon trestu do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd vysvetlil, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď rozhodol o existencii poľahčujúcich okolnosti a priťažujúcich okolností. Zohľadnil, že sa jedná o opakovane trestaného recidivistu, že už vykonával v minulosti aj nepodmienečné tresty za rovnaký ako prejednávaný trestný čin, a iný ako nepodmienečný trest by u neho nesplnil ani funkciu generálnej, ani individuálnej prevencie. 9. Okresný súd tiež vysvetlil, že pri ukladaní trestu nepostupoval a neposudzoval trestný čin a jeho sadzbu podľa novej právnej úpravy, teda v zmysle účinného od 6.8.2024, keďže tá nezmenila výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody prejednávaného trestného činu, ani by nezmenila nič na konečnej uloženej výmere trestu obžalovaného. Na tomto mieste krajský súd dodáva, že je pravdou, ako to uviedol obhajca obžalovaného, že z hľadiska posúdenia znenia účinného od 6.8.2025 ako celku tento síce vyznieva priaznivejšie vo vzťahu k trestným sadzbám a okolnostiam ovplyvňujúcim ukladanie trestu, ktoré je potrebné zohľadniť, ako účinný do 5.8.2025 vrátane, avšak v prejednávanom prípade pri vyrovnanom počte poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pri nezmenenej trestnej sadzbe dotknutého trestného činu a v neposlednom rade pri zohľadnení osoby obžalovaného ako objektu trestu, nepovažoval krajský súd za nevyhnutné meniť napadnutý výrok o treste len z dôvodu potreby uvedenia novšieho znenia . Konečnú výmeru trestu by ani posudzovanie spáchaného trestného činu a osoby jeho páchateľa v optike účinného od 6.8.2025 neovplyvnilo (pre obžalovaného) priaznivejším smerom.

10. Krajský súd konštatuje, že okresný súd zohľadnil v dostatočnej miere, že sa jedná o recidivistu, ktorý opakovane, napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkonom podmienečných aj nepodmienečných trestov, pácha prevažne majetkovú trestnú činnosť a opakovane bol odsudzovaný za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. 11. Čo sa týka námietky obhajoby, že treba pri výmere trestu zohľadniť obžalovanému, že sa k spáchaniu skutkov priznal, svoje konania oľutoval a že urobil tzv. vyhlásenie o vine, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že urobenie vyhlásenia o vine a jeho prijatie súdom nepredstavuje zákonnú podmienku na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti – že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti sa vyžaduje iná aktivita a prístup obžalovaného, resp. páchateľa. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, pri vyšetrovaní, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu, teda ide o zohľadnenie miery, ako páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. V danom prípade už nemožno považovať za zákonné a spravodlivé, znižovať trest na výmeru nižšiu ako výmera v ktorej uložil okresný súd trest, nakoľko tento nemožno pri zohľadnení osoby obžalovaného považovať za neprimerane prísny. A to napriek námietke obhajoby o nepriznaní benefitov podľa (účinného od 6.8.2025) resp. . Naviac v prejednávanom prípade nie sú prítomné žiadne také okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup mimoriadneho zníženia trestu. Tými nie sú ani prípadná starostlivosť o maloleté deti (tak ako to, bez ďalšieho, prezentoval obžalovaný v podanom odvolaní), ani poukazovanie na „nerozvážnosť“. Obžalovaný si musí po už niekoľkonásobnom odsúdení byť vedomý, že iným spôsobom sa vyhodnotí a posudzuje „nerozvážne“ konanie s trestnoprávnymi následkami u doposiaľ netrestanej osoby a inak u osoby, na ktorú bolo opakovane pôsobené podmienečnými trestami a výkonmi nepodmienečných trestov. Okresný súd postupoval správne pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaný bol doposiaľ pätnásťkrát súdne trestaný. Ani skutočnosti, že obžalovaný nespôsobil nikomu majetkovú ujmu, nebol pod vplyvom alkoholu, neohrozil účastníkov cestnej premávky, a podľa odvolacej námietky konal len pod vplyvom nerozvážnosti, nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie o uložených trestoch, pretože ukladanie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby vyjadruje aj okolnosť určitej „satisfakcie“ a poskytnutého benefitu v kontexte k postoju obžalovaného, ktorý sa k trestnej činnosti priznal a urobil vyhlásenie o vine. Treba na záver dodať, že v prípade, ak by obžalovaný nevyjadril k prejednávanej trestnej činnosti postoj, v rámci ktorého sa k trestnej činnosti priznal, oľutoval ju, a zároveň aj urobil vyhlásenie o vine, nebolo by na mieste ukladať mu trest pri dolnej hranici, ale minimálne v polovici zákonne možnej výmery. Súd aj podľa účinného od 6.8.2025 po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) má možnosť, nie povinnosť, pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu, a to, či ju využije má základ práve v dôvodoch spočívajúcich v osobe obžalovaného, uvedených vyššie. 12. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Rovnako tak aj výrok o uložení ochranného dohľadu. 13. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.