Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/95/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta, verejná vysoká škola, so sídlom Albertov 2038/6, 128 00 Praha 2 – Nové Město, Česká republika, IČO: 002 16 208, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.09.2021 č. XXXXX-X/XXXX- XX, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 28.02.201 bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie marce 2014 až december 2017 v sume 10 679,98 Eur. 2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 08.09.2021( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila . 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že povinnosť predpísať penále ukladá príslušnej pobočke zákon. Na výpočet penále má vplyv výška oneskorene zaplateného poistného a povinných príspevkov, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, dátum zaplatenia a následne zistený počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť. Za plnenie zákonom ustanovených povinností riadne a včas zodpovedá výlučne účastník konania.

II. Žaloba a vyjadrenie žalovanej. 4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu a žiadal súd aby ho súd zrušil, spolu s prvostupňovým rozhodnutím a uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi späť čiastku poskytnutú bez právneho dôvodu vo výške 10 679,98 Eur a nahradiť trovy konania. 5. Žalobca poukázal predovšetkým na skutočnosť že k posunu zaplatenia poistného za zamestnanca skutočne došlo z dôvodu neoznámeného súbehu pracovného pomeru zamestnanca v ČR u žalobcu a v SR do decembra 2017. Žalobca ako zamestnávateľ odvádzal za zamestnanca poistné poisťovniam príslušným v ČR, keďže nemal dôvod pochybovať že je jediným zamestnávateľom zamestnanca. V osobnom dotazníku zamastenec pri nástupe do zamestnania zamestnávateľa v SR neuviedol. . žalobca nemá prístup do českého ani slovenského registra obyvateľov a nemá preto ako zistiť či jeho zamestnanci majú iného zamestnávateľa.

6. Zamestnanec podal v roku 2017 so spätnou účinnosťou k roku 2014 žiadosť o vystavenie potvrdenia o príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia SR – formulár A1, ktoré bolo 9. septembra 2017 vydané a oznámené žalobcovi. Po jeho doručení žalobcovi boli všetky prostriedky za zamestnanca odvedené v ČR žalobcovi vrátené a následne uhradené Sociálnej poisťovni. Aj napriek tomu došlo k predpísaniu penále vo výške 10679,98 Eur, ktoré žalobca dňa 28.02.2021 uhradil z dôvodu zamedzenia ďalšieho rastu vymáhanej čiastky. 7. Žalobca má za to že napadnuté rozhodnutie je formalistické keď sa nevyporiadalo s námietkami žalobcu prečo bol žalobca podľa žalovanej a prvostupňového orgánu v omeškaní. Napadnuté rozhodnutie sa nevyporiadalo s námietkami riadne a včas podanými žalobcom, predovšetkým s námietkou že nemohol byť s platbami poistného v omeškaní, keďže z jeho strany objektívne neexistoval možnosť, ako sa o tejto svojej povinnosti dozvedieť a naopak vo chvíli keď sa o tejto povinnosti dozvedel, došlo z jeho strany k splneniu. V čom žalobcu vidí porušenie princípov riadneho a spravodlivého procesu. 8. Predpísanie rozsiahleho penále za uvedenej situácie žalobca vníma ako v rozpore so základnými princípmi fungovania právneho štátu a to najmä zásadou zákonnosti, princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a predvídateľnosti práva a rozhodovania orgánov verejnej moci. V prípade akceptácie žalobou napadnutých rozhodnutí by objektívne bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu, neexistoval postup, ktorým by predpísaniu penále dokázal zabrániť.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že § 240 ods. 11 ZSP stanovuje Sociálnej poisťovni povinnosť a nie možnosť, predpísať penále, ak žalovaná zistí zákonné podmienky pre vznik penále. Keďže žalobca poistné a povinné príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil, bola žalovaná povinná penále predpísať. Žalobca sa omeškal s platením poistného. Zákon nepozná žiadne liberalizačné inštitúty, neumožňuje žalovanej penále odpustiť resp. ho znížiť. Žalovaná vo svojom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, zdôvodnila skutkový a j právny stav. 10. Žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia ako verejné právo, je vybudované na kogentných ustanoveniach, ktoré nedovoľujú odchýliť sa od zákona, a jednotlivé ustanovenia sú pre výkonné orgány záväzné. Princíp právnej istoty v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaná pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej súdu repliku nezaslal.

IV. Pojednávanie, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 19Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.

13. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), za splnenia podmienok podľa a SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 128 ods. 1 až 11 ZSP (1) poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon

neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. (4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. (6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií. (7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. (8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ. (9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený. (10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. (11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, d) štát.

15. Podľa § 129 ods. 1 a 2 ZSP (1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). (2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

16. Podľa § 141 ods. 1 ZSP 1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 142 ods. 1 ZSP (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

18. Podľa § 143 ods. 1 ZSP(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné

z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

19. Podľa § 144 ods. 1 ZSP (1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

20. Podľa čl. 1 písm. j/ nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

21. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia“ znamená v súvislosti s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo niektorých právnych predpisov.

22. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

23. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

24. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

25. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

26. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným radom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

27. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.“

28. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné,

ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.“

29. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“

30. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.“

31. Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

32. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým zamietla odvolanie v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie , ktorým bola žalobcovi ako zamestnávateľovi predpísané penále za obdobie marec 2014 až december 2017 v sume 10 679,98 Eur. Z

33. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vykonala na základe údajov uvedených v systéme žalovanej porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistila že žalobca ako zamestnávateľ poistné a povinné príspevky za obdobie marec 2014 až december 2017 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe uvedeného bolo prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi predpísané penále v sume 10 679,98 eur. Žalobca od 01.03.2014 zamestnával zamestnanca doc. Róberta Gyepesa (ďalej aj len zamestnanec) , ktorý v osobnom dotazníku zamestnanca pri nástupe do zamestnania zamestnávateľa v SR neuviedol. Dňa 09.09.2017 bolo vydané potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa tzv formulár A1, podľa ktorého sa na zamestnanca od 01.03.2014 do 31.10.2018 uplatňujú právne predpisy Slovenskej republiky

34. V tu prerokúvanej veci tak žalovaná 09.10.2017 (okamihom vydania potvrdenia A1) ustálila, že na zamestnanca sa v období od 1. 3. 2014 do 31. 10.2018 vzťahovali právne predpisy Slovenskej republiky. Podľa čl. 13 ods. 4 základného nariadenia to znamenalo, že zamestnanec sa na účely slovenských právnych predpisov považoval za osobu, ktorá vykonáva všetky svoje činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba a ktorá získava celý svoj príjem v Slovenskej republike. Na základe toho sa tak aj jej pracovný pomer zamestnanca so žalobcom v Českej republike posudzoval tak, ako keby tento vzťah vykonával v Slovenskej republike, a preto žalobca ako zamestnávateľ z iného členského štátu bol podľa čl. 21 ods. 1 vykonávacieho nariadenia povinný plniť všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy uplatniteľné na jeho zamestnanca, teda podľa slovenských právnych predpisov. Pobočka žalovanej teda dôvodne zisťovala či bolo poistné žalobcom odvedené a zistila že žalobca ako zamestnávateľ poistné a povinné príspevky za obdobie marec 2014 až december 2017 zaplatil po lehote splatnosti. Na základe uvedeného bolo prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím žalobcovi predpísané penále v sume 10 679,98 eur.

35. Podstatu námietok žalobcu správny súd vidí v skutočnosti, že mu zamestnanec neoznámil súbeh zamestnaneckých pomerov v ČR a SR, z ktorého dôvodu sa o uplatniteľnosti legislatívy SR a teda aj povinnosť platiť poistné a príspevky za zamestnanca podľa slovenských právnych predpisov splnil až potom ako mu bol oznámený slovenskou inštitúciou vydaný formulár A1.

36. K otázke uplatniteľných právnych predpisov súd uvádza, že princíp, že osoba pri výkone činnosti v rôznych členských štátoch podlieha len predpisom jedného členského štátu, je kľúčovým cieľom

základného nariadenia, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť Zo znenia čl. 13 základného nariadenia je zrejmé, že toto nariadenie potom priamo upravuje použiteľné právne predpisy. Len čo sa teda na určitá osoba ocitne v situácii, ktorú predpokladá toto nariadenie, uplatňuje sa na ňu bez ďalšieho, čo znamená, že sa na ňu podľa pravidiel ustanovených v tomto nariadení vzťahujú len právne predpisy jedného členského štátu. Z . čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že stačí, aby osoba v niektorom členskom štáte podliehala právnym predpisom upravujúcim dávky v starobe (teda napr. dôchodkovému poisteniu v Slovenskej republike), a spadá do osobnej pôsobnosti nariadenia. Na účely čl. 13 základného nariadenia je potom zasa podstatné, či osoba vykonáva v inom členskom štáte určitú činnosť (napr. žalobca v Poľsku), ale nie to, či by táto činnosť v tomto členskom štáte zakladala účasť na sociálnom poistení.

37. Na čl. 13 základného nariadenia nadväzuje čl. 16 vykonávacieho nariadenia. Zo znenia čl. 16 ods. 1 a 6 vyplýva, že osoba má informovať príslušnú inštitúciu členského štátu bydliska o tom, že vykonáva činnosť v rôznych štátoch, a ak tak neurobí, môže táto inštitúcia postupovať podľa čl. 16 aj z vlastného podnetu, len čo sa dozvie o takejto činnosti. Táto inštitúcia sa môže o činnosti v inom členskom štáte dozvedieť až potom, čo sa táto činnosť začala vykonávať, a dokonca miestami až potom, čo už sa jej výkon skončil. Napriek tomu čl. 16 neobmedzuje túto inštitúciu žiadnym časom, dokedy môže uplatniť postup podľa tohto článku. Inak povedané, keďže ustanovenie čl. 13 základného nariadenia sa na dotknutú osobu vzťahuje okamihom, kedy začala vykonávať tam uvedené činnosti v rôznych štátoch, no príslušná inštitúcia sa o tom môže dozvedieť až po skončení tejto činnosti, môže táto inštitúcia aj spätne ustáliť, aké právne predpisy sa na dotknutú osobu podľa čl. 13 vzťahovali v čase, kedy vykonávala tam uvedené činnosti.

38. Podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú uplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné. Toto osvedčenie podľa čl. 5 ods. 1 cit. nar. uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné.

39. V prípadoch upravených v čl. 13 základného nariadenia môže príslušná inštitúcia členského štátu bydliska ustáliť, že právne predpisy tohto členského štátu sa vzťahujú na osobu, ktorá vykonáva činnosť v inom členskom štáte.

40. Určenie použiteľných právnych predpisov inou inštitúciou tak zásadne nemá vplyv na oprávnenie tejto inštitúcie vydať potvrdenie A1. Z toto vyplýva, že inštitúcia, ktorá je oprávnená ustáliť použiteľné právo, vydá tieto potvrdenia až po jeho ustálení, ku ktorému takisto dôjde až po skončení obdobia, ktorého sa toto potvrdenie týka.

41. Zo všetkých uvedených dôvodov tak podľa správneho súdu možno uzavrieť, že žalovaná bola oprávnená a povinná ustáliť právne predpisy, ktorým podliehal zamestnanec od 01.03.2014 do 31.10.2018, a to len čo sa dozvedela, že zamestnanec žalobcu v tomto období vykonával činnosť zamestnanca v Českej republike a Slovenskej republike.

42. Z už z citovanej základnej zásady, že osoba má podliehať len právnym predpisom jedného členského štátu, vyplýva, že nie je prípustné akési obdobie „neistoty“, kedy nebude jasné, aké predpisy sa na pracovníka majú použiť (rozsudok z 2. marca 2023, C-410/21 a C-661/21, DRV Intertrans de Verbraeken J. en Zonen BV, ods. 53 a nasl.). Preto aj predbežné určenie použiteľných predpisov podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia treba považovať za „určenie použiteľných predpisov“ s tým dôsledkom, že na osobu sa tieto predpisy skutočne vzťahujú. Ak teda príslušná inštitúcia bydliska tejto osoby predbežne podľa čl. 16 ods. 2 určí, že sa na osobu vzťahujú jej právne predpisy, je oprávnená od tohto okamihu vychádzať z použiteľnosti týchto predpisov.

43. Na žalobcu ako zamestnávateľa sa priamo vzťahuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadnie) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúci všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie

európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

44. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje nariadenie, na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia).

45. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Slovenskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná slovenská inštitúcia ZUS. Nebola sporným ani skutočnosť, že žalovaná uplatniteľnú legislatívu v prípade žalobcu určila.

46. Oprávnenie a povinnosť príslušnej inštitúcie rozhodnúť o uplatniteľnosti právnych predpisov nie sú žiadnym spôsobom ovplyvnené alebo vylúčené existenciou právoplatného rozhodnutia o vzniku poistenia. Základné nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a žiadnym rozhodnutím orgánu členského štátu (a teda ani právoplatným rozhodnutím o vzniku poistenia) nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

47. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných právnych predpisov vychádzať. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016).

48. Z poukazom na uvedené východiská týkajúce sa uplatniteľnej legislatívy správny súd konštatuje že uplatniteľná legislatíva sa na zamestnanca a teda aj na žalobcu ako zamestnávateľa vzťahovala od 01.03.2014 do 31.10.2018 v zmysle základného a vykonávacieho nariadenia od samého zariadenia a formulár A1 – potvrdenie vydaného slovenským orgánom ZÚS takýto stav len s definitívnom platnosťou deklaruje, vydanie takéhoto potvrdenia z odstupom resp. nevedomosť žalobcu ako zamestnávateľa o súbežnom pracovnom pomere v SR nemôžu uplatnenie slovenskej legislatívny na daný prípad vylúčiť. Nemožno preto vylúčiť nie len uplatnenie legislatívy týkajúcej sa povinnosti platiť poistné riadne a včas ale aj povinnosti žalovanej v prípade nezaplatenia poistného riadne a včas predpísať v takom prípade penále.

49. Žalobca namietal, že k omeškaniu došlo bez jeho zavinenia, keďže o povinnosti platiť poistné sa dozvedel až po oznámení formulára A1, nakoľko jeho zamestnanec mu súbeh so zamestnaní v SR neoznámil a objektívne sa nemal ako o vzniku povinnosti odvádzať poistné za zamestnanca nemal ako dozvedieť.

50. Pokiaľ ide o legitímne očakávania, ich účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia/mlčania/ zamestnanca, ktorí mu v dotazníku vykonávanie súbežného pracovného pomeru v SR neuviedol, a teda prakticky o skutočnosti že na zamestnanca (a tým pádom aj na neho ako zamestnávateľa) sa uplatní legislatíva SR a je teda povinný odvádzať za neho poistné v SR (a je teda z plnením tejto povinností v omeškaní) správny súd nespochybňuje, ako ani tú skutočnosť, že žalobcovi takto vznikla povinnosť, o ktorej v danom momente nevedel resp. ju nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva .Nie je možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany správneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho ako aj materiálneho).

51. Zmysel a účel ust. spočíva predovšetkým v postihnutí povinného subjektu, ktorý si svoju povinnosť platiť poistné a príspevky riadne a včas neplní, tento účel však nie je absolútny a pripúšťa aj výnimku, vyplývajúcu z ust.

Z.z. ktoré túto prísnosť primerane zmierňuje, keď povinným subjektom, ktorý svoju povinnosť riadne a včas nesplnili a bolo im na základe povolené dlžnú sumu splácať, použitie penále vylučuje v prípade povolených súm splátok a tieto podľa nahrádza miernejšou sadzbou trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB s dolnou hranicou minimálne 10%.

52. V súvislosti s právnou povahou penále správny súd zastáva názor, že penále vo svojej podstate a účelu, ktorý plní, predstavuje určitý zákonom predpokladaný následok postihujúci povinný subjekt pre prípad, že si svoje povinnosti nesplní riadne a včas; v prípade že sa povinný subjekt dostane do omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov, tejto skutočnosti následne zodpovedá povinnosť Sociálnej poisťovne plynúca z ustanovenia predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici [(...) Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (...)“]. Penále má povahu sankčného úroku postihujúceho dlžníka s plnením svojej povinnosti s tým, že jeho právna existencia a súčasne aj samotná výška je plne závislá od právnej existencie primárnej pohľadávky – poistného a povinných príspevkov, t. j. sleduje jej osud.

53. Vzťah medzi poistným (a povinnými príspevkami) na jednej strane a penále na strane druhej je vzťahom z pohľadu penále determinovaný akcesoritou, keď samotná existencia (a následne aj samotná výška) penále v prvom rade závisí od existencie svojho „právneho základu“, majúcim v tomto konkrétnom prípade podobu včas neuhradeného poistného, prípadne povinných príspevkov.

54. Penále má povahu sankčného úroku, avšak táto sankčná povaha nedosahuje intenzitu chápanú v rovine „trestnej“, teda v rovine vecne spadajúcej pod režim správneho trestania; nejde o sankciu za priestupok, za správny delikt, prípadne za iné podobné protiprávne konanie ( a nasl. ). Pri stanovení výšky penále, prípadne pri stanovení, či Sociálna poisťovňa vôbec pristúpi k predpisu penále Sociálna poisťovňa nedisponuje voľnou mierou uváženia a rovnako sa na jej postupy neuplatňujú zásady trestného práva hmotného (predovšetkým princíp subsidiarity sankčného postihu, princíp proporcionality kladúci dôraz jednak na primeranosť uloženej sankcie z hľadiska jej účelu a jednak na individualizáciu sankcie). Je síce pravdou, že ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2004 upravovalo možnosť Sociálnej poisťovne odpustiť na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádzali poistné včas a v správnej sume, avšak táto (diskrečná) právomoc bola Sociálnej poisťovni odňatá účinným od 1.1.2005. Počnúc týmto dátumom zostala vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zachovaná voľná miera uváženia len vo vzťahu k možnosti povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, a to na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné, čo možno v súlade s v spojení s analogicky aplikovať aj na oblasť penále. V neskoršom období už sám zákonodarca prostredníctvom inštitútu tzv. generálneho pardonu upravoval v niekoľkých časových štádiách odpustenie povinnosti zaplatiť penále s tým, že (s výnimkou ) už Sociálna poisťovňa nedisponuje diskrečnou právomocou čo do rozhodnutia o tom, či uloží povinnosť zaplatiť penále, alebo nie (pozri , , prípadne pomerne aktuálny generálny pardon upravený v ).

55. Podľa názoru správneho súdu má navyše penále na rozdiel od sankcie skôr kompenzačný charakter, prostredníctvom ktorého sa kompenzuje ekonomická ujma, ktorá vznikla na verejnom rozpočte tým, že nebolo poistné zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby zaplatené riadne a včas. V tomto smere možno podporne odkázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu z 27. septembra 2023, sp. zn. (bod 31), podľa ktorého „Ustanovenie viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa citovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05% denne, teda 18,25 až 18,3% ročne, a určuje sa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní). Jeho výška je tak závislá výlučne od dlžnej sumy a trvania omeškania, ktoré sa podľa citovaného ustanovenia končí okamihom, kedy príslušná platba

dôjde na účet žalovaného alebo sa zaplatí v hotovosti, prípadne exekútorovi. Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaný nemá v príslušnom fonde (§ 158 citovaného zákona) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného. (...).“

56. Možno preto uzavrieť, že penále upravené v predstavuje z právneho predpisu vyplývajúci dôsledok porušenia povinnosti uhradiť poistné (a povinné príspevky) riadne a včas. Vzniká v každom prípade oneskorenej platby poistného (a povinných príspevkov) a bez ohľadu na zavinenie povinného subjektu. Pohľadávka na penále vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky poistného a povinných príspevkov, dňa jeho splatnosti, doby trvania omeškania a percentuálnej sadzby, ktorá v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, je táto pohľadávka určiteľná čo do svojej výšky ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola striktne formalizovaným postupom vyúsťujúcim do vydania rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne aj predpísaná.

57. Princípu proporcionality, znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný; prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

58. Správny súd považoval za legitímne, aby cieľ sledovaný zakotvením výšky penále na 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne – včasné a riadne platenie poistného a povinných príspevkov – bol dodržaný, pričom penále ako nástroj na dosiahnutie takéhoto cieľa môže byť použité. Stanovenie takéhoto právneho nástroja je vzhľadom na všetky okolnosti danej právnej úpravy vhodné, potrebné a nevyhnutné.

59. O výške stanovených penále tak nemožno uvažovať ako o neproporcionálnej, resp. zakladajúcej nerovnosť medzi súkromnoprávnymi subjektami a štátom. Je potrebné poznamenať že výška penále vyjadrená výškou 0,05% denne nemôže mať na povinný subjekt bez ďalšieho prekvapivý a likvidačný účinok, nakoľko jeho výška je mu od prvého dňa omeškania známa a výšku pôvodného dlhu dosiahne len pri neplnení zákonom stanovenej povinnosti po dobu viac ako 5 rokov. Pričom nie len sankčné úroky v súkromnoprávnych vzťahoch, ale aj samotné úroky ako cena úverov v súkromnoprávnych vzťahoch v histórii Slovenskej republiky (poskytovaných predovšetkým bankami) dosahovali neraz vyššie sadzby (za súčasného predpokladu súladu s dobrými mravmi, t.j. nepresahujúcimi priemernú výšku úrokov poskytovaných bankami o viac ako 100%). Ustanovením tak podľa názoru správneho súdu neboli stanovené neprimerane vysoké penále, ktoré by neústavne zasahovali do základných práv a slobôd.

60. K námietke žalobcu, že žalovaná rozhodnutie nedostatočne odôvodnila keď sa nevyporiadala s námietkou žalobcu, že nemohol byť v omeškaní s platbami odvodov, keď objektívne z jeho strany neexistovala možnosť, ako sa o tejto jeho povinnosti dozvedieť a naopak vo chvíli, keď sa o povinnosti dozvedel, došlo z jeho strany k bezodkladnému plneniu. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že ak možno z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ustáliť, prečo žalovaná takto rozhodla (akú a akým spôsobom právnu normu na vec aplikoval, a aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci). Žalovaná sa podľa názoru správneho súdu dostatočne vysporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, vrátane uvedenej námietky , keď jasne uviedla prečo považuje za splnené všetky predpoklady pre vznik povinnosti žalobcu platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky a súčasne zdôraznila, že povinnosť predpísať penále ukladá príslušnej pobočke zákon, s tým že na výpočet penále ma rozhodujúci vplyv výška oneskorene zaplateného poistného, dátum splatnosti, dátum zaplatenia a zistení počet dní omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nie je možné zohľadniť a penále nie je možné odpustiť. Za plnenie zákonom ustanovených povinností včas a riadne zodpovedá výlučne účastník konania. Skutočnosť, že bezprostredne po zistení chyby žalobca nedoplatky uhradil nemá na správnosť predpísania penále vplyv. Vzhľadom na okolnosti prípadu takéto odôvodnenie je možné považovať za dostatočné.

61. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovanej správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. augusta 2017, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a

odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 10. mája 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. Preto v nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že aj keby došlo v tu súdenej veci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, základné skutkové okolnosti vyplývajúce z už zabezpečených dôkazov sú také, že ani formálne perfektné administratívne konanie by žalobcovi neprinieslo vecne iné rozhodnutie v jeho prospech.

62. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaná sa v rozhodnutí vyrovnala so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobrala skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. .

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa /e žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).