Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Dziakovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX H., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky C. D., nar. XX.XX.XXXX.

Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať celý jeho majetok.

Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 18. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Styk otca s maloletým sa neurčuje.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 27.3.2025 do 31.10.2025 vo výške 743,55 eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,- eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným dňa 27.3.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, a bolo by určené výživné 300 eur mesačne, styk otca s maloletým žiadala neupraviť a realizovať ho iba za jej prítomnosti. Uviedla, že s otcom dieťaťa sa rozišli, on si založil novú rodinu a s dieťaťom sa od rozchodu nestýka. Dieťa je citovo viazané na navrhovateľku a jej starých rodičov. Je samoživiteľka, poberá rodičovský príspevok a chodí do práce.

2. Súd vykonal informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške

150 eur mesačne, nedoplatok otca vo výške 158,06 je otec povinný zaplatiť v troch splátkach a styk otca s maloletým sa neupravuje. Takto formulovanú dohodu rodičia podpísali a je súčasťou súdneho spisu.

3. Súd si zadovážil ďalej pre svoje rozhodnutie oznámenie Sociálnej poisťovne o skutočnosti že matka maloletého za posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou a otec maloletého za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nepoberal garančné, úrazové dávky a nenachádzal sa ani v evidencii poberateľov dôchodku; oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 eur a otec nie je a za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok ani dávky v hmotnej núdzi, správu z prešetrenia pomerov, ktorú vypracoval ÚPSVaR Senica – Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 16.5.2025 a 22.4.2025, rodný list maloletého. Súd si tiež zadovážil lustráciu zo Sociálnej poisťovne, z ktorej zistil, že otec maloletého v súčasnosti nie je vedený ako zamestnanec, nie sú zaňho platené odvody, naposledy bol ako zamestnanec vedený od 7.11.2024 do 7.3.2025, pričom ako jeho zamestnávateľ bol uvedený M&M Personal PA s.r.o, súd mal tiež pre rozhodovanie k dispozícii výplatné pásky otca zo spoločnosti M&M Personal PA s.r.o., potvrdenie o zamestnaní matky. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov súd zistil, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, a to maloletého A..

4. Na pojednávaní matka uviedla, že na návrhu trvá tak, ako sa s otcom maloletého dohodli na informatívnom stretnutí rodičov. Otec bol naposledy s maloletým v auguste 2025, odvtedy si ho nezobral, nepísal, nezaujímal sa o neho. Matka nemá možnosť s otcom komunikovať, nakoľko si ju zablokoval na sociálnych sieťach. Jediný kontakt na otca má cez jeho priateľku. Matka je na rodičovskej dovolenke a pracuje na dohodu, a to cca 10 dní za mesiac. V predajni KIK má mzdu 6,50 eur/hodina brutto a v predajni GATE má mzdu 5,50 eur/hodina brutto. Býva v podnájme so svojimi starými rodičmi, platí cca 310 eur za nájom. Maloletý je zdravý, výdavky na neho sú bežné, plienky, drogéria, strava. Jedáva bežnú stravu spolu s ostatnými, preto nevie presne uviesť, koľko mesačne na stravu spotrebuje.

5. Procesný opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že navrhuje schváliť dohodu rodičov, nakoľko táto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

6. Otec sa na pojednávania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd ho na pojednávanie predvolával aj prostredníctvom OOPZ, a to aj úspešne, pričom matka súdu na zmarených pojednávaniach uviedla, že je v kontakte s priateľkou otca, otec o pojednávaniach mal vedomosť, avšak sa nedostavil. Keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, konal súd v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a zástupcu procesného opatrovníka ustanoveného maloletému, oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletý pochádza z partnerského vzťahu C. D., nar. X.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX. V súčasnosti nie sú rodičovské práva a povinnosti upravené voči maloletému žiadnym rozhodnutím, hoci jeho rodičia spolu nežijú.

8. Pokiaľ ide o pomery maloletého, žije s matkou a jej starými rodičmi v prenajatom byte, starí rodičia matky sa o dieťa starajú v čase, keď je matka v práci. Otec sa o maloletého nezaujíma, od rozchodu si ho zobral iba niekoľkokrát, maloletému prispel na výživné dohromady od podania návrhu sumou 350 eur.

9. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že maloleté dieťa má toho času jeden rok a deväť mesiacov a je v sústavnej starostlivosti matky s tým, že počas jej občasných brigád jej so starostlivosťou pomáhajú jej starí rodičia, s ktorými býva. Maloleté dieťa nemá zvýšené výdavky v súvislosti so svojím zdravotným stavom, jeho výdavky sú bežné.

11. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je slobodná a má jednu vyživovaciu povinnosť vo svojej starostlivosti – maloletého A.. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a privyrába si brigádne.

12. Otec maloletého dieťaťa sa na súdnych pojednávaniach nikdy nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, hoci súd má preukázané z výpovede matky, že mu boli termíny pojednávaní oznámené, rovnako tak mu bol termín pojednávania oznámený prostredníctvom OOPZ, čo má súd vykázané doručenkou. Okrem účasti na informatívnom stretnuté rodičov, na ktorom uzavrel a podpísal dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určení výživného zo dňa 12.5.2025, bol počas celého konania nečinný a preto súd vychádzal iba z jeho výplatných pások a lustrácií Sociálnej poisťovne pri zisťovaní jeho majetkových pomerov. Otec maloletého dieťaťa je slobodný a má jedno dieťa. Súd vlastným šetrením zistil, že v období od 7.11.2024 do 7.3.2025 bol zamestnaný u zamestnávateľa M&M Personal PA s.r.o., pričom v mesiacoch, ktoré odpracoval celé, bol jeho priemerný vymeriavací základ 1342,70 eur mesačne. Z výplatných pások za obdobie február 2024

až november 2024 (okrem apríla, ktorú súd nemá k dispozícii) je zrejmé, že priemerný čistý príjem otca bol vo výške 1057,64 eur.

13. Súd vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že otec maloletého dieťaťa nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nie je mu vyplácaný invalidný ani iný dôchodok, ani dávka v nezamestnanosti, rovnako nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

14. Pri posudzovaní rodičovskej dohody ohľadom určenia výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z vyjadrení matky maloletého dieťaťa a vyjadrenia kolízneho opatrovníka a schválil dohodu rodičov o tom, že maloleté dieťa sa zverí do osobnej starostlivosti jeho matky, nakoľko sa o dieťa osobne stará a súdu neboli signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti. Súd má za to, že matka maloletého dieťaťa saturuje potreby maloletého dieťaťa, poskytuje mu bezpečie a riadnu starostlivosť pre jeho duševný, telesný a citový vývin. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jeho matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

15. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa. K rodičovským právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Keďže na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázaný a osvedčený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť niektorý z rodičov vylúčený z výkonu jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zastupovaniu maloletého dieťaťa a spravovaniu jeho majetku, rozhodol tak, že schválil dohodu rodičov o tom, že obaja rodičia majú právo a povinnosť maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

16. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.

17. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a jednak z príjmu otca maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, tie mal súd preukázané z pojednávaní, avšak súčasný príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť s ohľadom na to, že otec na pojednávania nechodil a z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že evidovaný ako zamestnanec toho času nie je.

18. Princíp potencionality príjmov je inštitútom, ktorý ochraňuje záujmy oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené potreby dieťaťa - zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom fakticity). Následkom princípu potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu.

19. Súdu sa t.č. nepodarilo zistiť údaje o príjmoch otca ani údaje o jeho výdavkoch. Súd vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca, ktorý dosahoval ako zamestnanec do 7.3.2025. Uvedený príjem by otcovi (u ktorého nebolo preukázané že by bol vážne chorý alebo invalidný, alebo že by mal obmedzenia pre ktoré by sa z objektívnych dôvodov nemohol pracovať alebo zamestnať sa) umožňoval platiť bez vážnejších problémov určené výživné, s čím napokon otec súhlasil, nakoľko podpísal rodičovskú dohodu o výške výživného. K skutočnosti, že otec bude schopný platiť určené výživné svedčí aj jeho pracovná história, kde súd má preukázané, že v predchádzajúcich obdobiach bol riadne zamestnaný, dosahoval príjem s vymeriavacím základom priemerne 1342,70 eur, súd pritom nemá preukázané, že by sa odvtedy zmenila otcovi schopnosť dosahovať príjem zo zamestnania.

20. Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa. Maloletý A. má menej ako dva roky, býva u matky, ktorá sa oňho celodenne stará. Výdavky na maloletého sú bežné, má výdavky najmä na stravu a plienky, ďalej na bývanie, ktoré znáša spoločne s matkou, maloletý je zdravý, mimoriadne zvýšené výdavky na neho nie sú. Súd z týchto dôvodov aj v tomto bode schválil rodičovskú dohodu podpísanú rodičmi.

21. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v . Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 a z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. V článku 29 ods. 1 je upravené právo vychovať dieťa a viesť k posilňovaniu úcty dieťaťa k rodičom, v článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru uznávajú právo dieťaťa vzdialeného od jeho jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

22. V tomto prípade, rešpektujúc zhora uvedené judikatúrne a zákonné tézy, súd neupravil styk otca a maloletého. Súd v prvom rade vychádzal z vôle rodičov, ktorá bola prejavená na informatívnom stretnutí rodičov a podpísaná v tam formulovanej rodičovskej dohode. Súd nemohol doslovné znenie rodičmi navrhnutej dohody schváliť, nakoľko táto obsahovala klauzulu, že styk sa ponecháva na dohode rodičov, čo súd považuje za nevykonateľné ustanovenie. Pokiaľ ide však o zámer rodičov styk neupraviť, ten bol z ich dohody zrejmý a tento súd preniesol do výroku, ktorý sám formuloval. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z faktického stavu, kedy otec o syna nejaví nateraz skutočný záujem, stretáva sa s ním skôr na popud matky, aj to veľmi výnimočne, nebolo zistené, či má otec stabilné ubytovanie a zázemie. Matka sa na pojednávaní jasne vyjadrila, že nemá problém so stretávaním otca so synom, nebude im v styku brániť, preto súd pristúpil k neupraveniu styku striktnými časmi, ale ponechal styk otca s maloletým neupravený.

23. Nakoľko otcovi maloletého dieťaťa vznikol dlh na výživnom za obdobie od 27.3.2025, (teda od podania návrhu) do 31.10.2025 vo výške 743,55 eur (výživné predstavuje sumu 150 eur mesačne, alikvotná časť zvýšeného výživného za mesiac marec 2025 bola vo výške 43,55 eur, za mesiace apríl 2025 až október 2025 (7 mesiacov) mu vznikol nedoplatok á 150 eur, teda 1 050 eur, matke za čas od podania návrhu prispel na výživné 350 eur, t.j. 43,55 + 1 050 – 350 = 743,55 eur. Súd mu uložil povinnosť toto dlžné výživné zaplatiť v zmysle , podľa ktorého je možné uložiť povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky. Keďže dlžná suma (tzv. zročné výživné), je pomerne vysoká, súd rozhodol, že otec maloletého ju môže splácať v pravidelných splátkach po 150 eur, čo by jeho rozpočet nemalo neprimerane zaťažiť. Hoci sa rodičia v rodičovskej dohode zaviazali aj v tomto bode, teda v platení zročného výživného, od podpísania rodičovskej dohody sa situácia zmenila, nakoľko plynutím času sa zročné výživné navýšilo. Z toho dôvodu neschválil súd tento bod rodičovskej dohody uzavretej na informatívnom stretnutí rodičov, ale ju nahradil výrokom súdu, ktorý bol relevantný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia.

24. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka maloletého a kolízny opatrovník maloletého, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa () elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora ( ).