Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/184/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom AK Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO 36 864 455, proti povinnému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO 45 272 956 konajúci na území SR prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO 54 228 573, právne zast.: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom AK Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO 42 071 135 o vymoženie 1245,- eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 79/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslav Paller, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 79/25 podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslav Paller trovy exekúcie vo výške 61,50 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 112,04 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca oprávneného, spoločnosť Passerati, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO 52 309 304, sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.01.2025, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1245,- eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -104 zo dňa 25.10.2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -147 zo dňa 24.10.2023 a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -157 zo dňa 11.06.2024.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.02.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslav Paller vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 127EX 79/25

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 19.02.2025 podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie. Povinný vo svojom podaní uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného

poriadku, keďže pokiaľ ide o vymáhanú istinu po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, keď vo zvyšnej časti vymáhaného nároku – trov súdneho konania oprávneného existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie bližšie odôvodňuje nasledujúcimi skutočnosťami.

4. Vo vzťahu k vymáhanej istine pohľadávky vo výške 1245,- eur: Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.10.2021, sp. zn. bola výrokom I. žalovanému - spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 709 332 uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1245 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dňa 06.12.2021 bol rozsudok žalovanému doručený a tento si dňa 09.12.2021 riadne splnil svoju povinnosť uloženú mu predmetným rozsudkom. Sumu 1245 eur uhradil bankovým prevodom na účet oprávneného číslo IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 0022021, ktoré údaje uviedol sám oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako údaje pre zaplatenie žalovanej sumy/ vrátenie súdneho poplatku (časť A formulára). Povinný tak má za to, že keďže suma 1245,- eur bola uhradená bezprostredne už po vydaní exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.10.2021, sp. zn. ) a to subjektom, ktorý bol k tomuto plneniu rozhodnutím súdu zaviazaný, uvedená pohľadávka oprávneného zanikla jej riadnym splnením, a teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Na tomto základe potom povinný navrhuje exekučné konanie v súlade s § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v tejto časti zastaviť.

5. Vo vzťahu k vymáhanému príslušenstvu pohľadávky: Oprávnený si v exekučnom konaní proti ním označenému žalovanému uplatňuje aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky a to: - trovy súdneho konania oprávneného 533,96 eur, - trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 106,66 eur, - trovy oprávneného pri exekúcii 25 eur, - trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24.10.2023, č.k. -147 bola žalobcovi priznaná náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 533,69 eur, ktorú mal žalovaný - spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 709 332, povinnosť zaplatiť advokátovi žalobcu v lehote do 3 dní od doručenia uznesenia. Ako vyplýva z údajov obchodného registra, spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35709332 zanikla dňa 24.11.2022 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Generali Slovenská distribúcia, a. s., IČO: 54 067 197, Lamačská cesta 6257/3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves. V čase vydania predmetného uznesenia (24.10.2023) v ňom označený žalovaný ako právny subjekt už neexistoval. Otázna je preto aj samotná právoplatnosť a vykonateľnosť označeného rozhodnutia, keď aj pri doručovaní tohto rozhodnutia (neexistujúcemu subjektu) súd prvej inštancie túto podstatnú okolnosť prehliadol. Zároveň z verejne dostupných údajov obchodného registra vyplýva, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 19.12.2021 spoločnosť Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, uzatvorila s Generali Poisťovňa, a. s. Zmluvu o predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali poisťovňa, a. s. Generali Česká pojišťovna a. s. od 19.12.2021 vstúpila tak do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach vedených voči spoločnosti Generali poisťovňa, a. s., ktoré skutočnosti žalovaný zároveň do konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, sp. zn. aj oznámil osobitným podaním. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) proti inej osobe, než ako je označená v exekučnom titule (vykonávanom rozhodnutí) je splnenie týchto predpokladov po jeho vydaní: a/ prechod povinnosti zo zaviazaného subjektu na iný subjekt a b/ preukázanie prechodu povinnosti autoritatívnym rozhodnutím alebo listinu overenou štátnym orgánom alebo c/ prechod povinností vyplývajúcich priamo zo zákona individuálnym určeným predmetu sukcesie a účastníkov) (ZSP 2/2005). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom

konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom konaní) (Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 30.06.2014, sp. zn. ). Platná právna úprava nehovorí expressis verbis, že exekúciu možno zastaviť ex offo. Naopak, obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo. Môže tak urobiť, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného (Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 26.01.2023). V danej veci exekučným titulom pre vymoženie tejto časti pohľadávky (jej príslušenstva spočívajúceho v trovách prvoinštančného konania) voči označenému povinnému má byť uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24.10.2023, sp. zn. -147 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.06.2024, sp. zn. -157. Odhliadnuc od tej podstatnej okolnosti, že predmetné rozhodnutia zaväzujú k plneniu v čase ich vydania už neexistujúci subjekt je potrebné zdôrazniť, že zároveň ukladajú povinnosť inému subjektu ako povinnému. V zmysle vyššie uvedeného vykonať exekúciu proti povinnému, ktorým je iná osoba, ako tá, ktorá bola označená v exekučnom titule, by bolo možné len vtedy, ak k prechodu povinností zo zaviazaného subjektu na iný subjekt došlo po vydaní exekučného titulu. V danom prípade Zmluva o predaji podniku medzi spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s. a povinným bola uzavretá dňa 17.12.2021 s účinnosťou od 19.12.2021, t. j. v čase pred vydaním oboch citovaných rozhodnutí. Ak v súlade s rozhodovacou praxou súdov je potrebné zohľadniť okamih prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti, pričom vykonať exekúciu proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je možné len v prípade, že k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu, potom v danom prípade došlo k prevodu práv a povinností pôvodného žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy o predaji podniku dňa 19.12.2021, t. j. pred vydaním oboch exekučných titulov (24.10.2023 resp. 11.06.2024), na podklade ktorých je predmetná pohľadávka v danej časti vymáhaná. Označené exekučné tituly považuje povinný s poukazom na uvedené skutočnosti za materiálne nevymožiteľné a už vôbec voči označenému povinnému. Navyše zastáva názor, že uvedené skutočnosti zistiteľné z návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh mali byť vyhodnotené ešte pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a to tak, že súd mal konanie ex offo zastaviť už v tomto štádiu. V tejto súvislosti má povinný za to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie aj vo zvyšnej časti s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd zastavil exekúciu z dôvodov podľa § 61k ods. 1 písm. a/ a d/ Exekučného poriadku. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojom podaní oprávnený uviedol, že povinný v podanom návrhu navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť, a to v časti vymáhanej istiny s poukazom na o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a pokiaľ ide o trovy súdneho konania, navrhuje povinný zastaviť exekúciu v zmysle Exekučného poriadku, keďže podľa jeho názoru existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Čo sa týka vymáhanej istiny pohľadávky vo výške 1.245,- eur, dôvodom pre zastavenie exekúcie v tejto časti má byť skutočnosť, že pôvodne žalovaný si súdom uloženú povinnosť v zmysle rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.10.2021, sp. zn. , riadne splnil úhradou vymáhanej istiny na účet žalobcu v predmetnom konaní – spoločnosti Passerati, s. r. o. Oprávnený v nadväznosti na povinným uvedené skutočnosti potvrdzuje, že istina vo výške 1.245,- eur, skutočne bola zo strany pôvodne žalovaného uhradená a na účet pôvodne oprávneného bola pripísaná dňa 10.12.2021. V tomto smere došlo k opomenutiu tejto skutočnosti na strane pôvodne oprávneného a preto oprávnený konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je vo vzťahu k vymáhanej istine pohľadávky vo výške 1.245,- eur dôvodný. Vo vzťahu k vymáhanému príslušenstvu pohľadávky však považuje návrh oprávneného za dôvodný a opodstatnený, pričom povinným uvádzané skutočnosti o nevymožiteľnosti exekučného titulu

nie sú podľa názoru oprávneného skutočnosťami brániacimi vymáhateľnosti exekučného titulu, exekúcia je preto v časti vymáhaného príslušenstva vedená dôvodne. Povinný v návrhu poukazuje na to, že v uznesení zo dňa 24.10.2023, ktorým bola pôvodne oprávnenému priznaná náhrada trov konania vo výške 533,69 eur, bol ako žalovaný označený neexistujúci právny subjekt. Povinný okrem toho zdôrazňuje, že vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby resp. proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je možné iba vtedy, ak k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Keďže v danom prípade došlo k prevodu práv a povinností pôvodne žalovaného zmluvou o predaji podniku zo dňa 19.12.2021, stalo sa tak údajne pred vydaním oboch exekučných titulov (t.j. uznesenie zo dňa 24.10.2023 v spojení s uznesením zo dňa 11.06.2024), považuje povinný predmetné exekučné tituly za materiálne nevymožiteľné voči povinnému. S dôvodmi a exekučnou obranou povinného sa oprávnený nestotožňuje a považuje ich za účelovo produkované v snahe vyhnúť sa povinnosti uloženej označenými exekučnými titulmi. V tomto smere považuje za potrebné ozrejmiť okolnosti vydania a právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov. V konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš rozhodol súd rozsudkom zo dňa 25.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2021. Pôvodne žalovaný elektronickým podaním dňa 27.12.2021 oznámil súdu prevod všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach vedených voči Generali poisťovňa, a.s. na nástupnícku spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. Uvedené oznámenie bolo uskutočnené až po právoplatnosti označeného rozsudku vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že k prevodu práv a povinností došlo až potom, ako súd vo veci samej rozsudkom rozhodol, teda po právoplatnom skončení sporu, v konaní už nebolo možné z procesnoprávneho hľadiska rozhodnúť o zmene subjektu na strane žalovaného tak, ako to predpokladá ust. (ďalej len „“). Rozhodovanie o výške náhrady trov konania nie je samostatným konaním, nakoľko o tomto nároku súd rozhoduje rozsudkom vo veci samej. Rovnako i v danom prípade bol nárok na náhradu trov konania pôvodnému žalobcovi priznaný už rozsudkom zo dňa 25.10.2021, pričom uznesením zo dňa 24.10.2023 v spojení s uznesením zo dňa 11.06.2024 bola len vyčíslená konkrétna výška tohto nároku. S poukazom na uvedené nemožno dať za pravdu tvrdeniu povinného, že by označené uznesenia mali byť nevymožiteľné. Za daných okolností prešli na povinného ako na právneho nástupcu pôvodne žalovaného podľa predloženej zmluvy o predaji podniku ku dňu jej uzavretia všetky pohľadávky a záväzky pôvodne žalovaného, s poukazom na čo je spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. z tohto titulu povinným subjektom vo vzťahu k oprávnenému. Z ust. Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, exekúciu je možné navrhnúť a vykonať aj proti inému subjektu ako tomu, ktorý je v exekučnom titule označený ako povinný, ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. V danom prípade je takýmto exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25.10.2021. Uvedené skutočnosti v celom rozsahu vyplývajú z dokumentov, ktoré oprávnený predložil exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Nárok oprávneného na vymoženie príslušenstva pohľadávky je preto v celom rozsahu opodstatnený a vymožiteľný, pričom oprávnený postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne precizuje procesný postup pre daný prípad. Oprávnený má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu zastavenia exekúcie v časti vymoženia príslušenstva pohľadávky, vzhľadom k čomu v danom prípade nie je daná existencia skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle ust. Exekučného poriadku, preto je potrebné podaný návrh na zastavenie exekúcie v tejto časti považovať za nedôvodný. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatňuje aj nárok na náhradu trov exekučného konania. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie v časti istiny pohľadávky vo výške 1245,- eur a súčasne navrhuje, aby súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.

7. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 06.03.2025 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

12. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

13. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

19. umožňuje povinnému v rámci exekučného konania uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.

iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

20. Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

21. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 23.01.2025, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Zo zhodných tvrdení povinného a oprávneného má súd za preukázané, že povinný uskutočnil úhradu v prospech exekúciou vymáhaného dlhu formou bezhotovostnej transakcie vo výške 1245,- eur dňa 09.12.2021 a dňa 10.12.2021 boli finančné prostriedky pripísané na účet právneho predchodcu oprávneného. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný podporil listinnými dôkazmi dospel k záveru, že povinný pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom uhradil ešte pred začatím exekučného konania, tak ako mu to uložil exekučný titul. Právny predchodca oprávneného teda dňa 23.01.2025 podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne v časti nároku titulom istiny vo výške 1245,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k právnemu záveru, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

22. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namietal vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -147 zo dňa 24.10.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -157 zo dňa 11.06.2024, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania je ako žalovaný označená spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 709 332, ktorá v čase vydania exekučného titulu už neexistovala. Súd opätovne preskúmal exekučný titul v nadväznosti na tvrdenia oprávneného a dospel k právnemu záveru, že uvedená námietka povinného je dôvodná.

23. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia alebo iného rozhodnutia, resp. inej verejnej listiny v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

24. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. ).

25. Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul vykonateľný len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. apríla 1999, sp. zn. , R 4/2000).

26. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -147 zo dňa 24.10.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -157 zo dňa 11.06.2024 bola právnemu predchodcovi oprávneného priznaná voči žalovanému náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 533,69 eur. V predmetnom uznesení je naďalej ako žalovaný označená spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 709 332. Podľa výpisu z obchodného registra je nepochybné, že predmetná spoločnosť bola dňa 24.11.2022 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia. Bez ohľadu na to, že Zmluvou o predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali poisťovňa, a. s. čím Generali Česká pojišťovna a. s. od 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach vedených voči spoločnosti Generali poisťovňa, a. s., je nesporné, že v čase vydania predmetných uznesení (24.10.2023 a 11.06.2024) už spoločnosť, tam označená ako žalovaný, neexistovala a teda predmetné rozhodnutie bolo vydané voči non – subjektu. Oprávnený vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že nárok na náhradu trov voči pôvodnej spoločnosti vznikol už právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -104 zo dňa 25.10.2021, teda v čase keď pôvodná spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. ešte existovala s tým, že predmetný nárok následne v dôsledku Zmluvy o predaji podniku prebrala Generali Česká pojišťovna a. s. Túto argumentáciu v intenciách tohto exekučného konania nemožno považovať za relevantnú, nakoľko pre vedenie exekučného konania je podstatné, aby vykonávané rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom, čo v tomto prípade nie je, z dôvodu vydania vykonávaného rozhodnutia proti neexistujúcej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k právnemu záveru, že je naplnený dôvod v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto súd exekúciu zastavil.

27. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

28. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

34. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

39. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

40. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

41. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

42. V cit. ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, že ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, platí trovy súdneho exekútora oprávnený za predpokladu, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému alebo ide o dôvod, na základe ktorého súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená jednak z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie čiastočne nedôvodne z dôvodu úhrady časti vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania a jednak z dôvodu, že časť nároku bola vymáhaná na podklade nevykonateľného exekučného titulu. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie) ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, nakoľko to bol oprávnený, resp. jeho právny zástupca, ktorý mohol a mal vedieť, že povinný si povinnosť uloženú mu exekučným titulom splnil.

43. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené o náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle 199c a Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zaviazal oprávneného na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 61,50 eur titulom náhrady paušálnych výdavkov podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a to s prihliadnutím na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote a súd vyhodnotil návrh ako dôvodný v dôsledku čoho exekúciu zastavil.

44. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno

považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Súd sa vo svetle uvedeného zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania, t.j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že povinnému vznikol nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nakoľko bol úspešný v plnom rozsahu, keď exekučný súd prebiehajúcu exekúciu zastavil.

45. Povinný si v rámci návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na priznanie trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol v tomto konaní úspešný. Vzhľadom na to, vychádzajúc z predmetu exekučného konania (1245,- eur), aplikujúc ustanovenie xekučného poriadku v spojení s v spojení s Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia + podanie návrhu na zastavenie exekúcie) spolu vo výške 61,41 eur + 2x režijný paušál (za rok 2025) vo výške 14,84 eur + 23% DPH vo výške 20,95 eur. Vzhľadom na uvedené súd povinnému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 112,04 eur, ktoré predstavujú dôvodne vynaložené trovy v exekučnom konaní a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Nakoľko oprávnený v konaní úspešný nebol a súd exekúciu zastavil v celom rozsahu, oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.