Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-60-2025.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/60/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B. C., D. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., právne zast. JUDr. Zuzana Otáhalová, PhD. advokátka so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, Žilina, proti žalovanému: G. B., D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H., štátny občan SR, o zaplatenie 2000,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2000,- Eur od 16.7.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 3.9.2024 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 2000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2000,-Eur od 16.7.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným Nájomnú zmluvu zo dňa 12.4.2024, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 480,-Eur. Svoju povinnosť si žalovaný riadne a včas nesplnil, čím mu vznikol dlh na nájomnom vo výške 2000,-Eur. Uznaním dlhu z 27.6.2024 svoj záväzok žalovaný uznal čo do dôvodu aj výšky a tento sa zaviazal uhradiť do 15.7.2024, avšak doposiaľ nerealizoval ani čiastočnú úhradu.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 4Up/1517/2024 zo dňa 17.9.2024. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a žalobkyňa súhlasila s pokračovaním v konaní na príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 1.7.2025.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP (č. l. 55 spisu) po vykonaní úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného v zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP (č. l. 25,32, 34, 48 spisu).
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 17.11.2025, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 10.11.2025.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 27.6.2024 (č. l. 8 spisu), Výzvou na zaplatenie pohľadávky e-mailom z 23.8.2024 a listom zo dňa 22.8.2024 označeným ako Výzva na zaplatenie pohľadávky (č. l. 9-10 spisu) celým spisovým materiálom a vyvodil nasledujúce skutkové zistenia:
9. Žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu dňa 12.4.2023, v zmysle ktorej bol dlžník povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 480,-Eur. Dlžník si svoju povinnosť neplnil, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške 2000,-Eur. Dňa 27.6.2024 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. 2 Dohody žalovaný ako dlžník uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky voči žalobkyni ako veriteľovi, ktorý vznikol porušením povinnosti z nájomnej zmluvy z 12.4.2023. V čl. 3 Dohody sa strany dohodli, že dlžník svoj dlh splatí jednorazovo na bankový účet tam uvedený vo výške 2000,-Eur do 15.7.2024. Podľa čl. 4 dohoda je vyhotovená v troch rovnopisoch, a nadobúda platnosť a účinnosť ku dňu jej podpísania dlžníkom a veriteľom. Veriteľ a dlžník v čl. 4.4. prehlásili, že dohodu uzavreli slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok..
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa 12.4.2023 zmluva o nájme, pričom žalovaný sa zaviazal hradiť mesačné nájomné vo výške 480,-Eur. Dňa 27.6.2024 žalovaný uznal voči žalobkyni svoj dlh v celkovej výške 2000,- Eur. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne, žalovaný z uznanej sumy neuhradil žiadnu sumu.
12. V konaní nebolo sporným tak uzatvorenie zmluvy o nájme medzi žalovaným ako nájomcom a žalobkyňou ako prenajímateľom ani to, že žalovaný dohodnuté nájomné vo výške 480,-Eur neplatil a žalobkyni neuhradil celkovo sumu 2000,-Eur. V konaní nebolo sporné ani uzatvorenie dohody o uznaní dlhu zo dňa 27.6.2024, v ktorej žalovaný svoj dlh voči žalobkyni uznal čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ho zaplatiť do 15.7.2024. V konaní nebolo rozporované ani to, že uznaný dlh žalovaný doposiaľ neuhradil.
13. Podľa cit. ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom osobitne upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý má významné procesné dôsledky v tom smere, že dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, keďže zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. V spore tak žalobca nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval, ani jeho výšku. Súd konštatuje, že uznanie dlhu žalovaným spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože je z tohto písomného právneho úkonu zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, jej presná výška, ako aj prísľub dlžníka dlh zaplatiť, preto písomné uznanie dlhu žalovaným zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh vo výške 2000,- Eur (nájomné) existoval.
14. Keďže žalovaný uznal dlh spolu vo výške 2.000,- Eur a v konaní nepopieral existenciu dlhu ani jeho výšku v čase uznania dlhu, súd vyhovel uplatnenému nároku žalobkyne v celom rozsahu.
15. Žalovaný sa zaviazal uznaný dlh zaplatiť do 15.7.2024, pričom nebolo sporné, že tak žalovaný nevykonal, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, t. j. od 16.7.2024. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výška úroku z omeškania je určená v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k 16.7.2024 vo výške 4,25 % ročne, t. j. úrok z omeškania bol v čase od 16.7.2024 vo výške 9,25 % ročne. Súd preto žalobkyni nárok na úroky z omeškania priznal a to z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dlhu v dohode o uznaní dlhu, t. j. od 16.7.2024 vo výške 9,25% ročne zo sumy 2000,-Eur..
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal v celom rozsahu úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.