Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-44C/106/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: Y.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. XXX/X, F., zastúpenej JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská 39, Bratislava proti žalovanej v 1. rade: Y.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R. XXXX/X, F., zastúpenej SLOV-LEGAL s. r. o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, žalovanému v 2. rade: C. V., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom I. XXXX/X, F., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXXX, druh stavby: záhradná chatka, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F. K., obec BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: Bratislava, obec: BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 09.10.2020, ktorej zmenu a pristúpenie žalovaného v 2. rade súd pripustil uznesením zo dňa 24.05.2024, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXXX, druh stavby: záhradná chatka, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F. K., obec BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F., obec: BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou záhradnej chaty o veľkosti 1 k celku s tým, že na LV č. XXXX je ako vlastník tejto záhradnej chaty uvedená žalovaná s titulom nadobudnutia oznámenie o určení súpisného čísla č.j. OS-XXX-X/XXXX/SUC zo dňa 10.7.2020, GP č. XX/XXXX, over.č. J A čím zároveň dôvodila aj naliehavý právny záujem na určení. Žalobkyňa uviedla, že záhradnú chatu postavil R. V., nar. XX.XX.XXXX spolu s manželkou X. V., nar. XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia zo dňa 17.03.1987 vydaného H. a správnym orgánom a správou Východnej dráhy v Bratislave, č. XXXX/XX-XX. Záhradná chata bola postavená na 16. diele pozemku parc. č. XXXX/X bližšie označovanom ako XXXX/ X-XX a s jej výstavbou súhlasili všetky príslušné orgány. Uviedla, že rozhodnutím Dráhového správneho orgánu - Správy Východnej dráhy v Bratislave o vydaní užívacieho povolenia zo dňa 23.05.1989, č. XXXX/XXXX-XX bolo povolené užívanie záhradnej chaty a rozhodnutím Obvodného národného výboru

Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania zo dňa 29.08.1989, č. I.-XXX-XXXX/XX-Da-XX bolo záhradnej chate pridelené evidenčné číslo XXXX/X. Do katastra nehnuteľností však záhradná chata nebola zapísaná, pričom aj napriek tomu mala za to, že je nehnuteľnosťou. Uviedla, že podľa projektovej dokumentácie R. H. je chata zabudovaná na upravený základový podklad, pričom sa vykonali zemné práce a jej základy tvorí betónové plato. Ďalej z tejto dokumentácie vyplývalo, že kvôli stuženiu a stabilite sa osadili na betónovú dosku oceľové profily U XXX mm zaliate betónom, na ktoré sa uložila samotná drevená konštrukcia chaty spojená s oceľovým "U" profilom. Na základe toho mala žalobkyňa za to, že uvedené riešenie je pevným spojením stavby so zemou podľa a Stavebného zákona. Zároveň žalobkyňa uviedla, že pri kúpe záhradnej chaty bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom sám znalec rozhodol o tom, že sa jedná o nehnuteľnosť. Žalobkyňa uviedla, že za stavbu spojenú so zemou pevným základom považoval záhradnú chatu aj Obvodný národný výbor Bratislava III, ktorý vo svojom Rozhodnutí o určení evidenčného čísla vydanom dňa 29.08.1989, pričom podľa žalobkyne skutočnosť, že chata je ukotvená a zapustená do betónovej platne vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej žalovanou. Žalobkyňa mala teda za to, že chata je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, k jej osadeniu bola potrebná úprava podkladu a okrem toho je aj pevne spojená so zemou a napojená na elektrickú sieť. Žalobkyňa uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1992 kúpili záhradnú chatu od R. V. a X. V. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa so svojím vtedajším manželom C. V., nar. XX.XX.XXXX. Keďže pozemok pod záhradnou chatou nebol predmetom predaja a ostal vo vlastníctve štátu, uzavrel C. V. dňa XX.XX.XXXX s Česko-Slovenskými štátnymi dráhami ako správcom pozemku zmluvu o dočasnom užívaní pozemkových plôch ČSD č. XXXX/XX, a to na dobu určitú do 08.09.1998. Žalobkyňa uviedla, že bolo irelevantné, že túto zmluvu podpísal len bývalý manžel žalobkyne, keďže záhradnú chatu užívali obaja, pričom nájomné bolo hradené z prostriedkov BSM, teda aj žalobkyňou. Žalobkyňa uviedla, že v roku 2001 sa rozviedla so svojím manželom C. V., pričom s ohľadom na ostala záhradná chata v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela C. V. s tým, že spoluvlastnícky podiel každého z nich je vo veľkosti 1, keďže pri vyporiadaní sa na túto záhradnú chatu zabudlo, a teda bývalý manžel žalobkyne nemôže disponovať žiadnym právnym titulom, na základe ktorého by sa dobromyseľne mohol považovať za výlučného vlastníka záhradnej chaty a túto vydržať. Počas manželstva bola k záhradnej chate zabezpečená okrem iného správa o revízii elektrického zariadenia zo dňa 26.11.1996 a dňa 27.11.1996 bola uzatvorená zmluva na úhradu dodávky elektrickej energie do záhradnej chaty so Západoslovenskou energetikou, a.s.. Koncom roka 2000 požiadala žalobkyňa Železnice Slovenskej republiky o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy k pozemku pod chatkou, k jej žiadosti sa však ŽSR nevyjadrili. Dňa 10.05.2002 uzavrela žalobkyňa so Západoslovenskou energetikou, a.s zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie do záhradnej chatky. Uviedla, že v roku 2016 bol pozemok s parc. č. XXXX/1 (ktorého súčasťou bola aj záhrada pod chatkou označovaná ako XXXX/X-XX) rozdelený geometrickým plánom č. XX/XXXX na jednotlivé parcely, pričom pozemku pod záhradnou chatou pôvodne označovanom ako XXXX/X-XX bolo priradené parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, zápis na LV č. XXXX pre k. ú. U., obec: BA - m. č. U., okres: F. K.. Dňa 28.04.2020 žalobkyňa opäť podala ŽSR žiadosť o obnovu-predĺženie zmluvy o nájme pozemku zo dňa 21.04.2020 ohľadom prenajatia pozemku pod chatkou, ku ktorej doplnila žiadosť o odstránenie nepriaznivého stavu, umožnenie užívania nehnuteľnosti zo dňa 06.08.2020 a doplnenie k žiadosti o odstránenie nepriaznivého stavu - k žiadosti o umožnenie užívania nehnuteľnosti zo dňa 12.08.2020. Uviedla, že dňa 20.05.2020 prebehlo stretnutie s predstaviteľmi ŽSR, na ktorom bola žalobkyňa oboznámená s tým, že ŽSR ohľadom predmetného pozemku pod záhradnou chatou už uzavreli nájomnú zmluvu s treťou osobou - žalovanou a to len na základe vyhlásenia žalovanej, že je vlastníkom chaty, čo si však ŽSR neoverili. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná je priateľkou jej bývalého manžela. Žalovaná zároveň uzavrela so ŽSR dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXX - 8 - XXXX - H., kde vyhlasuje že bez právneho dôvodu užívala pozemok pod chatkou s parc. č. XXXX/ XX v dobe od 01.04.2015 do 31.03.2017 a zaviazala sa zaplatiť ŽSR za túto dobu sumu vo výške 624,- EUR. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná podala žiadosť na Mestskú časť Bratislava - Vajnory o určenie súpisného čísla k záhradnej chate. Mestská časť Bratislava - Vajnory určila záhradnej chate súpisné číslo. Žalovaná následne podala návrh na zápis záhradnej chaty do katastra nehnuteľností, na základe ktorého bola záhradná chata zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. U. a ako jej vlastník bola zapísaná žalovaná s vyššie uvedeným titulom nadobudnutia oznámenie o určení súpisného čísla č.j. OS-XXX-X/XXXX/SUC zo dňa 10.7.2020, GP č. 12/2020, over.č. J Z-XXXX/XX. Žalobkyňa uviedla, že takisto podala na Mestskú časť Bratislava - Vajnory Žiadosť o určenie súpisného a orientačného čísla zo dňa 18.08.2020 a zároveň Mestskú časť Bratislava - Vajnory oboznámila s tým, že žalovaná nie je vlastníčkou chatky a súpisné číslo jej bolo udelené neoprávnene. Mestská časť Bratislava - Vajnory

sa však k uvedeným podaniam do dnešného dňa nevyjadrila a nevybavila ani žiadosť žalobkyne o určenie súpisného čísla k záhradnej chate. Žalobkyňa mala za to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými, predmetom ktorej bol prevod záhradnej chatky zo žalovaného v 2. rade na žalovanú v 1. rade, bola neplatná pre nedodržanie písomnej formy. Žalobkyňa uviedla, že dňa 26.05.2020 poslala žalobkyni list, v ktorom ju upozornila na to, že nie je vlastníkom záhradnej chaty, že uviedla do omylu ŽSR a požiadala ju o nápravu a zároveň navrhla osobné stretnutie za účelom mimosúdneho vysporiadania. Ďalej jej žalobkyňa zaslala predžalobnú výzvu/návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohody o urovnaní zo dňa 02.09.2020, pričom žalovaná sa k ničomu nevyjadrila. Zároveň žalobkyňa zaslala bývalému manželovi dňa žiadosť o sprístupnenie a umožnenie užívania majetku v mojom vlastníctve, keďže na záhradnej chate vymenil zámok bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Bývalý manžel žalobkyne však v liste zo dňa 27.04.2020 uviedol, že nemá prenajatý žiaden pozemok a žiadal predložiť kúpnu zmluvu k záhradnej chate zo 12.09.1992. Následne žalobkyňa opakovane žiadala o odovzdanie kľúčov od záhradnej chaty, na čo však bývalý manžel žalobkyne už nereagoval. Žalobkyňa uviedla, že jej bývalý manžel po rozvode robil všetko preto, aby jej znemožnil užívanie záhradnej chaty, pravidelne menil na chate a bráne zámok a kľúče odmietal vydať. Uviedla, že akákoľvek komunikácia s ním bola pre jeho závislosť na alkohole a iných omamných látkach obťažná. Pri osobných stretnutiach bol zjavne pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a žalobkyni sa vyhrážal. Neskôr dokonca umožnil nasťahovať sa do chaty bezdomovcovi, ktorého žalobkyňa niekoľkokrát z chaty vysťahovala, kedy zároveň vymenila zámky žalobkyňa. Potom, čo ju však bezdomovec napadol, vec musela riešiť aj s políciou, ktorá jej odporučila spor riešiť súdnou cestou, čo si však žalobkyňa v tej dobe z finančných dôvodov nemohla dovoliť, keďže sa starala sama o dospievajúceho syna, na ktorého R. V. neplatil výživné. Uviedla, že agresívne správanie sa jej bývalého manžela voči žalobkyni sa stupňovalo, kvôli čomu žalobkyňa zrušila zmluvu so ZSE na odber elektriny a v roku 2009 dokonca na neho musela podať trestné oznámenie. Žalobkyňa uviedla, že nájomná zmluva s jej bývalým manželom skončila v roku 1998, pričom po rozvode požiadala práve žalobkyňa ŽSR v roku 2000 o uzavretie novej nájomnej zmluvy. Jej bývalý manžel nemal preto žiadne náklady týkajúce sa platenia nájomného. Žalobkyňa uviedla, že ŽSR počas „preparcelovania“ pozemkov v danej lokalite v roku 2015 zistili neoprávnené užívanie pozemku pod chatkou bez uzavretej nájomnej zmluvy, a preto podľa nej nebolo pravdou, že jej bývalý manžel nemal záujem o ďalšie užívanie chaty a pozemkov a že by chcel pozemok ŽSR vrátiť, ale že mal financie na doplatenie dlhu za neoprávnené užívanie pozemku. Zrejme preto sa dohodol so žalovanou, ktorá dlh vysporiadala za neho. Žalobkyňa zároveň dodala, že žalovaná neuzatvorila žiadnu relevantnú zmluvu, na základe ktorej by mohla chatu od bývalého manžela žalobkyne nadobudnúť. Ďalej uviedla, že ŽSR žalobkyni listom zo dňa 08.10.2020 potvrdili, že v prípade súdneho určenia, že vlastníkom chaty je žalobkyňa a nie žalovaná, bude nájomná zmluva so žalovanou ukončená a nová nájomná zmluva bude uzavretá so žalobkyňou. Žalobkyňa považovala za mylné tvrdenie žalovanej, že znalecký posudok vychádza výlučne zo skutkového, technického a právneho stavu záhradnej chatky existujúceho začiatkom roku 2025. Hoci ohliadka záhradnej chatky bola vykonaná až začiatkom roku 2025, znalec však pri vyhotovovaní znaleckého posudku nevychádzal len z obhliadky záhradnej chatky z roku 2025, ale vychádzal aj z vypracovanej projektovej dokumentácie z roku 1987, na základe ktorej bola záhradná chatka postavená, ako aj z ďalších podkladov, ktoré sú prílohou znaleckého posudku. Žalobkyňa mala za to, že zo znaleckého posudku vyplývalo, že stavba záhradnej chatky má rovnaké pevné spojenie so zemou podľa projektovej dokumentácie z roku 1987 ako aj v súčasnosti podľa obhliadky v roku 2025. Zo znaleckého posudku nevyplývalo, že by od vybudovania záhradnej chatky až do jej obhliadky v roku 2025 došlo k akejkoľvek zmene pevného spojenia stavby záhradnej chatky so zemou. Podľa názoru žalobkyne bol bez právneho významu stav schátrania záhradnej chatky v čase keď ju začala žalovaná v 1. rade užívať. Fotodokumentácia predložená žalovanou v 1. rade nepreukazuje tvrdenie žalovanej v 1. rade, že záhradná chatka by bola v rozhodnej dobe hnuteľnou vecou. Rovnako z doložených fotografií nebolo zrejmé v akom období boli tieto fotografie vyhotovené. Žalobkyňa zdôraznila, že právna povaha nehnuteľnosti sa neurčuje jej technickým stavom, ale podľa konštrukčného spojenia stavby so zemou. Zároveň právny poriadok Slovenskej republiky nepozná transformáciu veci z nehnuteľnosti na vec hnuteľnú na základe jej schátrania. Mala za to, že žalovanou v 1. rade popísané rekonštrukčné práce sú len drobného charakteru a nemali podstatný vplyv na zmenu charakteru stavby záhradnej chatky. Tie navyše nepreukázala. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná v 1. rade sama priznala, že v čase keď začala záhradnú chatku užívať, táto bola v krajoch uchytená kotevnými platňami. Podľa názoru žalobkyne bolo pre správne pochopenie záverov znaleckého posudku potrebné striktne rozlišovať medzi betónovým základom stavby - podkladným betónom a betónovou podlahou miestnosti - cementovým poterom. Betónový základ stavby slúži na prenesenie zaťaženia stavby do podložia a trvalo spája stavbu so zemou, čo je základným kritériom

nehnuteľnosti. Betónová podlaha slúži len ako pochôdzna plocha v interiéri, alebo estetická alebo hygienická úprava. Uviedla, že pevné spojenie stavby záhradnej chatky so zemou bolo opísané v odpovedi na otázku č. 3 ako aj č. 5 v znaleckom posudku a to tak, že záhradná chatka je spojená s podkladným betónom kotevnými pásovými platňami spojených s profilmi U200, pričom tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne. V odpovedi na 3. otázku súdny znalec uviedol, že pôvodná stavba záhradnej chatky mala stavebno-technické vyhotovenie unimobunky, ktorá bola položená na podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami privarenými k oceľovému rámu a zaliatymi betónom podkladného betónu. Následne v odpovedi č. 5 uviedol, že záhradná chatka je spojená s podkladným betónom prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G., tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že pevné spojenie stavby záhradnej chatky so zemou nemohlo vzniknúť na základe žalovanou v 1. rade popísaných rekonštrukčných úkonov a ani na základe rekonštrukcie podlahy vo vnútri záhradnej chatky, t.j. na základe obnoveného cementového poteru. Poukázala na odpoveď na otázku č. 11, podľa ktorej už z projektovej dokumentácie k záhradnej chatke projektanta R. H. z roku XXXX a výkresov rezu A-A a B-B vyplýva, že betónová podlaha vo vnútri chatky, zaliata do nosných oceľových profilov G bola vyhotovená už pri stavbe záhradnej chatky podľa projektu. Teda nebolo podľa nej pravdivé tvrdenie žalovanej v 1. rade, že betónová podlaha vo vnútri záhradnej chatky nebola a túto dala vyhotoviť až žalovaná v 1. rade. Žalobkyňa zdôraznila, že pevné spojenie záhradnej chaty zo zemou nebolo vytvorené vyliatím betónovej podlahy - cementového poteru vo vnútri záhradnej chatky, ale bolo vytvorené prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G pričom tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne, teda v základoch a nie v podlahe - cementovom potere. Skutočnosť, že pevné spojenie stavby záhradnej chatky so zemou je tvrdené prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G., pričom tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne vyplýva aj z odpovede znalca na otázku č. 7 a č. 9 v znaleckom posudku kde sa uvádza, že valcované G profily sú v dolnej časti stavby chatky zakotvené do podkladného betónu, teda logicky nie sú demontovateľné. Záhradná chatka je vyhotovená ako drevená rámová konštrukcia spojená na oceľových valcovaných nosníkoch G Na valcovaných oceľových nosníkoch sú zvarom pripevnené kotevné platne zabetónované do podkladného betónu, čím je stavba pevne spojená s podkladom a nie je možné ju oddeliť. Žalovaná v 1. rade v rámci rekonštrukcie nevybudovala ani podkladný betón a neuskutočňovala ani kotvenie stavby chatky do podkladného betónu kotevnými pásovými platňami. Žalobkyňa poukázala na to, že zo žiadneho žalovanou v 1. rade predloženého dôkazu nevyplývalo, že v čase keď začala žalovaná v 1. rade záhradnú chatku užívať, by bolo porušené ukotvenie záhradnej chatky do podkladného betónu prostredníctvom kotevných pásových platní zaliatych betónom podkladného betónu a privarených k oceľovému rámu, resp. že toto by bolo nefunkčné v čase kedy začala chatku užívať. Žalobkyňa zdôraznila, že objekt záhradnej chatky bol zároveň Rozhodnutím odboru výstavby a územného plánovania G. F. K., č. I.- XXX-XXXX/XX-Da-XX zo dňa 29.08.1989 určený evidenčným číslom XXXX/X, a to podľa ustanovenia vyhlášky podľa ktorého všetky budovy a objekt, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie a nie sú označené súpisným číslom musia mať evidenčné číslo. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že aj keď bol vlastník stavby v uvedených dokumentoch zaviazaný povinnosťou po ukončení nájomného vzťahu k pozemku odstrániť svoju stavbu z tohto pozemku, ešte neznamená, že takáto stavba by bola automaticky- hnuteľnou vecou.

3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: projektovú dokumentáciu a technickú správu k chate, plán so súhlasnými vyjadrenia k záhradnej chate, rozhodnutie o povolení stavby zo dňa 17.03.1987, rozhodnutie o povolení užívania stavby zo dňa 23.05.1989, rozhodnutie o určení evidenčného čísla zo dňa 29.08.1989, znalecký posudok zo dňa 20.08.1992, zmluvu o dočasnom užívaní pozemkových plôch zo dňa 09.09.1992, kúpnu zmluvu zo dňa 12.09.1992, správu o revízii elektrického zariadenia zo dňa 27.11.1996, zmluvu o dodávke elektrickej energie zo dňa 27.11.1996, potvrdenia o zaplatení, žiadosť o prenájom zo dňa 11.12.2000, zmluvu o dodávke elektrickej energie zo dňa 10.05.2002, dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 16.04.2004, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 30.12.2009, žiadosť žalobkyne zo dňa 04.10.2010, novinový článok zo dňa 14.12.2011, geometrický plán zo dňa 12.12.2016, dohodu o uznaní dlhu medzi ZŠR a žalovanou zo dňa 03.04.2017, oznámenie o určení súpisného čísla zo dňa 21.01.2019, výpis z LV č. XXXX, list žalobkyne bývalému manželovi zo dňa 20.04.2020, žiadosť o obnovu-predĺženie zmluvy o nájme zo dňa 21.04.2020, list bývalého žalovaného v 2. rade zo dňa 27.04.2020, geometrický plán zo dňa 30.04.2020, list žalobkyne bývalému manželovi zo dňa 22.05.2020, list žalobkyne žalovanej zo dňa 26.05.2020, list žalobkyne ŽSR zo dňa 06.08.2020, list žalobkyne ŽSR zo dňa 12.08.2020, odpoveď ŽSR žalobkyne zo dňa 08.10.2020, list žalobkyne MČBA - U. zo dňa 17.08.2020, žiadosť žalobkyne o

určenie súpisného čísla zo dňa 18.08.2020, list žalobkyne Y. - U. zo dňa 19.08.2020, list žalobkyne L.

- U., predžalobná výzva zo dňa 02.09.2020 spolu s emilom, výzvu na odstránenie nedostatkov zo dňa 11.12.2020, ako aj zabezpečiť administratívne spisy od Železníc Slovenskej republiky, Mestskej časti Bratislava - U. a Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či je záhradná chatka hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou, ako aj výsluch svedka R. V..

II.

4. Žalovaná v 1. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedla, že dňa 09.09.1992 uzatvoril bývalý manžel žalobkyne (žalovaný v 2. rade) v právnom postavení nájomcu s Česko-Slovenskými štátnymi dráhami - predchodcom Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501 v právnom postavení prenajímateľa zmluvu o dočasnom užívaní pozemkových plôch ČSD č. j. XXXX/XX, predmetom ktorej bol okrem iného aj nájom pozemku, na ktorom sa nachádza Záhradná chata - parcela č. XXXX/XX, pre osobnú potrebu bývalého manžela žalobkyne. Žalovaná v 1. rade uviedla, že nájomca bol v zmysle článku VI. pôvodnej nájomnej zmluvy povinný pozemok vypratať a vrátiť ŽSR, a to pre prípad ukončenia zmluvy alebo ak by pozemok ŽSR potrebovala pre prevádzkové účely. V zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX-XX bolo užívanie stavby povolené len do 31.12.1995. V zmysle bodu 8. stavebného rozhodnutia Dráhového správneho orgánu zo dňa 17.3.1987 bola stavba povolená len ako dočasná do roku 31.12.1995 s tým, že po tomto termíne prevedie stavebník na základe povolenia DSO odstránenie stavby na vlastné náklady. Žalovaná v 1. rade uviedla, že parcela XXXX/XX sa nachádzala vo vlastníctve Česko-Slovenskej republiky (následne už len vo vlastníctve Slovenskej republiky), pričom správu daného majetku vykonávali a aj stále vykonávajú ŽSR. Žalovaná v 1. rade uviedla, že na parcele XXXX/XX sa nachádzala a stále nachádza záhradná chata (unimobunka obitá drevom), ktorú však v zmysle platných právnych predpisov podľa žalovanej v 1. rade nie je možné chápať za nehnuteľnú vec, keďže táto nebola a ani nie je spojená so zemou pevným základom, ale ide len o dočasnú stavbu - hnuteľnú vec položenú na danej parcele, ktorú je možné a aj potrebné v prípade ukončenia nájomného vzťahu zo ŽSR kedykoľvek z parcely XXXX/XX odstrániť. Žalovaná v 1. rade mala teda za to, že záhradná chata je hnuteľná vec a preto žiadala, aby súd túto otázku posúdil ako predbežnú. Žalovaná v 1. rade uviedla, že stavebné povolenie, ako aj kolaudačné povolenie sa vyžaduje pri stavbách akéhokoľvek druhu, teda pre stavby, ktoré sú v konečnom dôsledku hnuteľnými vecami a teda takéto povolenia nepreukazujú, že sa jedná o nehnuteľnosť, pričom poukázala na § 55 Stavebného zákona. Žalovaná v 1. rade taktiež odmietala argument, že ak sa pod záhradnou chatou nachádza spevnená plocha, ide o nehnuteľnosť. Uviedla, že záhradná chata má stavebnotechnické vyhotovenie tzv. unimobunky - montovanej prenosnej bunky, ktorá je obložená drevom a jednoducho len položená na vopred vytvorený spevnený podklad. Uvedené podľa žalovanej v 1. rade vyplýva aj z technickej správy k chate spracovanej R. H., ako aj z fotodokumentácie, podľa ktorej bolo evidentné, že záhradná chata je len položená na spevnenú plochu a kedykoľvek oddeliteľná, medzi chatou a podložkou sú niekoľko centimetrové medzery, chýbajú akékoľvek spojivá a teda netvorí s ňou jednotný kompaktný celok. Uviedla, že odstránenie chaty sa podľa nájomnej zmluvy aj predpokladá. Uviedla, že spevnený základ netvorí spolu s chatou tzv. základnú priestorovú konštrukciu, teda nie je s ňou spojený priestorovými konštrukčnými prvkami, čo sú napr. železobetónové konštrukcie medzi základmi a stavbou rodinných domov, kedy sú steny neoddeliteľne spojené so základmi a tvoria jeden celok a vtedy ide o nehnuteľnosť z právneho aj stavebného hľadiska. Žalovaná v 1. rade uviedla, že spojenie stavby so zemou pevným základom možno charakterizovať tak, že vec nesmie byť oddeliteľná bez toho, aby došlo k jej poškodeniu, pričom zo stavebného hľadiska je pevný základ stavby základnou priestorovou konštrukciou. Žalovaná v 1. rade uviedla, že ak by aj G. profily boli spojené s betónovou plochou, toto by nestačilo, aby chatka bola považovaná za nehnuteľnosť, keďže by bola ľahko oddeliteľná z dôvodu, že nebola vytvorená základná priestorová konštrukcia. Žalovaná v 1. rade odmietala tvrdenie, že by záhradná chata mala byť nehnuteľnosťou len preto, že tak bola označená v znaleckom posudku č. XX/ XX, resp. že znalecký posudok spracoval súdny znalec z odboru odhady nehnuteľností. Odmietla aj to, že ide o nehnuteľnosť len preto, že to vyplýva z rozhodnutia o určení evidenčného čísla, keďže podľa nej ide len o názor úradu. Žalovaná v 1. rade uviedla, že po ukončení doby nájmu v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy, bývalý manžel žalobkyne parcelu XXXX/XX spolu so záhradnou chatou naďalej užíval až do roku 2017, pričom žalobkyňa o danú parcelu XXXX/XX a záhradnú chatu neprejavovala celých 16 rokov žiaden záujem, nepodieľala sa na jej údržbe a ani na platení nájomného a elektriny a ani ju nenavštevovala. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobkyňa nemala ani od bránky pozemku kde sa záhradná chata nachádza a ani od záhradnej chaty kľúče, a teda tam nemala ani dôvod chodiť. Tieto kľúče ani nepožadovala od bývalého manžela za celé obdobie, keďže si bola vedomá, že po rozvode má

pripadnúť záhradná chatka jemu, pretože aj pôvodná nájomná zmluva bola písaná na neho. Užívania chaty bývalým manželom žalobkyne žalovaná v 1. rade odvodil od čestného vyhlásenia z roku 2005, kde prenechal počas jeho dovolenky užívanie chaty p. U. a ďalej aj od dokladov k úhrade el. energie z rokov 2006 až 2009, podľa ktorých bola elektrina v tom čase písaná na bývalého manžela žalobkyne, a preto nemohla byť takáto zmluva zrušená žalobkyni v roku 2009. Žalovaná v 1. rade uviedla, že vzhľadom na to, že pozemky, na ktorých bola a je záhradná chatka položená a priľahlý pozemok boli len v nájme bývalého manžela a žalobkyňa v rámci dohody o vysporiadaní BSM vyhlásila, že nemá voči nemu žiadne ďalšie nároky, mal bývalý manžel za to, že záhradná chata je ďalej v jeho vlastníctve. Uviedla, že ako hnuteľnú vec mal nadobudnúť chatu do svojho vlastníctva, pretože ju po rozvode užíval sám pre svoju potrebu viac ako 15 rokov a ak by ju takto nenadobudol, tak ju potom podľa vydržal. Žalovaná v 1. rade uviedla, že v nasledujúcich rokoch (po zániku manželstva) bývalý manžel žalobkyne hradil aj všetky záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním záhradnej chaty, napr. pohľadávku za odber elektrickej energie vo výške 597,10 EUR za neoprávnený odber uhradil v máji 2011 a ďalej platil aj ďalšie náklady. Nakoľko záhradnú chatu užíval samostatne viac ako 16 rokov, žalovaná v 1. rade má za to, že túto aj vydržal do svojho vlastníctva. Žalovaná v 1. rade nepoprela že nežije s bývalým manželom žalobkyne v jednej domácnosti a zároveň uviedla, že od roku 2017 bývalý manžel žalobkyne nemal záujem ďalej užívať parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX spolu so záhradnou chatou, ktorá bola schátraná a pred rozpadnutím, rozhodol sa predmetné pozemky vrátiť ŽSR. Záhradnú chatu ako dočasnú stavbu, by musel pri skončení nájmu daných pozemkov v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy a užívacích rozhodnutí odstrániť, s čím by mu vznikli ďalšie dodatočné náklady. Žalovaná v 1. rade uviedla, že o nájom parcely č. XXXX/57 a č. XXXX/XX prejavila záujem, na základe čoho sa obrátila v tejto veci na ŽSR. Zo strany ŽSR bolo žalovanej v 1. rade oznámené, že na parcele XXXX/ XX sa nachádza aj dočasná stavba - záhradná chata, ktorá je však vo veľmi zlom stave, a táto je vo vlastníctve bývalého manžela žalobkyne, pričom k danej parcele XXXX/XX a č. XXXX/XX eviduje ŽSR niekoľko ročné dlžné nájomné. Žalovaný v 2. rade sa rozhodol záhradnú chatku previesť do vlastníctva žalovanej v 1. rade na základe ústnej kúpnej zmluvy pod podmienkou zaplatenia dlžného nájomného, keďže aj tak by musel danú chatku na svoje náklady odstrániť a dlžné nájomné uhradiť. Žalovaná v 1. rade uviedla, že na základe ústnej kúpnej zmluvy odkúpila záhradnú chatu vo februári 2017 (28.02.2017) a so ŽSR sa dohodla taktiež 28.2.2017 na úhrade nájomného za dva (2) roky spätne (v dvoch splátkach), na základe čoho bývalý žalovaný v 2. rade prenechal záhradnú chatu žalovanej v 1. rade. Odplatou za prevod vlastníctva záhradnej chaty bola úhrada dlžného nájomného za bývalého manžela žalobkyne na základe dohody o uznaní dlhu. Následne žalovaná v 1. rade uzatvorila v právnom postavení nájomcu so ŽSR v právnom postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-8- XXXX-NZP, na základe ktorej žalovaná v 1. rade v súčasnej dobe parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX spolu so záhradnou chatou užíva od 28.02.2017. Žalovaná v 1. rade uviedla, že záhradnú chatu prevzala do svojej držby hneď vo februári roku 2017, parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX postupne vyčistila od zarastenej buriny, oplotila a začala pracovať aj na rekonštrukcií záhradnej chaty - vymenila rozbité a nefunkčné okno, nefunkčné dvere, zdvihla strechu, vykonala aj vnútornú rekonštrukciu, ktorá spočívala v odstránení plesní zo stien a podlahy, odstránila staré plesnivé a prehnité obloženie, ktoré nahradila novým - tatranským profilom, steny vytapetovala a na podlahu, ktorá bola deravá položila dlažbu. Okrem iného žalovaná v 1. rade celú záhradnú chatu kompletne vydezinfikovala. Následne žalovaná v 1. rade zabezpečila do záhradnej chaty aj prívod elektrickej energie cez ZSE, keďže celé elektrické vedenie od prívodnej skrinky pred bránou až do záhradnej chatky bolo nefunkčné a vytrhané. Žalovaná v 1. rade uviedla, že všetky náklady na vnútornú, ako aj vonkajšiu rekonštrukciu záhradnej chaty hradila ona, vrátane nákladov na celú projektovú dokumentáciu. Následne bola žalovaná v 1. rade upozornená susedom, že boli menené súpisné čísla a aby ako nová nájomníčka parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX toto vyriešila s Obecným úradom mestskej časti Vajnory. Na základe uvedeného požiadala o vydanie nového súpisného čísla na záhradnú chatu a príslušný obecný úrad vydal žalovanej v 1. rade nové súpisné číslo záhradnej chaty. Žalovaná v 1. rade uviedla, že už 28.02.2017 sa dobromyseľne považovala za vlastníka záhradnej chaty, nakoľko v danej nájomnej zmluve v jej bode 2.1. vyhlásila, že je jej vlastníkom. Záhradnú chatu potom nerušene užívala až do doručenia výzvy žalobkyne zo dňa 20.4.2020. Žalovaná uviedla, že je jedinou nájomníčkou pozemkov, parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX za ktoré platí ročné nájomné ŽSR v sume 616,80 EUR. Uviedla, že žalobkyňa ju vyzvala na vrátenie záhradnej chatky až v apríli 2020. Žalovaná mala za to, že žalovaný v 2. rade bol jediný vlastník danej záhradnej chaty a platne ju na ňu previedol. Žalovaná v 1. rade záhradnú chatu nerušene a dobromyseľne užívala viac ako 3 roky, a preto mala za to, že ak by aj prevod vlastníctva z bývalého vlastníka žalobkyne na ňu bol neplatný, tak záhradnú chatu vydržala v zmysle . Žalovaná v 1. rade namietala, že znalecký posudok chybne vo svojich záveroch vychádza zo skutkového, technického a právneho stavu

záhradnej chatky existujúceho začiatkom roku 2025, keď znalec vykonal jej obhliadku (03.03.2025), pričom rozhodujúci bol stav z obdobia po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného v 2. rade, t.j. od 02.02.2001 do 02.02.2004. Žalovaná v 1. rade mala za to, že skutkový, technický a právny stav záhradnej chatky v čase vykonania obhliadky bol rozdielny ako jej stav v rozhodnom období, keďže na nej po jej kúpe vykonala rozsiahlu rekonštrukciu. Uviedla, že K.. E. I. sa podrobne oboznámil s technickým a skutkovým stavom záhradnej chatky cca v mesiaci marec-apríl 2017, a poradil žalovanej v 1. rade ako záhradnú chatku rekonštruovať. V danom čase bola záhradná chatka len voľne položená na upravený základový podklad, išlo o montovanú univerzálnu mobilnú bunku, ktorá bola v zásade položená na upravený základový podklad. Medzi rozpadávajúcou sa podlahou držiacou oceľovými spojovacími nosníkmi a rozpadávajúcim sa betónovým podkladom (poškvarovaným) bol priestor cca 5 - 10 cm vzduchu a dala sa pod priečny oceľový nosník v niektorých miestach dať aj celá ruka. Záhradná chatka bola teda na poškvárovaný betónový podklad položená len obvodovou oceľovou konštrukciou, ktorá bola chabo uchytená v krajoch rozpadávajúcimi sa navarenými zhrdzavenými uholníkmi (kotviacimi platňami). Uviedla, že prívod elektriny bol nefunkčný, rozvodová skrinka (rozvádzač) bola vo vnútri chatky a bola nefunkčná, skrinka elektromeru bola mimo chatky zničená. Konštatovala, že jeden stĺp podopierajúci strechu pred vchodom do chatky bol voľne položený pred chatkou, druhý stĺp nebol dostatočne uchytený. Záhradná chatka mala v tom čase charakter rozpadávajúcej sa univerzálnej mobilnej bunky, ktorá sa dala veľmi ľahko premiestniť (naložiť na nákladné auto žeriavom a odviesť). Spojovacie oceľové nosníky neboli vnútri chaty v danom čase zabetónované, betónová podlaha v tom čase ešte nebola. Žalovaná v 1. rade uviedla, že po konzultácii s Ing. I. v rokoch XXXX až 2020 uskutočnila nasledovné stavebné úpravy, a to vytvorila novú podlahu záhradnej chatky tak, že medzi nosníky G. oceľového nosného rámu vysypala štrk a následne vyliala betón, čím záhradnú chatku aj ukotvila k rozpadávajúcemu sa betónovému podkladu, oba stĺpy podopierajúce chatku vymenila za nové a oba stĺpy uchytila novými spojkami; novo zaviedla do záhradnej chatky el. vedenie, vymenila celú elektroinštaláciu v Záhradnej chatke vrátane novej rozvodovej skrine, ktorú umiestnila vo vnútri objektu, kúpila nové okno, vchodové dvere, dala v chatke novú podlahu a vnútorný obklad a vymenila odpadové ríny. Mala za to, že záhradná chatka teda v rozhodnom období nemala najmä medzi nosníkmi G oceľového nosného rámu vyliaty betón, na základe čoho nebola týmto betónom ukotvená k rozpadávajúcemu sa betónovému podkladu. Žalovaná v 1. rade namietala záver znalca, že stavbu chatky nie je možné premiestniť, čo podľa nej je možné aj v súčasnosti. Taktiež namietala aj to, že záhradná chata je pevne spojená so zemou.

5. Žalovaná na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: technickú správu, fotografie záhradnej chaty, dohodu o vyporiadaní BSM, výpočet a vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 29.04.2011 vrátane protokolu o zistení neoprávneného odberu, dohoda o uznaní dlhu zo dňa 03.04.2017, nájomnú zmluvu zo dňa 08.03.2017 v znení dodatku č. 1, čestné prehlásenia bývalého manžela žalobkyne zo dňa 07.06.2005, faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, poštové peňažné preukazy zo dňa 03.01.2007 a fotodokumentáciu, ako aj výsluch strán sporu a svedkov K.. E. I. a súdneho znalca.

6. Žalovaný v 2. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol, že nesúhlasí s tým, že by mala byť žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, pretože záhradnú chatku užíval len on, rovnako tak platil za elektrinu a prenájom pozemku. Poznamenal, že v roku 2000 bola záhradná chatka obyčajná rozbitá unimobunka, o ktorú nikto nemal záujem.

7. Žalovaný v 2. rade na preukázanie skutkových tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

III.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých následne (vrátane nesporných skutkových tvrdení) vychádzal pri zistení nižšie uvedeného skutkového stavu veci rozhodného pre právne posúdenie.

9. Dráhový správny orgán Správa Východnej dráhy v Bratislave (ďalej už len ako „príslušný správny orgán”) po dohode s Krajskou správou Vojenskej dopravy v Bratislave vydal stavebníkovi R. V. stavebné povolenie pre stavbu záhradnej drevenej chatky (ďalej už len „záhradná chatka“) a oplotenia na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve ČSD s tým, že záhradná chatka - stavba bola povolená ako dočasná do 31.12.1995. Po uplynutí tohto termínu bol stavebník povinný odstrániť stavbu na vlastné náklady a terén pozemku uviesť do pôvodného stavu.

10. Príslušný správny orgán vydal dňa 23.05.1989 v prospech stavebníka aj užívacie povolenie k predmetnej stavbe, ktoré platilo do 31.12.1995 s tým, že následne mohol stavebník požiadať o jeho predĺženie jeho platnosti. V rozhodnutí zároveň správny orgán konštatoval, že stavba vyhovovala všetkým technickým podmienkam, pričom bola pre ňu vypracovaná projektová dokumentácia podľa skutočného vyhotovenia stavby.

11. Z technickej správy záhradnej chaty vypracovanej projektantom R. H. vyplývalo, že záhradnú chatku tvoril prakticky montovaná prefabrikovaná bunka položená a zabudovaná na upravený základový podklad. Išlo o prízemnú stavbu, pričom obvodový plášť bol samonosný z drevenej konštrukcie. V závere technickej správy projektant konštatoval, že záhradná chatka predstavovala typový objekt - montovanú prenosnú bunku, pričom z hľadiska statiky nebola potreba jej osobitného posudzovania.

12. Obvodný národný výbor Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania dňa 29.08.1989 vydal rozhodnutie, ktorým určil záhradnej chatke evidenčné číslo XXXX/X, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na vyhlášky č. , podľa ktorého všetky budovy a objekty, ktoré boli základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžili iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a podobne) a neboli označené súpisným číslom, museli mať evidenčné číslo.

13. Súdny znalec K.. U. U., z odvetvia ceny a odhady nehnuteľností, vyhotovil dňa 20.08.1992 znalecký posudok o cene nehnuteľnosti - predmetnej záhradnej chatky, ktorú ohodnotil na sumu 71 600,- Sk. Následne stavebník chatky ako predávajúci a žalobkyňa so žalovaným v 2. rade ako manželia a kupujúci uzatvorili dňa 12.09.1992 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva (čo bolo vyslovene uvedené v predmetnej kúpnej zmluve) vlastníctvo k záhradnej chatke. Z toho dôvodu žalovaný v 2. rade a ČSD uzatvorili zmluvu o dočasnom užívaní pozemku, na ktorom predmetná záhradná chatka stála, a to do 08.09.1998. Nájomné predstavovalo sumu 700,- Kčs ročne. Z potvrdení o zaplatení vyplývalo, že nájomné uhrádzala tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 2. rade.

14. Zo správy o revízii elektrického zariadenia zo dňa 27.11.1996 vyplývalo, že záhradná chatka bola napojená na rozvod elektrickej energie zemnou káblovou prípojkou, na základe čoho žalovaný v 2. rade uzatvoril s dodávateľom zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie k tomuto odbernému miestu.

15. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade zaniklo ku dňu 02.02.2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 06.12.2000, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 01.02.2004 dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to vo vzťahu k bytu nachádzajúcemu sa na M. G. a hnuteľným veciam predstavujúcim zariadenie a vybavenie tohto bytu, a teda súčasťou predmetnej dohody nebolo vyporiadanie ich vlastníctva k záhradnej chatke.

16. Žalobkyňa po rozvode dňa 11.12.2000 požiadala Železnice SR o prenájom pozemku pod záhradnou chatkou z dôvodu, že pôvodná zmluva o prenájme pozemku v roku 1998 skončila. Následne žalobkyňa dňa 10.05.2002 uzatvorila novú zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie k záhradnej chatke ako odbernému miestu, pričom tento zmluvný vzťah bol ukončený k 07.04.2010. Následne ZSE Distribúcia, a.s. vyúčtovala žalovanému v 2. rade sumu 597,10 EUR za neoprávnený odber elektrickej energie na danom odbernom mieste.

17. Žalovaný v 2. rade umožnil v mesiacoch júl, august a september 2005 užívanie záhradnej chatky R. U.. Žalobkyňa dňa 30.12.2009 podala na žalovaného v 2. rade trestné oznámenie z dôvodu, že snažil dostať k majetku/financiám jej starej matky. Zároveň ho listom zo dňa 04.10.2010 upozornila, aby nevstupoval do rodinného domu jej starej matky.

18. Žalovaná v 1. rade a Železnice SR ako vlastník pozemku, na ktorom stála záhradná chatka, uzatvorili dohodu o uznaní dlhu, z ktorej vyplývalo, že žalovaná v 1. rade predmetný pozemok užívala od 01.04.2015 do 31.03.2017 bez právneho dôvodu. Zároveň žalovaná v 1. rade uzatvorila so Železnicami SR dňa 08.03.2017 nájomnú zmluvu, pričom v rámci tejto nájomnej zmluvy bola žalovaná v 1. rade definovaná ako vlastník záhradnej chatky stojacej na pozemku Železníc SR.

19. Mestská časť Bratislava - Vajnory, rozhodnutím zo dňa 21.01.2019, na žiadosť žalovanej v 1. rade, určila záhadnej chatke súpisné číslo XXXXX. Z výpisu LV č. XXXX vyplývalo, že na parcele č. XXXX/ XX je evidované umiestnenie stavby - záhradný chata, pričom ako vlastník bola evidovaná žalovaná v 1. rade s tým, že ako titul nadobudnutia bolo uvedené oznámenie o určení súpisného čísla.

20. Žalobkyňa listom zo dňa 20.04.2020 vyzvala žalovaného v 2. rade o sprístupnenie záhradnej chatky, pričom ho požiadala, aby predmetnú záhradnú chatku nesprístupňoval žiadnej cudzej osobe, na čo žalovaný v 2. rade odpovedal listom zo dňa 27.04.2020, v ktorom uviedol, že nemá prenajatý žiadny pozemok. Žalobkyňa na to reagovala listom zo dňa 22.05.2020, v ktorom žalovaného v 2. rade požiadala o zaslanie kľúčov od záhradnej chatky. Následne listom zo dňa 26.05.2020 oznámila žalovanej v 1. rade, že záhradnú chatku žalobkyňa so žalovaným v 2. rade nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1992, pričom tú mala žalovaná v 1. rade minimálne od 01.04.2015 neoprávnene užívať. Na základe toho ju žalobkyňa požiadala o opustenie predmetnej záhradnej chatky.

21. Žalobkyňa dňa 21.04.2020 požiadala Železnice SR o obnovenie-predĺženie zmluvy o nájme pozemku pod záhradnou chatkou. Následne dňa 06.08.2020 požiadala Železnice SR o odstránenie nepriaznivého stavu a umožnenie užívania nehnuteľnosti. Obdobne sa žalobkyňa obrátila aj na Mestskú časť Bratislava - Vajnory. Železnice SR na to reagovali listom zo dňa 08.10.2020, v ktorom odporúčali žalobkyni, aby sa obrátila na súd a domáhala sa určenia vlastníckeho práva k predmetnej záhradnej chatke.

22. Žalobkyňa vyzvala dňa 02.09.2020 žalovanú v 1. rade o zosúladenie skutkového stavu s evidenciou nehnuteľností.

23. Zo znaleckého posudku č. 6/2025, vypracovaného súdnym znalcom K.. Y. Y. (ďalej už len „súdny znalec“ ) vyplývalo, že súdny znalec ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku použil nasledovné dokumenty, a to: stavebné povolenie stavby záhradnej chatky, určenie evidenčného čísla stavbe chatky, revízia elektroinštalácie chatky, pridelenie súpisného čísla stavbe záhradnej chatky, geometrický plán zo dňa 15.05.2020, výkres situácie, výkresy základov, pôdorysu (nový, pôvodný), výpis z LV, fotografie, detaily kotvenia, pričom dňa 03.03.2025 vykonal aj osobnú ohliadku záhradnej chatky.

24. Súdny znalec v rámci popisu genézy stavby záhradnej chatky uviedol, že stavba záhradnej chatky mala v roku 1987 vypracovanú projektovú dokumentáciu vrátane statiky a situácie umiestnenia stavby pre potreby žiadosti o stavebné povolenie. Projekt stavby záhradnej chatky vypracoval R. H.. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 17.03.1987. Záhradná chatka bola napojená na verejný rozvod nn dňa 26.11.1996 vodičom vedeným pod zemou vo výkope. Objekt záhradnej chatky bol určený evidenčným číslom XXXX/X dňa 29.08.1989 podľa § 14 vyhlášky 93/1970 ako objekt, ktorý bol základmi pevne spojený so zemou a nebol označený súpisným číslom. Záhradnej chatke bolo dňa 21.01.2019 pridelené aj súpisné číslo.

25. Súdny znalec v rámci popisu záhradnej chatky uviedol, že ide o prízemnú stavbu obdĺžnikového pôdorysu bez podpivničenia. Záhradná chatka pochádzala pôvodne z univerzálnej mobilnej bunky (unimobunka) položenej na betónovú podkladnú dosku, pričom podlaha vo vnútri bola vyhotovená z betónu vyliateho medzi nosníkmi G. oceľového rámu. Konštrukcia mobilnej bunky pozostávala zo spodného oceľového základného rámu z valcovaných profilov G zakotvených do podkladného betónu, pričom na oceľovom ráme bola osadená drevená konštrukcia bunky. Základy stavby boli vyhotovené z podkladného betónu na upravenom vyrovnanom teréne po výkone priehlbne. Záhradná chatka bola pripojená na vonkajší rozvod nízkeho napätia prostredníctvom zemného prípojného vodiča. Konštrukcia záhradnej chatky bola spojená so zemou prostredníctvom oceľových pásových kotiev zvarom pripojených na základový oceľový rám z valcovaných profilov G pôvodnej unimobunky ukotvených-zaliatych do podkladného betónu, pričom podkladný betón pod chatkou bol vyhotovený po úprave terénu zemnými prácami.

26. V rámci technického zhodnotenia súdny znalec konštatoval, že záhradná chatka vznikla z univerzálnej mobilnej bunky oceľovým uloženým rámom položenej na podkladný betón vyliaty po úprave terénu. Uviedol, že stavba chatky bola ukotvená oceľovými kotvami privarenými na nosnom oceľovom ráme z profilov G do podkladového betónu. Podľa neho záhradná stavba splňala definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 písm. a) (t.j. pevne spojená so základom), b) (t.j. upevnenie strojnými súčiastkami alebo

zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu) a d) (t.j. pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia).

27. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 1 konštatoval, že stavba záhradnej chatky je v podstate pôvodná univerzálna mobilná bunka položená a zakotvená na podkladný betón. Unimobunka mala nosný dolný rám z oceľovej konštrukcie valcovaných profilov G., na ktorých bola vyhotovená rámcová konštrukcia z drevených hranolov, ktorá tvorila zvislý aj vodorovný nosný systém. Aj v odpovedi na otázku č. 3 konštatoval, že pôvodná stavba záhradnej chatky mala stavebno-technické riešenie unimobunky, ktorá bola položená na podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami privarenými k oceľovému rámu a zaliatymi betónom podkladového betónu. V odpovedi na otázku č. 4 súdny znalec zopakoval, že záhradná chatka bola položená na podkladovom betóne, ktorý bol vyhotovený po úprave terénu zemnými prácami. V odpovedi na otázku č. 5 uviedol, že záhradná chatka bola spojená s podkladovým betónom prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G., pričom tieto platne boli zabetónované v podkladnom betóne. Tieto profily boli funkčné aj v čase ohliadky súdnym znalcom. Súdny znalec konštatoval, že valcované profily G. boli zakotvené do podkladného betónu, preto neboli demontovateľné. V odpovedi na otázku č. 9 opätovne konštatoval, že záhradná chatka bola vyhotovená ako drevená rámová konštrukcia spojená na oceľových valcovaných nosníkoch G na ktorých sú zvarom pripevnené kotevné platne zabetónované do podkladného betónu, čím je stavba pevne spojená s podkladom, a preto ju nebolo možné oddeliť.

28. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 12 zdôraznil, že samotné zabetónovanie vnútornej plochy stavby záhradnej chatky, ktoré vytvorí podklad pre budúci podlahu, nezodpovedá žiadnemu kritériu Stavebného zákona, ale v kombinácii s kotevnými platňami z vonkajšej strany profilov G. rozhodne tvorila pevné spojenie so zemou.

29. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 16 konštatoval, že Stavebný zákon podľa § 43 ods. 1 písm. d) považuje za stavby pevne spojené so zemou aj prípad ich pripojenia na siete a zariadenia technického vybavenia.

30. V závere súdny znalec skonštatoval, že stavbu chatky nebolo možné premiestniť, pričom opätovne vyjadril záver, že záhradná chatka predstavovala stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

IV.

31. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia upravujúce pojem nehnuteľnosť () a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ().

32. Základnou podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie podľa je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí žalobca v spore tvrdiť a preukázať, pričom existencia naliehavého právneho záujmu musí byť daná nielen na začiatku sporu (t.j. v čase podania žaloby - inak by išlo o zjavne nedôvodnú žalobu, na základe čoho by sa mohol aplikovať postup podľa ), ale predovšetkým v čase vyhlásenia rozsudku, pretože pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je, bráni tomu, aby sa súd zaoberal opodstatnenosťou uplatneného práva. To znamená, že predtým ako sa súd vôbec začne zaoberať meritom sporu, je potrebné, aby mal kladne zodpovedanú otázku o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, pričom status existencie naliehavého právneho záujmu žalobu musí pretrvať následne až do vyhlásenia rozsudku.

33. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Preto má žaloba podľa preventívny charakter a jej miesto je tam, kde sa jej pomocou môže eliminovať stav objektívnej právnej neistoty za predpokladu, že k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.

34. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia existencie spoluvlastníckeho práva k záhradnej chatke v prospech nej samotnej, ako aj žalovaného v 2. rade (obaja o veľkosti 1/2), a to z dôvodu, že v katastri nehnuteľností bola ako vlastník záhradnej chatky evidovaná žalovaná v 1. rade. To znamenalo, že cieľom a podstatou tejto žaloby bolo zosúladenie skutkového stavu s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti, teda odstránenie objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, na základe čoho súd musel konštatovať, že bol daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, a preto sa súd mohol zaoberať aj samotnou materiálnou stránkou jej žaloby.

35. Nespornou a zároveň aj preukázanou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade ako manželia nadobudli počas ich manželstva do ich bezpodielového spoluvlastníctva záhradnú chatku, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1992 uzatvorenej medzi nimi a pôvodným vlastníkom a stavebníkom chatky R. V.. Nesporným a zároveň aj preukázaným bolo, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.12.2000, právoplatným dňa 02.02.2001, bolo ich manželstvo rozvedené, na základe čoho podľa zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej už len „BSM“) k predmetnej záhradnej chatke.

36. v súvislosti so zánikom BSM predpokladá jeho následné vyporiadanie spôsobom a podľa zásad uvedených v ustanoveniach a 150 . Výsledkom jeho vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci, ktoré patrili do BSM, zostávajú u ktorého z bývalých manželov vo výlučnom vlastníctve, resp. ktoré veci zostanú v ich podielovom spoluvlastníctve. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a ktorý manželia nadobudli spolu počas trvania manželstva. predpokladá tri spôsoby vyporiadania zaniknutého BSM. V prvom rade očakáva vyporiadanie BSM dohodou, pričom ak k dohode medzi bývalými manželmi nedôjde, umožňuje im v lehote do troch rokov od rozvodu podať žalobu o vyporiadanie BSM. Ak však do troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu majetku, ktorý tvoril súčasť BSM, ani dohodou a ani nebola podaná žaloba na súd o vyporiadanie BSM, nastane podľa tzv. fikcia vyporiadania, podľa ktorej výlučným vlastníkom hnuteľných vecí sa stane ten z bývalých manželov, ktorý ich využíval pre svoju potrebu, pričom v prípade nehnuteľných vecí sa ich bezpodielové spoluvlastníctvo pretransformuje do podielového spoluvlastníctva s tým, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

37. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že síce bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade uzatvorená dohoda o vyporiadaní ich BSM, obsahom tejto dohody nebolo aj vyporiadanie vlastníckeho práva k predmetnej záhradnej chatke. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že dohoda o vyporiadaní ich BSM sa netýkala všetkého majetku patriace do ich BSM, ale len bytu vrátane hnuteľných veci v ňom sa nachádzajúcich.

38. Hoci sa pôvodne rozhodovacia prax súdov opierala o názor vychádzajúc zo staršej judikatúry, podľa ktorého predmetom dohody o vyporiadaní BSM musel byť všetok majetok patriaci do BSM, nie len jeho časť, po účinnosti , ktorým došlo k zmene , sa v súdnej praxi začal uplatňovať výklad, podľa ktorého dohodu o vyporiadaní BSM bolo možné vztiahnuť aj len na časť vecí patriacich do BSM. Bol teda ustálený názor, že dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM nespôsobujú do budúcnosti neplatnosť takejto dohody, pretože nové ustanovenie zavedené uvedenou novelou umožnilo, aby sa zákonná domnienka vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku, o ktorej sa buď manželia nedohodli alebo ani nepodali žalobu na vysporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že pokiaľ sa dohoda o vyporiadaní BSM vzťahuje len na niektoré veci patriace do BSM, ostatné veci možno vyporiadať podaním žaloby na súd, prípadne tzv. fikciou vyporiadania. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k záhradnej chatke, ktorá nepochybne a nesporne patrila do zaniknutého BSM žalobkyne a žalovaného v 2. rade, nebola podaná žaloba o vyporiadanie BSM, k vyporiadaniu ich BSM vo vzťahu k nej došlo prostredníctvom tzv. fikcie vyporiadania. Pri takomto spôsobe vyporiadania je rozhodujúcim kritériom pre určenie, kto zostal vlastníkom predmetnej veci to, či predmetná vec bola hnuteľnou alebo nehnuteľnou. Výlučne len od tejto právnej skutočnosti následne záviselo, či predmetná záhradná chatka zostala vo výlučnom vlastníctve niektorého z bývalých manželov, alebo sa ich BSM pretransformovalo na podielové spoluvlastníctvo.

39. Otázka, či záhradná chatka predstavovala hnuteľnú alebo nehnuteľnú, bola medzi stranami sporu sporná, pričom súd musel zdôrazniť, že išlo o právnu otázku. nehnuteľnosti definuje

ako stavby spojené so zemou pevným základom. To znamenalo, že aby súd mohol predmetnú právnu otázku zodpovedať, musel mať k dispozícii skutkové zistenia týkajúce sa primárne toho, či záhradná chatka bola stavba a či bola alebo nebola spojená so zemou pevným základom, a to v čase, kedy došlo k jej vyporiadaniu fikciou podľa - t.j. v čase 02.02.2004.

40. Žalovaná v 1. rade svoju procesnú obranu založila primárne na tvrdení, že predmetná záhradná chata predstavovala hnuteľnú vec, teda že nešlo o stavbu spojenú so zemou pevným základom. V tejto súvislosti tvrdila, že záhradná chata bola jednoducho len položená na vopred vytvorený spevnený podklad. V rozpore s týmito tvrdeniami však bola skutočnosť vyplývajúca z rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava III zo dňa 29.08.1989, podľa ktorého predmetná záhradná chatka už v roku 1989 predstavovala objekt, ktorý bol základmi pevne spojený so zemou, čo bol aj predpoklad toho, aby jej bolo udelené evidenčné číslo v zmysle vtedy platných a účinných zákonných ustanovení.

41. Za účelom zistenia podstatných skutkových okolností na posúdenie toho, či predmetná chatka bola v právnom ponímaní hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou, teda či záhradná chatka bola stavba a či bola alebo nebola spojená so zemou pevným základom, súd na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie.

42. Zo znaleckého posudku celkom jednoznačne vyplývalo, že záhradná chatka predstavovala stavbu, keďže súdny znalec ju charakterizoval ako „prízemnú stavbu obdĺžnikového charakteru“, a teda išlo o stavbu. Zo záverov znaleckého posudku následne vyplýval celkom jednoznačný skutkový poznatok súdneho znalca, že predmetná stavba záhradnej chatky je pevne spojená so zemou. V tejto súvislosti súdny znalec viackrát opísal aj spôsob tohto pevného spojenia záhradnej chaty so zemou, napr. v rámci popisu stavby uviedol, že „Konštrukcia záhradnej chatky bola spojená so zemou prostredníctvom oceľových pásových kotiev zvarom pripojených na základový oceľový rám z valcovaných profilov G. pôvodnej unimobunky ukotvených-zaliatych do podkladného betónu, pričom podkladný betón pod chatkou bol vyhotovený po úprave terénu zemnými prácami“. V odpovedi na otázku č. X uviedol, že „pôvodná univerzálna mobilná bunka položená a zakotvená na podkladný betón“, v odpovedi na otázku č. 3 uviedol, že „...bola položená na podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami privarenými k oceľovému rámu a zaliatymi betónom podkladového betónu“, v odpovedi na otázku č. 5 uviedol, že „...záhradná chatka bola spojená s podkladovým betónom prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G., pričom tieto platne boli zabetónované v podkladnom betóne“. Zároveň súdny znalec celkom jednoznačne konštatoval, že stavba záhradnej chatky bola neoddeliteľná od podkladného betónu, a preto ju nebolo možné premiestniť. Z uvedeného súd nemohol dospieť k inému skutkovému záveru, než tomu, že záhradná chatka ako stavba bola zhotovená z univerzálnej mobilnej bunky, ktorá bola položená na oceľovom ráme, ku ktorému bola pripojená zvarenými kotevnými pásovými platňami, pričom samotný oceľový rám spolu s kotevnými platňami bol zaliaty v podkladnom betóne, a teda išlo o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k tomu právnemu záveru, že predmetná záhradná chatka predstavovala podľa nehnuteľnosť.

43. Žalovaná v 1. rade v tejto súvislosti závery znaleckého posudku namietala, keď tvrdila, že v rozhodujúcom čase (t.j. do 02.02.2004) nešlo o nehnuteľnosť, teda stavbu spojenú so zemou pevným základom. Súd však musel zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že tak v roku 1989, ako aj v roku 2025, predmetná záhradná chatka predstavovala stavbu, ktorá bola spojená so zemou pevným základom. Ďalej súd musel zdôrazniť, že ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to tú, že žalovaná v 1. rade začala predmetnú záhradnú chatku reálne užívať až v roku 2017, a teda nebola očitým svedkom stavu záhradnej chatky v rozhodnom období. Hoci v tejto súvislosti navrhla vykonanie výsluchu svedka K.. E. I., tento svedok takisto nepoznal stav záhradnej chatky k 02.02.2004, keďže sa z jej stavom oboznámil až v mesiaci marec/apríl 2017, preto súd tento navrhnutý dôkazný prostriedok žalovanou v 1. rade ani nevykonal.

44. Súd musel poukázať na to, že žalovaná v 1. rade v rámci svojich tvrdení pripustila, že záhradná chatka bola uchytená (hoci chabo) v krajoch rozpadávajúcimi sa navarenými zhrdzavenými kotviacimi platňami, čím sama vlastným skutkovým tvrdením poprela predchádzajúce tvrdenie o voľnom položený chatky na podkladný betón. Súd musel podotknúť, že fotografie, ktoré mali tvrdenú skutočnosť preukazovať, neobsahovali dátumovú stopu, teda nebolo zrejmé, či boli vyhotovené v rozhodnom čase alebo až v čase, keď začala žalovaná v 1. rade predmetnú záhradnú chatku užívať, na základe čoho

nemali predmetné fotografie žiadnu dôkaznú relevanciu vo vzťahu k rozhodnému obdobiu. Navyše súd musel zdôrazniť, že aj keby z fotografií vyplývalo, že pevné spojenie záhradnej chaty so zemou by bolo narušené, to sa týkalo len niektorých miest, čo by samo o sebe nemuselo znamenať absolútne prerušenie pevného spojenia záhradnej chatky s podkladným betónom. Zároveň samotný súdny znalec vyvrátil, že zabetónovanie vnútornej podlahy, na ktoré žalovaná v 1. rade odkazovala, malo za následok pevné spojenie záhradnej chaty so zemou, keďže k tomu dochádzalo výlučne len v dôsledku kotevných platní z vonkajšej strany profilov G.. Teda ani ňou vykonaná rekonštrukcia záhradnej chatky v roku 2017 nemala podľa súdneho znalca za následok pevné spojenie chaty so zemou, resp. podkladným betónom.

45. Z dôvodu, že predmetná záhradná chatka tak ku dňu 29.08.1989, ako aj ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, vykazovala znaky stavby, ktorá bola spojená so zemou pevným základmi, pričom bolo vylúčené, že tomu tak bolo v dôsledku rekonštrukcie vykonanej žalovanou v 1. rade v roku 2017, nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že charakter stavby spojenej so zemou pevným základom mala aj v rozhodnom období - t.j. dňa 02.02.2004.

46. Vzhľadom na uvedené preto platil ten právny záver, že záhradná chatka bola podľa druhej vety počnúc dňom 02.02.2004 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade, pričom podiely oboch boli o veľkosti 1. Pri podielovom spoluvlastníctve platí, že účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci, v opačnom prípade by išlo o porušenie , a teda takáto zmluva o prevode vlastníctva k spoločnej veci by bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Zároveň takáto zmluva musí mať podľa písomnú formu, pričom jej nedostatok a podľa taktiež spája s jej absolútnou neplatnosti. Za situácie, ak žalovaná v 1. rade svoje vlastnícke právo odvodzovala výlučne od ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným v 2. rade, teda bez účasti žalobkyne, nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že takáto kúpna zmluva bola nie len z dôvodu absencie písomnej formy podľa v spojení s , ale aj z dôvodu jej rozporu s ustanovením v spojení s absolútne neplatná, a preto žalovaná v 1. rade nemohla od takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu odvodzovať ani akékoľvek vecnoprávne účinky, a teda ani svoje vlastnícke právo.

47. Súd za nedôvodné považoval všetky argumenty žalovanej v 1. rade týkajúce sa vydržania. Keďže záhradná chatka predstavovala nehnuteľnosť, nemohla ju žalovaná v 1. rade vydržať, keďže jej držba (bez ohľadu na čo, či bola alebo nebol oprávnená) netrvala 10 rokov. V súvislosti s vydržaním záhradnej chatky žalovaným v 2. rade tým, že ju mal nepretržite po rozvode užívať, súd poukázal na to, že vydržanie medzi spoluvlastníkmi spoločnej veci je vylúčené. Táto zásada, ktorá má pôvod v rímskom práve platí vo všetkých právnych poriadkoch vrátane právneho poriadku SR. V tejto súvislosti súd odkázal na Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Z. XXXX/XXXX, podľa ktorého vydržať vlastnícke právo na užívanie veci môže len ten, kto nie je jej vlastníkom, čo neplatilo vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a tejto vyhovel v celom rozsahu.

49. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že nevykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Nie je totiž jeho povinnosťou vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len tie, ktoré spoľahlivo postačujú pre zistenie relevantných skutkových okolností. Vzhľadom na to, že súdu už len z listinných dôkazov navrhnutých stranami sporu spolu s vykonaným znaleckým dokazovaním, vyplýval skutkový stav, ktorý bol dostatočný pre právne posúdenie danej veci, súd v rámci hospodárnosti nepovažoval za potrebné vykonávať iné stranami sporu navrhnuté dôkazy ako napr. zabezpečenie administratívnych spisov od ŽSR, Mestskej časti Bratislava - Vajnory a Okresného úradu Bratislava - katastrálneho odboru, ako ani vypočúvať strany sporu a navrhnutých svedkov, s čím súd oboznámil strany sporu aj na pojednávaní dňa 14.11.2025.

50. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobkyne ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.